Tyto — Tytonidae (plamienkovité)
Hlavné identifikačné znaky: (1) takmer čierne operenie posiate drobnými bielymi škvrnami — najtmavšia zo všetkých Tyto sov; (2) výrazne veľké tmavé oči — silnejšia závislosť na zraku ako u P. driemavej; (3) tmavá tvárová maska v tvare srdca s tmavým okrajom; (4) krátke krídla a dlhý chvost — adaptácia na manévrovanie v hustom poraste; (5) silné pazúry pre lov arborikolnej koristi.
Vlastné znaky druhu:
Podobné druhy: Tyto multipunctata (lesser sooty owl, sev. Queensland) — menšia, výraznejšie biele bodkovanie. Tyto novaehollandiae (plamienka maskovaná) — bledšia tvárová maska, otvorenejšie biotopy.
Plamienka čierna je jediná Tyto sova s prevažne stromovou (arborikolnou) korisťou — všetky ostatné plamienky lovia prevažne na zemi. Vakoveverice a vačice tvoria až 55 % potravy. Cornell Birds of the World a Owl Pages dokumentujú lov zo skrytého posedu vo vyšších poschodiach eukalyptových porastov.
Najznámejšie volanie je „bomb whistle" — piskľavý zostupný krik trvajúci 1,5–2,5 sekundy, ktorý sa prirovnáva ku zvuku padajúcej bomby bez záverečného výbuchu. Frekvencia začína okolo 4–5 kHz a klesá na 1–2 kHz. Druh tiež vydáva piskľavý trill, klepanie zobákom (bill-snap) pri ohrození a tlmené kvákanie pri kontakte s partnerom. Celkový repertoár je menej rozmanitý ako u Ninox sov, ale „bomb whistle" patrí medzi najikonickejšie zvuky austrálskej noci.
Samec privoláva samicu k vybranej dutine charakteristickým „bomb whistle" a ponúka korisť. Pár obnovuje partnerský zväzok každoročne.
Vajcia biele, oválne, ~46 x 38 mm. Bez výstelky — položené priamo na drevitý prach v hĺbke dutiny.
Sedí výlučne samica, samec ju kŕmi v dutine alebo na blízkom posede. 1 znáška ročne (často aj raz za 2 roky pri nedostatku potravy).
Mláďatá pokryté bielym páperím, slepé. Samica ich zahrieva ďalších 2–3 týždne.
Postupne menia biele páperie za čierne juvenilné perie. Kŕmené oboma rodičmi, po opustení dutiny ostávajú v okolí ďalšie 2–3 mesiace.
Po osamostatnení sa disperzujú na vlastné teritórium. Pohlavná zrelosť pravdepodobne v 2.–3. roku; longevity v zajatí doložená ~13 rokov.
| Plamienka čierna | Plamienka maskovaná | Plamienka driemavá | Ninox stekavý | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 37–50 cm | 33–51 cm | 32–40 cm | 39–44 cm |
| Váha | 500–1200 g | 420–1260 g | 300–550 g | 380–960 g |
| Dožitie | ~13 r (zajatie) | ~10–15 r | 4 r (max ~20 r) | ~10–15 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 5/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC; NSW/VIC Vulnerable | IUCN LC; NSW Vulnerable | IUCN LC; SR chránená | IUCN LC; NSW Vulnerable |
| Povaha | Najtmavšia plamienka, arborikolná, bomb whistle | Najväčšia austrálska Tyto, výrazná tvárová maska | Biele srdcové tváre, kozmopolit | Hlas „woof-woof" a screaming woman call |
| Dostupnosť v SR | JV Austrália + N. Guinea, eukalyptové rokliny | Austrália, otvorené eukalyptové lesy | Všetky kontinenty okrem polárnych oblastí | Austrália, N. Guinea, suchšie lesy |
Príznaky: Pokles hniezdnych dutín — ťažba 400+ ročných stromov
Plamienka čierna potrebuje veľmi staré eukalypty s dutinami priemeru 30–50 cm. Komerčná ťažba (timber harvesting) v JV Austrálii drasticky znižuje dostupnosť hniezdnych miest.
Príznaky: Antikoagulačné krvácanie z požitia otrávených hlodavcov
Druhá generácia antikoagulačných rodenticídov (SGAR — brodifacoum, bromadiolone) sa hromadí v potravnom reťazci a otravuje sovy.
Príznaky: Strata biotopu a hniezdnych stromov pri black summer fires
Požiare 2019–2020 v NSW a VIC spálili veľké plochy biotopu plamienky čiernej. Obnovenie starých eukalyptov trvá storočia.
Príznaky: Strata vajec a mláďat — kuna pruhovaná (Spilogale putorius australis nie je v Aus, ale pythony a varany áno)
V Austrálii sú prirodzené predátory dutín varany (Varanus varius) a pytóny (Morelia spilota), v Novej Guinei aj kongresové cicavce.
Plamienka čierna je jediná Tyto sova s prevažne arborikolnou (stromovou) korisťou — 55 % potravy tvoria vakoveverice a vačice. Všetky ostatné plamienky lovia korisť na zemi.
Diagnostický „bomb whistle" je piskľavý zostupný krik trvajúci 1,5–2,5 sekundy. Pripomína padajúcu bombu bez výbuchu a patrí medzi najikonickejšie zvuky austrálskej noci.
Druh popísal John Gould v roku 1845 v The Birds of Australia na základe exemplárov z Nového Južného Walesu. Typové meno tenebricosa znamená v latinčine „temný, tmavý".
Plamienka čierna má v porovnaní s ostatnými Tyto sovami obrovské oči, čo naznačuje silnejšiu závislosť na zraku pri love (oproti sluchu, ktorý dominuje u plamienky driemavej).
Severný poddruh T. t. arfaki žije v montánnych pralesoch Novej Guiney v nadmorských výškach 1500–3500 m a je menší ako austrálsky nominátny poddruh.
Plamienka čierna obýva to isté teritórium 200–1000 ha aj niekoľko desaťročí. Pár môže hniezdiť v rovnakej dutine niekoľko rokov za sebou.
Niektoré taxonomické zdroje (IOC v15.2) považujú Tyto multipunctata (lesser sooty owl, severný Queensland) za samostatný druh oddelený od T. tenebricosa.
Plamienka čierna preferuje rokliny s tečúcimi potokmi a hustým podrastom — biotop neoddeliteľne spojený s vlhkou mikroklímou.
V JV Austrálii (NSW, Victoria, JV Queensland) vo vlhkých eukalyptových roklinách 0–1200 m n. m. a v montánnych pralesoch Novej Guiney 1500–3500 m (poddruh T. t. arfaki). V Austrálii najlepšie lokality: NP Royal (NSW), Errinundra, Tarra-Bulga, Otway (VIC).
Najznámejšie volanie je „bomb whistle" — piskľavý zostupný krik trvajúci 1,5–2,5 sekundy, ktorý sa prirovnáva ku zvuku padajúcej bomby bez výbuchu. Patrí medzi najikonickejšie zvuky austrálskej noci a je počuteľný 500–1500 m.
Je to arborikolný (stromový) predátor — 55 % potravy tvoria vakoveverice (Petaurus) a vačice (Pseudocheirus). Loví zo skrytého posedu vo vyšších poschodiach eukalyptových korún. Dopĺňa potravu o pozemné cicavce (Rattus, Antechinus), netopiere a malé vtáky.
Nie. Druh je v Austrálii prísne chránený podľa zákona EPBC Act 1999 a v zajatí ho možno držať len v licencovaných zoologických zariadeniach. V SR sa druh nechová — nie je súčasťou európskej aviculture. Aj keby bol legálne dostupný, je to plachý, hlučný a špecializovaný predátor nevhodný do domácnosti.
Globálne IUCN: Least Concern (2024), ale v Austrálii lokálne klesajúca — v NSW a Victoria má status Vulnerable. Hlavné hrozby: ťažba 400+ ročných eukalyptov, sekundárna otrava rodenticídmi, lesné požiare.
Samica je výrazne väčšia ako samec — 41–50 cm dlhá a 750–1200 g ťažká. Samec meria 37–43 cm a váži 500–700 g. Rozpätie krídel 100–130 cm. Patrí medzi najväčšie austrálske sovy.
Druh popísal John Gould v roku 1845 v *The Birds of Australia*, typová lokalita Nový Južný Wales. Latinské meno tenebricosa = „temný, tmavý" (vystihuje takmer čierne operenie).
Etymológia: Tyto = gr. „sova", tenebricosa = lat. „temná, tmavá" (Gould 1845).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, Avibase, BirdLife DataZone.
Biotopové požiadavky: (1) vlhké sklerofyllné eukalyptové rokliny s tečúcou vodou + (2) 400+ ročné eukalypty s veľkými dutinami pre hniezdenie + (3) hustý podrast + (4) chladnejšia, vlhká mikroklíma.
Populácia v Austrálii: nepresná, ale klesajúca — v NSW a Victoria status Vulnerable. V Novej Guinei poddruh arfaki stabilný, ale ohrozený ťažbou. Druh je rezident, nemigruje.
Celosvetový areál: JV Austrália a Nová Guinea — endemit oblasti, druh sa nevyskytuje nikde inde na svete.
Prevažne arborikolný cicavkožravec — typický lov zo skrytého posedu na vakoveverice a vačice v korunách eukalyptov.
Monogamný druh s celoživotným pármi — pár obnovuje partnerský zväzok každoročne pri tej istej dutine.
Kľúčový limitujúci faktor: dostupnosť 400+ ročných eukalyptov s dutinami priemeru 30–50 cm. Búdky NIE sú efektívne — druh vyžaduje hlboké prirodzené dutiny vo vysokých stromoch.
„Bomb whistle" patrí medzi najikonickejšie zvuky austrálskej noci a je definujúcim znakom druhu (The Owl Pages, Wild Ambience Nature Sounds).
Praktická rada: Ak v JV Austrálii v noci počujete piskľavý zostupný krik trvajúci 1,5–2,5 s — je to s vysokou pravdepodobnosťou plamienka čierna. Žiadny iný austrálsky druh nemá totožné volanie.
Plamienka čierna je v Austrálii prísne chránená podľa EPBC Act 1999. Chov mimo licencovaných zoologických zariadení je prísne regulovaný.
