Tyto — Tytonidae (plamienkovité)
IUCN Vulnerable (2008) — pred 2008 bola Data Deficient. Po revízii sa potvrdilo, že druh je skutočne zraniteľný kvôli stratám habitatov.
5 diagnostických znakov: (1) zlato-oranžové sfarbenie peria (epitet „aurantia"); (2) tmavšia maskovaná tvár; (3) vrchné perá zlatohnedé so škvrnami; (4) spodné perá svetlejšie s drobnými škvrnami; (5) endemit New Britain — mimo ostrova sa nevyskytuje.
Odlíšenie od príbuzných:
Hlas extrémne málo dokumentovaný kvôli zriedkavosti pozorovaní v hustom dažďovom lese New Britain. Macaulay Library má niekoľko nahrávok — predpoklad typického sčíňavého volania pre rod Tyto, s frekvenčnými rozdielmi od iných maskovaných plamienok. Pri stretnutiach klape zobákom (bill-clacking).
Žiadne dokumentované tokové správanie.
Žiadne hniezdo nikdy nebolo nájdené. Predpoklad: 2–3 vajcia ako u iných maskovaných plamieniek.
Predpoklad podľa rodu Tyto.
Žiadne dokumentované údaje.
Žiadne dokumentované údaje.
Žiadne dokumentované údaje o disperzii juvenil.
| Plamienka bismarcká | Plamienka manusská | Plamienka maskovaná | Plamienka sororcula | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 27–33 cm | ~38–43 cm | 38–48 cm | ~28–31 cm |
| Váha | 500–600 g | neznáme | 420–800 g | ~400 g |
| Dožitie | neznáme | neznáme | 5–10 r. | neznáme |
| Hlučnosť | 5/5 | 5/5 | 4/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | IUCN VU, endemit New Britain | IUCN VU, endemit Manus | LC | IUCN LC, Tanimbar/Buru |
| Povaha | Zlato-oranžové sfarbenie, Salvadori 1881 | Tmavšia, len 2 exempláre známe | Väčšia, Austrália + J Nová Guinea | Sister druh, Moluky |
| Dostupnosť v SR | New Britain (Bismarck, PNG) | Manus Is (Admiralty, PNG) | Austrália, J Nová Guinea | Tanimbar, Buru (Indonézia) |
Príznaky: Strata starých stromov s hniezdnymi dutinami
New Britain stratil ~30 % primárneho lesa od 1970. Logging concessions pokračujú v ďalších lokalitách.
Príznaky: Nahradenie lesa monokultúrami
Palmové olejové plantáže expandujú na nížinných oblastiach. RSPO certifikované farmy môžu zmierniť dopad.
Príznaky: Bez veľkých stromov nemôže hniezdiť
Selektívna ťažba odstraňuje práve najväčšie stromy s najlepšími dutinami.
Príznaky: Žiadne podrobné údaje o ekológii
Druh je extrémne málo študovaný — bez výskumu nie je možné aplikovať efektívne konzervačné opatrenia.
Plamienka bismarcká je endemická ostrovu New Britain v Bismarckom súostroví (Papua-Nová Guinea). Druh popísal Tommaso Salvadori v roku 1881 ako Strix aurantia.
Druhový epitet „aurantia" = „zlatá, oranžová" — odkazuje na charakteristické zlato-oranžové sfarbenie peria, ktoré je výrazne odlišné od iných maskovaných plamieniek (T. novaehollandiae, T. manusi).
IUCN VU (Vulnerable, 2008) — pred 2008 bola Data Deficient. Po revízii sa potvrdilo, že druh je skutočne zraniteľný kvôli stratám habitatov.
Populácia ~2 500–9 999 zrelých jedincov (BirdLife). Trend klesajúci kvôli pokračujúcej ťažbe a konverzii na palmové plantáže.
Areál: endemit New Britain (37 800 km², najväčší ostrov Bismarckého súostrovia). Žiadne pozorovania na New Ireland alebo iných ostrovoch.
Druh je slabo študovaný — ťažko spozorovateľný v hustom dažďovom lese. Macaulay Library má niekoľko nahrávok hlasu z New Britain.
Hlavné hrozby: ťažba primárneho dažďového lesa (~30 % straty od 1970), konverzia na palmové plantáže, strata starých stromov s hniezdnymi dutinami.
Sister druhy: T. manusi (Manus Masked Owl, endemit Manus Is, VU) a T. sororcula (Lesser Masked Owl, Tanimbar/Buru). Spolu tvoria klad maskovaných plamieniek Wallaceanej oblasti.
Endemicky iba na ostrove New Britain v Bismarckom súostroví (Papua-Nová Guinea). New Britain je najväčší ostrov súostrovia (37 800 km²). Druh preferuje primárny dažďový les v nížinných a stredne výškových polohách (0–1 200 m). Žiadne pozorovania na susedných ostrovoch.
IUCN Vulnerable (2008) kvôli: (1) strate habitatov — New Britain stratil ~30 % primárneho lesa od 1970; (2) konverzii na palmové plantáže; (3) strate starých stromov s dutinami; (4) malému areálu obmedzenému na jediný ostrov. Populácia ~2 500–9 999 zrelých jedincov.
Charakteristické zlato-oranžové sfarbenie peria — z toho meno „Golden Masked Owl". Vrchné perá zlatohnedé so škvrnami, spodné perá svetlejšie. Tvár tmavší disc (maskovaný), oči veľké tmavé. Druhový epitet „aurantia" doslova znamená „zlatá, oranžová".
Stredne veľký druh — dĺžka tela 27–33 cm, hmotnosť ~500–600 g. Menší ako T. novaehollandiae (Australian Masked Owl) a väčší ako T. alba. Samice o niečo väčšie ako samce (typický Tyto dimorfizmus).
Veľmi ťažko — druh je extrémne plachý a slabo dokumentovaný. Najlepšie šance: nočné výpravy v primárnom lese centrálnej New Britain (Mt Lululua, Nakanai Mountains), počúvanie sčíňavých volaní po západe slnka. Komerčné ornitologické túry sú vzácne kvôli odľahlosti.
Oba sú endemity ostrovov Papua-Novej Guiney a IUCN VU, ale: (1) T. aurantia — endemit New Britain, zlato-oranžové sfarbenie, populácia 2 500–9 999; (2) T. manusi — endemit Manus Island (Admiralty Islands), tmavšie sfarbenie, populácia <1 000. T. manusi je známa len z 2 exemplárov a niekoľkých pozorovaní.
Druh popísal Tommaso Salvadori v roku 1881 ako Strix aurantia. Salvadori bol taliansky ornitológ, ktorý popísal mnohé druhy z Pacifiku a Indonézie.
Etymológia: Tyto = gr. „sova"; aurantia = lat. „zlatá, oranžová" — odkazuje na charakteristické sfarbenie peria.
IUCN VU (2008), CITES Príloha II, PNG národná legislatíva. Bez okamžitej intervencie hrozí EN status.
