Tyto — Tytonidae (plamienkovité)
5 diagnostických znakov vs plamienka driemavá (T. alba): (1) tmavšia tvár — sivohnedo-čierna srdcovitá tvár (vs biela u T. alba); (2) dlhšie nohy — adaptácia na trávnik; (3) hniezdi na zemi v tráve (vs v dutinách); (4) tmavší chrbát s ružovkasto-okrovým nádychom; (5) biotop — mokrade a vlei (vs kultúrna krajina).
Vlastné znaky:
Atypická vlastnosť pre sovy — vyrobí si kupolu z trávy priamo na zemi v mokradí alebo vlei a tunelíky cez vysoký trávnik — podobne ako bahniaky.
Volanie je chrapľavé sykavé „kreesh" alebo „shreee" trvajúce ~1 s — typické pre rod Tyto. Spev samca pri stmievaní z vysokej trávy alebo nízkeho letu. Pri ohrození ostré klapanie zobákom a syčanie. Mláďatá vydávajú piskľavé „shree" pri kŕmení. Vokalizácia obmedzená — najmä v hniezdnej sezóne (január–apríl).
Pár letí nad mokraďmi pri stmievaní. Samec ponúka korisť samici.
Vajcia biele, ~42 × 33 mm. Hniezdo — kupola z trávy priamo na zemi v mokradí.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína od prvého vajca.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne Otomys.
Mláďatá opúšťajú kupolu po ~7 týždňoch. Pohybujú sa cez tunelíky v tráve. Lietajú v 8–9 týždňoch.
Juvenily sa rozptyľujú v mokraďových oblastiach. Pohlavná zrelosť v 1. roku, dlhovekosť ~10 r.
| Plamienka africká trávna | Plamienka driemavá | Plamienka pavúčia | Plamienka maskovaná | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 38–42 cm | 33–39 cm | 28–30 cm | 32–38 cm |
| Váha | 355–520 g | 250–480 g | 323–435 g | 460–600 g |
| Dožitie | ~10 r | 2–4 r (max ~17 r) | ~8–15 r (odhad) | ~10 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 5/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC (VU v JAR) | Chránená v SR | IUCN VU | IUCN LC |
| Povaha | Hniezdi na zemi, mokrade, vlei | Biela srdcovitá tvár, sady, kostoly | Tehlovo-červená, endemit Madagaskaru | Tmavá tvárová maska, tropický druh |
| Dostupnosť v SR | Subsaharská Afrika | Kozmopolitná, SR | Východný Madagaskar | Austrália, Tasmánia, Indonézia |
Príznaky: Pasenie dobytka, vysušovanie mokradí pre poľnohospodárstvo
V JAR strata vlei a mokradí znížila populáciu pod 5 000 jedincov (IUCN VU v JAR). EWT prevádzkuje monitoring.
Príznaky: Strata hniezd a roost lokalít pri kontrolovanom vypaľovaní
Tradičné vypaľovanie trávnikov v JAR (najmä zima juž. pologule) ničí hniezda a roost lokality plamienok afrických trávnych.
Príznaky: Otrava cez ulovené hlodavce
V JAR sa používajú antikoagulanty 2. generácie v poľnohospodárstve. Druh hromadí toxíny pri love hlodavcov.
Príznaky: Mačka domáca, kuna, šakal pri hniezdach na zemi
Pretože hniezdi na zemi, je zraniteľná na predáciu mačiek domácich, ktoré pôsobia v poľnohospodárskej krajine JAR.
Hniezdi a roost na zemi — atypická vlastnosť pre sovy. Vyrobí si kupolu z trávy a tunelíky cez vysoký trávnik — podobne ako bahniaky alebo myšiarka močiarna (Asio flammeus).
Druh popísal Andrew Smith v roku 1834 v Zoology of South Africa z exemplára z Kapskej oblasti.
Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy (IOC v15.2). Predtým niekedy považovaný za poddruh Tyto longimembris (Eastern Grass-Owl) z Ázie a Austrálie, dnes uznávaný ako samostatný druh.
Geneticky najbližšia plamienka pavúčia (T. soumagnei) z Madagaskaru — sesterské taxóny so spoločným predkom v Gondwane.
Špecialista na Otomys (vlei rats) — 60 % biomasy stravy. Otomys sú endemickou skupinou hlodavcov mokradí JAR, ktoré sú samé kľúčovou súčasťou ekosystému vlei.
IUCN Least Concern globálne, no v JAR Vulnerable (< 5 000 jedincov) kvôli vysušovaniu mokradí a degradácii habitatu. Populácia klesajúca v JAR.
Lov v nízkom lete nad trávnikom — podobne ako myšiarka močiarna (Asio flammeus). Druh letí cca 1–3 m nad trávnikom a zlosí na korisť.
V Highveld JAR (mokrade okolo Gauteng) je plamienka africká trávna indikátorový druh zdravia mokradí — jej prítomnosť signalizuje funkčný ekosystém vlei.
V subsaharskej Afrike — JAR (Highveld), Botswana (Okavango), Namíbia (Caprivi), Zambia, Zimbabwe, Mozambik, Tanzánia, Keňa, Uganda, Etiópia (mokrade), DR Kongo, Angola, Cameroon Mts. Druh je striktne viazaný na mokrade a vlei.
Hlavné rozdiely: (1) hniezdi na zemi v tráve (vs v dutinách u T. alba); (2) tmavšia tvár (vs biela srdcovitá tvár u T. alba); (3) dlhšie nohy — adaptácia na trávnik; (4) iný biotop — mokrade (vs kultúrna krajina, sady).
Stredne veľký druh — dĺžka tela 38–42 cm, hmotnosť 355–520 g, rozpätie krídel 110–115 cm. Mierne väčšia než plamienka driemavá (T. alba, 33–39 cm, 250–480 g).
Špecialista na Otomys (vlei rats) — 60 % biomasy stravy. Doplnková strava: Mastomys, Rhabdomys, Tatera, drobné vtáky a sezónne hmyz. Loví v nízkom lete nad trávnikom — podobne ako myšiarka močiarna.
IUCN Least Concern globálne, no v JAR Vulnerable (< 5 000 jedincov). Populácia klesajúca v JAR kvôli vysušovaniu mokradí, vypaľovaniu trávnikov a degradácii habitatu. CITES Appendix II.
Adaptácia na mokraďový habitat bez dutín. Vyrobí si kupolu z trávy priamo na zemi a tunelíky cez vysoký trávnik — podobne ako bahniaky. To ju vystavuje predácii mačiek a kún, ale poskytuje neviditeľnosť v mokradí.
Druh popísal Andrew Smith v roku 1834 v Zoology of South Africa z exemplára z Kapskej oblasti.
Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy (IOC v15.2). Predtým niekedy považovaný za poddruh Tyto longimembris (Eastern Grass-Owl) z Ázie a Austrálie, dnes uznávaný ako samostatný druh. Geneticky najbližšia plamienka pavúčia (T. soumagnei) z Madagaskaru.
Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: mokrade subsaharskej Afriky — JAR, Botswana, Namíbia, Zambia, Zimbabwe, Mozambik, Tanzánia, Keňa, Uganda, Etiópia (mokrade vysočín), DR Kongo, Angola, Cameroon Mts.
Chránená podľa CITES Appendix II. V JAR Vulnerable (VU) — populácia < 5 000 jedincov, klesajúca.
Plamienka africka travna v Kyalami
Plamienka africka travna v prirode
