Návod / sprievodca
Sklípkavec (tarantula) je prekvapivo nenáročný a tichý chovanec — ak si vyberiete správny druh a dodržíte pár základných pravidiel. Najväčšie chyby začiatočníkov nie sú o krmive, ale o premokrenom teráriu, rušení pri zvliekaní a zbytočnej manipulácii. V tomto sprievodcovi prejdeme výber druhu, zariadenie terária, kŕmenie, zvliekanie aj otázku, či je sklípkavec nebezpečný.
Aktualizované: máj 2026 · Overené odborné zdroje
Pre správneho človeka áno — ale je dôležité vedieť, do čoho idete. Sklípkavec je tichý, bez zápachu a má veľmi lacnú údržbu: nepotrebuje vychádzky, drahé krmivo ani každodennú pozornosť. Väčšinu času nehybne sedí v úkryte.
Ak hľadáte tiché, vizuálne zaujímavé a lacné zviera a nevadí vám, že sa ho nebudete dotýkať, sklípkavec je výborná voľba.
Toto je najdôležitejšie rozhodnutie — väčšina problémov začiatočníkov pramení zo zlej voľby druhu. Začnite výhradne terestrickým (pozemným) druhom z Nového sveta (Amerika).
Klasickí začiatočnícki sklípkavci sú docilní, pomalí a otužilí — konkrétne overené druhy nájdete nižšie v sekcii odkazov.
Sklípkavec nepotrebuje veľké terárium — naopak. Pre terestrické druhy je kľúčové, aby priestor NEBOL vysoký: pavúk sa rád šplhá po stenách a pád z výšky mu môže prasknúť zadoček (opistosómu) a usmrtiť ho.
Sklípkavec je dravec, ktorý loví živý hmyz. Kŕmenie je jednoduché a zriedkavé.
Sklípkavec rastie tak, že zvlieka starú kožu (ekdýza). Je to úplne prirodzený, no zraniteľný proces — pre začiatočníka často zdroj zbytočnej paniky.
Pre zdravého dospelého človeka sklípkavec z Nového sveta nie je nebezpečný. Nie je zaznamenané žiadne úmrtie po uhryznutí sklípkavcom a jed bežných začiatočníckych druhov spôsobí maximálne lokálnu bolesť porovnateľnú so včelím bodnutím.
Citlivé osoby a alergici by mali byť pri druhoch so silnými žihľavými chĺpkami obzvlášť opatrní.
Terestrický (pozemný) druh z Nového sveta s pokojnou povahou a slabším jedom — napríklad sklípkavec červenokolenný, čierny brazílsky, zlatokolenný či kučeravý. Vyhnite sa rýchlym a nervóznym druhom zo Starého sveta a arboreálnym (stromovým) druhom.
Pre zdravého dospelého človeka nie je. Nie je zaznamenané žiadne úmrtie po uhryznutí a jed začiatočníckych druhov spôsobí nanajvýš bolesť ako po včelom bodnutí. Väčší problém sú žihľavé chĺpky, ktoré dráždia kožu a oči — preto si po kontakte nikdy nešúchajte oči.
Živým hmyzom — najmä cvrčkami a švábmi, ktorých veľkosť nepresahuje zadoček pavúka. Dospelé druhy stačí kŕmiť raz za 7 až 14 dní. Nedojedenú korisť do dňa odstráňte a počas zvlieku vôbec nekŕmte.
Najpravdepodobnejšie nie. Sklípkavec sa pri zvliekaní (ekdýze) prevráti na chrbát s nohami nahor, čo je úplne normálne. Nedotýkajte sa ho ani ho neprevracajte — rušenie počas zvlieku ho môže usmrtiť. Po zvleku je niekoľko dní mäkký a zraniteľný.
Pre pozemné druhy radšej široké a nízke než vysoké — vysoký priestor zvyšuje riziko smrteľného pádu. Potrebuje vrstvu substrátu na zahrabanie, úkryt a plytkú misku s čistou vodou. Vlhkosť riešte podľa konkrétneho druhu; väčšina začiatočníckych druhov chce skôr sucho.
Neodporúča sa. Sklípkavec nie je maznáčik a manipulácia ho stresuje. Najväčšie riziko je pád z ruky, pri ktorom si môže prasknúť zadoček a uhynúť. Presúvajte ho radšej pomocou nádoby a nízko nad mäkkým podkladom.