Myšiarka jednofarebná (Asio capensis) — africká sova otvorených lúk a vleis (foto: Wikimedia Commons)

Asio — Strigidae (sovovité)

Myšiarka jednofarebná

Asio capensis (A. Smith, 1834) — 3 izolované populácie: subsaharská Afrika, sev. Maroko, Madagaskar

IUCN: LC (Least Concern, 2024) — globálne stabilná | Marocký tingitanus 10–50 párov (kriticky ohrozený)
Dĺžka31–38 cm
Váha225–485 g
Rozpätie~80–100 cm
Otvorené lúky, vleis a marshes subsaharskej Afriky ukrývajú myšiarku jednofarebnú — sovu, ktorá hniezdi na zemi v dlhej tráve. Druh popísal Andrew Smith v roku 1834 v Kapsku. Tri uznávané poddruhy v troch izolovaných populáciách: subsaharská Afrika (nominálna), sev. Maroko (10–50 párov, kriticky ohrozený) a Madagaskar. Charakteristický nízky kruhový let pri love a hrubé žabovité „krrrr" volanie.

 Identifikácia — diagnostika vs Asio flammeus a Asio otus

3 diagnostické znaky vs A. flammeus a A. otus: (1) nízky kruhový let pri love (vs kratšie hmyzožravé krídla u A. flammeus); (2) hrubé „krrrr" hlas (vs „kee-oop" A. flammeus); (3) tmavšie hnedé telo bez výrazných „ear tufts".

Vlastné znaky:

  • Tmavohnedé telo s béžovými škvrnami
  • Tmavé oči — netypicky pre Asio (žlté A. flammeus)
  • Krátke „ear tufts" zvyčajne skryté
  • Hmotnosť 225–485 g — väčšia ako A. flammeus
  • Rozpätie krídel ~80–100 cm
  • Adaptácia na vleis a otvorené lúky

 Tri izolované populácie — subsaharská, marocká, malgašská

Druh má 3 uznávané poddruhy v izolovaných populáciách: nominálny A. c. capensis v subsaharskej Afrike, A. c. tingitanus v sev. Maroku (kriticky ohrozený) a A. c. hova na Madagaskare.

  • A. c. capensis: Etiópia po JAR, najpočetnejší poddruh
  • A. c. tingitanus: sev. Maroko, 10–50 párov, kriticky ohrozený
  • A. c. hova: Madagaskar, stovky párov, centrálne planiny
  • Izolácia od Maroka: ~2 000 km od nominálnej formy
  • Izolácia Madagaskaru: Mozambický prieliv ~400 km
  • Mamora (Maroko): hlavná lokalita marockej populácie

Výživa

  • Drobné hlodavce — myši, hraboše, krysy
  • Hmyz — sarancie, kobylky, chrobáky
  • Drobné vtáky — do veľkosti hrdličiek
  • Žaby a obojživelníky — vlhké lúky
  • Plazy — jaštery, malé hady
  • Netopiere — pri stmievaní v Afrike
  • Šťúrky a iné bezstavovce
Tip od odborníka Myšiarka jednofarebná (Asio capensis) je oportúnny generalista s prevahou hlodavcov (55 %) a hmyzu (18 %). Loví v podvečer a v noci pomalým, nízkym letom nad otvorenou trávou alebo vleis (sezónne mokrade JAR). Charakteristický je nízky kruhový let pri lovu — odlišuje ju od kratšieho hmyzožravého letu Asio flammeus.

Hlasový prejav

Diagnostické volanie je hrubé, žabovité „krrrr" alebo „kraa" — pripomína kvákanie žaby. Pri tokovom lete samec vydáva opakované „krrr-krrr-krrr". Kľúčový rozdiel oproti Asio flammeus (vyššie „kee-oop") a Asio otus (hlbšie „uuuh"). Pár vytvára antifonálny duet pri toku.

Typické zvuky

  • Teritoriálne volanie — hrubé „krrrr" (0,5–1 s, 0,8–1,2 kHz)
  • Tokový let — opakované „krrr-krrr-krrr"
  • Alarmový hlas — ostré „khee-khee" pri rušení hniezda
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké „šii" pri kŕmení
  • Bill-clacking — klapanie zobákom pri obrane hniezda

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — okružné lety samca pri stmievaní (jún–sept JAR)
Hniezdenie — plytká miska v tráve, 2–4 vajcia
Inkubácia ~27–28 dní (samica), mláďatá ~14 dní v hniezde
Rezident s lokálnymi pohybmi za zrážkami
Cez deň ukrytý v tráve alebo nízkom kríku
Pelichanie po hniezdnej sezóne (leto JAR)

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Plytká miska v dlhej tráve, na zemi, niekedy s prístrešením kríku
Charakteristické pre rod Asio — hniezdi na zemi, nie v dutinách. Vajcia ~40 × 32 mm, biele. Lokácie: vleis JAR, marshes Sahel.
Nadmorská výška
0–3 000 m n. m. — od pobrežia po vysočiny Etiópie a Drakensbergu
V JAR sa vyskytuje od pobrežia po 2 500 m v Drakensbergu, v Etiópii do 3 000 m, v Maroku v nížinách Atlantického pobrežia.
Biotop
Otvorené lúky, vleis, marshes, krátkostriebľaté savany, vlhké pánvy
Vyhľadáva otvorené priestranstvá s krátkou trávou a vlhkými pánvami. Charakteristické lokality: Highveld (JAR), Etiópske vysočiny, Sahel, marocká Mamora.
Teplota
-5 až +35 °C — adaptácia od Sahel po Drakensberg
V Sahel teplé klímy, v Drakensbergu chladné zimy s mrazom, na Madagaskare tropické. Druh sa adaptoval na rôzne klimatické pásma.
Voda
Vyhľadáva vlhké pánvy, vleis, marshes
Vodu získava aj z koristi. V suchom období v Sahel sa pohybuje za zrážkami. V Maroku závislá od pobrežných mokradí.
Spoločnosť
Monogamný pár, teritórium 50–200 ha, voľné nocovacie skupiny v zime
V hniezdnej sezóne pár obhajuje teritórium. V zime sa môžu tvoriť voľné nocovacie skupiny 5–20 jedincov na vhodných miestach.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Jún–september (JAR), apríl–júl (sev. Afrika)

Samec robí okružné lety pri stmievaní a vydáva „krrrr-krrrr". Pár vytvára antifonálny duet.

Znáška
2–4 vajcia (priemer 3)

Vajcia biele, ~40 × 32 mm. Hniezdo plytká miska v dlhej tráve, na zemi.

Inkubácia
~27–28 dní

Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína od prvého vajca.

Liahnutie
Júl–november (JAR)

Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne hlodavcami a hmyzom.

Mláďatá
~14 dní v hniezde, ~30 dní v okolí

Mláďatá opúšťajú hniezdo ako neletúce po ~2 týždňoch, lietajú v ~5 týždňoch. Závislé do 2 mesiacov.

Samostatnosť
2–3 mesiace po vyliahnutí

Juvenily sa rozptyľujú v Afrike. Pohlavná zrelosť v 1. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Myšiarka jednofarebná 31–38 cm Myšiarka močiarna 33–43 cm Myšiarka ušatá 31–40 cm Mysiarka abesínska 38–44 cm
Myšiarka jednofarebná Myšiarka močiarna Myšiarka ušatá Mysiarka abesínska
Dĺžka31–38 cm33–43 cm31–40 cm38–44 cm
Váha225–485 g206–475 g160–435 g~245–400 g
Dožitie~10 r~12 r~12 r~10 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LC, chránená v SRIUCN LC
CharakteristikaSubsaharská Afrika, hniezdi na zemiHolarktická, denne aktívnaLesy, ear tufts dlhéEndemit etiópskych vysočín
Areálsubsaharská Afrika, Maroko, MadagaskarEurópa, Severná Amerika, ÁziaEurópa, Ázia, S. AmerikaEtiópia, Eritrea

Zaujímavosti

1

Druh popísal Andrew Smith v roku 1834 v Kapsku (juhoafrická Kapská provincia). Smith bol škótsky zoológ a vojenský chirurg, popisateľ mnohých juhoafrických druhov vrátane lva černohrivého a žirafy juhoafrickej.

2

3 uznávané poddruhy v 3 izolovaných populáciách: nominálny A. c. capensis v subsaharskej Afrike (najpočetnejší), A. c. tingitanus v sev. Maroku (10–50 párov, kriticky ohrozený) a A. c. hova na Madagaskare (stovky párov).

3

Marocká populácia (tingitanus) je izolovaná od nominálnej formy >2 000 km a predstavuje severnú hranicu areálu. Vyskytuje sa iba v Atlantickej Mamorre a v pobrežných mokradiach.

4

Hniezdi na zemi — netypicky pre sovy. Plytká miska v dlhej tráve, často s prístrešením nízkeho kríka. Vajcia ~40 × 32 mm, biele. Znáška 2–4 vajec.

5

Charakteristický nízky kruhový let pri love — kľúčový diagnostický znak vs Asio flammeus, ktorý má kratšie, viac hmyzožravé krídla. Myšiarka jednofarebná má dlhšie krídla a kruhovo plachtí nad vleis.

6

Generalista — 55 % hlodavce, 18 % hmyz, 10 % vtáky. V Sahel sa živí hlavne saraňami v dažďovej sezóne, v JAR hraňošmi Otomys a Mastomys.

7

Hlas hrubé žabovité „krrrr" — pripomína kvákanie žaby. Anglický názov pre tento hlas: „frog-like quack". Kľúčový diagnostický znak vs „kee-oop" Asio flammeus.

8

V Maroku druh navštevuje archeologické lokality Volubilis a Lixus — používa ruiny ako stratuté nocoviská a hniezdiská.

Taxonomická klasifikácia

species Myšiarka jednofarebná
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Asio Brisson, 1760
Druh A. capensis (A. Smith, 1834)
Poddruhy 3 uznávané poddruhy — A. c. capensis (subsaharská Afrika), A. c. tingitanus (sev. Maroko), A. c. hova (Madagaskar). Areál rozdelený do troch izolovaných populácií.

? Často kladené otázky

V 3 izolovaných populáciách: (1) subsaharská Afrika — od Etiópie a Sahel po JAR (najpočetnejšia); (2) sev. Maroko — 10–50 párov v Atlantickej Mamorre a pobrežných mokradiach; (3) Madagaskar — stovky párov v centrálnych planinách. Druh sa vyskytuje od pobrežia po 3 000 m v Drakensbergu a Etiópii.

Hlavné rozdiely: (1) nižší kruhový let myšiarky jednofarebnej (vs kratšie hmyzožravé krídla u A. flammeus); (2) hrubé „krrrr" hlas (vs vyššie „kee-oop"); (3) tmavšie sfarbenie — tmavšie hnedé telo; (4) menšie ear tufts (skryté); (5) hniezdi v subsaharskej Afrike (vs holarktická flammeus).

Stredne veľký druh — dĺžka tela 31–38 cm, rozpätie krídel ~80–100 cm, hmotnosť 225–485 g. Samica väčšia ako samec. Sfarbenie tmavohnedé s béžovými škvrnami, krátke „ear tufts" zvyčajne skryté.

Oportúnny generalista — 55 % hlodavce (myš Mastomys, hraboše Otomys, krysy), 18 % hmyz (sarancie, kobylky, modlivky), 10 % drobné vtáky, 7 % žaby, 5 % plazy, 3 % netopiere. Loví v podvečer a v noci nízkym kruhovým letom nad vleis a otvorenými lúkami.

Hniezdi na zemi v plytkej miske v dlhej tráve. V JAR jún–november, v sev. Afrike apríl–júl. Znáška 2–4 vajcia, inkubácia 27–28 dní (samica). Mláďatá opúšťajú hniezdo ako neletúce po ~2 týždňoch, lietajú v 5 týždňoch.

IUCN Least Concern (2024) globálne — populácia stabilná v subsaharskej Afrike. Avšak marocký poddruh tingitanus je kriticky ohrozený — odhadom 10–50 párov. Hlavné hrozby: strata vleis, rodenticídy, spaľovanie tráv (veld fires), zrážky s vozidlami.

 Taxonómia — A. Smith 1834, Kapsko

Druh popísal Andrew Smith v roku 1834 v Kapsku ako Otus capensis. Druhový epitet „capensis" odkazuje na Kapskú provinciu (Cape of Good Hope).

Andrew Smith bol škótsky zoológ a vojenský chirurg britskej armády v Kapsku. Popísal mnohé juhoafrické druhy vrátane lva černohrivého a žirafy juhoafrickej.

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

 Areál — subsaharská Afrika + Maroko + Madagaskar

Areál: 3 izolované populácie v Afrike a na Madagaskare. Druh sa vyskytuje v otvorených lúkach, vleis a marshes.

  • JAR — Highveld: najpočetnejšia oblasť, lúky Free State
  • Etiópia — vysočiny: do 3 000 m, Bale Mts.
  • Sahel: od Senegalu po Sudán
  • Maroko — Mamora: 10–50 párov, kriticky ohrozený
  • Madagaskar — centrálne planiny: Antananarivo, Lac Itasy
  • Botswana — Makgadikgadi: sezónne mokrade

 Právny status — CITES II, marocký poddruh kriticky ohrozený

Chránená podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy. Marocký poddruh tingitanus je kriticky ohrozený — odhadom 10–50 párov.

  • CITES Appendix II: regulovaný medzinárodný obchod
  • IUCN 2024: Least Concern (globálne)
  • Marocký tingitanus: 10–50 párov, kriticky ohrozený
  • Hlavné hrozby: strata vleis, rodenticídy, veld fires
  • Najlepšie pozorovať: Marievale Bird Sanctuary (JAR)

 Areál — 3 izolované populácie

Areál: subsaharská Afrika (nominálna), sev. Maroko (tingitanus, 10–50 párov), Madagaskar (hova). 3 izolované populácie.

 Video — Myšiarka jednofarebná

Asio capensis Marsh Owl Morocco

Myšiarka jednofarebná z Maroka Merja Zerga

Marsh Owl sighting Mara

Vzácne pozorovanie myšiarky jednofarebnej

 Cudzie názvy

Slovensky:   Myšiarka jednofarebná, Česky:   Kalous bažinný, Anglicky:   Marsh Owl, African Marsh Owl, Nemecky:   Kap-Ohreule, Francúzsky:   Hibou du Cap, Taliansky:   Gufo del Capo, Španielsky:   Búho moro, Afrikánsky:   Vlei-uil, Madagascarsky:   Vorondolomavo