Tyto — Tytonidae (plamienkovité)
Hlavné identifikačné znaky: (1) výrazná srdcovitá tvárová maska s tmavým lemovaním; (2) výrazný sexuálny dimorfizmus — samica oveľa väčšia ako samec; (3) silné nohy s veľkými pazúrmi; (4) krátky chvost a široké krídla; (5) farba operenia varíruje od tmavohnedej (pale morph) po sivohnedú (dark morph).
Vlastné znaky druhu:
Podobné druhy: Tyto alba (plamienka driemavá) — menšia, svetlejšia, srdcovo-biela tvár. Tyto tenebricosa (plamienka čierna) — temnejšia, vlhšie rokliny. Tyto multipunctata — menšia, výraznejšie biele bodkovanie.
Plamienka maskovaná má 6 poddruhov distribuovaných v celej Austrálii (okrem púští) a južnej Novej Guinei. Tasmánsky T. n. castanops je najťažšia Tyto sova na svete.
Diagnostický hlas je chrapľavý dlhý piskot (screech) — podobný plamienke driemavej, ale výrazne hlasnejší a drsnejší. Trvanie 1–3 sekundy, frekvencia 1–4 kHz. Pri vzrušení a v páre vydáva divoké klokotajúce volanie kolísajúce v intenzite (rolling cackle). Pri obrane hniezda klepe zobákom (bill-snap). Mláďatá v dutine vydávajú vysoké žobravé volania. Vokalizácia je intenzívna od februára do mája počas toku.
Samec privoláva samicu k vybranej dutine chrapľavými volaniami a ponúka korisť. Páry sa obnovujú každoročne.
Vajcia dull-white, oválne, ~46 x 38 mm. Položené priamo na dno dutiny bez výstelky.
Sedí výhradne samica, samec ju kŕmi v dutine alebo na blízkom posede. 1 znáška ročne.
Mláďatá pokryté bielym páperím, slepé. Samica ich zahrieva 2–3 týždne.
Postupne menia páperie za juvenilné perie. Kŕmené oboma rodičmi.
Po vylete kŕmené ďalšie 2–3 mesiace, potom disperzia na vlastné teritórium. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku.
| Plamienka maskovaná | Plamienka čierna | Plamienka driemavá | Ninox stekavý | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 33–51 cm | 37–50 cm | 32–40 cm | 39–44 cm |
| Váha | 420–1260 g | 500–1200 g | 300–550 g | 380–960 g |
| Dožitie | ~10–15 r | ~13 r (zajatie) | 4 r (max ~20 r) | ~10–15 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 5/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC; NSW Vulnerable | IUCN LC; NSW/VIC Vulnerable | IUCN LC; SR chránená | IUCN LC; NSW Vulnerable |
| Povaha | Najväčšia austrálska Tyto, výrazná tvárová maska | Najtmavšia plamienka, arborikolná, bomb whistle | Biele srdcové tváre, kozmopolit | Hlas „woof-woof" a screaming woman |
| Dostupnosť v SR | Austrália + JN. Guinea, otvorené eukalyptové lesy | JV Austrália + N. Guinea, vlhké rokliny | Všetky kontinenty okrem polárnych oblastí | Austrália, N. Guinea |
Príznaky: Pokles hniezdnych dutín pri ťažbe a poľnohospodárskej expanzii
Plamienka maskovaná vyžaduje veľké eukalypty s dutinami priemeru 15–30 cm. Tieto stromy sú vekovo 200–400+ rokov a ich úbytok limituje populáciu.
Príznaky: Krvácanie z požitia otrávených hlodavcov
Druhá generácia antikoagulačných rodenticídov (SGAR) je výrazná hrozba pre druhy špecializované na hlodavce. Doložené úhyny v NSW a VIC.
Príznaky: Intenzifikácia poľnohospodárstva, monokultúrne plochy bez prirodzenej koristi
Zmena heterogénnych pasienkov na monokultúrne plochy znižuje pestrosť koristi.
Príznaky: Úhyn nárazom pri love nad cestami
Plamienky lovia pri ceste v noci (svetlá priťahujú hlodavce a hmyz) a sú pravidelnými obeťami zrážok.
Tasmánsky poddruh T. n. castanops je najťažšia plamienka na svete — samica do 1260 g, rozpätie krídel 128 cm, dĺžka tela 47–51 cm. Subspecifické meno castanops znamená „gaštanovo-tvárny" pre hnedkasté sfarbenie tvárového disku.
Druh popísal James Francis Stephens v roku 1826 ako Strix novaehollandiae — typové meno znamená „z Novej Hollandie" (latinský názov Austrálie z 18. storočia).
Plamienka maskovaná dokáže počuť hlodavca pohybujúceho sa pod hustou trávou alebo lístím vďaka asymetricky umiestneným ušiam, ktoré umožňujú trojrozmernú lokalizáciu zvuku.
V Tasmánii je hlavnou korisťou introdukovaný európsky králik (Oryctolagus cuniculus). Eradikácia králikov môže mať paradoxný negatívny efekt na plamienku, ak nie sú dostupné iné druhy koristi.
Subspecies T. n. kimberli (severná Austrália) a T. n. galei (Cape York) sú menšie a bledšie ako nominátny poddruh.
Plamienka maskovaná je v Austrálii vzácny návštevník miest — preferuje vidiecke krajinky s mozaikou pasienkov a starého lesa.
Mláďatá vydávajú v dutine snake-like hissing pri ohrození — podobne ako plamienka driemavá.
V Novej Guinei (poddruh calabyi) je druh slabo dokumentovaný a údaje sú nedostatočné pre detailnú analýzu.
Samica je výrazne väčšia ako samec — 39–50 cm dlhá a 545–1260 g ťažká. Samec meria 33–41 cm a váži 420–800 g. Tasmánsky poddruh castanops je najväčší — samica do 1260 g a rozpätie krídel až 128 cm. Je to najväčšia Tyto sova na svete.
V Austrálii (mimo púští) vrátane Tasmánie a satelitných ostrovov, a v južnej Novej Guinei. Obýva riedke eukalyptové lesy, savany, poľnohospodárske krajinky a riečne ekosystémy. Vyžaduje veľké duplistoré stromy na hniezdenie.
Hlavnou korisťou sú hlodavce (Rattus, Mus) — 50 % potravy. Doplnková potrava: drobné dasyuridy (Antechinus), vačice, bandikuty, v Tasmánii králiky, vtáky, netopiere a plazy. Loví z nízkeho posedu alebo pomalým letom nad otvorenou krajinkou.
Chrapľavý dlhý piskot (screech) trvajúci 1–3 sekundy — podobný plamienke driemavej, ale výrazne hlasnejší a drsnejší. Pri vzrušení vydáva divoké klokotajúce volanie. Pri obrane hniezda klepe zobákom.
Globálne IUCN: Least Concern, ale v NSW má od marca 2024 status Vulnerable, podobne v Tasmánii a iných štátoch. Hlavné hrozby: strata starých duplistorých stromov, sekundárna otrava SGAR rodenticídmi, kolízie s autami.
Nie. Druh je v Austrálii prísne chránený podľa EPBC Act 1999 a chov mimo licencovaných zoologických zariadení nie je povolený. V Európe sa prakticky nechová — nie je súčasťou aviculture.
Druh popísal James Francis Stephens v roku 1826 ako Strix novaehollandiae. Typové meno znamená „z Novej Hollandie" — latinský názov pre Austráliu pred 19. stor.
Etymológia: Tyto = gr. „sova", novaehollandiae = lat. „z Nového Holandska" (Australia). Slovenské „maskovaná" odkazuje na výraznú srdcovitú tvárovú masku.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, Avibase, Wikipedia EN, BirdLife DataZone.
Biotopové požiadavky: (1) riedke eukalyptové lesy a savany + (2) veľké duplistoré stromy pre hniezdenie + (3) otvorené lovné plochy s hojnými hlodavcami.
Areál: celá Austrália okrem púští, vrátane Tasmánie, Tiwi Islands a satelitných ostrovov + južná Nová Guinea. Druh je rezident — nemigruje.
Špecialista na pozemnú korisť — loví z nízkeho posedu alebo nízkym pomalým letom nad otvorenou krajinkou.
Monogamný druh s celoživotnými pármi — pár obnovuje partnerský zväzok každoročne.
Hniezdne miesto: primárne dutiny veľkých eukalyptov; sekundárne jaskyne, opustené budovy, výnimočne medzi skalami. Tasmánsky poddruh často využíva aj duté padnuté stromy.
Praktická rada: Hlasový profil je veľmi podobný plamienke driemavej (T. alba), ale výrazne hlasnejší a drsnejší. Lokálne nárečie (Tasmánia vs nominátna) sa môže mierne líšiť.
Plamienka maskovaná je v Austrálii chránená podľa EPBC Act 1999.
