Ninox japonský (Ninox japonica) — migračná hawk-like sova východnej Ázie (foto: Wikimedia Commons)

Ninox — Strigidae (sovovité)

Ninox japonský

Ninox japonica (Temminck & Schlegel, 1844) — jediný migračný ninox sveta; 2 poddruhy (IOC v15.2)

IUCN: LC (Least Concern), populácia stabilná
Dĺžka29–33 cm
Rozpätie60–70 cm
Váha~168 g
Migrácia4–6 tis. km
Ninox japonský je jediný migračný ninox sveta — hniezdi v Sibíri, Kórei, Číne a Japonsku, zimuje vo Vietname, Malajzii, Thajsku a Filipínach. Migruje 4 000–6 000 km každoročne. Dĺžka 29–33 cm, rozpätie 60–70 cm, hmotnosť ~168 g (bez sexuálneho dimorfizmu). 2 poddruhy: nominátny migrant japonica a rezident totogo na Riukju a Taiwane. Druh popísali Temminck a Schlegel 1844, oddelený od Ninox scutulata v roku 2008.
Porovnať s ostatnými ninoxmi
Dĺžka tela
29–33 cm
0 10 20 30 40 50 cm 29 33
0 cm50 cm
Hmotnosť
150–190 g
0 60 120 180 240 300 150–190 g stupnica do 300 g
Dožitie
5–10 rokov
0 5 10 15 20 Ninox hnedý Ninox filipínsky Ninox mindanao 5–10 rokov
Ninox hnedý: 146–227 g Ninox filipínsky: ~120 g Ninox mindanao: ~80 g (odhad)

 Migrácia — 4 000–6 000 km medzi hniezdiskom a zimoviskom

Ninox japonský je jediný migračný druh rodu Ninox. Migrácia odpovedá poklesu teplôt a úbytku nočného hmyzu na severe.

  • Hniezdny areál: Sibír (Amur, Primorye), Kórea, Čína (juh a stred), Japonsko vrátane Hokkaida
  • Zimovisko: Vietnam, Malajzia, Thajsko, Filipíny
  • Jesenná migrácia: september–november
  • Jarná migrácia: marec–apríl
  • V zimoviskách sa NEVOLÁ — preto je tam často nezistený
  • Mladé migrujú samostatne — geneticky kódovaná navigácia

Výživa

  • Veľký hmyz — chrobáky, motýle, mantidy
  • Netopiere lovené pri vletoch
  • Drobné cicavce — myši
  • Plazy — jaštery
  • Malé vtáky
Tip od odborníka Ninox japonský je primárne insektivor — diéta tvorí ~70 % veľký nočný hmyz. Loví aj netopiere pri vletoch z jaskýň a budov. Hmyz často chytá za letu (hawking) — odtiaľ anglický názov „hawk-owl". Druh sa v zimoviskách nevolá a je tam ťažko zistiteľný.

Hlasový prejav

Spev samca je sekvencia hlbokých „ho-ho" nôt s krátkymi pauzami, opakovaná v dlhých sériách (8–15 nôt). Frekvencia ~600 Hz, jednotlivá nota ~0,3 s. Pár duetuje, samica volá vyššie. Pri vyrušení zaznieva ostré nazálne „kik-kik" a cat-like „mjau" zvuky. V zimoviskách sa volá len výnimočne — preto je tam ťažko zistiteľný.

Typické zvuky

  • Spev samca — sekvencia hlbokých „ho-ho" nôt, 8–15 v sérii, frekvencia ~600 Hz
  • Volanie samice — vyššie, kratšie v duete so samcom
  • Alarm — nazálne „kik-kik" a cat-like „mjau"
  • Hniezdne obdobie — máj–jún v Japonsku, vrcholí v noci

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — pár volá hlboké „ho-ho" v Japonsku máj–jún
Hniezdenie — koniec máj – jún v Japonsku, dutina stromu
Inkubácia ~28 dní, mláďatá v hniezde ~25 dní
Postupné pelichanie pred migráciou
Migrácia — populácie z Japonska, Kórey, Sibíri letia južne v septembri–novembri
Zimovisko — Vietnam, Malajzia, Thajsko, Filipíny (november–apríl)

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Dutina v strome, často prirodzená
Bez staviva. Vajcia biele, oválne. Druh obsadzuje aj búdky. Hniezdo zriedka opakovane.
Nadmorská výška
0–1 700 m n. m. v hniezdnom areáli
V Japonsku 0–1 200 m, na Sibíri 0–500 m. V zimovisku typicky pod 500 m.
Biotop
Listnaté a zmiešané lesy s hustou vegetáciou, parky, záhrady
Hniezdny areál: Sibír (Amur, Primorye), Kórea, Čína (juh, stred), Japonsko (vrátane Hokkaida), Riukju. Zimovisko: Vietnam, Malajzia, Thajsko, Filipíny.
Teplota
Hniezdny areál +5 °C až +30 °C; zimovisko 18–30 °C
Migrácia je vyvolaná poklesom teplôt a úbytkom hmyzu na severe. Mladé jedince migrujú samostatne.
Voda
Pije z mlák, jariek
Vodu získava aj z koristi.
Spoločnosť
Monogamný pár v hniezdnej sezóne; samostatné v zime
Pár sa pravdepodobne stretne v hniezdnom areáli sezónne. V zime je druh solitérny.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Máj–jún (Japonsko)

Pár duetuje „ho-ho" sekvencie. Samec ponúka hmyz samici. Tok prebieha krátko po prílete do hniezdiska.

Znáška
3–5 vajec

Vajcia biele, oválne. Kladie do dutiny v strome. Znáška koniec mája až júna v Japonsku.

Inkubácia
~28 dní

Sedí samica, samec donáša hmyz.

Liahnutie
Jún–júl

Mláďatá pokryté bielym puhom.

Mláďatá
~25 dní v hniezde

Mláďatá opúšťajú hniezdo lietajúce. Po opustení hniezda ešte ~4 týždne s rodičmi pred jesennou migráciou.

Samostatnosť
September pred migráciou

Juvenily migrujú samostatne v septembri–októbri. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Ninox japonský 29–33 cm Ninox hnedý 27–33 cm Ninox filipínsky 23–28 cm Ninox mindanao 18 cm
Ninox japonský Ninox hnedý Ninox filipínsky Ninox mindanao
Dĺžka29–33 cm27–33 cm23–28 cm18 cm
Váha~168 g146–227 g~120 g (odhad)Neznáme
Dožitie5–10 r.5–10 r.NeznámeNeznáme
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN NT
CharakteristikaJediný migrant medzi ninoxmiRezident, hawk-likeEndemit Filipín, biele bodkyMalý, dove-like volanie
AreálSibír – Japonsko → JV ÁziaIndia – Indonézia (17 krajín)Filipíny (sev. ostrovy)Mindanao a okolité ostrovy

Zaujímavosti

1

Ninox japonský je jediný migračný ninox sveta — letí 4 000–6 000 km medzi hniezdiskom (Sibír–Japonsko) a zimoviskom (JV Ázia, Filipíny).

2

Druh popísali Coenraad Jacob Temminck a Hermann Schlegel v roku 1844 v diele Fauna Japonica. Bol odčlenený od Ninox scutulata v roku 2008 na základe vokalizácie a molekulárnej analýzy.

3

Hmotnosť ~168 g — bez sexuálneho dimorfizmu (netypické pre sovy). Dĺžka 29–33 cm, rozpätie 60–70 cm. Krídla špicaté, prispôsobené na migráciu.

4

IOC v15.2 uznáva 2 poddruhy: nominátny N. j. japonica (migrant; Sibír–Japonsko, zimuje v JV Ázii) a N. j. totogo (rezident; Riukju a Taiwan).

5

V zimoviskách (Vietnam, Malajzia, Filipíny) sa druh nevolá — je preto často nezistený. Hniezdny hlasový prejav je sekvencia „ho-ho" nôt v dlhých sériách.

6

Diéta je ~70 % veľký nočný hmyz — chrobáky, motýle, mantidy. Druh loví hmyz za letu (hawking) — anglický názov „hawk-owl" odráža túto morfológiu a správanie.

7

Hniezdi v dutinách stromov, v Japonsku máj–jún. Znáša 3–5 vajec, inkubácia ~28 dní, mláďatá v hniezde ~25 dní. Hniezdo zriedka opakovane.

8

Migrácia začína v septembri po pelichaní. Mladé jedince migrujú samostatne — geneticky kódovaná navigačná schopnosť bez sprievodu rodičov.

Taxonomická klasifikácia

species Ninox japonský
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Ninox Hodgson, 1837
Druh N. japonica (Temminck & Schlegel, 1844)
Poddruhy 2 — N. j. japonica (migrant; Sibír, Kórea, Čína, Japonsko, zimuje v Indočíne, Malajzii, Filipínach), N. j. totogo (rezident; Riukju, Taiwan)

? Často kladené otázky

Ninox japonský (Ninox japonica) je migračný druh východnej Ázie. Hniezdi v Sibíri (Amur, Primorye), Kórei, Číne, Japonsku (vrátane Hokkaida). Zimuje vo Vietname, Malajzii, Thajsku, Filipínach. Migruje 4 000–6 000 km medzi hniezdiskom a zimoviskom. Subspecies totogo je rezident na Riukju a Taiwane. IUCN: Least Concern.

Do roku 2008 sa považovali za jeden druh. Ninox japonsky (Ninox japonica) je migrant — hniezdi na severe (Sibír–Japonsko) a zimuje v JV Ázii. Ninox hnedý (Ninox scutulata) je rezident tropickej J/JV Ázie (India, Šrí Lanka, Indonézia, Filipíny). Odlišujú sa vokálne — japonský má hlboké „ho-ho", hnedý soft „oo-uk".

Stredne veľký druh — dĺžka 29–33 cm, rozpätie krídel 60–70 cm, hmotnosť ~168 g. Tmavo hnedé perá s bielym spodkom a hnedo-červenými striekmi. Žlté oči, minimálny lícny disk, dlhý chvost (hawk-like). Krídla špicaté pre migráciu.

Spev samca je sekvencia hlbokých „ho-ho" nôt opakovaných v dlhých sériách (8–15 nôt). Frekvencia ~600 Hz. Pár duetuje. V zimoviskách sa NEVOLÁ — len v hniezdnom areáli (máj–jún v Japonsku). Preto je často nezistený v JV Ázii.

~70 % diéty tvorí veľký nočný hmyz — chrobáky, motýle, mantidy. Ďalej netopiere (10 %), drobné cicavce (8 %), plazy (7 %) a malé vtáky (5 %). Druh chytá hmyz za letu (hawking) — odtiaľ anglický názov „hawk-owl".

Jesenná migrácia: september–november. Z Japonska cez Tsushima Strait, Kórey, juhovýchodnej Číny, Tchaj-wan, Filipíny, Vietnam, Malajziu. Jarná migrácia: marec–apríl opačnou cestou. Mladé jedince migrujú samostatne — geneticky kódovaná schopnosť.

 Migračná trasa — Sibír → Filipíny

Hniezdne územie: Sibír, Kórea, Čína, Japonsko (poddruh japonica). Rezident: Riukju, Taiwan (poddruh totogo). Zimovisko: Vietnam, Malajzia, Thajsko, Filipíny.

 Hlas „boo-book" — ukážky

Northern Boobook (Ninox japonica)

Northern Boobook — Uiryeong, Kórea (Jason Loghry/Birds Korea)

褐鷹鴞 Northern Boobook Ninox japonica

Ninox japonica — Taiwan, april 2023

 Cudzie názvy

Slovensky: Ninox japonský, Česky: Sovice japonská, Anglicky: Northern Boobook, Nemecky: Japankauz, Francúzsky: Ninoxe du Japon, Španielsky: Nínox japonés, Japonsky: アオバズク (Aobazuku), Kórejsky: 솔부엉이, Čínsky: 鷹鴞