Plamienka tasmánska (Tasmanian Masked Owl) — dospelý jedinec s tmavou maskovanou tvárou a hnedo-bielym operením (foto: Wikimedia Commons)

Tyto — Tytonidae (plamienkovité)

Plamienka tasmánska

Tyto novaehollandiae castanops (Gould, 1837) — Tasmanian Masked Owl, najväčší Tyto sveta, endemit Tasmánie

EPBC Act 1999: Vulnerable | TAS TSP Act 1995: Endangered | IUCN (druhová úroveň): LC
Dlzka47–51 cm
Rozpatiedo 128 cm
Vahado 1 260 g
Dozitie10–15 r. (max ~20 r)
Vyspelé eukalyptové lesy Tasman Peninsula, Maria Island a Derwent Valley ukrývajú najväčší žijúci Tyto sveta — plamienku tasmánsku. S hmotnosťou až 1 260 g a rozpätím 128 cm je vrcholový nočný predátor stredných cicavcov endemického ostrova. Hlavnou korisťou sú tasmánske bandikutíky, vakopotkany a introdukované králiky. Populácia ~500–1 000 párov, federálne Vulnerable, tasmánsky Endangered.
Porovnať veľkosť s príbuznými plamienkami
Dĺžka tela
47–51 cm
0 10 20 30 40 50 60 70 80 cm 47 51
0 cm80 cm
Hmotnosť
0,6–1,3 kg
0 900 1.8 2.7 3.6 4.5 0,6–1,3 kg stupnica do 4.5 kg
Dožitie
10–20 rokov
0 5 10 15 20 25 30 Plamienka maskovaná Plamienka čierna Plamienka driemavá 10–20 rokov
Plamienka maskovaná: ~10–17 r. Plamienka čierna: ~13 r. Plamienka driemavá: 2–4 r. (max ~17 r)

 Identifikácia — najväčší Tyto s tmavou tvárou

5 diagnostických znakov: (1) veľkosť — najväčší Tyto sveta 47–51 cm, do 1 260 g; (2) tmavá maskovaná tvár kaštanovo-hnedá (vs biela u T. alba); (3) hnedo-béžové vrchné perá so škvrnami; (4) žltkasté spodné perá s hustými škvrnami; (5) endemita Tasmánie — mimo ostrova sa nevyskytuje.

Vlastné znaky druhu:

  • Tmavá tvár — od svetlohnedej po čokoládovohnedú (vs biela srdcová tvár plamienky driemavej)
  • Samice väčšie ako samce (typický Tyto dimorfizmus)
  • Niektoré jedince mimo tmavé maskovanie sú „pale morph"
  • Dlhé pernaté nohy — adaptácia na lov na zemi
  • Mohutné pazúry pre stredne veľkú korisť
  • Tichý let — perá so zubatými okrajmi

Podobné druhy: Tyto novaehollandiae (Australian Masked Owl pevninská) — menšia, svetlejšia. Tyto alba (plamienka driemavá) — výrazne menšia, biela srdcovitá tvár. V Tasmánii nikde sa neprekrývajú.

 Endemit Tasmánie — vrcholový nočný predátor

DCCEEW SPRAT + Tasmania DPIPWE — plamienka tasmánska je endemit Tasmánie a najväčší žijúci Tyto sveta. Populácia 500–1 000 hniezdnych párov.

  • Východné pobrežie: Hobart–St Marys, kľúčový hniezdny areál
  • Derwent Valley: jedna z najhustejších populácií
  • Huon Valley: pravidelný v starých eukalyptových lesoch
  • Tasman Peninsula a Maria Island: chránené populácie
  • Tamar Valley a NE pobrežie: fragmentované populácie
  • JZ Tasmánia: chýba — preferuje suchšie eukalypty

Niektoré zdroje uznávajú ako samostatný druh T. castanops: Avibase a niekoľko recentnejších taxonómií ho uznávajú ako plnohodnotný druh na základe genetiky a väčšieho telesného rozmeru. IOC zatiaľ ako poddruh.

🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
0/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

70% 18% STRAVA zloženie
Cicavce — vakopotkany, vakomyši, vakové bandikutíky, introdukované králiky 70%
Vtáky — drozdy, holuby, pacholy, rosella 18%
Plazy — sciny Tasmánie, gekony 7%
Veľký hmyz — chrobáky, kobylky, fasmidy 4%
Obojživelníky a iné 1%

Odporúčané potraviny

  • Vakopotkany Hydromys chrysogaster — vodný vakopotkan, kľúčová korisť
  • Vakové bandikutíky Perameles gunnii, Isoodon obesulus — Tasmania bandicooty
  • Introdukovaný králik Oryctolagus cuniculus — dominantná korisť v hospodárskej krajine
  • Hlodavce Rattus, Mus — introdukované, bežné v okrajoch lesov
  • Vakomyši rodu Antechinus, Sminthopsis
  • Pacholy Pademelony — mláďatá najmenších druhov
  • Vtáky — drozdy, hrdličky, rosella, kookaburry
  • Sciny Pseudemoia, Niveoscincus — endemické tasmánske jašterice
  • Veľký hmyz — chrobáky scarabaeidae, kobylky

Zakázané potraviny

  • V SR nedostupný — endemit Tasmánie
  • V Austrálii regulovaný — chov len licencovaný (Tasmanian Devil Unzoo)
Tip od odborníka Plamienka tasmánska je najväčší poddruh maskovanej plamienky a najväčší Tyto na svete — dĺžka 47–51 cm, rozpätie do 128 cm, hmotnosť až 1 260 g. Endemit Tasmánie, kde je vrcholový nočný predátor stredných cicavcov v starých eukalyptových lesoch. Hlavnou korisťou sú vakopotkany, bandikutíky a introdukované králiky.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 0 Reč 4 Zriedkavosť 2.2
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Charakteristický chrapľavý „cheee-eee" alebo „skreek" krik znie podobne ako u plamienky driemavej, ale je hlbší a dlhší. Pár tvorí duetá počas toku. Pri vyrušení vydáva ostré klapanie zobákom a syčanie. Najintenzívnejšie vokalizácie marec–jún.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Plachý voľne žijúci druh, vyhýba sa človeku. V niektorých rehabilitačných centrách (Bonorong Wildlife Sanctuary) sa zvykne na ošetrovateľa, ale nikdy nie je „mazlivý" — pri vyrušení samica útoči chrúmavým letom.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Striktne nočný druh. Cez deň odpočíva v hlbokej dutine eukalyptu alebo v hustom poraste. Rezident — nemigruje. Pár obhajuje veľké teritórium >10 km² celoročne.
0/5 Žiadna Výborná
Reč
Sovy nedokážu napodobňovať reč. Repertoár plamienky tasmánskej je inštinktívny.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Charakteristický chrapľavý „cheee-eee" alebo „skreek" krik, dĺžka ~1–2 s, hlbší a dlhší ako u plamienky driemavej. Pár tvorí duetá počas toku marec–jún. Pri vyrušení ostré klapanie zobákom a hlasné syčanie. Mláďatá pískajú „kruí" pri kŕmení. Najintenzívnejšia vokalizácia marec–august (tok a hniezdenie).

Dokáže hovoriť? Sovy nedokážu napodobňovať ľudskú reč. Repertoár plamienky tasmánskej je inštinktívny.

Typické zvuky

  • Spev — chrapľavý „cheee-eee" alebo „skreek", 1–2 s, hlbší ako Tyto alba
  • Duet páru — počas toku marec–jún
  • Obrana hniezda — hlasné klapanie zobákom a syčanie
  • Žobravé mláďatá — „kruí-kruí" pri kŕmení
  • Alarmový hlas — ostrý „kvuá" pri pozemnom predátorovi

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — pár vydáva chrapľavé „cheee-eee" volania v marci–júni Hniezdenie — 2–4 vajcia v dutine starého eukalyptu, znáška apríl–august Inkubácia 35–40 d, mláďatá ~10 týždňov v dutine, závislé do januára Postupné pelichanie počas leta po skončení hniezdenia Rezident — pár obhajuje teritórium >10 km² (1 000+ ha) celoročne Disperzia mladých — opúšťajú teritórium rodičov v lete

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Hlboká dutina veľkého starého eukalyptu (obvod >100 cm v prsnej výške)
Vajcia kladie priamo na drevenú trupotinu bez staviva. Dutiny v stromoch >200 rokov sú kľúčové — strata pri ťažbe je hlavnou hrozbou.
Nadmorská výška
0–1 200 m n. m. (typicky pobrežné a strednoland Tasmánie)
Najhustejšie populácie na východnom pobreží Tasmánie (Hobart–St Marys), Derwent a Huon Valley. Vajcia ~47 x 38 mm.
Biotop
Vyspelé vlhké aj suché eukalyptové lesy, okrajové polia, sady
Mosaika lesov + otvorenej krajiny pre lov. Tasman Peninsula, Maria Island, Bruny Island. Vyhýba sa hustému dažďovému lesu juhozápadu.
Teplota
Mierne pásmo, od -3 °C v zime po +30 °C v lete
Adaptovaná na vlhkú tasmánsku klímu. Mláďatá citlivé na chlad počas prvých 2 týždňov.
Voda
Pije zriedka, hlavne získava z koristi
Loví aj nad mokraďami a pri menších rybníkoch.
Spoločnosť
Monogamný pár s celoživotnou väzbou; teritórium >10 km² (1 000+ ha)
Najväčšie teritórium spomedzi austrálskych Tyto. Mimo hniezdenia obaja partneri loví v rovnakom teritóriu. Mladé jedince disperzujú v januári–apríli.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Marec–jún

Pár tvorí duetá „cheee-eee" z dutinového stromu. Samec ponúka samici korisť pri vchode do dutiny.

Znáška
2–4 vajcia (priemer 3)

Vajcia biele, oválne, ~47 x 38 mm. Kladené v hlbokej dutine eukalyptu na drevenú trupotinu. Znáška apríl–august.

Inkubácia
35–40 dní

Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína prvým vajcom — mláďatá sa líhnu asynchrónne.

Liahnutie
Máj–august

Mláďatá pokryté bielym páperím, hmotnosť ~30 g. Samica zahrieva 3 týždne počas chladných tasmánskych zimných nocí.

Mláďatá
~10 týždňov v dutine + závislé do januára

Mláďatá opúšťajú dutinu vo veku 10–12 týždňov, prvé týždne ostávajú na strome (branching). Plne lietajú v 13–14 týždňoch. Závislé od rodičov do januára.

Samostatnosť
Január–apríl

Juvenily disperzujú do okolia. Pohlavná zrelosť v 2. roku. Dožitie 10–15 r vo voľnej prírode, >20 r v zoo.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Plamienka tasmánska 47–51 cm Plamienka maskovaná 33–47 cm Plamienka čierna 37–43 cm Plamienka driemavá 33–39 cm Plamienka grass východná 32–42 cm
Plamienka tasmánska Plamienka maskovaná Plamienka čierna Plamienka driemavá Plamienka grass východná
Dĺžka47–51 cm33–47 cm37–43 cm33–39 cm32–42 cm
Váhado 1 260 g420–1 260 g500–1 200 g250–480 g300–460 g
Dožitie10–15 r. (max ~20 r)~10–17 r.~13 r.2–4 r. (max ~17 r)~10 r.
Hlučnosť3/53/53/53/53/5
Cena (SK)TAS Endangered, EPBC VulnerableIUCN LCIUCN LCChránená (SR)IUCN LC
PovahaNajväčší Tyto sveta, endemit TasmániePevninská AU + N. GuineaSooty Owl, čierna farba, N. Guinea + JV AUSrdcovitá tvár, dlhé nohyGrass owl, hniezdi v tráve, dlhé nohy
Dostupnosť v SRTasmánia (vyspelé eukalyptové lesy)Austrália, N. GuineaDažďové lesy východu AU + N. GuineaGlobálna, kultúrna krajinaJV Ázia, Austrália, Pacifik

Choroby a prevencia

Strata habitatových eukalyptov
vysoká

Príznaky: Pokles miestnych populácií, opustenie teritória

Hlavná hrozba (DCCEEW SPRAT profile). Komerčná ťažba starých eukalyptov, najmä v Bass Strait a Derwent valley. Vajcia kladené v dutinách stromov >200 rokov.

Otravy rodenticídmi 2. generácie (SGAR)
vysoká

Príznaky: Krvácanie, slabosť, smrť do dní po požití kontaminovanej koristi

Sekundárne otravy z konzumácie hlodavcov, ktoré jedli brodifacoum návnady. Tasmania DPIPWE eviduje rastúci problém v okrajoch lesov.

Zrážka s vozidlami
stredná

Príznaky: Otvorené zlomeniny, otras mozgu, smrť na cestách

Druh loví popri cestách (Tasman Highway, Midland Highway); nárazy do áut sú významným zdrojom strát.

Rušenie hniezda
stredná

Príznaky: Opustenie znášky, neúspešné liahnutie

Ťažba lesov v hniezdnej sezóne (apríl–august) je dokumentovaná ako príčina opustenia znášok.

Prevencia Plamienka tasmánska je v Tasmánii listed ako Endangered podľa Threatened Species Protection Act 1995, federálne v EPBC Act 1999 ako Vulnerable. Kľúčové opatrenia: ochrana habitatových eukalyptov >200 rokov, regulácia SGAR rodenticídov, zachovanie mosaikovej krajiny. Pri náleze zraneného jedinca kontaktujte Bonorong Wildlife Sanctuary alebo Tasmania DPIPWE.

Zaujímavosti

1

Plamienka tasmánska je najväčší žijúci Tyto sveta — dĺžka 47–51 cm, rozpätie do 128 cm, hmotnosť až 1 260 g. Najväčší poddruh maskovanej plamienky (Tyto novaehollandiae).

2

Niektoré zdroje (Avibase, niekoľko recentnejších taxonómií) uznávajú T. castanops ako samostatný druh na základe geneticky odlišnej tasmánskej línie a väčšieho telesného rozmeru.

3

Endemit Tasmánie — areál ostrov a okolité ostrovy (Bruny, Maria, Tasman Peninsula). Mimo Tasmánie nikde nežije.

4

Populácia v Tasmánii odhadovaná na 500–1 000 hniezdnych párov (DCCEEW SPRAT). Trend mierne klesajúci v dôsledku ťažby starých eukalyptov.

5

Hniezdi v dutinách starých eukalyptov >200 rokov. Strata dutinových stromov pri ťažbe je hlavnou hrozbou.

6

Pár obhajuje obrovské teritórium >10 km² (1 000+ ha) — najväčšie spomedzi austrálskych Tyto.

7

Federálne EPBC Act 1999 Vulnerable, Tasmania TSP Act 1995 Endangered. CITES Príloha II.

8

V tradičnej tasmánskej aborigénskej kultúre (Palawa) bola maskovaná plamienka spájaná s nočnými zvukmi v lesoch.

Taxonomická klasifikácia

species Plamienka tasmánska
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes (sovotvaré)
Čeľaď Tytonidae (plamienkovité)
Rod Tyto Billberg, 1828
Druh T. novaehollandiae castanops (Gould, 1837) — niektoré zdroje uznávajú T. castanops ako samostatný druh
Poddruhy Niektoré zdroje (Avibase, recentne) uznávajú T. castanops ako plnohodnotný druh (Tasmanian Masked-Owl), iné ako najväčší poddruh T. novaehollandiae. Pôvodne popísaný Gouldom 1837.

? Často kladené otázky

Plamienka tasmánska je najväčší žijúci Tyto sveta — dĺžka 47–51 cm, rozpätie krídel až 128 cm, hmotnosť až 1 260 g. Je najväčší poddruh maskovanej plamienky (Tyto novaehollandiae), niektoré zdroje ju uznávajú ako samostatný druh.

Endemit Tasmánie — žije len na hlavnom ostrove a okolitých ostrovoch (Bruny, Maria, Tasman Peninsula). Mimo Tasmánie nikde nežije. Najlepšie populácie sú na východnom pobreží medzi Hobartom a St Marys, v Derwent a Huon Valley.

Áno — Tasmania TSP Act 1995: Endangered, federálne EPBC Act 1999: Vulnerable. Populácia odhadovaná na 500–1 000 hniezdnych párov. Hlavné hrozby: ťažba starých dutinových eukalyptov, sekundárne otravy SGAR rodenticídmi, zrážky s vozidlami.

Vrcholový nočný predátor stredných cicavcov — cicavce tvoria 70 % stravy. Hlavná korisť: vakopotkany Hydromys, vakové bandikutíky (Perameles gunnii, Isoodon obesulus), introdukovaný králik. Doplnkovo: vtáky, plazy, hmyz.

Hniezdi v hlbokých dutinách veľkých starých eukalyptov (obvod >100 cm v prsnej výške, vek >200 rokov). Vajcia kladie priamo na drevenú trupotinu bez staviva. Znáška 2–4 vajcia, inkubácia 35–40 dní.

Tradične sa uznáva ako najväčší poddruh maskovanej plamienky (Tyto novaehollandiae castanops). Niektoré recentné zdroje (Avibase) ju uznávajú ako samostatný druh T. castanops na základe genetiky a väčšieho telesného rozmeru. Konsenzus zatiaľ chýba.

 Taxonómia — Gould 1837, statusem v debate

Druh popísal John Gould v roku 1837 z Tasmánie ako Strix castanops. Tradičná taxonómia ho zaraďuje ako najväčší poddruh maskovanej plamienky (Tyto novaehollandiae castanops). Recentné zdroje ho uznávajú ako samostatný druh Tyto castanops.

Etymológia: Tyto = gr. „sova"; novaehollandiae = lat. „z Novej Holandie" (kolonialný názov Austrálie); castanops = lat. „kaštanovo-tvárová" (z kaštanovo-hnedého maskovaného disku).

  • Status diskutovaný: IOC = poddruh; Avibase = druh; BirdLife = poddruh
  • Najväčší známy Tyto — väčší ako T. alba, T. novaehollandiae pevninská, T. tenebricosa
  • Genetické štúdie (Christidis & Boles 2008) podporujú samostatnosť
  • Endemit Tasmánie a okolitých ostrovov

Zdroj: DCCEEW SPRAT, Avibase.

 Biotop — vyspelé eukalyptové lesy

Biotopové požiadavky: (1) vyspelé suché aj vlhké eukalyptové lesy + (2) mosaiku s otvorenou krajinou pre lov + (3) staré stromy s veľkými dutinami.

Populácia: 500–1 000 hniezdnych párov (DCCEEW SPRAT). Areál: ~64 519 km². Trend mierne klesajúci.

  • Východné pobrežie: Hobart, Sorell, St Helens, Bicheno
  • Derwent Valley: Bridgewater, New Norfolk
  • Huon Valley: Geeveston, Cygnet
  • Tasman Peninsula: Port Arthur, Eaglehawk Neck
  • Maria Island NP: chránená populácia
  • Tamar Valley a NE roh: Launceston, Scottsdale

 Strava — bandikutíky, vakopotkany, králiky

Vrcholový nočný predátor stredných cicavcov — 70 % stravy tvoria cicavce.

  • Vakopotkan vodný (Hydromys chrysogaster): kľúčová korisť pri vode
  • Tasmania bandikutíky (Perameles gunnii, Isoodon obesulus): 30–40 % stravy
  • Introdukovaný králik (Oryctolagus cuniculus): dominantná korisť v hospodárskej krajine
  • Hlodavce (Rattus, Mus): introdukované
  • Vakomyši (Antechinus, Sminthopsis): drobné vačnatce
  • Vtáky (18 %), plazy (7 %), hmyz (4 %)

 Rozmnožovanie — 2–4 vajcia, dutina starého eukalyptu

Monogamný; teritórium >10 km² celoročne.

  • Tok: marec–jún
  • Znáška: apríl–august, 2–4 vajcia, biele ~47 x 38 mm
  • Inkubácia: 35–40 dní, výlučne samica
  • Mláďatá v dutine: ~10 týždňov, závislé do januára
  • Dožitie: 10–15 r vo voľnej prírode, >20 r v zoo

Hniezdne miesto: hlboká dutina veľkého starého eukalyptu (obvod >100 cm, vek >200 r). Strata habitatových stromov je hlavnou hrozbou.

 Hlas — chrapľavý „cheee-eee"

  • Spev: chrapľavý „cheee-eee" alebo „skreek", 1–2 s, hlbší ako T. alba
  • Duet páru: počas toku marec–jún
  • Obrana hniezda: klapanie zobákom + syčanie
  • Žobravé mláďatá: „kruí-kruí"
  • Alarmový hlas: ostré „kvuá"

Najlepší čas: marec–august, po západe slnka v Tasman Peninsula a Maria Island NP.

 Právny status — EPBC Vulnerable, TAS Endangered

Endemit Tasmánie. Chytanie, chov a rušenie hniezd je trestné podľa štátnej legislatívy.

  • TAS TSP Act 1995: Endangered (poddruhová úroveň)
  • EPBC Act 1999: Vulnerable
  • IUCN globálne (druhová): LC (T. novaehollandiae)
  • CITES: Príloha II
  • Areál: ~64 519 km² (DCCEEW SPRAT)
  • Populácia: 500–1 000 hniezdnych párov

 Areál — endemit Tasmánie

Areál: Tasmánia + okolité ostrovy (Bruny, Maria, Tasman Peninsula). Endemit. Areál ~64 519 km². Rezident.

 Tasmanian Masked Owl — video

Tasmanian Masked Owl — najväčší Tyto na svete, endemit Tasmánie

Bookend Trust — zoológ Mick Todd o T. n. castanops

 Cudzie názvy

Slovensky:   Plamienka tasmánska, Česky:   Sova maskovaná tasmánska, Anglicky:   Tasmanian Masked-Owl, Nemecky:   Tasmanische Maskeneule, Francúzsky:   Effraie de Tasmanie, Taliansky:   Barbagianni mascherato della Tasmania, Španielsky:   Lechuza enmascarada de Tasmania, Holandsky:   Tasmaanse maskeruil, Poľsky:   Płomykówka maskowa tasmańska, Japonsky:   タスマニアメンフクロウ

Latinské „castanops" znamená „kaštanovo-tvárová" — odráža farbu maskovaného disku.