Theraphosidae (sklípkavcovité)
Sklípkavec červenozadý je z pohľadu majiteľa prakticky nemé zviera — nemá hlasivky ani žiadny orgán na tvorbu zvuku a pri bežnom chove je úplne tichý. Na rozdiel od niektorých iných sklípkavcov (napr. rody Theraphosa či Pamphobeteus), ktoré pri vyrušení hlasno stridulujú (vydávajú syčivý/škrabavý zvuk trením štetinatých plôch na klepietkach a nohách), je T. vagans veľmi tichý a prípadná stridulácia je slabá až nepozorovateľná. Komunikácia tohto druhu neprebieha zvukom, ale cez vibrácie substrátu (vníma chvenie pôdy citlivými chĺpkami a kĺbovými zmyslovými orgánmi) a cez chemické/dotykové signály (feromóny, ohmatávanie predných nôh a makadiel, najmä pri rozmnožovaní). V byte je preto úplne nehlučným chovancom vhodným aj do spálne — jediné, čo občas „počuť“, je jemné šuchotanie pri hrabaní v substráte alebo pri love koristi.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelec (večer) | Cvrček alebo šváb (Blaptica dubia) vhodnej veľkosti | 1-2 ks veľkosti tela bez nôh | 1× za 7-14 dní |
| Mláďa / juvenil | Mikrocvrčky, nymfy švábov, kúsky koristi | drobná korisť | každých 5-10 dní |
| Maškrta (striedavo) | Zofóbas alebo sarančatá | 1 ks | občas, max 1× za 2-3 týždne |
| Premolt / po zvliekaní | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť | nič | ~1-2 týždne (kým stvrdnú klepietka) |
| Voda | Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske (dospelec); kvapky pre mláďatá | stále k dispozícii | dopĺňať priebežne |
T. vagans dospieva stredne rýchlo — samce po sérii zvliekaní dozrejú zvyčajne za 2-3 roky (ultimátne zvliekanie, po ktorom sa im vytvoria pohlavné háčiky na predných nohách a bulby na makadlách), samice pomalšie, často za 3-5 rokov. Párenie sa robí pod dohľadom: dospelý samec sa opatrne pridá k dobre nakŕmenej samici; po úspešnej kopulácii treba samca rýchlo oddeliť, aby ho samica nezožrala. Dimorfizmus: dospelý samec je menší, štíhlejší, s dlhšími nohami a po dozretí má kratšiu životnosť (5-6 r).
Oplodnená samica po niekoľkých týždňoch až mesiacoch vytvorí v úkryte hodvábny kokon (vaječný vak), do ktorého nakladie desiatky až stovky vajíčok — T. vagans patrí medzi plodnejšie sklípkavce, čo z neho robí bežne odchovávaný druh. Kokon aktívne stráži a otáča, čím zabezpečuje rovnomernú teplotu a vlhkosť a chráni ho pred plesňou. Chovateľ buď ponechá kokon matke, alebo ho po niekoľkých týždňoch opatrne odoberie na umelú inkubáciu (mechanický inkubátor) pri kontrolovanej teplote a vlhkosti — to znižuje riziko, že samica kokon zožerie alebo poškodí.
Z vajíčok sa najprv liahnu prelarválne a larválne štádiá (tzv. nymfy / postembryá), ktoré ešte nežijú samostatne a vyživujú sa zo zásob — sú bledé a nepohyblivé. Po niekoľkých zvliekaniach v kokone sa z nich stávajú prvé samostatné špľapky (spiderlings) s vyvinutými nohami a začínajúcou pigmentáciou. Celý proces od nakladenia po rozlezenie špľapiek trvá rádovo týždne a je citlivý na stabilnú teplotu a vlhkosť. Pri početnom kokone vznikajú desiatky až stovky špľapiek.
Špľapky sa po rozlezení odchovávajú jednotlivo v malých nádobkách s vlhkým substrátom, úkrytom a kvapkami vody — sú totiž kanibalistické, ak sú spolu a hladné. Kŕmia sa drobnou korisťou (mikrocvrčky, nymfy švábov, kúsky koristi) zhruba každých 5-10 dní. Rast je stredne rýchly — pri pravidelnom kŕmení dospieva mláďa rádovo za 2-4 roky. Postupne sa presádzajú do väčších nádob a postupne sa u nich vyfarbujú typické červené chĺpky na zadočku.
Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť až u dospelých jedincov (prípadne z exúvie podľa spermatéky u samíc). Samice sú mohutnejšie, robustnejšie a dlhoveké — 15 a viac rokov (najžiadanejšie u chovateľov). Samce sú po dozretí menšie, štíhlejšie, s dlhšími nohami, majú pohlavné háčiky na predných nohách a po ultimátnom zvliekaní žijú už len 5-6 rokov. Pri kúpe je preto pohlavie kľúčový údaj — overená samica predstavuje investíciu na 15+ rokov.
Sklípkavec červenozadý je dobrý „prvý sklípkavec“ pre rozvážneho začiatočníka — je odolný, má skvelý apetít a odpúšťa drobné chyby v starostlivosti. Nejde však o ochočenie v klasickom zmysle: pavúkovec sa na človeka neviaže a manipulácia je vždy len o tolerancii zvieraťa a o bezpečnosti. Dospelé jedince T. vagans sú zvyčajne docilné, no povaha je premenlivá — pri vyrušení druh rýchlo oškrabe urtikujúce chĺpky a bleskovo zalezie do nory, a tesne pred zvliekaním býva podráždený. Hlavné pravidlá: (1) manipuláciu obmedzte na minimum a robte ju nízko nad mäkkým podkladom (pri páde hrozí prasknutie abdomenu); (2) urtikujúce chĺpky — po kontakte umyť ruky, nešúchať oči, citliví ľudia nech použijú rukavice/okuliare; (3) nikdy nemanipulovať tesne pred a po zvliekaní; (4) zviera nikdy nechytať zhora ani stláčaním — radšej ho nechať samé prejsť na ruku. Pri rešpektovaní týchto zásad je T. vagans nenáročný a dlhoveký chovanec.
Pripravte nízke terárium ~30×30×25 cm s 10-15 cm hlbokým, mierne vlhkým substrátom na hrabanie, úkrytom (štartovacia nora) a plytkou miskou na vodu; krížová ventilácia
Po prinesení domov nechajte zviera 1-2 týždne v pokoji, aby sa udomácnilo a vyhrabalo noru — nemanipulujte, len doplňte vodu
Pozorujte správanie: pokojné zviera sedí pri vchode do nory; kŕmte dospelce 1× za 7-14 dní vhodne veľkou korisťou
Manipuláciu (ak vôbec) robte šetrne a NÍZKO nad mäkkým podkladom — nikdy nie nad tvrdou podlahou či z výšky
Pri vyrušení sklípkavec rýchlo oškrabe urtikujúce chĺpky a zalezie do nory alebo zaujme obrannú pózu — vtedy ho nechajte na pokoji
Pred a po zvliekaní (tmavý abdomen, leží na chrbte) zviera NErušte, NEkŕmte a odstráňte živú korisť
Po každom kontakte s teráriom či zvieraťom si dôkladne umyte ruky a nešúchajte si oči (žihľavé chĺpky)
Sklípkavec červenozadý patrí medzi cenovo dostupnejšie sklípkavce — je pomerne plodný a bežne odchovávaný, takže špľapky (mláďatá) sa dajú zohnať zhruba za 20-40 €, subadultné a dospelé samice za 40-80 € a viac (podľa veľkosti a pohlavia — overené samice sú najžiadanejšie). Rod Tliltocatl je od marca 2023 zaradený v CITES Prílohe II, čo sprísnilo vývoz mexických druhov; v praxi to znamená, že mláďatá pochádzajú z kontrolovaných odchovných programov a niekedy bývajú dostupné nepravidelnejšie. Kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného chovateľa s dokladom o pôvode.
| Sklípkavec červenozadý (Tliltocatl vagans) | Sklípkavec kučeravý (Tliltocatl albopilosus) | Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii) | Sklípkavec čierny brazílsky (Grammostola pulchra) | Sklípkavec Theraphosa blondi (Goliath birdeater) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | rozpätie ~12-14 cm (5-6"), samice až ~15 cm | rozpätie ~13-15 cm (5,5-6") | rozpätie ~13-15 cm (5,5-6") | rozpätie ~15 cm (6-7") | rozpätie ~28-30 cm (až 12") — najväčší sklípkavec |
| Váha | — | — | — | — | — |
| Dožitie | samice 15+ r, samce 5-6 r | samice 12-20 r, samce ~4 r | samice 20-30+ r, samce ~5-10 r | samice 20-30+ r, samce 6-8 r | samice 15-25 r, samce ~3-6 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 1/5 | 2/5 | 1/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN nehodnotený · CITES Príloha II | IUCN nehodnotený · CITES Príloha II | IUCN nehodnotený · CITES Príloha II | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed |
| Povaha | Aktuálny druh — čierny terestrický hrabáč s červenými chĺpkami na zadočku, výborný apetít, pomerne pokojný (no náladový pred moltom), suché terárium | Blízky príbuzný v rode Tliltocatl — Curly Hair; hnedočierny s charakteristickými zvlnenými zlatkavými chĺpkami, ešte pokojnejší a odporúčaný úplný začiatočnícky druh | Príbuzný populárny mexický druh — Mexican redknee; čierny s oranžovými kĺbmi, pokojný, dlhovekejší, no pomalšie rastúci a drahší | Kontrast — úplne čierny zamatový druh bez červeného zadočku; najdocilnejší sklípkavec, ale povestne pomalý rast a vyššia cena | Kontrast — obrovský, hlasno striduluje (syčí), vlhkomilný a defenzívny s veľmi dráždivými chĺpkami; pre skúsených |
| Areál | Mexiko (Yucatán), Belize, Guatemala — suché lesy a kroviny | Stredná Amerika (Nikaragua, Kostarika, Honduras) | Tichomorské pobrežie Mexika (suché lesy a kroviny) | Južná Brazília (Rio Grande do Sul) + priľahlé Uruguaj — pampy | Severná Amazónia (Venezuela, Brazília, Guyana) — vlhký dažďový prales |
Príznaky: Scvrknutý, vráskavý abdomen, apatia, podvinuté nohy, zviera sedí pri miske s vodou
Pri suchom chove zabezpečiť plytkú misku s čistou vodou (dospelce), mierne navlhčiť časť substrátu, udržať vlhkosť 65-70 %; akútne pomôže metóda 'ICU' (vlhká utierka v uzavretej nádobe)
Príznaky: Tekutina (hemolymfa) presakuje z prasknutého zadočku po páde, zviera rýchlo slabne
Prevencia je kľúčová — nízke terárium, manipulácia nízko nad mäkkým podkladom, nepreplnený abdomen; drobné poranenie možno zastaviť priložením kukuričného škrobu/vazelíny a pokojom, väčšie býva smrteľné
Príznaky: Zviera uviazne v starej exúvii, deformované či uviaznuté nohy, vyčerpanie
Najčastejšou príčinou je nízka vlhkosť alebo rušenie počas moltu — pred zvliekaním zvýšiť vlhkosť, NErušiť a NEkŕmiť; pri uviaznutej nohe pomôcť až po stvrdnutí, prípadná autotómia (odhodenie nohy) dorastie ďalším zvliekaním
Príznaky: Drobné biele/hnedé roztoče na substráte a zvierati, plesnivý povlak, zápach
Vzniká pri premokrení a zlej ventilácii alebo zo zvyškov koristi — odstraňovať nedojedenú korisť a exkréty, zabezpečiť krížovú ventiláciu, znížiť vlhkosť, pri premnožení vymeniť substrát; pomáhajú aj čistiace chvostoskoky (springtails)
Príznaky: Chýbajúca alebo poškodená noha, mäkké klepietka, dočasná nepohyblivosť tesne po moltu
Tesne po zvliekaní je zviera mäkké a extrémne zraniteľné — NEmanipulovať a NEkŕmiť, kým klepietka nestvrdnú (~1-2 týždne); stratené nohy postupne dorastajú pri ďalších zvliekaniach
Červené chĺpky na zadočku — typickým znakom druhu je inak čierne, zamatové telo s nápadným zhlukom ohnivo červených až hrdzavých chĺpkov (setae) na hornej strane abdomenu, čo dalo druhu meno „red rump“ (červenozadý) a robí ho ľahko rozpoznateľným.
Premenovaný z Brachypelma vagans na Tliltocatl vagans — v roku 2020 boli čierne stredoamerické druhy (vrátane vagans) presunuté z rodu Brachypelma do nového rodu Tliltocatl; meno pochádza z nahuatlu („tlīltic“ = čierny), staré označenie Brachypelma vagans je dnes synonymum.
CITES Príloha II — celý rod Tliltocatl (rovnako ako Brachypelma) je medzinárodne chránený dohovorom CITES; sprísnenie z marca 2023 obmedzilo vývoz mexických sklípkavcov, preto sa chovajú výhradne odchované jedince z kontrolovaných programov.
Terestrický hrabáč z Yucatánu — vo voľnej prírode žije v norách v suchých lesoch a krovinách Mexika (Yucatánsky polostrov), Belize a Guatemaly, často vo voľne rozptýlených „kolóniách“ úkrytov na malej ploche.
Výborná lovecká reakcia, ale netreba prekrmovať — druh je povestný silným apetítom a korisť atakuje rýchlo; práve preto sa kŕmi len raz za 7-14 dní a abdomen nesmie byť prepnutý (pri páde môže prasknúť).
Pokojný, no náladový pred zvliekaním — dospelé jedince sú zvyčajne docilné a výborné na pozorovanie, no povaha je premenlivá: pri vyrušení rýchlo oškrabú žihľavé chĺpky a bleskovo zalezú do nory, najviac defenzívne bývajú tesne pred moltom.
Má urtikujúce (žihľavé) chĺpky — ako Nový svet sklípkavec dokáže pri vyrušení zadnými nohami oškrabať z abdomenu dráždivé chĺpky, ktoré spôsobujú svrbenie a pálenie pokožky, očí a dýchacích ciest — preto manipulácia opatrne.
Plodný a bežne odchovávaný — samica kladie desiatky až stovky vajíčok, takže patrí k cenovo dostupnejším a ľahko dostupným sklípkavcom a je častou voľbou pre začiatočníkov.
Prakticky nemý — takmer nestriduluje — na rozdiel od niektorých sklípkavcov (napr. rod Theraphosa), ktoré pri vyrušení hlasno syčia/stridulujú, je T. vagans veľmi tichý; komunikuje vibráciami substrátu a feromónmi.
Adaptabilný druh — znáša aj antropogénne narušené prostredie (okraje polí a plantáží) a izbové podmienky chovu, čo z neho robí jeden z najodolnejších a najnenáročnejších terarijných sklípkavcov.
Áno — je to jeden z dobrých druhov pre začiatočníkov až mierne pokročilých. Tliltocatl vagans je odolný, nenáročný a má skvelý apetít, dospelé jedince sú zvyčajne docilné a výborné na pozorovanie. Treba však počítať s tým, že je to hrabavý druh, ktorý potrebuje hlboký substrát, a že jeho povaha je premenlivá — pri vyrušení rýchlo oškrabe urtikujúce chĺpky a bleskovo zalezie do nory, najmä tesne pred zvliekaním. Pri rešpekte k žihľavým chĺpkom a minimálnej manipulácii ide o ideálny „prvý sklípkavec“ pre rozvážneho majiteľa.
Môžete, ale len výnimočne a opatrne — a nie je to nutné. T. vagans je síce pomerne pokojný, no je to stále divé zviera s urtikujúcimi (žihľavými) chĺpkami, ktoré pri vyrušení rýchlo oškrabe, a dokáže bleskovo utiecť. Ak už manipulujete, robte to nízko nad mäkkým podkladom (pri páde hrozí prasknutie abdomenu), nechytajte zviera zhora ani ho nestláčajte a nikdy nemanipulujte tesne pred a po zvliekaní. Po kontakte si umyte ruky a nešúchajte si oči. Väčšina skúsených chovateľov tento druh primárne pozoruje, nie drží.
Dospelcovi postačuje terestrické terárium ~30×30×25 cm — dôležitejšia je podlahová plocha a hĺbka substrátu než výška, pretože pri páde z výšky hrozí prasknutie abdomenu. Do terária dajte 10-15 cm hlbokú vrstvu kokosovej drte alebo rašeliny (sklípkavec je hrabáč a buduje si noru), úkryt / štartovaciu noru (polovica kokosu, kôra) a plytkú misku s vodou. Bez možnosti hrabať a skryť sa býva zviera nervóznejšie a defenzívnejšie. Mláďatá chovajte v menších nádobách a postupne presádzajte. Veko musí byť pevné, s krížovou ventiláciou.
Teplota 22-26 °C — druh sa darí pri bežnej izbovej teplote a zvyčajne nepotrebuje žiadne prihrievanie; podhrev zospodu sa neodporúča. Pod 18 °C nie je vhodné, nad 28-30 °C zviera zbytočne vysúša. Vlhkosť 65-70 % dosiahnete miernym navlhčením časti substrátu raz za pár dní a misou s vodou — nie premočením celého terária, ktoré vedie k plesniam a roztočom. T. vagans uprednostňuje suchší povrch s vlhkejším podložím; pred zvliekaním je vhodné vlhkosť mierne zvýšiť.
Dospelce kŕmte 1× za 7-14 dní, mláďatá každých 5-10 dní. Vhodná korisť: cvrčky a šváby (napr. Blaptica dubia), prípadne sarančatá či zofóbas ako maškrta — veľkosť koristi by mala zodpovedať dĺžke tela bez nôh alebo menej. Druh má výbornú a rýchlu loveckú reakciu, no neprekrmujte ho (napnutý abdomen je pri páde rizikový). Pred a po zvliekaní nekŕmte a odstráňte všetku živú korisť, aby zviera nepoškodila.
Ako všetky sklípkavce má jed, no T. vagans je Nový svet druh so slabým jedom — pre zdravého človeka je prípadné kúsnutie zhruba porovnateľné s včelím žihadlom (lokálna bolesť a opuch), nie životu nebezpečné, a navyše kúše skôr zriedka (radšej uteká alebo škrabe chĺpky). Hlavnou „obranou“ sú urtikujúce (žihľavé) chĺpky, ktoré pri podráždení rýchlo oškrabe z abdomenu a ktoré dráždia pokožku, oči a dýchacie cesty. Pri alergii na uštipnutie hmyzom či astme zvýšte opatrnosť. Pri rozumnom chove a minimálnej manipulácii ide o bezpečné a nenáročné zviera.
