Ninox — Strigidae (sovovité)
Rasmussen et al. 2012: Publikovali revíziu „Philippine Hawk-Owl" komplexu, ktorá ukázala, že vokálne rozdiely sú dostatočné na oddelenie 3 nových druhov: Ninox spilocephala (Mindanao), Ninox mindorensis (Mindoro), Ninox reyi (Sulu). Ninox philippensis sensu stricto obýva len centrálne a severné Filipíny.
Hlavný hlas samca je opakované dvojité „kuk-kuk" alebo „bu-bú" v dlhých sériách (15–30 párov). Frekvencia ~700 Hz, vzdialenosť medzi nôtami ~0,3 s, vzdialenosť medzi pármi ~1,5 s. Pár duetuje. Vokálne rozdiely medzi poddruhmi minimálne. Pri ohrození zaznieva ostré „kik-kik". Najintenzívnejšie volá január–marec počas toku.
Pár duetuje dvojité „kuk-kuk". Samec ponúka hmyz samici. Najintenzívnejšie v suchej sezóne.
Vajcia biele, oválne. Kladie do dutiny v strome. Znáška od februára.
Sedí samica, samec donáša hmyz.
Mláďatá pokryté bielym puhom.
Fledglingy zaznamenané marec a máj. Mláďatá závislé od rodičov 4–6 týždňov po opustení hniezda.
Juvenily disperzujú. Pohlavná zrelosť pravdepodobne v 1. roku. Dožitie 5–10 rokov.
| Ninox filipínsky | Ninox mindanao | Ninox hnedý | Ninox japonsky | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 23–28 cm | 18 cm | 27–33 cm | 29–33 cm |
| Váha | ~120 g (odhad) | Neznáme | 146–227 g | ~168 g |
| Dožitie | 5–10 r. | Neznáme | 5–10 r. | 5–10 r. |
| Hlučnosť | 3/5 | 4/5 | 2/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN NT | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Endemit Filipín, biele bodky | Dove-like volanie | Hawk-like, dlhý chvost | Migrant, hniezdi v Japonsku |
| Dostupnosť v SR | Filipíny (sev. a stredné) | Mindanao + ostrovy | India – Indonézia | Sibír – Japonsko, zimuje v JV Ázii |
Príznaky: Klesajúca populácia, fragmentácia
Filipíny stratili >80 % pôvodných lesov. Druh prežíva vďaka tolerancii k sekundárnym lesom a parkom, ale nominátny poddruh v Sierra Madre Luzon je pod tlakom.
Príznaky: Slabosť, smrť po požití kontaminovaného hmyzu
V nížinných oblastiach Filipín pesticídy redukujú hmyziu korisť a otrávajú druh sekundárne.
Príznaky: Veľmi malá populácia na malom ostrove
Poddruh N. p. ticaoensis je endemický pre ostrov Ticao (335 km²) a má neznámu, ale veľmi malú populáciu.
Ninox filipínsky je najpočetnejší ninox Filipín a endemit centrálnych a severných ostrovov súostrovia.
V roku 2012 Rasmussen et al. publikovali revíziu, ktorá z bývalého „Philippine Hawk-Owl" komplexu odčlenila 3 nové druhy: Ninox spilocephala (Mindanao), N. mindorensis (Mindoro), N. reyi (Sulu) — na základe vokálnych rozdielov.
Druh popísal Charles Lucien Bonaparte v roku 1855 — francúzsky ornitológ, synovec Napoleona Bonaparta.
IOC v15.2 uznáva 3 poddruhy: nominátny philippensis (Luzon, Samar, Bohol, Leyte), centralis (Negros, Panay, stredné ostrovy), ticaoensis (endemicky Ticao — extrémne malý areál).
Hmotnosť cca 120 g (odhad), dĺžka 23–28 cm. Patrí k najmenším ninoxom — výrazne menší ako ninox hnedý alebo japonský.
Druh je tolerantný k disturbancii — pravidelne sa nachádza v sekundárnych lesoch a parkoch Manily (Quezon Memorial Circle). Diéta ~55 % hmyz.
Hlavný hlas je opakované dvojité „kuk-kuk" v dlhých sériách. Vokálne rozdiely medzi poddruhmi sú minimálne, čo bolo argumentom proti ich oddeleniu pred 2012.
V tagalogu sa volá „Kuwago" — tradičný názov pre sovy všeobecne. V miestnej kultúre sa sova často spája s múdrosťou.
Ninox filipínsky (Ninox philippensis) je endemit centrálnych a severných Filipín. Areál pokrýva ostrovy Luzon, Polillo, Lubang, Marinduque, Catanduanes, Samar, Leyte, Bohol, Negros, Panay, Boracay a ďalšie. IUCN: Least Concern. Endemit Mindanaa Ninox spilocephala bol odčlenený v roku 2012.
Dĺžka tela 23–28 cm, hmotnosť cca 120 g (odhad). Patrí k najmenším ninoxom — výrazne menší ako ninox hnedý (27–33 cm, 146–227 g) alebo japonský (29–33 cm, 168 g). Diagnostické: bohaté biele bodky, žlté oči.
IOC v15.2 uznáva 3 poddruhy: (1) N. p. philippensis Luzon, Polillo, Lubang, Marinduque, Catanduanes, Samar, Leyte, Bohol, Biliran, Buad (nominátny); (2) N. p. centralis Negros, Panay, Boracay, Carabao, Guimaras, Semirara, Siquijor; (3) N. p. ticaoensis — endemicky Ticao (335 km², malá populácia).
Do roku 2012 sa považovali za jeden druh. Rasmussen et al. 2012 ukázali, že Ninox spilocephala (Mindanao) má odlišný hlas — pripomína viac holub než typickú „kuk-kuk" sekvenciu. Filipínsky obýva centrálne a severné Filipíny, Mindanao len Mindanao a okolité ostrovy.
Opakované dvojité „kuk-kuk" alebo „bu-bú" v dlhých sériách 15–30 párov. Frekvencia ~700 Hz, vzdialenosť medzi nôtami ~0,3 s, vzdialenosť medzi pármi ~1,5 s. Najintenzívnejšie január–marec.
Áno — druh je tolerantný k disturbancii a žije v parkoch hlavných miest. V Manile pravidelne v Quezon Memorial Circle a okolitých lesoch. V Cebu, Davao a Tagaytay tiež. Najlepší čas: po západe slnka v suchej sezóne (november–marec).
