Tyto — Tytonidae (plamienkovité)
Diagnostické znaky: (1) veľkosť 43–46 cm — najväčší Tyto Indonézie; (2) tmavá hnedo-šedá maskovaná tvár; (3) hnedo-béžové vrchné perá so škvrnami; (4) žlto-béžová spodná strana; (5) endemický výskyt na Sulawesi.
Podobné druhy: Tyto novaehollandiae (Australian Masked Owl) — podobná, ale na Sulawesi neprítomná. Tyto alba (plamienka driemavá) — na Sulawesi nie je domáci druh.
BirdLife DataZone + Cornell BOTW — endemit Sulawesi, Sangihe a Peleng. Mimo Indonézie nikde nežije. Areál ~189 000 km².
Hlasový prejav podobný plamienke driemavej, ale hlbší a chrapľavejší. Hlavný „shreek" alebo „screech" krik dĺžky ~1 s, opakovaný v rade. Pár tvorí duetá počas toku apríl–júl. Pri vyrušení klapanie zobákom a hlasné syčanie. Žobravé mláďatá pískajú „kruí".
Pár tvorí duetá „shreek" z dutinového stromu alebo z krovu budovy.
Vajcia biele, oválne, ~43 x 36 mm. Kladené v hlbokej dutine stromu, niekedy v krove budovy. Znáška máj–august.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Mláďatá líhnu asynchrónne.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Samica zahrieva 2 týždne.
Mláďatá opúšťajú dutinu vo veku 10 týždňov. Plne lietajú v 12 týždňoch.
Juvenily disperzujú. Pohlavná zrelosť v 2. roku. Dožitie ~10–15 rokov.
| Plamienka sulawesi | Plamienka driemavá | Plamienka tasmánska | Plamienka maskovaná | Plamienka madagaskar červená | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 43–46 cm | 33–39 cm | 47–51 cm | 33–47 cm | 27–30 cm |
| Váha | ~500–800 g | 250–480 g | do 1 260 g | 420–1 260 g | 323–435 g |
| Dožitie | ~10–15 r. | 2–4 r. (max ~17 r) | 10–15 r. | ~10–17 r. | ~10 r. |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 2/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | Chránená (SR) | TAS Endangered | IUCN LC | IUCN Vulnerable |
| Povaha | Endemit Sulawesi, najväčší Tyto Indonézie | Globálna, biela srdcová tvár | Najväčší Tyto sveta, Tasmánia | Pevninská AU + N. Guinea | Endemit Madagaskaru, „red owl" |
| Dostupnosť v SR | Sulawesi, Sangihe, Peleng | Globálna, kultúrna krajina | Tasmánia (eukalyptové lesy) | Austrália, N. Guinea | Madagaskar — dažďové lesy |
Príznaky: Lokálne vymiznutie, strata hniezdnych dutín
Komerčná ťažba a clearing pre palmu olejovú znižuje habitat. Lore Lindu NP a Tangkoko NR sú kľúčové ochranné územia.
Príznaky: Krvácanie, slabosť, smrť
Sekundárne otravy z hlodavčích návnad. V Indonézii rastúci problém v okolí Manada.
Príznaky: Biele povlaky v hltane, chudnutie
Prenášaná z holubov a hrdličiek. V tropických podmienkach Sulawesi rastúci problém.
Príznaky: Zlomeniny, otras mozgu
Druh loví popri cestách a v okrajoch dedín; nárazy do áut a zasklených budov sú dokumentované v Manadu.
Plamienka sulawesi je endemit Sulawesi a okolitých ostrovov (Sangihe, Peleng) — najväčší Tyto Indonézie.
Veľkosť 43–46 cm — porovnateľná s pevninskou Tyto novaehollandiae, ale menšia ako tasmánska forma castanops.
Hlavnou korisťou sú introdukované potkany Rattus, čo robí druh užitočným pre poľnohospodárstvo — kontroluje hlodavce v ryžových poliach.
Tolerantná k habitátu — žije v širokej škále biotopov od primárnych dažďových lesov po sekundárny les, ryžové polia, kokosové plantáže.
Nadmorská výška 0–1 200 m. V horách Tangkoko a Lore Lindu hniezdi v dutinách starých stromov.
2 poddruhy: nominátny T. r. rosenbergii (Sulawesi + Sangihe) a T. r. pelengensis (Peleng).
Globálne IUCN Least Concern. Lokálne klesajúca v dôsledku ťažby primárnych lesov a clearing pre palmu olejovú.
V indonézskej kultúre lokálne nazývaná „burung hantu" (sova) ako spoločný názov pre sovy. V niektorých sulaweských komunitách spájaná s nočnou hudbou.
Endemit Sulawesi a okolitých ostrovov — hlavný ostrov Sulawesi, severné Sangihe a Peleng. Mimo Indonézie nikde nežije. Najlepšie populácie sú v Lore Lindu NP, Tangkoko NR a Bogani Nani Wartabone NP.
Stredne veľká až veľká Tyto — dĺžka 43–46 cm. Najväčší Tyto Indonézie. Porovnateľná s pevninskou Tyto novaehollandiae, ale menšia ako tasmánska Tyto castanops (47–51 cm).
Hlavnou korisťou sú introdukované potkany Rattus (70 % stravy), čo robí druh užitočným pre poľnohospodárstvo. Doplnkovo loví endemické sulaweské hlodavce (Bunomys, Maxomys), drobné vtáky, netopiere, mladé tarsiery, plazy.
Globálne IUCN Least Concern vďaka tolerancii k habitátu. Lokálne klesajúca v dôsledku ťažby primárnych dažďových lesov a clearing pre palmu olejovú. Najlepšie chránená v Lore Lindu NP a Tangkoko NR.
Áno — v okrajoch dedín obsadí kosti starých budov, podobne ako plamienka driemavá. V prírode hlavne v hlbokých dutinách starých stromov. Znáška 2–3 vajcia, inkubácia ~33 dní.
Nie pre súkromníkov. V Indonézii regulovaný — chov len v licencovaných zoologických zariadeniach (Bali Bird Park, Taman Safari). Pre súkromné držanie je druh nedostupný.
Druh popísal Hermann Schlegel v roku 1866 z exemplárov severného Sulawesi. Pomenovaný po C. B. H. von Rosenbergu, holandskom prirodzene-vedcovi, ktorý zbieral v Indonézii.
Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone.
Veľmi tolerantná k habitátu — žije v širokej škále biotopov od primárneho dažďového lesa po sekundárny les, ryžové polia, kokosové plantáže a okraje dedín. Nadmorská výška 0–1 200 m.
Hlavnou korisťou sú introdukované potkany Rattus rattus a R. exulans — druh je užitočný pre poľnohospodárstvo.
Monogamný; pár obhajuje teritórium 100–500 ha.
