
Ninox — Strigidae (sovovité)
5 diagnostických znakov: (1) dlhý chvost — vyzerá ako jastrab; (2) minimálny lícny disk; (3) žlté oči; (4) tmavo hnedé perá s bielym spodkom; (5) červenavé strieky na bruchu. Anglický názov „hawk-owl" odráža túto morfológiu.
Hlavný hlas samca je opakované soft musical „oo-uk ...oo-uk..." s pauzami ~2 sekundy. Frekvencia ~700 Hz. Volá najmä za svitania a súmraku, pri jasných nociach aj v polnoci. Samica odpovedá vyšším tónom. Pri ohrození zaznieva ostré „kik-kik" a klapanie zobákom. Najintenzívnejšie volá február–máj.
Pár duetuje „oo-uk" za svitania a súmraku. Samec ponúka hmyz samici (courtship feeding).
Vajcia biele, oválne, ~37 x 31 mm. Kladie do dutiny v strome. Znáška marec–jún.
Sedí samica, samec donáša hmyz a drobnú korisť.
Mláďatá pokryté bielym puhom. Prvé 10 dní zahrieva samica.
Mláďatá opúšťajú hniezdo lietajúce. Po opustení hniezda zostávajú s rodičmi 4–6 týždňov.
Juvenily disperzujú. Pohlavná zrelosť v 1. roku. Dožitie pravdepodobne 5–10 rokov.
| Ninox hnedý | Ninox japonsky | Ninox filipínsky | Ninox stekavy | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 27–33 cm | 29–33 cm | 23–28 cm | 40–46 cm |
| Váha | 146–227 g | ~168 g | ~120 g (odhad) | 650–960 g |
| Dožitie | 5–10 r. | 5–10 r. | Neznáme | 15+ r. |
| Hlučnosť | 2/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Hawk-like, dlhý chvost, žlté oči | Migrant, hniezdi v Japonsku | Endemit Filipín, biele bodky | Najväčší ninox, austrálsky |
| Dostupnosť v SR | India – Indonézia (17 krajín) | Sibír – Japonsko, zimuje v JV Ázii | Filipíny (sev. a stredné ostrovy) | Austrália a Nová Guinea |
Príznaky: Slabosť, kŕče, smrť po požití kontaminovaného hmyzu
V Indii, Vietname a Indonézii pesticídy v ryžových poliach zabíjajú hmyz — sekundárna otrava.
Príznaky: Otvorené zlomeniny, smrteľné nárazy
Druh sa pravidelne nachádza v mestách (Kolombo, Bombaj, Bangkok). Pri love hmyzu pri pouličných lampách často zaznamenané kolízie.
Príznaky: Streľba, otravy
V niektorých regiónoch JV Ázie kultúrna povera o „sovách prinášajúcich smrť" vedie ku konfliktom. V Indii (hinduizmus) je sova posvätné zviera.
Ninox hnedý je najrozšírenejší ninox sveta — areál pokrýva 17 krajín od Indie a Šrí Lanky po Filipíny a Indonéziu. Po taxonomickej revízii 2008 boli z neho odčlenené Ninox japonica a Ninox randi.
Druh popísal Sir Thomas Stamford Raffles v roku 1822 — ten istý botanik, ktorý popísal aj výra malajského a založil Singapur. Pôvodný názov: Strix scutulata.
Hmotnosť 146–227 g, dĺžka 27–33 cm. Veľkostná variabilita medzi poddruhmi výrazná — nominátny N. s. scutulata váži 172–227 g, borneoský N. s. borneensis len 146–173 g.
Diagnostické sú dlhý chvost a minimálny lícny disk — vyzerá ako jastrab. Anglický názov „hawk-owl" odráža túto morfológiu.
IOC v15.2 uznáva 9 poddruhov: scutulata, lugubris (sev. India, najväčší), obscura (Andamany), palawanensis (Palawan), javanensis (Java, Bali), borneensis (Borneo, najmenší), hirsuta (Šrí Lanka), burmanica (Mjanmarsko), isolata.
Druh je tolerantný k urbanizácii — bežne sa nachádza v parkoch Kolombo (Šrí Lanka), Bombaja (India), Bangkoka (Thajsko) a Kuala Lumpura (Malajzia).
Hlavný hlas je opakované soft musical „oo-uk ...oo-uk..." za svitania a súmraku. Frekvencia ~700 Hz, pauzy ~2 sekundy. Najintenzívnejšie volá február–máj.
V hinduistickej kultúre v Indii je ninox považovaný za vahanu (jazdcaký vták) bohyne Lakšmí — symbol múdrosti a šťastia. To kontrastuje s poverou v iných oblastiach JV Ázie.
Ninox hnedý (Ninox scutulata) je najrozšírenejší ninox sveta — areál pokrýva 17 krajín od Indie, Šrí Lanky, Bhutánu, Bangladéša a Nepálu cez Mjanmarsko, Thajsko, Kambodžu, Laos, Vietnam, Malajziu, Singapur, Indonéziu (Sumatra, Borneo, Java) až po Filipíny, Andamany a Nikobary. IUCN: Least Concern.
Dĺžka tela 27–33 cm, hmotnosť 146–227 g. Veľkostná variabilita medzi poddruhmi výrazná — nominátny N. s. scutulata váži 172–227 g, borneoský N. s. borneensis len 146–173 g. Diagnostické sú dlhý chvost a minimálny lícny disk (hawk-like vzhľad).
Hlavný hlas je opakované soft musical „oo-uk ...oo-uk..." za svitania a súmraku, s pauzami ~2 sekundy a frekvenciou ~700 Hz. Pár duetuje, samica volá vyššie. Najintenzívnejšie volá február–máj počas toku.
Do roku 2008 sa Ninox scutulata a Ninox japonica považovali za jeden druh. Vokálne dáta a molekulárna analýza ukázali, že ide o samostatné druhy. Ninox hnedý je rezident tropickej J/JV Ázie. Ninox japonica (Northern Boobook) je migrant — hniezdi v Siberi, Kórei, Číne, Japonsku a zimuje v JV Ázii.
IOC v15.2 uznáva 9 poddruhov: scutulata (Malajský polostrov, Sumatra, Bangka, nominátny), lugubris (sev. India), obscura (Andamany), palawanensis (Palawan), javanensis (Java, Bali), borneensis (Borneo), hirsuta (Šrí Lanka), burmanica (Mjanmarsko), isolata. Líšia sa veľkosťou a odtieňom perí.
Áno — druh je tolerantný k urbanizácii. Bežne sa nachádza v parkoch Kolombo (Šrí Lanka), Bombaja (India), Bangkoka (Thajsko) a Kuala Lumpura (Malajzia). Najlepšie sa pozoruje za svitania a súmraku pri pouličných lampách.