Tyto — Tytonidae (plamienkovité)
Plamienka manusská je známa iba z 2 exemplárov a niekoľkých nepotvrdených pozorovaní. Recentné ornitologické expedície druh nedokázali jednoznačne dokumentovať.
Časová os druhu:
IUCN Vulnerable — populácia pravdepodobne < 1 000 jedincov. Bez okamžitej intervencie hrozí EN status.
Hlas extrémne málo dokumentovaný — kvôli zriedkavosti pozorovaní. Macaulay Library má nejaké nahrávky pripísané druhu. Vokalizácia predpokladaná podľa rodu Tyto — chrapľavé sčíňanie, klapanie zobákom.
Žiadne dokumentované tokové správanie.
Žiadne hniezdo nikdy nebolo nájdené. Predpoklad: 2–3 vajcia podľa rodu Tyto.
Predpoklad podľa rodu Tyto.
Žiadne dokumentované údaje.
Žiadne dokumentované údaje.
Žiadne dokumentované údaje.
| Plamienka manusská | Plamienka bismarcká | Plamienka maskovaná | Plamienka taliabuská | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~38–43 cm | 27–33 cm | 38–48 cm | ~31 cm |
| Váha | neznáme | 500–600 g | 420–800 g | neznáme |
| Dožitie | neznáme | neznáme | 5–10 r. | neznáme |
| Hlučnosť | 5/5 | 5/5 | 4/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | IUCN VU, endemit Manus | IUCN VU, endemit New Britain | LC | IUCN EN |
| Povaha | Známa z 2 exemplárov, tmavé sfarbenie | Zlato-oranžové sfarbenie | Sister druh, väčšia | Tiež známa z 1 exempláru |
| Dostupnosť v SR | Manus Is (Admiralty, PNG) | New Britain (PNG) | Austrália, J Nová Guinea | Taliabu (Indonézia) |
Príznaky: Strata starých stromov s hniezdnymi dutinami
Veľké oblasti nížinného Manusu sú pod logging concessions. V pobrežných oblastiach les eroduje shifting cultivation.
Príznaky: Roklenie primárneho lesa pre poľnohospodárstvo
Tradičná forma poľnohospodárstva, ktorá rotuje pole každých 5–7 rokov. Tlak rastúcej populácie ohrozuje ďalšie oblasti.
Príznaky: Predácia mláďat a dospelých
Manus má vysokú hustotu domácich mačiek, ktoré sú významnými predátormi ostrovných vtákov.
Príznaky: Žiadne podrobné údaje o ekológii
Recentné expedície druh nenašli. Bez výskumu populácie a ekológie nie je možné aplikovať efektívne konzervačné opatrenia.
Plamienka manusská je endemická ostrovu Manus v Admiralty Islands (Papua-Nová Guinea). Druh popísali Walter Rothschild a Ernst Hartert v roku 1914.
Známa iba z 2 exemplárov a niekoľkých nepotvrdených pozorovaní. Recentné expedície sa neúspešne pokúsili o znovuobjavenie.
IUCN Vulnerable, populácia pravdepodobne < 1 000 jedincov. Areál: Manus Is (2 100 km²) a možno susedné Admiralty Islands.
Druhový epitet „manusi" doslova „z Manus" — odkazuje na typovú lokalitu v Admiralty Islands.
Hlavné hrozby: logging concessions, shifting cultivation v pobrežných oblastiach, invazívne mačky. V 1987 80 % vegetácie Manus tvoril primárny les, dnes výrazne menej.
Sister druhy: T. aurantia (New Britain Golden Masked Owl, VU) a T. novaehollandiae (Australian Masked Owl). Spolu tvoria klad maskovaných plamieniek Wallaceanej oblasti.
Niektoré zdroje (Avibase) ju uznávajú aj ako poddruh T. novaehollandiae manusi. IOC v15.2 ako samostatný druh.
Manus Island je strategicky významný — počas 2. svetovej vojny tu bola obrovská americká vojenská základňa. Zničenie pralesa počas vojny mohlo decimovať populáciu plamienky.
Druh je známy iba z 2 exemplárov a niekoľkých nepotvrdených pozorovaní z Admiralty Islands. Hlavné príčiny: (1) extrémne odľahlý ostrov; (2) strata habitatov kvôli ťažbe; (3) shifting cultivation; (4) invazívne mačky; (5) nedostatok výskumu. Recentné expedície druh nenašli.
Endemicky iba na ostrove Manus v Admiralty Islands (Papua-Nová Guinea). Manus je relatívne malý ostrov (2 100 km²). Druh preferuje primárny tropický dažďový les v nížinných a stredne výškových polohách. Žiadne potvrdené pozorovania na iných ostrovoch.
Veľkosť odhadovaná na ~38–43 cm (z 2 exemplárov). Hmotnosť neznáma. Tmavé sfarbenie peria — odlišné od plamienky bismarcskej (T. aurantia) so zlato-oranžovým sfarbením. Niektoré zdroje ju radia ako väčšiu verziu T. aurantia.
IUCN Vulnerable — populácia pravdepodobne < 1 000 jedincov. Hlavné hrozby: logging concessions, shifting cultivation, invazívne mačky. Bez okamžitej intervencie hrozí EN status. CITES Príloha II.
Posledné potvrdené pozorovania sú extrémne vzácne. Druh bol popísaný z 2 exemplárov v 1914. Recentné expedície v 1990. a 2000. rokoch ho nedokázali jednoznačne dokumentovať. Niektoré nahrávky hlasov v Macaulay Library sú pripísané druhu, ale identita nie je 100 % istá.
IOC v15.2 uznáva samostatný druh Tyto manusi. Avibase ho však uznáva aj ako poddruh T. novaehollandiae manusi. Taxonómia diskutovaná kvôli nedostatočným vzorkám pre molekulárne štúdie. Tradične sa považuje za blízko príbuznú T. aurantia (New Britain).
Druh popísali Walter Rothschild a Ernst Hartert v roku 1914 z 2 exemplárov z Admiralty Islands. Rothschild bol britský zoológ, ktorého súkromné múzeum v Tring je dnes súčasťou Natural History Museum.
Druhový epitet „manusi" doslova „z Manus" — odkazuje na typovú lokalitu v Admiralty Islands.
IUCN VU, CITES Príloha II, PNG národná legislatíva.
