Návod / sprievodca
Škorpión je fascinujúci a prekvapivo nenáročný chovanec — žije dlho, jedáva málokedy a v noci žiari pod UV svetlom jasnou tyrkysovou farbou. Nie je to však maznáčik na manipuláciu: pozoruje sa, nedrží v ruke. Najdôležitejšie rozhodnutie urobíte hneď na začiatku — či chováte lesný (vlhký), alebo púštny (suchý) druh, pretože tieto dva svety majú úplne opačné nároky na vlhkosť. V tomto sprievodcovi prejdeme výber druhu, zariadenie terária, kŕmenie aj otázku jedovatosti.
Aktualizované: máj 2026 · Overené odborné zdroje
Škorpión je tichý, čistotný a lacný na údržbu. Väčšinu času trávi v úkryte a aktívny býva v noci. Niektoré druhy (najmä cisársky) sa dožívajú 6–8 rokov, čo je na bezstavovca pozoruhodne dlho. Jednou z najväčších atrakcií je fluorescencia: pancier škorpióna pod UV (čiernym) svetlom svieti. UV lampu však používajte len krátko na pozorovanie — nie trvalo, dlhodobé UV žiarenie zvieraťu škodí.
Dôležité očakávanie: škorpión nie je zviera na manipuláciu. Nedrží sa v ruke, nehladká sa. Je to pozorovací chovanec — a presne v tom je jeho čaro.
Áno, každý škorpión je jedovatý — má žihadlo s jedom. Dobrá správa je, že väčšina druhov chovaných v teráriu má len mierny jed, ktorého bodnutie sa prirovnáva k žihadlu včely (lokálna bolesť a opuch). Existuje však jednoduché orientačné pravidlo:
Toto pravidlo je len orientačné, nie absolútne. Druhy s nebezpečným jedom (napr. niektoré púštne rody) nepatria do rúk začiatočníka. Bez ohľadu na druh platí jediné bezpečné pravidlo: škorpióna nikdy neberte do ruky. Manipulujte s ním (pri presune) iba dlhou pinzetou alebo jeho prenesením v úkryte. Pri citlivosti na bodnutie hmyzom môže byť reakcia silnejšia — pri akýchkoľvek pochybnostiach o druhu sa poraďte s odborníkom.
Pre prvého škorpióna voľte pokojný, robustný druh s miernym jedom. Overené začiatočnícke druhy nájdete nižšie v sekcii odkazov:
Vyhnite sa exotom s neznámym jedom kúpeným „na burze" bez spoľahlivého určenia druhu.
Toto je najdôležitejšia vec celého chovu a zároveň najčastejší zdroj chýb. Škorpióny sa delia na dve skupiny s úplne opačnými nárokmi:
Najhoršia chyba je chovať púštny druh vlhko alebo lesný druh sucho. Pred kúpou si vždy overte, ku ktorej skupine váš druh patrí — a podľa toho nastavte celé terárium.
Škorpión nepotrebuje veľký priestor — dôležitejšie je správne mikroklíma a úkryt. Základné prvky:
Škorpión je dravec a jedáva živý hmyz — najmä cvrčky a šváby (napr. švábik argentínsky), prípadne kobylky či múčne červy ako spestrenie. Veľkosť koristi by nemala presahovať veľkosť škorpióna.
Väčšina druhov chovaných v teráriu má len mierny jed — bodnutie je porovnateľné so žihadlom včely (bolesť a opuch). Platí orientačné pravidlo: hrubé klepetá a tenký chvost znamenajú miernejší jed, tenké klepetá a hrubý chvost silnejší. Bez ohľadu na druh škorpióna nikdy neberte do ruky.
Škorpión cisársky — je veľký, pokojný, robustný a má mierny jed porovnateľný so včelou. Ázijský lesný je podobný, no defenzívnejší. Púštny škorpión je tiež možný, ale vyžaduje úplne iný, suchý chov.
Závisí od druhu. Lesné druhy (cisársky, ázijský lesný) potrebujú vysokú vlhkosť okolo 70–80 % a zvlhčovaný substrát. Púštne druhy naopak potrebujú sucho a dobré vetranie — vlhký substrát im spôsobuje plesne a usmrcuje ich.
Živým hmyzom — najmä cvrčkami a švábmi. Dospelého škorpióna stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne, mladé jedince častejšie. Nezjedenú korisť vždy odstráňte, aby škorpióna nerušila, najmä počas zvliekania.
Nie. Škorpión nie je zviera na manipuláciu — pri rozrušení môže bodnúť a manipulácia ho stresuje. Pri presune používajte dlhú pinzetu alebo ho premiestnite aj s úkrytom. Je to pozorovací chovanec, nie maznáčik.
Vo väčšine prípadov nie — väčšina škorpiónov je samotárska a kanibalistická, takže hrozí, že sa navzájom zožerú. Škorpión cisársky znáša spoločnosť o niečo lepšie, no aj tak hrozí kanibalizmus, najmä pri nedostatku potravy alebo úkrytov. Druhy nikdy nemiešajte.