Ninox — Strigidae (sovovité)
Ninox stekavý je preslávený svojím extrémne rozmanitým hlasovým repertoárom — od diagnostického „woof-woof" pripomínajúceho psí brechot po obávaný „screaming woman call".
Historický kontext: Aboriginci a prví európski osadníci pripisovali „screaming woman call" mýtickým bytostiam alebo duchom obetí. Dnes vieme, že ide o teritoriálne volanie samíc.
Hlavné identifikačné znaky: (1) stredne veľká hnedá sova 39–44 cm; (2) žlté oči; (3) biele bodkovanie v hrudnej a brušnej časti; (4) krátke ušné chumáčky chýbajú; (5) samec ťažší ako samica (atypické u sov).
Vlastné znaky druhu:
Podobné druhy: Ninox boobook (Australian boobook) — menšia, podobné sfarbenie ale jemnejšie. Ninox strenua (powerful owl) — väčšia, žltohnedá, plnšia korisť (cicavce do veľkosti possumov). Ninox rufa (rufous owl) — väčšia, červenohnedá.
Diagnostické dvojtaktové „woof-woof" volanie zneje doslova ako brechot psa — preto sa druh volá „barking owl". Frekvencia 0,5–1,5 kHz, počuteľné cez celé údolie 500–1000 m. Pri vzrušení vydáva tiež povestný „screaming woman call" — hlasné, zúfalo znejúce volanie pripomínajúce krik ženy alebo dieťaťa v bolesti. Tento zvuk dal druhu povesť jedného z najsmutnejších a najmysterióznejších zvukov austrálskej noci. Druh tiež vydáva rast, yowling a bleeting tóny. Vokalizácia intenzívna od mája do augusta (tok a hniezdne obdobie).
Pár hlasne komunikuje „woof-woof", samec privoláva samicu pri vybranej dutine a ponúka korisť.
Vajcia dull-white, oválne, ~46 x 38 mm. Bez výstelky.
Sedí prevažne samica, samec ju kŕmi. 1 znáška ročne.
Mláďatá pokryté bielym páperím, slepé. Samica zahrieva 2–3 týždne.
Kŕmené oboma rodičmi. Po opustení dutiny ostávajú v okolí ďalšie 2–3 mesiace.
Disperzia mladých na vlastné teritórium. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku.
| Ninox stekavý | Ninox novozélandský | Plamienka maskovaná | Plamienka čierna | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 39–44 cm | 26–29 cm | 33–51 cm | 37–50 cm |
| Váha | 380–960 g | 140–216 g | 420–1260 g | 500–1200 g |
| Dožitie | ~10–15 r | ~6–10 r (max ~17 r) | ~10–15 r | ~13 r (zajatie) |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC; NSW Vulnerable | IUCN LC; NZ chránený | IUCN LC; NSW Vulnerable | IUCN LC; NSW/VIC Vulnerable |
| Povaha | Hlas „woof-woof" a screaming woman call | Národný symbol NZ, kultúrna ikona Maori | Najväčšia austrálska Tyto | Najtmavšia plamienka, arborikolná |
| Dostupnosť v SR | Austrália, N. Guinea, Moluky | NZ + Norfolk Island | Austrália + JN. Guinea | JV Austrália + N. Guinea |
Príznaky: Pokles hniezdnych dutín pri ťažbe river red gum a podobných eukalyptov
Hlavná hrozba v NSW a Victorii. Vyžaduje 100+ ročné stromy s dutinami priemeru 20–35 cm.
Príznaky: Krvácanie z požitia otrávených hlodavcov a králikov
Doložené úhyny v J Austrálii — SGAR rodenticídy sa hromadia v potravnom reťazci.
Príznaky: Izolované populácie v rurálnych krajinkách
Pre teritórium 1000–5000 ha vyžaduje súvislú krajinku. Fragmentácia znižuje úspech hniezdenia.
Príznaky: Po vlnách kalicivírusu pokles potravných zdrojov v J Austrálii
V J Austrálii je králik hlavnou korisťou. Vlnové kolapsy populácií RHDV (rabbit haemorrhagic disease virus) môžu ovplyvniť reproduktívny úspech.
„Woof-woof" volanie ninoxa stekavého je tak presné napodobnenie psieho brechotu, že odborníci ho odporúčajú overiť pri hodnotení nočných výpisov.
Najpovestnejším zvukom druhu je „screaming woman call" — hlasné, zúfalo znejúce volanie pripomínajúce krik ženy alebo dieťaťa v bolesti. Traduje sa ako jeden z najsmutnejších a najmysterióznejších zvukov austrálskej noci.
Druh popísal John Latham v roku 1801 ako Falco connivens. Latinské meno connivens = „mihotanie očí" — odráža sklon druhu prižmurovať oči pri pozorovaní.
Atypicky pre sovy je samec o 8–10 % ťažší ako samica. Väčšina sov má opačný sexuálny dimorfizmus (samice väčšie).
Ninox stekavý je oportunista s výrazným sezónnym posunom diety — v non-breeding sezóne dominuje hmyz, v breeding sezóne väčšia korisť.
V J Austrálii je introdukovaný králik (Oryctolagus cuniculus) hlavnou korisťou. Druh sa adaptoval na novú potravnú niku po príchode králika v 19. stor.
Nominátny poddruh N. c. connivens obýva V Austráliu, peninsularis sev. Austráliu, rufostrigata Moluky a NV Novú Guineu, assimilis Aru Islands.
Druh sa adaptoval aj na rurálne mestá Austrálie — niektoré páry hniezdia v parkoch Brisbane, Sydney a Adelaide.
Diagnostické dvojtaktové „woof-woof" volanie ninoxa stekavého zneje doslova ako brechot psa — odtiaľ aj anglické meno „barking owl" a slovenské „stekavý". Druh tiež vydáva známy „screaming woman call" — zúfalo znejúce volanie pripomínajúce krik ženy.
V Austrálii (mainland — V, S a J), Novej Guinei a Molukách. Obýva otvorené eukalyptové lesy, savany, riečne ekosystémy a rurálne sady. Vyžaduje veľké duté stromy pri vodnom toku.
Je to oportunistický predátor s výrazne sezónnym posunom diety. Počas non-breeding sezóny dominuje veľký hmyz (40 % potravy). Počas hniezdenia prechádza na cicavce (30 %) — najmä králiky v J Austrálii, vakoveverice a malé vačice. Tiež loví stredné vtáky a netopiere.
Diagnostické „woof-woof" volanie (brechot), „screaming woman call" (zúfalý krik), yowling, growl, bleating a bill-snap. Patrí medzi najhlučnejšie austrálske sovy s 6+ rôznymi typmi volaní. Hlas je počuteľný 500–1000 m.
Globálne IUCN: Least Concern, ale v NSW má od roku 1998 status Vulnerable, podobne v Victorii a SA. Hlavné hrozby: strata veľkých duplistorých stromov pri vode, sekundárna otrava SGAR rodenticídmi, fragmentácia biotopu.
Nie. Druh je v Austrálii chránený podľa EPBC Act 1999 — chov mimo licencovaných zariadení nie je povolený. V Európe sa prakticky nechová — nie je súčasťou aviculture.
Druh popísal John Latham v roku 1801 ako Falco connivens. Latinské meno connivens = „mihotanie očí, prižmurovanie" — odráža sklon druhu prižmurovať oči pri pozorovaní.
Etymológia: Ninox = kontaminácia gr. nyktos + lat. noctua „sova" (Hodgson 1837). connivens = lat. „prižmurujúci". Slovenské „stekavý" je preklad anglického „barking".
Zdroj: IOC v15.2, Avibase, Wikipedia EN.
Biotopové požiadavky: (1) otvorené eukalyptové lesy alebo savany + (2) veľké duté stromy pri vodnom toku + (3) mozaika otvorenej krajinky a porastu.
Areál: Austrália (V, S, J — mimo púšte), Nová Guinea, Moluky a Aru Islands. Druh je rezident — nemigruje, ale mladé jedince disperzujú.
Oportunistický predátor s výrazne sezónnym posunom diety — non-breeding hmyz, breeding cicavce.
Monogamný druh s celoživotnými pármi.
Praktická rada: Pri počúvaní austrálskej noci je ninox stekavý ľahko identifikovateľný cez „woof-woof". „Screaming woman call" je menej častý, ale nezabudnuteľný — niektorí ho prirovnávajú k zvuku hororového filmu.
Ninox stekavý je v Austrálii chránený podľa EPBC Act 1999.
