Plamienka maskovaná — dospelý jedinec s výraznou srdcovitou tvárovou maskou a tmavým lemovaním

Tyto — Tytonidae (plamienkovité)

Plamienka maskovaná

Tyto novaehollandiae (Stephens, 1826) — Australian Masked-Owl, najväčšia austrálska Tyto sova; 6 poddruhov, hlodavce 50 % potravy

IUCN: LC (Least Concern) — globálne; v NSW (od marca 2024) a Tasmánii CHRÁNENÁ, status Vulnerable
Dĺžka33–51 cm
Váha420–1260 g
Dožitie~10–15 r.
Otvorené eukalyptové lesy a savany Austrálie skrývajú najväčšiu Tyto sovu na svete. Plamienka maskovaná dosahuje v tasmánskom poddruhu T. n. castanops hmotnosti samice až 1260 g a rozpätie krídel až 128 cm. Šesť poddruhov pokrýva celý kontinent okrem púští plus južnú Novú Guineu. Hlodavce tvoria až 50 % potravy. V NSW má od marca 2026 status Vulnerable kvôli strate veľkých duplistorých stromov.
Porovnať veľkosť, hmotnosť a dožitie s príbuznými druhmi
Dĺžka tela
33–51 cm
0 10 20 30 40 50 60 70 80 cm 33 51
0 cm80 cm
Hmotnosť
0,4–1,3 kg
0 500 1 1.5 2 2.5 0,4–1,3 kg stupnica do 2.5 kg
Dožitie
10–15 rokov
0 5 10 15 20 25 30 Plamienka čierna Ninox stekavý Plamienka driemavá 10–15 rokov
Plamienka čierna: ~13 r. (zajatie) Ninox stekavý: 10–15 r. Plamienka driemavá: 4 r. (max ~20 r)

 Identifikácia — najväčšia austrálska Tyto, výrazná tvárová maska

Hlavné identifikačné znaky: (1) výrazná srdcovitá tvárová maska s tmavým lemovaním; (2) výrazný sexuálny dimorfizmus — samica oveľa väčšia ako samec; (3) silné nohy s veľkými pazúrmi; (4) krátky chvost a široké krídla; (5) farba operenia varíruje od tmavohnedej (pale morph) po sivohnedú (dark morph).

Vlastné znaky druhu:

  • Samica 39–50 cm, 545–1260 g; samec 33–41 cm, 420–800 g
  • Rozpätie krídel 100–128 cm (nominátny / castanops)
  • Tvárový disk biely až hnedkasto-gaštanový (castanops)
  • Spodok tela bledý s tmavými škvrnami
  • Vrch tela tmavšie sfarbený (sivohnedý až čierno-hnedý)
  • Žiadne ušné chumáčky (na rozdiel od Bubo a Asio)

Podobné druhy: Tyto alba (plamienka driemavá) — menšia, svetlejšia, srdcovo-biela tvár. Tyto tenebricosa (plamienka čierna) — temnejšia, vlhšie rokliny. Tyto multipunctata — menšia, výraznejšie biele bodkovanie.

 6 poddruhov — castanops najťažšia Tyto na svete

Plamienka maskovaná má 6 poddruhov distribuovaných v celej Austrálii (okrem púští) a južnej Novej Guinei. Tasmánsky T. n. castanops je najťažšia Tyto sova na svete.

  • T. n. novaehollandiae Stephens 1826 — JV Austrália (nominátny)
  • T. n. castanops Gould 1837 — Tasmánia + introdukovaná Lord Howe Is., najväčšia (samica do 1260 g)
  • T. n. kimberli Mathews 1912 — sev. Austrália, menšia, bledšia
  • T. n. galei Mathews 1914 — Cape York Peninsula
  • T. n. melvillensis Mathews 1912 — Tiwi Islands (Bathurst, Melville)
  • T. n. calabyi Mason 1983 — južná Nová Guinea

Výživa

  • Hlodavce — Rattus, myši, potkany (hlavná korisť)
  • Drobné dasyuridy — Antechinus, phascogale
  • Vačice a malé vačkovce — bandikuty, podzemné
  • Králiky (introdukovaný druh, hlavne v J Austrálii)
  • Vtáky, netopiere
  • Plazy a hmyz
Tip od odborníka Plamienka maskovaná je špecialista na pozemnú korisť — loví z nízkeho posedu alebo nízkym letom nad terénom. Hlodavce tvoria až polovicu potravy, pričom v Tasmánii (poddruh castanops) je dôležitou korisťou aj introdukovaný králik. Druh dobre znáša otvorené poloprírodné krajinky (pasienky, riedke eukalyptové lesy), ale vyžaduje veľké duté stromy na hniezdenie. Loví výlučne v noci.

Hlasový prejav

Diagnostický hlas je chrapľavý dlhý piskot (screech) — podobný plamienke driemavej, ale výrazne hlasnejší a drsnejší. Trvanie 1–3 sekundy, frekvencia 1–4 kHz. Pri vzrušení a v páre vydáva divoké klokotajúce volanie kolísajúce v intenzite (rolling cackle). Pri obrane hniezda klepe zobákom (bill-snap). Mláďatá v dutine vydávajú vysoké žobravé volania. Vokalizácia je intenzívna od februára do mája počas toku.

Typické zvuky

  • Screech — chrapľavý dlhý piskot 1–3 s, hlasnejší ako T. alba
  • Rolling cackle — divoké klokotajúce volanie pri toku
  • Bill-snap — klepanie zobákom pri obrane hniezda
  • Soft hiss — tlmený syčivý zvuk pri kontakte v páre
  • Žobravé mláďat — vysoké zachripenie pri kŕmení

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — pár opätovne kontaktuje, samec privoláva pri dutine
Hniezdenie — 2–4 vajcia v dutine eukalyptu, inkubácia 33–35 d
Odchov — mláďatá v dutine 10–12 týždňov, po vylete kŕmené ďalšie týždne
Rezident — stála teritoriálnosť, denný odpočinok v dutine alebo hustom poraste
Postupné pelichanie po hniezdnej sezóne
Disperzia mladých — opúšťajú teritórium rodičov

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Veľká dutina v eukalypte, často 10–30 m vysoko
Vyžaduje veľké duté kmene s otvorom 15–30 cm a hĺbkou 1–2 m. Vajcia môžu byť aj v jaskyni alebo na hnijúcom dreve.
Výška dutiny
10–30 m nad zemou (typicky vrchné poschodie eukalypta)
Vajcia 2–4 (priemer 3), dull-white, ~46 x 38 mm. Inkubácia 33–35 dní (samica). Mláďatá 10–12 týždňov v dutine.
Biotop
Riedke eukalyptové lesy, savany, poľnohospodárske krajinky
Mozaika otvorenej krajinky s lovnými oblasťami a starých duplistorých stromov. Vyhýba sa hustému dažďovému pralesu a púšti.
Teplota
Tropické až mierne pásmo, -5 až +40 °C
Najsevernejšie poddruhy v tropickej savane, južné a Tasmánia v miernom pásme.
Voda
Riečne ekosystémy a pasienky s ovládaným tlakom hlodavcov
Vyžaduje stabilný zdroj koristi — najmä hlodavcov a malých vačkovcov.
Spoločnosť
Monogamný pár, teritórium 500–3000 ha celoročne
Páry stabilné na rovnakom teritóriu niekoľko rokov. Mláďatá sa po osamostatnení rozptyľujú.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Február–máj

Samec privoláva samicu k vybranej dutine chrapľavými volaniami a ponúka korisť. Páry sa obnovujú každoročne.

Znáška
2–4 vajcia (priemer 3)

Vajcia dull-white, oválne, ~46 x 38 mm. Položené priamo na dno dutiny bez výstelky.

Inkubácia
33–35 dní

Sedí výhradne samica, samec ju kŕmi v dutine alebo na blízkom posede. 1 znáška ročne.

Liahnutie
Deň 33–38

Mláďatá pokryté bielym páperím, slepé. Samica ich zahrieva 2–3 týždne.

Mláďatá
10–12 týždňov v dutine

Postupne menia páperie za juvenilné perie. Kŕmené oboma rodičmi.

Samostatnosť
September–december

Po vylete kŕmené ďalšie 2–3 mesiace, potom disperzia na vlastné teritórium. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Plamienka maskovaná 33–51 cm Plamienka čierna 37–50 cm Plamienka driemavá 32–40 cm Ninox stekavý 39–44 cm
Plamienka maskovaná Plamienka čierna Plamienka driemavá Ninox stekavý
Dĺžka33–51 cm37–50 cm32–40 cm39–44 cm
Váha420–1260 g500–1200 g300–550 g380–960 g
Dožitie~10–15 r~13 r (zajatie)4 r (max ~20 r)~10–15 r
OchranaIUCN LC; NSW VulnerableIUCN LC; NSW/VIC VulnerableIUCN LC; SR chránenáIUCN LC; NSW Vulnerable
CharakteristikaNajväčšia austrálska Tyto, výrazná tvárová maskaNajtmavšia plamienka, arborikolná, bomb whistleBiele srdcové tváre, kozmopolitHlas „woof-woof" a screaming woman
AreálAustrália + JN. Guinea, otvorené eukalyptové lesyJV Austrália + N. Guinea, vlhké roklinyVšetky kontinenty okrem polárnych oblastíAustrália, N. Guinea

Zaujímavosti

1

Tasmánsky poddruh T. n. castanops je najťažšia plamienka na svete — samica do 1260 g, rozpätie krídel 128 cm, dĺžka tela 47–51 cm. Subspecifické meno castanops znamená „gaštanovo-tvárny" pre hnedkasté sfarbenie tvárového disku.

2

Druh popísal James Francis Stephens v roku 1826 ako Strix novaehollandiae — typové meno znamená „z Novej Hollandie" (latinský názov Austrálie z 18. storočia).

3

Plamienka maskovaná dokáže počuť hlodavca pohybujúceho sa pod hustou trávou alebo lístím vďaka asymetricky umiestneným ušiam, ktoré umožňujú trojrozmernú lokalizáciu zvuku.

4

V Tasmánii je hlavnou korisťou introdukovaný európsky králik (Oryctolagus cuniculus). Eradikácia králikov môže mať paradoxný negatívny efekt na plamienku, ak nie sú dostupné iné druhy koristi.

5

Subspecies T. n. kimberli (severná Austrália) a T. n. galei (Cape York) sú menšie a bledšie ako nominátny poddruh.

6

Plamienka maskovaná je v Austrálii vzácny návštevník miest — preferuje vidiecke krajinky s mozaikou pasienkov a starého lesa.

7

Mláďatá vydávajú v dutine snake-like hissing pri ohrození — podobne ako plamienka driemavá.

8

V Novej Guinei (poddruh calabyi) je druh slabo dokumentovaný a údaje sú nedostatočné pre detailnú analýzu.

Taxonomická klasifikácia

species Plamienka maskovaná
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes (sovotvaré)
Čeľaď Tytonidae (plamienkovité)
Rod Tyto Billberg, 1828
Druh T. novaehollandiae (Stephens, 1826)
Poddruhy 6 — T. n. novaehollandiae (JV Austrália, nominátny), T. n. castanops (Tasmánia, najväčšia), T. n. kimberli (sev. Austrália), T. n. galei (Cape York), T. n. melvillensis (Tiwi Islands), T. n. calabyi (J Nová Guinea).

? Často kladené otázky

Samica je výrazne väčšia ako samec — 39–50 cm dlhá a 545–1260 g ťažká. Samec meria 33–41 cm a váži 420–800 g. Tasmánsky poddruh castanops je najväčší — samica do 1260 g a rozpätie krídel až 128 cm. Je to najväčšia Tyto sova na svete.

V Austrálii (mimo púští) vrátane Tasmánie a satelitných ostrovov, a v južnej Novej Guinei. Obýva riedke eukalyptové lesy, savany, poľnohospodárske krajinky a riečne ekosystémy. Vyžaduje veľké duplistoré stromy na hniezdenie.

Hlavnou korisťou sú hlodavce (Rattus, Mus) — 50 % potravy. Doplnková potrava: drobné dasyuridy (Antechinus), vačice, bandikuty, v Tasmánii králiky, vtáky, netopiere a plazy. Loví z nízkeho posedu alebo pomalým letom nad otvorenou krajinkou.

Chrapľavý dlhý piskot (screech) trvajúci 1–3 sekundy — podobný plamienke driemavej, ale výrazne hlasnejší a drsnejší. Pri vzrušení vydáva divoké klokotajúce volanie. Pri obrane hniezda klepe zobákom.

Globálne IUCN: Least Concern, ale v NSW má od marca 2024 status Vulnerable, podobne v Tasmánii a iných štátoch. Hlavné hrozby: strata starých duplistorých stromov, sekundárna otrava SGAR rodenticídmi, kolízie s autami.

Nie. Druh je v Austrálii prísne chránený podľa EPBC Act 1999 a chov mimo licencovaných zoologických zariadení nie je povolený. V Európe sa prakticky nechová — nie je súčasťou aviculture.

 Taxonómia — Stephens 1826, rod Tyto (IOC v15.2)

Druh popísal James Francis Stephens v roku 1826 ako Strix novaehollandiae. Typové meno znamená „z Novej Hollandie" — latinský názov pre Austráliu pred 19. stor.

Etymológia: Tyto = gr. „sova", novaehollandiae = lat. „z Nového Holandska" (Australia). Slovenské „maskovaná" odkazuje na výraznú srdcovitú tvárovú masku.

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, Avibase, Wikipedia EN, BirdLife DataZone.

 Biotop a rozšírenie — Austrália + J Nová Guinea

Biotopové požiadavky: (1) riedke eukalyptové lesy a savany + (2) veľké duplistoré stromy pre hniezdenie + (3) otvorené lovné plochy s hojnými hlodavcami.

Areál: celá Austrália okrem púští, vrátane Tasmánie, Tiwi Islands a satelitných ostrovov + južná Nová Guinea. Druh je rezident — nemigruje.

  • Nominátny: JV Austrália (NSW, VIC, J QLD, J WA)
  • Castanops: Tasmánia (introdukovaný aj na Lord Howe)
  • Kimberli: sev. WA, NT, sev. QLD
  • Galei: Cape York Peninsula, JV QLD
  • Melvillensis: Tiwi Islands (Bathurst, Melville)
  • Calabyi: južná Nová Guinea — Trans-Fly

 Strava — hlodavce 50 %, malé vačkovce, králiky

Špecialista na pozemnú korisť — loví z nízkeho posedu alebo nízkym pomalým letom nad otvorenou krajinkou.

  • Hlodavce: Rattus, Mus — 50 % potravy
  • Drobné dasyuridy: Antechinus, Phascogale
  • Malé vačkovce: bandikuty, vačice
  • Králiky: hlavná korisť v Tasmánii (poddruh castanops)
  • Vtáky, netopiere, plazy: doplnková potrava

 Rozmnožovanie — 2–4 vajcia, 33–35 d inkubácia

Monogamný druh s celoživotnými pármi — pár obnovuje partnerský zväzok každoročne.

  • Hniezdne obdobie: február–august (podľa regiónu)
  • Počet znášok: 1 ročne
  • Znáška: 2–4 vajcia (priemer 3), dull-white, ~46 x 38 mm
  • Inkubácia: 33–35 dní, výhradne samica (samec ju kŕmi)
  • Mláďatá v dutine: 10–12 týždňov, kŕmené oboma rodičmi
  • Pohlavná zrelosť: v 2.–3. roku

Hniezdne miesto: primárne dutiny veľkých eukalyptov; sekundárne jaskyne, opustené budovy, výnimočne medzi skalami. Tasmánsky poddruh často využíva aj duté padnuté stromy.

 Spev a hlas — chrapľavý screech

  • Screech: chrapľavý dlhý piskot 1–3 s, hlasnejší ako T. alba
  • Rolling cackle: divoké klokotajúce volanie pri toku
  • Bill-snap: klepanie zobákom pri obrane hniezda
  • Soft hiss: tlmený syčivý zvuk pri kontakte v páre
  • Mláďatá: snake-like hissing pri ohrození (podobne T. alba)

Praktická rada: Hlasový profil je veľmi podobný plamienke driemavej (T. alba), ale výrazne hlasnejší a drsnejší. Lokálne nárečie (Tasmánia vs nominátna) sa môže mierne líšiť.

 Právny status — EPBC Act, NSW Vulnerable (2024)

Plamienka maskovaná je v Austrálii chránená podľa EPBC Act 1999.

  • EPBC Act 1999: federálna ochrana, vývoz zakázaný
  • NSW BC Act 2016: Vulnerable (od marca 2024)
  • Tasmania TSP Act 1995: Endangered (castanops)
  • Victoria FFG Act 1988: Vulnerable
  • IUCN globálne: Least Concern, ale klesajúca
  • CITES: Príloha II (všetky sovy)

 Areál výskytu — Austrália + J Nová Guinea

Areál: celá Austrália (mimo púští) + Tasmánia + Tiwi Islands + Lord Howe (introd.) + južná Nová Guinea. 6 poddruhov. Rezident — nemigruje.

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC326933
Nahrávateľ: Pieter de Groot Boersma, Australia
Licencia: CC BY-NC-SA

 Plamienka maskovaná v prírode

Australian Masked Owl — rasping calls, hisses, chattering rattle

Australian Masked Owls — habitat, lesy, otvorené krajiny

 Cudzie názvy

Slovensky:   Plamienka maskovaná, Česky:   Sova hololící (austrálska), Anglicky:   Australian Masked-Owl, Nemecky:   Australische Maskeneule, Francúzsky:   Effraie masquée, Taliansky:   Barbagianni mascherato, Španielsky:   Lechuza enmascarada australiana, Holandsky:   Australische maskerkerkuil, Poľsky:   Sowica maskowa, Indonézsky:   Serak topeng

Väčšina názvov odkazuje na výraznú tvárovú masku: masked / Masken / masqué / mascherato / topeng — všetky znamenajú „maskovaný, s maskou".