Ninox — Strigidae (sovovité)
Ninox japonský je jediný migračný druh rodu Ninox. Migrácia odpovedá poklesu teplôt a úbytku nočného hmyzu na severe.
Spev samca je sekvencia hlbokých „ho-ho" nôt s krátkymi pauzami, opakovaná v dlhých sériách (8–15 nôt). Frekvencia ~600 Hz, jednotlivá nota ~0,3 s. Pár duetuje, samica volá vyššie. Pri vyrušení zaznieva ostré nazálne „kik-kik" a cat-like „mjau" zvuky. V zimoviskách sa volá len výnimočne — preto je tam ťažko zistiteľný.
Pár duetuje „ho-ho" sekvencie. Samec ponúka hmyz samici. Tok prebieha krátko po prílete do hniezdiska.
Vajcia biele, oválne. Kladie do dutiny v strome. Znáška koniec mája až júna v Japonsku.
Sedí samica, samec donáša hmyz.
Mláďatá pokryté bielym puhom.
Mláďatá opúšťajú hniezdo lietajúce. Po opustení hniezda ešte ~4 týždne s rodičmi pred jesennou migráciou.
Juvenily migrujú samostatne v septembri–októbri. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku.
| Ninox japonský | Ninox hnedý | Ninox filipínsky | Ninox mindanao | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 29–33 cm | 27–33 cm | 23–28 cm | 18 cm |
| Váha | ~168 g | 146–227 g | ~120 g (odhad) | Neznáme |
| Dožitie | 5–10 r. | 5–10 r. | Neznáme | Neznáme |
| Hlučnosť | 3/5 | 2/5 | 3/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN NT |
| Povaha | Jediný migrant medzi ninoxmi | Rezident, hawk-like | Endemit Filipín, biele bodky | Malý, dove-like volanie |
| Dostupnosť v SR | Sibír – Japonsko → JV Ázia | India – Indonézia (17 krajín) | Filipíny (sev. ostrovy) | Mindanao a okolité ostrovy |
Príznaky: Smrteľné nárazy, vyčerpanie z dlhých letov
Migračná trasa 4 000–6 000 km cez Korea Strait, Tchaj-wanský prieliv. V Japonsku a Kórei dokumentované hromadné zrážky s mrakodrapmi v ranných hodinách.
Príznaky: Slabosť, smrť po požití kontaminovaného hmyzu
V ryžových poliach Japonska a Kórey pesticídy redukujú hmyziu korisť. Druh sekundárne intoxikovaný.
Príznaky: Ústup z bývalých lokalít
V Japonsku stratil druh významnú časť hniezdnych lesov premenou na ihličnaté monokultúry (sugi cypress). Druh preferuje listnaté lesy.
Ninox japonský je jediný migračný ninox sveta — letí 4 000–6 000 km medzi hniezdiskom (Sibír–Japonsko) a zimoviskom (JV Ázia, Filipíny).
Druh popísali Coenraad Jacob Temminck a Hermann Schlegel v roku 1844 v diele Fauna Japonica. Bol odčlenený od Ninox scutulata v roku 2008 na základe vokalizácie a molekulárnej analýzy.
Hmotnosť ~168 g — bez sexuálneho dimorfizmu (netypické pre sovy). Dĺžka 29–33 cm, rozpätie 60–70 cm. Krídla špicaté, prispôsobené na migráciu.
IOC v15.2 uznáva 2 poddruhy: nominátny N. j. japonica (migrant; Sibír–Japonsko, zimuje v JV Ázii) a N. j. totogo (rezident; Riukju a Taiwan).
V zimoviskách (Vietnam, Malajzia, Filipíny) sa druh nevolá — je preto často nezistený. Hniezdny hlasový prejav je sekvencia „ho-ho" nôt v dlhých sériách.
Diéta je ~70 % veľký nočný hmyz — chrobáky, motýle, mantidy. Druh loví hmyz za letu (hawking) — anglický názov „hawk-owl" odráža túto morfológiu a správanie.
Hniezdi v dutinách stromov, v Japonsku máj–jún. Znáša 3–5 vajec, inkubácia ~28 dní, mláďatá v hniezde ~25 dní. Hniezdo zriedka opakovane.
Migrácia začína v septembri po pelichaní. Mladé jedince migrujú samostatne — geneticky kódovaná navigačná schopnosť bez sprievodu rodičov.
Ninox japonský (Ninox japonica) je migračný druh východnej Ázie. Hniezdi v Sibíri (Amur, Primorye), Kórei, Číne, Japonsku (vrátane Hokkaida). Zimuje vo Vietname, Malajzii, Thajsku, Filipínach. Migruje 4 000–6 000 km medzi hniezdiskom a zimoviskom. Subspecies totogo je rezident na Riukju a Taiwane. IUCN: Least Concern.
Do roku 2008 sa považovali za jeden druh. Ninox japonsky (Ninox japonica) je migrant — hniezdi na severe (Sibír–Japonsko) a zimuje v JV Ázii. Ninox hnedý (Ninox scutulata) je rezident tropickej J/JV Ázie (India, Šrí Lanka, Indonézia, Filipíny). Odlišujú sa vokálne — japonský má hlboké „ho-ho", hnedý soft „oo-uk".
Stredne veľký druh — dĺžka 29–33 cm, rozpätie krídel 60–70 cm, hmotnosť ~168 g. Tmavo hnedé perá s bielym spodkom a hnedo-červenými striekmi. Žlté oči, minimálny lícny disk, dlhý chvost (hawk-like). Krídla špicaté pre migráciu.
Spev samca je sekvencia hlbokých „ho-ho" nôt opakovaných v dlhých sériách (8–15 nôt). Frekvencia ~600 Hz. Pár duetuje. V zimoviskách sa NEVOLÁ — len v hniezdnom areáli (máj–jún v Japonsku). Preto je často nezistený v JV Ázii.
~70 % diéty tvorí veľký nočný hmyz — chrobáky, motýle, mantidy. Ďalej netopiere (10 %), drobné cicavce (8 %), plazy (7 %) a malé vtáky (5 %). Druh chytá hmyz za letu (hawking) — odtiaľ anglický názov „hawk-owl".
Jesenná migrácia: september–november. Z Japonska cez Tsushima Strait, Kórey, juhovýchodnej Číny, Tchaj-wan, Filipíny, Vietnam, Malajziu. Jarná migrácia: marec–apríl opačnou cestou. Mladé jedince migrujú samostatne — geneticky kódovaná schopnosť.
Northern Boobook — Uiryeong, Kórea (Jason Loghry/Birds Korea)
Ninox japonica — Taiwan, april 2023
