Bubo — Strigidae (sovovité)
6 diagnostických znakov výra filipínskeho: (1) veľký rozmer — dĺžka 40–50 cm, rozpätie ~120 cm — najväčšia sova Filipín; (2) výrazné perové „ušá" (chocholky), nasmerované do bokov; (3) žltkasto-oranžové oči; (4) tmavá hnedo-červenkastá farba s bledším spodkom a tmavými striekmi; (5) mohutný hákovitý zobák a obrovské pazúry pripomínajúce rybiarske sovy; (6) endemický — neexistuje mimo Filipín.
Vlastné znaky druhu:
Podobné druhy: Bubo sumatranus (výr malajský) — má biele „ušá" a tmavé oči, žije na Sumatre, Borneu a Jave (nie na Filipínach). Ketupa ketupu (sova rybiarska buffová) — žlté oči, výrazne menšie „ušá", loví ryby — žije v JV Ázii. Na Filipínach žiadny iný taký veľký druh sovy neexistuje.
IUCN Red List + BirdLife DataZone — výr filipínsky je Vulnerable (VU), populácia 2 500–10 000 dospelých vtákov klesá. Hlavné hrozby: ťažba nížinných pralesov (zostalo < 10 % pôvodnej rozlohy), banská činnosť v Mindanau, pytliactvo a ilegálny obchod. Druh je na CITES Appendix II.
Záchranné centrá: Negros Forests and Ecological Foundation (Bacolod, ostrov Negros), Avilon Zoo (Rizal), Manila Zoo. Druh je chránený filipínskym Republic Act 9147 (Wildlife Conservation Act, 2001).
Hlasový prejav výra filipínskeho je dlhá píšťalka stúpajúca a krátko klesajúca na konci, zaznamenaná v lese počas suchej sezóny (december–február). V pároch sa volajú duetom, pri ohrození zaznieva klapanie zobákom a syčanie. Mláďatá pískajú jemným „kríí" pri kŕmení v hniezde.
Pár duetuje stúpajúce píšťalkové volania. Samec ponúka korisť samici (courtship feeding). V zajatí pár nadviazaný v 3.–4. roku, prvé úspešné odchovy 2005 v Negros Forests and Ecological Foundation.
Vajcia biele, hladké, ~56,3 x 47,1 mm (zoo Negros). Kladie do dutiny stromu, skalného výklenku alebo umelej búdky. Znáška typicky február–marec.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Údaje z prvých úspešných odchovov 2005, NFEFI Negros.
Mláďatá pokryté bielym semipuhovitým perím. Hmotnosť pri liahnutí neznáma. Prvé 2 týždne zahrieva samica, oba rodičia kŕmia.
Mláďatá opúšťajú hniezdo pred dokončením perí, pohybujú sa po vetvách („branching"). Závislé od rodičov niekoľko mesiacov po výlete.
Juvenily sa rozptyľujú v lese, pohlavná zrelosť pravdepodobne v 2.–3. roku. Dožitie v zajatí neznáme — predpokladajú sa desaťročia ako u príbuzných veľkých výrov.
| Výr filipínsky | Výr malajský | Výr skalný | Sova rybiarska buffová | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 40–50 cm | 40–48 cm | 60–75 cm | 40–48 cm |
| Váha | ~1 500 g (odhad) | 620–1 600 g | 1 500–4 200 g | 1 028–2 100 g |
| Dožitie | Neznáme (predpoklad >20 r v zajatí) | Neznáme | 10–20 r. (max ~27 r) | >30 r v zajatí |
| Hlučnosť | 5/5 | 4/5 | 4/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN VU, CITES II | IUCN LC | IUCN LC, SR chránený 2 000 € | IUCN LC, CITES II |
| Povaha | Najväčšia sova Filipín, mohutné pazúry | Dlhé „ušá", tmavé oči, biela tvár | Najväčšia EU sova, oranžové oči | Žlté oči, čierne lemovanie viečok, loví ryby |
| Dostupnosť v SR | Nížinné lesy Filipín pri riekach | Malajzia, Sumatra, Borneo, Java, Bali | Eurázia, SR Karpaty | JV Ázia, tropické lesy pri vodách |
Príznaky: Klesajúca populácia, fragmentácia hniezdisk, ústup z bývalých lokalít
Nížinné lesy Filipín boli redukované na <10 % pôvodnej rozlohy (FAO). Druh, ktorý potrebuje veľké zachované plochy, je extrémne zraniteľný.
Príznaky: Devastácia údolí riek, kde druh hniezdi
Ilegálna ťažba zlata a niklu v Mindanau ničí hniezdne stromy a kontaminuje vodné toky ortuťou a kyanidom. Druh je v južných Filipínach najohrozenejší.
Príznaky: Streľba pre mäso, perie a „čarovné" sily
V niektorých kmeňových komunitách Filipín sa výr filipínsky považuje za nositeľa nešťastia, čo vedie k jeho preventívnemu zabíjaniu pri kontakte.
Príznaky: Mláďatá odoberané z hniezd pre čierny trh
BirdLife DataZone uvádza pytliactvo a obchod ako sekundárnu hrozbu. Druh je na CITES Appendix II.
Výr filipínsky je najväčšia sova Filipín a jediný druh rodu Bubo endemický pre toto súostrovie. Dĺžka 40–50 cm, rozpätie krídel ~120 cm (The Field Museum).
Druh popísal nemecký zoológ Johann Jakob Kaup v roku 1851 podľa exempláru z Filipín. Po dlhú dobu boli známe iba zopár jedincov.
O biológii druhu sa vie tak málo, že The Field Museum konštatuje: „Nie je dostupná ani základná informácia, čím sa živí". Predpokladá sa široký jedálny lístok od cicavcov po ryby.
Mohutné nohy a pazúry pripomínajú rybiarske sovy rodu Ketupa — výskumníci preto špekulujú, že druh loví aj ryby z brehu riek (ako Buffy Fish-Owl).
Prvé úspešné odchovy v zajatí prebehli v roku 2005 v Negros Forests and Ecological Foundation (Bacolod). Inkubácia trvá ~35 dní, znáška 1 vajce na sezónu.
Druh existuje v 2 poddruhoch: B. p. philippensis (Luzon, Samar, Bohol) a B. p. mindanensis (Mindanao). Mindanaoský poddruh je výrazne ohrozenejší kvôli baníctvu.
BirdLife odhaduje populáciu na 2 500–10 000 dospelých vtákov, trend klesajúci. Hniezdne lokality sú často pri riekach v zachovaných nížinných pralesoch.
Hlasový prejav je dlhá stúpajúca píšťalka, na konci krátko klesajúca — odlišný od „uhú" pattern európskych výrov. Volá sa najmä v suchej sezóne december–február.
Výr filipínsky (Bubo philippensis) je endemit Filipín — neexistuje nikde inde na svete. Žije v nížinných tropických pralesoch ostrovov Luzon, Catanduanes, Samar, Leyte, Bohol, Mindanao a Polillo. Hniezdne lokality sú často pri tokoch riek vo výške 0–1 000 m n. m. Populácia je odhadovaná na 2 500–10 000 dospelých vtákov a klesá kvôli odlesňovaniu (BirdLife DataZone).
Dĺžka tela 40–50 cm, rozpätie krídel približne 120 cm (The Field Museum). Je menší ako európsky výr skalný (60–75 cm), ale stále najväčšia sova Filipín. Samica je o niečo väčšia ako samec (reverzný sexuálny dimorfizmus typický pre dravce a sovy).
Áno. IUCN ho klasifikuje ako Vulnerable (VU), populácia klesá. Druh je chránený filipínskym zákonom Republic Act 9147 (Wildlife Conservation Act, 2001) a je na CITES Appendix II. Hlavné hrozby: ťažba nížinných lesov, banská činnosť (Mindanao), pytliactvo a ilegálny obchod.
Presná diéta je málo preskúmaná — The Field Museum dokonca konštatuje, že o tom nie je dostupná ani základná informácia. Predpokladá sa široký jedálny lístok: drobné cicavce (myši, potkany, netopiere), vtáky (drozdy, holuby, mladé hydiny), plazy (jaštery, hady) a pravdepodobne aj ryby a kraby z brehov riek (mohutné pazúry pripomínajú rod Ketupa).
IOC v15.2 uznáva 2 poddruhy: B. p. philippensis Kaup, 1851 — Luzon, Catanduanes, Samar, Leyte, Bohol; a B. p. mindanensis Ogilvie-Grant, 1906 — Mindanao a južné Filipíny. Mindanaoský poddruh je výraznejšie ohrozený pre baníctvo a odlesňovanie.
NIE pre súkromné držanie. Druh chovajú len licencované záchranné centrá: Negros Forests and Ecological Foundation (Bacolod), Avilon Zoo a Manila Zoo. Prvé úspešné odchovy 2005 v NFEFI Negros, inkubácia ~35 dní, znáška 1 vajce. Medzinárodný obchod je regulovaný cez CITES Appendix II.
Druh popísal Johann Jakob Kaup v roku 1851 z Filipín. Rod Bubo stanovil Duméril 1805. Etymológia: Bubo = lat. „výr" (od starovekej onomatopoiky huku); philippensis = „filipínsky" podľa typovej lokality.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia EN.
The Field Museum — „mohutné nohy a pazúry naznačujú, že druh loví aj ryby". Hniezdne lokality sa typicky nachádzajú pri tokoch riek a malajský príbuzný rod Ketupa (rybiarske sovy) má veľmi podobnú anatómiu. Diéta je však extrémne málo preskúmaná.
Otvorená otázka výskumu: Či je výr filipínsky špecializovaným lovcom rýb (ako Ketupa) alebo generalistom (ako Bubo). Z mála pozorovaní vyplýva, že je generalista lovianci pri vode.
Biotopové požiadavky: (1) zachované nížinné pralesy + (2) tok rieky alebo potoka v blízkosti + (3) veľké stromy domorodých druhov (dipterokarpy) pre dutiny.
Filipínska populácia: 2 500–10 000 dospelých vtákov (BirdLife DataZone), trend klesajúci. REZIDENT — neopúšťa Filipíny.
Celosvetový areál: Endemit Filipín. Druh sa nikdy nevyskytol prirodzene mimo súostrovia.
Hlasový prejav výra filipínskeho je menej študovaný ako u iných veľkých výrov. Z dostupných nahrávok zo zoo Negros a terénnych pozorovaní vyplýva:
Najlepší čas na počúvanie: december–február (suchá sezóna), večer po západe slnka v nížinných lesoch. Vzhľadom na nízku populáciu sa však v prírode počuje len výnimočne.
Endemit Filipín, IUCN Vulnerable. Akékoľvek chytanie, chov, rušenie hniezd alebo vlastnenie bez povolenia je trestné podľa Republic Act 9147 (Wildlife Conservation Act, 2001).
South Philippines Eagle-Owl — video
Philippine Eagle Owl — drawn-out whistled call (pitch rises, falls)
