Megascops — Strigidae (sovovité)
5 diagnostických znakov: (1) drobná veľkosť 19–25 cm; (2) perové chocholy („uši") na hlave; (3) žlté oči; (4) výskyt v západnej NA (Aljaška, BC, Kalifornia, Sonora); (5) hlas: „bouncing ball" song (séria zrýchľujúcich sa tónov) — hlavný terénny znak voči M. asio.
Vlastné znaky druhu:
Podobné druhy: Megascops asio (myšiarka východná) — sister druh, hlas hlavný znak. Megascops trichopsis (myšiarka fúzatá) — menšia (17–19 cm), výhradne Madrean sky islands. Micrathene whitneyi (sova elf) — výrazne menšia (12–14 cm), bez chocholov.
Cornell BoW: Myšiarka západná a východná (M. asio) sú morfologicky takmer identické — rovnaké rozmery, perové chocholy, dva farebné morfy. Hlavný terénny určovací znak je hlas. V kontaktnej zóne Big Bend (Texas) sa krížia a hybridy majú medziľahlé volania.
Praktická rada: Pri identifikácii myšiarky v terénu v Severnej Amerike sa nedá spoľahnúť na zrak — počúvať hlas. Aktivita kulminuje január–apríl počas toku.
„Bouncing ball" song — séria 5–15 mäkkých tónov, ktoré sa zrýchľujú a klesajú vo výške ako odrazu sa pohybujúca loptička. Druh má aj „double trill" — dva trilly po sebe (pár dueting). Cornell BoW: hlas je hlavný znak na terénne odlíšenie od M. asio (myšiarka východná); morfológia je takmer identická. Aktivita kulminuje január–apríl počas toku.
Dueting párov „bouncing ball" + „double trill". Samec demonštruje dutinu, kŕmi samicu. Páry trvalé, často viaceré roky.
Biele, takmer guľaté, ~37 x 31 mm. Hniezdo v stromovej dutine alebo saguaro kaktuse. Znášané v 2-dňových intervaloch.
Sedí výhradne samica, samec ju kŕmi a stráži dutinu. Mláďatá líhnu asynchrónne.
Mláďatá nidikolné, prvé operenie po 2 týždňoch. Kŕmia oba rodičia.
Opúšťajú dutinu po ~28–35 dňoch. Prvé lety krátke, plne funkčné do 2 týždňov.
Mladé sú kŕmené rodičmi 8–10 týždňov, potom sa rozptyľujú (typicky <5 km).
| Myšiarka západná | Myšiarka východná | Myšiarka fúzatá | Sova elf | Myšiarka ušatá (EU) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 19–25 cm | 16–25 cm | 17–19 cm | 12–14 cm | 35–40 cm |
| Váha | 88–220 g | 121–244 g | 85–98 g | ~40 g | 220–435 g |
| Dožitie | ~13 r v prírode | ~14 r v prírode | ~5–7 r | ~5 r v prírode | ~28 r v prírode |
| Hlučnosť | 5/5 | 5/5 | 5/5 | 5/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | NA druh (LC) | NA druh (LC) | NA druh (LC) | NA druh (LC) | V SR chránená |
| Povaha | Sister M. asio, „bouncing ball" hlas | Sister M. kennicottii, tremolo + whinny | Menšia, „Morse code" hlas, sky islands | Najmenšia sova sveta, saguaro hniezdo | Európsky analóg menom, väčšia, iná čeľaď |
| Dostupnosť v SR | Západná NA — Aljaška po Mexiko | Východná NA — Mexiko po Kanadu | Madrean sky islands (AZ, Mexiko) | JZ USA, Mexiko, Baja | Eurázia + Severná Amerika |
Príznaky: Pokles populácie v Britskej Kolumbii a Washingtone
M. k. kennicottii (pacifická) je v Kanade zaradená ako Threatened/Special Concern. Strata dutínových stromov + invázia bárred owl (Strix varia).
Príznaky: Pokles populácie v miestach expanzie bárred owl
Cornell BoW: bárred owl loví M. kennicottii v Pacific Northwest. Rovnaký mechanizmus ako pri ohrození sovy zlatohlavej.
Príznaky: Krvácanie, slabosť, smrť po pozretí otráveného hlodavca
Antikoagulanty 2. generácie sa hromadia v dravcoch v urbánnych a suburbánnych prostrediach.
Príznaky: Frakturé krídel, traumy hlavy
Lov pri cestách (suburby, kaňony) vedie k zrážkam, najmä v Kalifornii a Arizone.
Myšiarka západná a východná (M. asio) sú sister druhy, ktoré sa rozdelili pozdĺž Rocky Mountains. Morfologicky sú takmer identické — hlavný určovací znak je hlas („bouncing ball" vs. tremolo + whinny).
V kontaktnej zóne Big Bend (Texas) sú zdokumentované hybridy medzi M. kennicottii a M. asio — Cornell BoW. Hybridi majú medziľahlý hlas a problematickú reprodukciu.
Druh popísal Daniel Giraud Elliot 1867 ako Scops kennicottii, pomenoval ho po Robertovi Kennicottovi — americkom prírodovedcovi, ktorý zomrel pri prieskume Aljašky 1866.
V púštnych biotopoch Sonory hniezdi v dutinách saguaro kaktusov vyhrabaných ďateľmi (Colaptes auratus, Melanerpes uropygialis) — kaktusové dutiny poskytujú ideálnu termoreguláciu.
Druh občas loví netopiere pri ich vyletovaní z dutín — Cornell BoW dokumentuje tento neobvyklý lovecký zvyk.
V Britskej Kolumbii je pacifická forma (M. k. kennicottii) v ohrození kvôli expanzii bárred owl (Strix varia), ktorá loví myšiarky západné — rovnaký mechanizmus ako pri ohrození sovy zlatohlavej.
V Európe sa NEVYSKYTUJE — endemit západnej Severnej Ameriky od juhovýchodnej Aljašky po severné Mexiko (Sonora, Sinaloa).
Cornell BoW: druh má 9 poddruhov a niekoľko farebných morfov: brown Pacific (humídne lesy), grey Pacific, Great Plains (suché plání), Mojave (púšte), Mexican (j. Mexiko).
Nie — myšiarka západná (Megascops kennicottii) je endemit západnej Severnej Ameriky od juhovýchodnej Aljašky po severné Mexiko. V Európe ju možno vidieť len v zoologických záhradách. Slovenský preklad „myšiarka" mätie — európska myšiarka ušatá (Asio otus) je úplne iný druh, väčší a inej čeľade.
Sú to sister druhy rozdelené pozdĺž Rocky Mountains — myšiarka východná (M. asio) obýva východnú NA, západná (M. kennicottii) západnú NA. Morfologicky sú takmer identické (16–25 cm, ušné chocholy, dva farebné morfy). Hlavný terénny určovací znak je hlas: M. asio má tremolo + whinny, M. kennicottii má „bouncing ball" song (séria 5–15 tónov ako odrazu sa pohybujúca loptička). V kontaktnej zóne Big Bend (Texas) sú dokumentované hybridi.
Áno, v púštnom areáli Sonory (Arizona, Sonora) druh hniezdi v dutinách saguaro kaktusov (Carnegiea gigantea), ktoré najprv vyhrabal ďateľ (zlatý ďateľ Colaptes auratus alebo Melanerpes uropygialis). Saguaro dutiny majú výhodné termoregulačné vlastnosti — vnútro je chladnejšie cez deň a teplejšie v noci než okolitý vzduch.
Inštalujte búdku pre screech-owl — rozmery vnútra ~20×20×35 cm, otvor priemer 7,5 cm, výška inštalácie 3–6 m, ideálne v sade, parku alebo lese. Druh ochotne prijíma búdky podobne ako M. asio. V Sonore alebo Arizone fungujú aj búdky simulujúce saguaro dutiny.
Dĺžka 19–25 cm (priemer 22 cm), rozpätie krídiel ~55 cm, hmotnosť 88–220 g (priemer 143 g). Samice sú väčšie ako samce (reverzný dimorfizmus typický pre dravce). Severné populácie sú väčšie ako južné — Bergmannovo pravidlo.
IUCN globálne: LC (Least Concern), populácia ~180 000 dospelých jedincov, mierne klesajúca. V Britskej Kolumbii a Washingtone je pacifická forma (M. k. kennicottii) zaradená ako Threatened/Special Concern kvôli strate habitátu a expanzii bárred owl (Strix varia), ktorá loví M. kennicottii. V USA chránená MBTA.
Druh popísal Daniel Giraud Elliot 1867 ako Scops kennicottii, pomenoval ho po Robertovi Kennicottovi — americkom prírodovedcovi, ktorý zomrel pri prieskume Aljašky 1866. Rod Megascops bol etablovaný Kaupom 1848.
Etymológia: Megascops = gr. „veľký pozeráč"; kennicottii = honorifikum pre Roberta Kennicotta (1835–1866).
Zdroj: IOC v15.2, Cornell Birds of the World, BirdLife DataZone.
Cornell BoW + Audubon: V púštnom areáli Sonora (Arizona, Sonora) druh hniezdi v dutinách saguaro kaktusov (Carnegiea gigantea), ktoré vyhrabal zlatý ďateľ (Colaptes auratus) alebo Melanerpes uropygialis. Saguaro dutiny majú výhodné termoregulačné vlastnosti.
Praktická rada: V Sonore alebo Arizone fungujú búdky simulujúce saguaro dutiny (otvor 7,5 cm, výška 3–6 m, hrubá izolácia). V Pacific NW fungujú štandardné búdky pre screech-owls.
V kontaktnej zóne Big Bend (Texas) sa myšiarka západná stretáva s východnou (M. asio) — Cornell BoW dokumentuje hybridov s medziľahlými volaniami. Hybridácia je obmedzená a väčšina hybridov má problematickú reprodukciu (nižšia plodnosť).
Voľne žijúci druh chránený v USA, Kanade a Mexiku. Chov bez licencie USFWS je trestný.
Western Screech-Owl — 4K detail z prírody
Western Screech-Owl — návšteva budky večer
