Tyto — Tytonidae (plamienkovité)
Druh je známy IBA z 1 exempláru (1938) a 1 pozorovania (1991). Medzi 1938 a 1991 nebola pozorovaná 53 rokov. Po 1991 žiadne nové dokumentované pozorovania.
Časová os druhu:
Hlavná hrozba: celý zostávajúci nížinný les Taliabu je pod logging concessions. Bez okamžitej intervencie hrozí strata habitatov v krátkom čase.
Vokalizácia extrémne málo známa — kvôli iba jednému pozorovaniu v roku 1991. Predpoklad: charakteristický „sčíňať/píšťať" volanie typické pre rod Tyto. Pri stretnutiach klape zobákom.
Žiadne dokumentované tokové správanie. Predpoklad: typické pre rod Tyto.
Žiadne hniezdo nikdy nebolo nájdené. Predpoklad: 2–4 vajcia ako u T. alba.
Predpoklad podľa rodu Tyto. Žiadne dokumentované údaje.
Žiadne dokumentované liahnutie. Predpoklad: mláďatá pokryté bielym páperím.
Žiadne dokumentované mláďatá. Predpoklad: ~60–70 dní v dutine.
Žiadne dokumentované údaje o disperzii juvenil.
| Plamienka taliabuská | Plamienka driemavá | Plamienka minahasská | Plamienka čierna | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~31 cm | 33–39 cm | 27–31 cm | 37–51 cm |
| Váha | neznáme | 290–490 g | neznáme | 500–1 050 g |
| Dožitie | neznáme | ~10 r | neznáme | ~15 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 2/5 | 5/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN EN, endemit Sula | IUCN LC | IUCN VU | IUCN LC |
| Povaha | Tmavé sfarbenie, 1 exemplár (1938) | Kozmopolitná, urbánna | Endemit Sulawesi | Endemit Tasmánie |
| Dostupnosť v SR | Taliabu, Mangole (Indonézia) | Globálne (mimo Antarktídy) | Sulawesi (Indonézia) | Austrália (Tasmánia, vých.) |
Príznaky: Logging concessions ničí primárny les
Najväčšia hrozba — celý zostávajúci nížinný les Taliabu je pod koncesiami na ťažbu dreva. Bez okamžitej intervencie hrozí strata habitatov v krátkom čase.
Príznaky: Bez starých stromov nemôže druh hniezdiť
Druh predpokladane vyžaduje staré stromy s dutinami. Selektívna ťažba odstraňuje práve najväčšie stromy s najlepšími hniezdnymi dutinami.
Príznaky: Mačky domáce a krysy v dedinách
V dedinách na Taliabu invazívne mačky a krysy. Druh však žije primárne v hlbokom lese, kde sa s nimi stretáva menej.
Príznaky: Žiadne podrobné údaje o ekológii
Bez výskumu nie je možné aplikovať efektívne konzervačné opatrenia. Druh je jedna z najmenej študovaných sov sveta.
Druh popísal Oscar Neumann v roku 1939 z jediného exempláru zbieraného na Taliabu (Sula Islands, Indonézia) v roku 1938 G. F. Toxopeusom. Neumann bol nemecký ornitológ, ktorý popísal mnohé druhy z Wallaceanej oblasti.
Druhový epitet „nigrobrunnea" = „čierno-hnedá" — odkazuje na tmavé sfarbenie peria. Najtmavšia plamienka v Indonézii.
Jedno z najmenej známych druhov sov sveta — známa z 1 exempláru (1938) a 1 pozorovania (1991). Medzi 1938 a 1991 nebola pozorovaná 53 rokov.
1991 — znovuobjavená počas 7-týždňovej expedície na Taliabu. Tím Indrawan, Wirth a Sujatnika vykonali prvý prieskum a znovuobjavili druh. Žiadne nové pozorovania medzi 1991 a 2024.
Endemit Sula Islands — vyskytuje sa iba na ostrovoch Taliabu (3 000 km², najväčší v skupine) a možno Mangole (Maluku, Indonézia). Sula Islands sú súčasťou Wallaceanej oblasti — biogeograficky unikátne.
Populácia ~700–1 700 jedincov (BirdLife) — odhadnutá na základe odhadovaného areálu a hustoty príbuzných druhov. Reálne číslo môže byť oveľa nižšie.
IUCN Endangered (2018) — kvôli „veľmi malému areálu" a „pokračujúcemu úbytku" kvôli ťažbe dreva. Bez okamžitej intervencie hrozí Critically Endangered status.
Tyto rod v Indonézii má viacero endemitov — T. nigrobrunnea (Taliabu), T. inexspectata (Sulawesi), T. rosenbergii (Sulawesi), T. sororcula (Tanimbar). Všetky sú ohrozené.
Endemicky iba na ostrovoch Taliabu a Mangole v súostroví Sula (Maluku, Indonézia). Taliabu je najväčší ostrov skupiny (3 000 km²). Druh sa vyskytuje v nížinných a montánnych lesoch do 700 m. Žiadne pozorovania na iných ostrovoch.
Druh je známy z 1 exempláru (1938) a 1 pozorovania (1991). Medzi rokmi 1938 a 1991 nebola pozorovaná 53 rokov. Po 1991 žiadne nové pozorovania. Hlavné príčiny: (1) extrémne odľahlé Sula Islands; (2) strata habitatov kvôli ťažbe dreva; (3) nedostatok výskumu; (4) striktne nočná aktivita.
Stredne veľký druh — dĺžka tela ~31 cm. Hmotnosť a rozpätie neznáme (kvôli zriedkavosti). Sfarbenie tmavohnedé až čierne — najtmavšia plamienka v Indonézii. Diagnostický „masked face" typický pre tropické Tyto.
IUCN Endangered (2018) — populácia ~700–1 700 jedincov. Hlavná hrozba: intenzívna ťažba nížinného lesa na Taliabu. Bez okamžitej intervencie hrozí Critically Endangered status. Druh je chránený CITES Appendix II a indonézskou legislatívou (Permen LHK No. 106/2018).
V roku 1991 — počas 7-týždňovej expedície na Taliabu. Tím Indrawan, Wirth a Sujatnika vykonali prvý prieskum a znovuobjavili druh. Medzi 1938 a 1991 nebola pozorovaná 53 rokov. Po 1991 žiadne nové dokumentované pozorovania.
Hlavné rozdiely: (1) tmavšie sfarbenie nigrobrunnea („čierno-hnedá") vs svetlá T. alba; (2) endemit Sula Islands (vs kozmopolitná T. alba); (3) menší veľkosť (~31 cm vs 33–39 cm); (4) striktne lesný druh (vs antropofilná T. alba).
Druh popísal Oscar Neumann v roku 1939 z jediného exempláru zbieraného G. F. Toxopeusom na Taliabu v roku 1938.
Druhový epitet „nigrobrunnea" = „čierno-hnedá" — odkazuje na tmavé sfarbenie peria. Najtmavšia plamienka v Indonézii.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: endemit Sula Islands (Maluku, Indonézia) — primárne Taliabu (najväčší ostrov, 3 000 km²) a možno Mangole. Žiadne pozorovania na iných ostrovoch.
IUCN Endangered (2018), CITES Appendix II, indonézska legislatíva Permen LHK No. 106/2018. Bez intervencie hrozí CR status.
Plamienka taliabu vzacny druh
Plamienka taliabu v sukromnej zbierke
