Plamienka bismarcká (Tyto aurantia) — Golden Masked Owl, endemit New Britain; historická litografia J. G. Keulemansa z roku 1882 (The Ibis)

Tyto — Tytonidae (plamienkovité)

Plamienka bismarcká

Tyto aurantia (Salvadori, 1881) — Golden Masked Owl, endemit New Britain (PNG); IUCN VU

IUCN: VU (Vulnerable, 2008) | Populácia: 2 500–9 999 zrelých jedincov | Areál: New Britain (Bismarcké súostrovie)
Dĺžka27–33 cm
Váha~500–600 g
StatusIUCN VU
Hluboké dažďové lesy ostrova New Britain v Bismarckom súostroví (Papua-Nová Guinea) ukrývajú endemitnú plamienku s charakteristickým zlato-oranžovým sfarbením. Druh popísal Salvadori v 1881. IUCN Vulnerable (2008), populácia ~2 500–9 999 zrelých jedincov. Hlavné hrozby: ťažba primárneho lesa (strata ~30 % od 1970) a konverzia na palmové plantáže.

 Konzervačný stav — IUCN VU od 2008

IUCN Vulnerable (2008) — pred 2008 bola Data Deficient. Po revízii sa potvrdilo, že druh je skutočne zraniteľný kvôli stratám habitatov.

  • Populácia: 2 500–9 999 zrelých jedincov (BirdLife)
  • Areál: ~37 800 km² (celá New Britain)
  • Strata habitatu: ~30 % primárneho lesa od 1970
  • Trend: Klesajúci
  • CITES: Príloha II
  • PNG Fauna Conservation Act 1966

 Identifikácia — zlato-oranžové sfarbenie

5 diagnostických znakov: (1) zlato-oranžové sfarbenie peria (epitet „aurantia"); (2) tmavšia maskovaná tvár; (3) vrchné perá zlatohnedé so škvrnami; (4) spodné perá svetlejšie s drobnými škvrnami; (5) endemit New Britain — mimo ostrova sa nevyskytuje.

Odlíšenie od príbuzných:

  • T. manusi (Manus): tmavšia, len 2 exempláre známe
  • T. sororcula (Tanimbar/Buru): menšia, svetlejšia
  • T. novaehollandiae (Australia): väčšia, sivšia
  • T. alba/javanica: biela srdcovitá tvár, výrazne svetlejší

Výživa

  • Drobné a stredné hlodavce (Rattus, Melomys)
  • Drobné vakovce (Pteralopex anceps — netopier ovocný)
  • Vtáky (mladé papagáje Trichoglossus)
  • Plazy (gekonidy, monitor lizards)
  • Veľký hmyz a stonožky
  • Žaby a obojživelníky
Tip od odborníka Plamienka bismarcká (Tyto aurantia) je endemická ostrovu New Britain v Bismarckom súostroví. Slabo študovaná, pravdepodobne nížinný a stredne výškový lesný druh. Hlavná korisť: drobné a stredné hlodavce, netopiere a vtáky. Loví v hustých dažďových lesoch.

Hlasový prejav

Hlas extrémne málo dokumentovaný kvôli zriedkavosti pozorovaní v hustom dažďovom lese New Britain. Macaulay Library má niekoľko nahrávok — predpoklad typického sčíňavého volania pre rod Tyto, s frekvenčnými rozdielmi od iných maskovaných plamienok. Pri stretnutiach klape zobákom (bill-clacking).

Typické zvuky

  • Teritoriálne volanie — predpoklad chrapľavé sčíňanie
  • Alarmový hlas — predpoklad ostré výkriky
  • Bill-clacking — klapanie zobákom pri obrane
  • Žobravé volanie mláďat — neznáme
  • Tokový spev — neznámy

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — pravdepodobne jún–september (málo dokumentované)
Hniezdenie — dutina veľkého stromu, neznámy počet vajec
Inkubácia ~32–35 dní (predpoklad), mláďatá ~10 týždňov
Rezident — celoročne na New Britain
Cez deň v dutine, jaskyni alebo hustej vegetácii
Pravdepodobne po hniezdnej sezóne

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Dutina veľkého starého stromu (málo dokumentované)
Žiadne podrobne preskúmané hniezdo. Predpoklad: hlboké dutiny veľkých dažďových stromov ako Pterocarpus, Calophyllum.
Nadmorská výška
0–1 200 m n. m. — nížinné a stredné polohy
Pravdepodobne celé nížinné a stredne výškové lesy New Britain.
Biotop
Tropický dažďový les — primárny a sekundárny
Endemit New Britain. Pravdepodobne preferuje primárny les s veľkými stromami. Hustá vegetácia robí pozorovanie veľmi obtiažnym.
Teplota
+22 až +32 °C — tropický humid
New Britain v ekvatoriálnej zóne — stabilná tropická klíma s dažďovou sezónou nov–apr.
Voda
Z koristi a vlhkosti pralesa
Vlhkosť 80–95 % celoročne. Voda z koristi a vodných tokov.
Spoločnosť
Predpokladaný monogamný pár, teritórium pravdepodobne 2–5 km²
Žiadne dokumentované hniezdne správanie. Populácia 2 500–9 999 jedincov, hustota nízka.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Pravdepodobne jún–september

Žiadne dokumentované tokové správanie.

Znáška
Neznámy počet vajec

Žiadne hniezdo nikdy nebolo nájdené. Predpoklad: 2–3 vajcia ako u iných maskovaných plamieniek.

Inkubácia
~32–35 dní (predpoklad)

Predpoklad podľa rodu Tyto.

Liahnutie
Neznámy

Žiadne dokumentované údaje.

Mláďatá
~10 týždňov v hniezde (predpoklad)

Žiadne dokumentované údaje.

Samostatnosť
Neznámy

Žiadne dokumentované údaje o disperzii juvenil.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Plamienka bismarcká 27–33 cm Plamienka manusská ~38–43 cm Plamienka maskovaná 38–48 cm Plamienka sororcula ~28–31 cm
Plamienka bismarcká Plamienka manusská Plamienka maskovaná Plamienka sororcula
Dĺžka27–33 cm~38–43 cm38–48 cm~28–31 cm
Váha500–600 gneznáme420–800 g~400 g
Dožitieneznámeneznáme5–10 r.neznáme
OchranaIUCN VU, endemit New BritainIUCN VU, endemit ManusLCIUCN LC, Tanimbar/Buru
CharakteristikaZlato-oranžové sfarbenie, Salvadori 1881Tmavšia, len 2 exempláre známeVäčšia, Austrália + J Nová GuineaSister druh, Moluky
AreálNew Britain (Bismarck, PNG)Manus Is (Admiralty, PNG)Austrália, J Nová GuineaTanimbar, Buru (Indonézia)

Zaujímavosti

1

Plamienka bismarcká je endemická ostrovu New Britain v Bismarckom súostroví (Papua-Nová Guinea). Druh popísal Tommaso Salvadori v roku 1881 ako Strix aurantia.

2

Druhový epitet „aurantia" = „zlatá, oranžová" — odkazuje na charakteristické zlato-oranžové sfarbenie peria, ktoré je výrazne odlišné od iných maskovaných plamieniek (T. novaehollandiae, T. manusi).

3

IUCN VU (Vulnerable, 2008) — pred 2008 bola Data Deficient. Po revízii sa potvrdilo, že druh je skutočne zraniteľný kvôli stratám habitatov.

4

Populácia ~2 500–9 999 zrelých jedincov (BirdLife). Trend klesajúci kvôli pokračujúcej ťažbe a konverzii na palmové plantáže.

5

Areál: endemit New Britain (37 800 km², najväčší ostrov Bismarckého súostrovia). Žiadne pozorovania na New Ireland alebo iných ostrovoch.

6

Druh je slabo študovaný — ťažko spozorovateľný v hustom dažďovom lese. Macaulay Library má niekoľko nahrávok hlasu z New Britain.

7

Hlavné hrozby: ťažba primárneho dažďového lesa (~30 % straty od 1970), konverzia na palmové plantáže, strata starých stromov s hniezdnymi dutinami.

8

Sister druhy: T. manusi (Manus Masked Owl, endemit Manus Is, VU) a T. sororcula (Lesser Masked Owl, Tanimbar/Buru). Spolu tvoria klad maskovaných plamieniek Wallaceanej oblasti.

Taxonomická klasifikácia

species Plamienka bismarcká
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Tytonidae (plamienkovité)
Rod Tyto Billberg, 1828
Druh T. aurantia (Salvadori, 1881)
Anglické názvy Golden Masked Owl, New Britain Barn Owl, New Britain Masked Owl, Bismarck Owl, Bismarck Masked Owl
Poddruhy Monotypický druh — endemit ostrova New Britain (Papua-Nová Guinea, Bismarcké súostrovie). Druhový epitet „aurantia" = „zlatá, oranžová" — odkazuje na zlato-oranžové sfarbenie peria.

? Často kladené otázky

Endemicky iba na ostrove New Britain v Bismarckom súostroví (Papua-Nová Guinea). New Britain je najväčší ostrov súostrovia (37 800 km²). Druh preferuje primárny dažďový les v nížinných a stredne výškových polohách (0–1 200 m). Žiadne pozorovania na susedných ostrovoch.

IUCN Vulnerable (2008) kvôli: (1) strate habitatov — New Britain stratil ~30 % primárneho lesa od 1970; (2) konverzii na palmové plantáže; (3) strate starých stromov s dutinami; (4) malému areálu obmedzenému na jediný ostrov. Populácia ~2 500–9 999 zrelých jedincov.

Charakteristické zlato-oranžové sfarbenie peria — z toho meno „Golden Masked Owl". Vrchné perá zlatohnedé so škvrnami, spodné perá svetlejšie. Tvár tmavší disc (maskovaný), oči veľké tmavé. Druhový epitet „aurantia" doslova znamená „zlatá, oranžová".

Stredne veľký druh — dĺžka tela 27–33 cm, hmotnosť ~500–600 g. Menší ako T. novaehollandiae (Australian Masked Owl) a väčší ako T. alba. Samice o niečo väčšie ako samce (typický Tyto dimorfizmus).

Veľmi ťažko — druh je extrémne plachý a slabo dokumentovaný. Najlepšie šance: nočné výpravy v primárnom lese centrálnej New Britain (Mt Lululua, Nakanai Mountains), počúvanie sčíňavých volaní po západe slnka. Komerčné ornitologické túry sú vzácne kvôli odľahlosti.

Oba sú endemity ostrovov Papua-Novej Guiney a IUCN VU, ale: (1) T. aurantia — endemit New Britain, zlato-oranžové sfarbenie, populácia 2 500–9 999; (2) T. manusi — endemit Manus Island (Admiralty Islands), tmavšie sfarbenie, populácia <1 000. T. manusi je známa len z 2 exemplárov a niekoľkých pozorovaní.

 Taxonómia — Salvadori 1881

Druh popísal Tommaso Salvadori v roku 1881 ako Strix aurantia. Salvadori bol taliansky ornitológ, ktorý popísal mnohé druhy z Pacifiku a Indonézie.

Etymológia: Tyto = gr. „sova"; aurantia = lat. „zlatá, oranžová" — odkazuje na charakteristické sfarbenie peria.

  • Monotypický druh — bez poddruhov
  • Sister taxóny: T. manusi (Manus), T. sororcula (Tanimbar/Buru)
  • Klad maskovaných Tyto Wallaceanej oblasti
  • IOC v15.2: samostatný druh

 Právny status — chránená v PNG

IUCN VU (2008), CITES Príloha II, PNG národná legislatíva. Bez okamžitej intervencie hrozí EN status.

  • IUCN: VU (Vulnerable, 2008)
  • CITES: Príloha II
  • PNG Fauna Conservation and Control Act 1966
  • Populácia: 2 500–9 999 zrelých jedincov
  • Hlavná akcia: Zastavenie logging concessions
ZDROJ: BirdLife DataZone, Wikipedia EN, The Owl Pages, Avibase, IOC v15.2, Salvadori 1881 (popis)

 Areál — New Britain

Areál: endemit New Britain (37 800 km², najväčší v Bismarckom súostroví, PNG). Populácia 2 500–9 999 jedincov.

 Cudzie názvy

Slovensky:   Plamienka bismarcká, Česky:   Sova bismarcká, Anglicky:   Golden Masked Owl, New Britain Masked Owl, Nemecky:   Goldeule, Francúzsky:   Effraie dorée, Taliansky:   Barbagianni dorato, Španielsky:   Lechuza dorada, Holandsky:   Gouden maskeruil