Ninox filipínsky (Ninox philippensis) — endemit Filipín so žltými očami (foto: Wikimedia Commons)

Ninox — Strigidae (sovovité)

Ninox filipínsky

Ninox philippensis Bonaparte, 1855 — endemit centrálnych a severných Filipín; 3 poddruhy (IOC v15.2)

IUCN: LC (Least Concern), populácia klesá
Dĺžka23–28 cm
Váha~120 g (odhad)
Poddruhy3
EndemitFilipíny
Ninox filipínsky je endemit centrálnych a severných Filipín — neexistuje nikde inde na svete. Areál pokrýva Luzon, Samar, Leyte, Bohol, Negros, Panay a ďalšie ostrovy. Tolerantný k disturbancii — bežný v parkoch Manily (Quezon Memorial Circle). 3 poddruhy. V roku 2012 Rasmussen et al. odčlenili z tohto komplexu 3 nové druhy (N. spilocephala — Mindanao, N. mindorensis — Mindoro, N. reyi — Sulu) na základe vokálnych rozdielov.
Porovnať s ostatnými ninoxmi
Dĺžka tela
23–28 cm
0 10 20 30 40 cm 23 28
0 cm40 cm
Hmotnosť
100–150 g
0 60 120 180 240 300 100–150 g stupnica do 300 g
Dožitie
5–10 rokov
0 5 10 15 Ninox hnedý Ninox japonský Ninox mindanao 5–10 rokov
Ninox hnedý: 146–227 g Ninox japonský: ~168 g Ninox mindanao: ~80 g (odhad)

 Endemit Filipín — Rasmussen 2012 odčlenil 3 nové druhy

Rasmussen et al. 2012: Publikovali revíziu „Philippine Hawk-Owl" komplexu, ktorá ukázala, že vokálne rozdiely sú dostatočné na oddelenie 3 nových druhov: Ninox spilocephala (Mindanao), Ninox mindorensis (Mindoro), Ninox reyi (Sulu). Ninox philippensis sensu stricto obýva len centrálne a severné Filipíny.

  • N. p. philippensis: Luzon, Polillo, Lubang, Marinduque, Catanduanes, Samar, Leyte, Bohol, Biliran, Buad (nominátny)
  • N. p. centralis: Bohol, Boracay, Carabao, Guimaras, Negros, Panay, Semirara, Siquijor
  • N. p. ticaoensis: endemicky Ticao (335 km², malá populácia)
  • Hlas: dvojité „kuk-kuk" v sériách 15–30 párov
  • Habitat: primárne aj sekundárne lesy, parky v hlavnom meste

Výživa

  • Veľký hmyz — chrobáky, koníky
  • Drobné cicavce — myši, hmyzožravce
  • Žaby a iné obojživelníky
  • Malé vtáky
  • Plazy — jaštery, malé hady
Tip od odborníka Ninox filipínsky je tolerantný k disturbancii — žije aj v sekundárnych lesoch a parkoch hlavných filipínskych miest. Druh je v Manile pravidelne pozorovaný v lesoch okolo Quezon Memorial Circle. Pelety obsahujú kosti drobnej koristi a chitínové časti hmyzu.

Hlasový prejav

Hlavný hlas samca je opakované dvojité „kuk-kuk" alebo „bu-bú" v dlhých sériách (15–30 párov). Frekvencia ~700 Hz, vzdialenosť medzi nôtami ~0,3 s, vzdialenosť medzi pármi ~1,5 s. Pár duetuje. Vokálne rozdiely medzi poddruhmi minimálne. Pri ohrození zaznieva ostré „kik-kik". Najintenzívnejšie volá január–marec počas toku.

Typické zvuky

  • Spev samca — dvojité „kuk-kuk", 15–30 párov v sérii, frekvencia ~700 Hz
  • Volanie samice — vyššie v duete so samcom
  • Alarm — ostré „kik-kik" pri vyrušení
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké „prit-prit" pri kŕmení

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — pár volá dvojité „kuk-kuk" v januári až marci
Hniezdenie — od februára, dutina stromu, fledglingy marec–máj
Inkubácia ~25 dní (odhad), mláďatá v hniezde ~28 dní
Postupné pelichanie v lete
Rezident — endemit Filipín, celoročné teritórium

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Dutina v strome
Bez staviva. Vajcia biele. Hniezdenie začína koncom februára. Druh obsadzuje aj búdky a opustené hniezda iných vtákov.
Nadmorská výška
0–1 800 m n. m. (typicky pod 1 000 m)
V Luzone (Sierra Madre, Cordillera) až 1 800 m. V nížinách pod 500 m typicky.
Biotop
Subtropické/tropické nížinné a horské lesy, sekundárne lesy, parky
Tolerantný k disturbancii. Endemit Filipín. Areál pokrýva 14+ ostrovov severných a centrálnych Filipín.
Teplota
Tropické 24–32 °C celoročne, vlhkosť 70–95 %
Filipínska klíma má dve sezóny — suchú (november–máj) a vlhkú (jún–október). Hniezdi v suchej sezóne.
Voda
Pije z mlák a potokov
Vodu získava aj z koristi.
Spoločnosť
Monogamný pár; teritórium 5–15 ha
Pár sa drží roky. V Manile bežný v Quezon Memorial Circle a okolitých parkoch.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Január–marec

Pár duetuje dvojité „kuk-kuk". Samec ponúka hmyz samici. Najintenzívnejšie v suchej sezóne.

Znáška
Pravdepodobne 2–3 vajcia

Vajcia biele, oválne. Kladie do dutiny v strome. Znáška od februára.

Inkubácia
~25 dní (odhad)

Sedí samica, samec donáša hmyz.

Liahnutie
Marec–apríl

Mláďatá pokryté bielym puhom.

Mláďatá
~28 dní v hniezde

Fledglingy zaznamenané marec a máj. Mláďatá závislé od rodičov 4–6 týždňov po opustení hniezda.

Samostatnosť
2–3 mesiace

Juvenily disperzujú. Pohlavná zrelosť pravdepodobne v 1. roku. Dožitie 5–10 rokov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Ninox filipínsky 23–28 cm Ninox mindanao 18 cm Ninox hnedý 27–33 cm Ninox japonsky 29–33 cm
Ninox filipínsky Ninox mindanao Ninox hnedý Ninox japonsky
Dĺžka23–28 cm18 cm27–33 cm29–33 cm
Váha~120 g (odhad)Neznáme146–227 g~168 g
Dožitie5–10 r.Neznáme5–10 r.5–10 r.
OchranaIUCN LCIUCN NTIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaEndemit Filipín, biele bodkyDove-like volanieHawk-like, dlhý chvostMigrant, hniezdi v Japonsku
AreálFilipíny (sev. a stredné)Mindanao + ostrovyIndia – IndonéziaSibír – Japonsko, zimuje v JV Ázii

Zaujímavosti

1

Ninox filipínsky je najpočetnejší ninox Filipín a endemit centrálnych a severných ostrovov súostrovia.

2

V roku 2012 Rasmussen et al. publikovali revíziu, ktorá z bývalého „Philippine Hawk-Owl" komplexu odčlenila 3 nové druhy: Ninox spilocephala (Mindanao), N. mindorensis (Mindoro), N. reyi (Sulu) — na základe vokálnych rozdielov.

3

Druh popísal Charles Lucien Bonaparte v roku 1855 — francúzsky ornitológ, synovec Napoleona Bonaparta.

4

IOC v15.2 uznáva 3 poddruhy: nominátny philippensis (Luzon, Samar, Bohol, Leyte), centralis (Negros, Panay, stredné ostrovy), ticaoensis (endemicky Ticao — extrémne malý areál).

5

Hmotnosť cca 120 g (odhad), dĺžka 23–28 cm. Patrí k najmenším ninoxom — výrazne menší ako ninox hnedý alebo japonský.

6

Druh je tolerantný k disturbancii — pravidelne sa nachádza v sekundárnych lesoch a parkoch Manily (Quezon Memorial Circle). Diéta ~55 % hmyz.

7

Hlavný hlas je opakované dvojité „kuk-kuk" v dlhých sériách. Vokálne rozdiely medzi poddruhmi sú minimálne, čo bolo argumentom proti ich oddeleniu pred 2012.

8

V tagalogu sa volá „Kuwago" — tradičný názov pre sovy všeobecne. V miestnej kultúre sa sova často spája s múdrosťou.

Taxonomická klasifikácia

species Ninox filipínsky
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Ninox Hodgson, 1837
Druh N. philippensis Bonaparte, 1855
Poddruhy 3 — N. p. philippensis (Luzon, Polillo, Lubang, Marinduque, Catanduanes, Samar, Leyte, Bohol, Biliran, Buad — nominátny), N. p. centralis (Bohol, Boracay, Carabao, Guimaras, Negros, Panay, Semirara, Siquijor), N. p. ticaoensis (endemicky Ticao)

? Často kladené otázky

Ninox filipínsky (Ninox philippensis) je endemit centrálnych a severných Filipín. Areál pokrýva ostrovy Luzon, Polillo, Lubang, Marinduque, Catanduanes, Samar, Leyte, Bohol, Negros, Panay, Boracay a ďalšie. IUCN: Least Concern. Endemit Mindanaa Ninox spilocephala bol odčlenený v roku 2012.

Dĺžka tela 23–28 cm, hmotnosť cca 120 g (odhad). Patrí k najmenším ninoxom — výrazne menší ako ninox hnedý (27–33 cm, 146–227 g) alebo japonský (29–33 cm, 168 g). Diagnostické: bohaté biele bodky, žlté oči.

IOC v15.2 uznáva 3 poddruhy: (1) N. p. philippensis Luzon, Polillo, Lubang, Marinduque, Catanduanes, Samar, Leyte, Bohol, Biliran, Buad (nominátny); (2) N. p. centralis Negros, Panay, Boracay, Carabao, Guimaras, Semirara, Siquijor; (3) N. p. ticaoensis — endemicky Ticao (335 km², malá populácia).

Do roku 2012 sa považovali za jeden druh. Rasmussen et al. 2012 ukázali, že Ninox spilocephala (Mindanao) má odlišný hlas — pripomína viac holub než typickú „kuk-kuk" sekvenciu. Filipínsky obýva centrálne a severné Filipíny, Mindanao len Mindanao a okolité ostrovy.

Opakované dvojité „kuk-kuk" alebo „bu-bú" v dlhých sériách 15–30 párov. Frekvencia ~700 Hz, vzdialenosť medzi nôtami ~0,3 s, vzdialenosť medzi pármi ~1,5 s. Najintenzívnejšie január–marec.

Áno — druh je tolerantný k disturbancii a žije v parkoch hlavných miest. V Manile pravidelne v Quezon Memorial Circle a okolitých lesoch. V Cebu, Davao a Tagaytay tiež. Najlepší čas: po západe slnka v suchej sezóne (november–marec).

 Areál — centrálne a severné Filipíny

Areál: Endemit centrálnych a severných Filipín. Luzon, Polillo, Catanduanes, Samar, Leyte, Bohol, Negros, Panay a ďalšie 14+ ostrovov. Mindanao obýva Ninox spilocephala, Mindoro Ninox mindorensis, Sulu Ninox reyi.

 Hlas „boo! wup-wup boo!" — ukážka

Vyhľadať videá na YouTube
Luzon Boobook (Ninox philippensis)

Luzon Boobook — single descending „boo!" alebo fráza „boo! wup-wup boo!"

 Cudzie názvy

Slovensky: Ninox filipínsky, Česky: Sovice filipínská, Anglicky: Luzon Boobook (Philippine Hawk-Owl), Nemecky: Philippinen-Falkenkauz, Francúzsky: Ninoxe des Philippines, Tagalog: Kuwago