Theraphosidae (sklípkavcovité)
Sklípkavec ružový je z pohľadu majiteľa prakticky nemé zviera — nemá hlasivky ani žiadny orgán na tvorbu zvuku a pri bežnom chove je úplne tichý. Na rozdiel od niektorých iných sklípkavcov (napr. rody Theraphosa či Pamphobeteus), ktoré pri vyrušení hlasno stridulujú (vydávajú syčivý/škrabavý zvuk trením štetinatých plôch na klepietkach a nohách), je G. rosea veľmi tichý a stridulácia je u neho slabá až nepozorovateľná. Komunikácia tohto druhu neprebieha zvukom, ale cez vibrácie substrátu (vníma chvenie pôdy citlivými chĺpkami a kĺbovými zmyslovými orgánmi) a cez chemické/dotykové signály (feromóny, ohmatávanie predných nôh a makadiel, najmä pri rozmnožovaní). V byte je preto úplne nehlučným chovancom vhodným aj do spálne — jediné, čo občas „počuť“, je jemné šuchotanie pri hrabaní v substráte alebo pri love koristi.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelec (večer) | Cvrček alebo šváb (Blaptica dubia) vhodnej veľkosti | 1-2 ks veľkosti tela bez nôh | 1× za 10-14 dní (ak žerie) |
| Mláďa / juvenil | Mikrocvrčky, nymfy švábov, kúsky koristi | drobná korisť | 1-2× týždenne |
| „Hladovka“ (fasting) | NEKŔMIŤ nasilu — odmietanie potravy je normálne, len nechať vodu | nič, ponúknuť neskôr | môže trvať týždne až mesiace — bez paniky |
| Premolt / po zvliekaní | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť | nič | ~1-2 týždne (kým stvrdnú klepietka) |
| Voda | Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske (dospelec); kvapky pre mláďatá | stále k dispozícii | dopĺňať priebežne |
G. rosea dospieva pomaly — samce po sérii zvliekaní dozrejú zvyčajne za 3-4 roky (ultimátne zvliekanie, po ktorom sa im vytvoria pohlavné háčiky na predných nohách a bulby na makadlách), samice o niečo pomalšie. Párenie sa robí pod dohľadom: dospelý samec sa opatrne pridá k dobre nakŕmenej samici; po úspešnej kopulácii treba samca rýchlo oddeliť, aby ho samica nezožrala. Dimorfizmus: dospelý samec je menší, štíhlejší, s dlhšími nohami a po dozretí má kratšiu životnosť (~5 r). Pozn.: pri tomto druhu môže byť rozmnožovanie nepravidelné a samice často odmietajú párenie alebo nekladú — súvisí to aj s povestnými 'hladovkami'.
Oplodnená samica po niekoľkých týždňoch až mesiacoch vytvorí v úkryte hodvábny kokon (vaječný vak), do ktorého nakladie desiatky až stovky vajíčok. Kokon aktívne stráži a otáča, čím zabezpečuje rovnomernú teplotu a vlhkosť a chráni ho pred plesňou. Chovateľ buď ponechá kokon matke, alebo ho po niekoľkých týždňoch opatrne odoberie na umelú inkubáciu (mechanický inkubátor) pri kontrolovanej teplote a vlhkosti — to znižuje riziko, že samica kokon zožerie alebo poškodí.
Z vajíčok sa najprv liahnu prelarválne a larválne štádiá (tzv. nymfy / postembryá), ktoré ešte nežijú samostatne a vyživujú sa zo zásob — sú bledé a nepohyblivé. Po niekoľkých zvliekaniach v kokone sa z nich stávajú prvé samostatné špľapky (spiderlings) s vyvinutými nohami a začínajúcou pigmentáciou. Celý proces od nakladenia po rozlezenie špľapiek trvá rádovo týždne a je citlivý na stabilnú teplotu a vlhkosť.
Špľapky sa po rozlezení odchovávajú jednotlivo v malých nádobkách s mierne vlhkým substrátom, úkrytom a kvapkami vody — sú totiž kanibalistické, ak sú spolu a hladné. Kŕmia sa drobnou korisťou (mikrocvrčky, nymfy švábov, kúsky koristi) zhruba 1-2× týždenne. Rast je pomalý — než z mláďaťa vyrastie subadult či dospelec, ubehne aj 3-5 rokov a viac. Postupne sa presádzajú do väčších nádob a získavajú typický hnedý odtieň s ružovkastým nádychom; držia sa už suchšie ako dospelce.
Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť až u dospelých jedincov (prípadne z exúvie podľa spermatéky u samíc). Samice sú mohutnejšie, robustnejšie a dlhoveké — 15-20 rokov (najžiadanejšie u chovateľov). Samce sú po dozretí menšie, štíhlejšie, s dlhšími nohami, majú pohlavné háčiky na predných nohách a po ultimátnom zvliekaní žijú už len okolo 5 rokov. Pri kúpe je preto pohlavie kľúčový údaj — overená samica predstavuje investíciu na desaťročia.
Sklípkavec ružový je klasický „prvý sklípkavec“ — je výnimočne pokojný, odolný a odpúšťa začiatočnícke chyby. Nejde však o ochočenie v klasickom zmysle: pavúkovec sa na človeka neviaže a manipulácia je vždy len o tolerancii zvieraťa a o bezpečnosti. G. rosea patrí k najdocilnejším druhom, len málokedy sa stavia do hrozby a kúsnutie je vzácne — jednotlivé jedince však môžu byť „náladové“ a niekedy nečakane defenzívne. Hlavné pravidlá: (1) manipuláciu obmedzte na minimum a robte ju nízko nad mäkkým podkladom (pri páde hrozí prasknutie abdomenu); (2) urtikujúce chĺpky — po kontakte umyť ruky, nešúchať oči, citliví ľudia nech použijú rukavice/okuliare; (3) nikdy nemanipulovať tesne pred a po zvliekaní; (4) zviera nikdy nechytať zhora stláčaním — radšej ho nechať samé prejsť na ruku; (5) počítajte s dlhými hladovkami — neje aj mesiace a je to v poriadku. Pri rešpektovaní týchto zásad je G. rosea nenáročný, bezpečný a dlhoveký chovanec.
Pripravte nízke terárium ~30×30×25 cm s 5-10 cm prevažne SUCHÉHO substrátu, úkrytom a plytkou miskou na vodu; krížová ventilácia
Po prinesení domov nechajte zviera 1-2 týždne v pokoji, aby sa udomácnilo — nemanipulujte, len doplňte vodu
Pozorujte správanie: pokojné zviera sedí pri úkryte; kŕmte 1× za 10-14 dní vhodne veľkou korisťou
Ak sklípkavec odmieta žrať aj týždne či mesiace — NEPANIKÁRTE, hladovka je normálna; len ponúknite korisť neskôr a nechajte vodu
Manipuláciu (ak vôbec) robte šetrne a NÍZKO nad mäkkým podkladom — nikdy nie nad tvrdou podlahou či z výšky
Pri vyrušení sklípkavec môže oškrabať urtikujúce chĺpky alebo zaujať obrannú pózu — vtedy ho nechajte na pokoji
Pred a po zvliekaní (tmavý abdomen, leží na chrbte) zviera NErušte, NEkŕmte a odstráňte živú korisť
Po každom kontakte s teráriom či zvieraťom si dôkladne umyte ruky a nešúchajte si oči (žihľavé chĺpky)
Sklípkavec ružový patrí medzi najlacnejšie a najdostupnejšie sklípkavce vôbec — je to klasický „vstupný“ druh. Špľapky (mláďatá) a juvenily sa pohybujú zhruba 20-50 €, subadultné a dospelé samice bývajú o niečo drahšie (zhruba 50-100 €, podľa veľkosti a pohlavia — overené samice sú najžiadanejšie). Druh nie je CITES-listed, no kvôli ochrane divokej populácie v Čile a tomu, že časť ponuky tvorili historicky odchytené zvieratá, kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného chovateľa s dokladom o pôvode.
| Sklípkavec ružový (Grammostola rosea) | Sklípkavec chilský porteri (Grammostola porteri) | Sklípkavec čierny brazílsky (Grammostola pulchra) | Sklípkavec ryšavý (Grammostola pulchripes) | Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | rozpätie ~12-14 cm (5-5,5"), niektoré jedince až ~15 cm | rozpätie ~12-14 cm (5-5,5") | rozpätie ~15 cm (6-7") | rozpätie ~20-22 cm (8-8,5") | rozpätie ~13-15 cm (5,5-6") |
| Váha | — | — | — | — | — |
| Dožitie | samice 15-20 r, samce ~5 r | samice 15-20+ r, samce ~5 r | samice 20-30+ r, samce 6-8 r | samice 20-25+ r, samce ~5 r | samice 20-30+ r, samce ~5-10 r |
| Hlučnosť | 1/5 | 1/5 | 1/5 | 1/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený · CITES Príloha II (chránený) |
| Povaha | Aktuálny druh — hnedý s ružovkastým nádychom, najklasickejší lacný začiatočnícky sklípkavec, suchý chov, povestný dlhými „hladovkami“ | Takmer nerozlíšiteľný čilský príbuzný — v obchode sa s G. rosea bežne zamieňa (často predávaný ako „rosea“); rovnaká pokojná povaha aj suchá starostlivosť | Príbuzný — úplne čierny zamatový, „labrador medzi sklípkavcami“; drahší a ešte pomalšie rastúci, no spoľahlivejší v žraní | Väčší príbuzný — Chaco golden knee; zlatohnedo prúžkované nohy, veľmi docilný, rýchlejšie rastúci a spoľahlivejší žráč než rosea | Iný populárny začiatočnícky druh — Mexican redknee; čierny s oranžovými kĺbmi, pokojný, no CITES-regulovaný a drahší |
| Areál | Čile — aridné polopúšte a podhorie Ánd (región Atacama) | Čile (suché kroviny a polopúšte) | Južná Brazília (Rio Grande do Sul) + priľahlé Uruguaj — pampy | Paraguaj a severná Argentína (región Gran Chaco) | Tichomorské pobrežie Mexika (suché lesy a kroviny) |
Príznaky: Scvrknutý, vráskavý abdomen, apatia, podvinuté nohy, zviera sedí pri miske s vodou
Hoci ide o suchý druh, vždy musí mať prístup k plytkej miske s čistou vodou — to je dôležitejšie než vlhkosť vzduchu; akútne pomôže metóda 'ICU' (vlhká utierka v uzavretej nádobe). Pozor: dlhá 'hladovka' s plným abdomenom NIE je dehydratácia
Príznaky: Tekutina (hemolymfa) presakuje z prasknutého zadočku po páde, zviera rýchlo slabne
Prevencia je kľúčová — nízke terárium, manipulácia nízko nad mäkkým podkladom, nepreplnený abdomen; drobné poranenie možno zastaviť priložením kukuričného škrobu/vazelíny a pokojom, väčšie býva smrteľné
Príznaky: Zviera uviazne v starej exúvii, deformované či uviaznuté nohy, vyčerpanie
U suchého druhu pomôže pred zvliekaním mierne navlhčiť časť substrátu a zabezpečiť čistú vodu; počas moltu NErušiť a NEkŕmiť; pri uviaznutej nohe pomôcť až po stvrdnutí, prípadná autotómia (odhodenie nohy) dorastie ďalším zvliekaním
Príznaky: Drobné biele/hnedé roztoče na substráte a zvierati, plesnivý povlak, zápach
U aridného druhu vzniká najmä pri zbytočnom premokrení, zlej ventilácii alebo zo zvyškov koristi — držať substrát prevažne suchý, odstraňovať nedojedenú korisť a exkréty, zabezpečiť krížovú ventiláciu; pomáhajú aj čistiace chvostoskoky (springtails)
Príznaky: Zviera týždne až mesiace odmieta korisť, no abdomen ostáva plný a zviera je inak aktívne a zdravé
Sklípkavec ružový je povestný dlhými hladovkami — je to úplne NORMÁLNE prirodzené správanie, často spojené s prípravou na zvliekanie či sezónnymi cyklami; netreba kŕmiť nasilu ani panikáriť. Len ponúknuť korisť neskôr, nechať čistú vodu a sledovať, či abdomen nechradne (to by už znamenalo problém)
Najklasickejší lacný začiatočnícky sklípkavec — Grammostola rosea je už desaťročia odporúčaná ako úplne prvý sklípkavec vďaka pokojnej povahe, odolnosti, jednoduchej suchej starostlivosti a nízkej cene.
Povestný dlhými „hladovkami“ — tento druh dokáže odmietať potravu celé týždne, ba aj niekoľko mesiacov, a pritom ostáva úplne zdravý; je to NORMÁLNE prirodzené správanie, nie príznak choroby — netreba panikáriť ani kŕmiť nasilu.
Hnedé telo s ružovkastým nádychom — bežná („normal“) forma je sivohnedá s jemným ružovým/medeným leskom na hlavohrudi a nohách; existuje aj žiadanejšia červená („RCF“) farebná forma.
Aridný druh z čilského Atacama — vo voľnej prírode žije v jednej z najsuchších oblastí planéty (púšť Atacama a podhorie Ánd), v norách v piesočnatej pôde — preto sa chová SUCHO, s nízkou vlhkosťou a len plytkou miskou na vodu.
Samice sa dožívajú 15-20 rokov — patrí medzi dlhoveké terarijné bezstavovce; samce po dozretí žijú len okolo 5 rokov, čo je u sklípkavcov bežný rozdiel medzi pohlaviami.
Veľmi pokojný, ale občas „náladový“ — patrí k najdocilnejším sklípkavcom a kúsnutie je vzácne, no jednotlivé jedince môžu mať nepredvídateľné dni a prejsť z kľudného do defenzívneho rozpoloženia.
Má urtikujúce (žihľavé) chĺpky — ako Nový svet sklípkavec dokáže pri vyrušení zadnými nohami oškrabať z abdomenu dráždivé chĺpky, ktoré spôsobujú svrbenie a pálenie pokožky, očí a dýchacích ciest — preto manipulácia opatrne.
Pomaly rastúci a pomalý v pohybe — od špľapky po dospelca to trvá aj 3-5 rokov; ide o neunáhleného chovanca, ktorý často dlho sedí na jednom mieste a nevyžaduje veľký pohybový priestor.
Nie je CITES-listed, ale kupuj odchované jedince — druh nie je medzinárodne chránený dohovorom CITES, no historicky bol masívne odchytávaný v Čile, preto sa odporúča chovať výhradne captive-bred zvieratá.
Časté zamieňanie s Grammostola porteri — v obchode sa pod menom „rosea“ často predáva aj veľmi podobná G. porteri (a naopak); taxonómia týchto čilských druhov je dlhodobo nejednoznačná, druhy sú navonok takmer nerozlíšiteľné a starostlivosť je v praxi identická.
Áno — je to úplne klasický „prvý sklípkavec“. Grammostola rosea je mimoriadne pokojná, pomalá, odolná a lacná, len zriedka sa stavia do hrozby a kúsnutie je veľmi vzácne. Toleruje bežnú izbovú teplotu, má jednoduchú suchú starostlivosť a odpúšťa drobné začiatočnícke chyby. Jediné, na čo sa treba pripraviť, sú dlhé „hladovky“ (môže nežrať aj mesiace — je to normálne) a fakt, že jednotlivé jedince bývajú niekedy „náladové“. Aj pri tomto druhu platí rešpekt k urtikujúcim chĺpkom a minimálna manipulácia.
Je to úplne normálne — tento druh je povestný dlhými „hladovkami“. Sklípkavec ružový dokáže odmietať potravu celé týždne, ba aj niekoľko mesiacov, a pritom ostáva úplne zdravý. Často to súvisí s prípravou na zvliekanie alebo s prirodzenými cyklami. Netreba panikáriť ani kŕmiť nasilu. Pokiaľ má zviera plný (nie scvrknutý) abdomen, prístup k čistej vode a inak sa správa normálne, nič mu nie je. Jednoducho odstráňte nezožranú korisť a ponúknite ju o pár dní či týždňov neskôr. Znepokojiť by vás mal až chradnúci, scvrknutý abdomen spolu s apatiou — to už značí problém (najčastejšie dehydratáciu).
Môžete, ale len výnimočne a opatrne — a nie je to nutné. G. rosea patrí k najtolerantnejším druhom, no je to stále divé zviera s urtikujúcimi (žihľavými) chĺpkami, ktoré dráždia pokožku a oči, a jednotlivé jedince bývajú „náladové“. Ak už manipulujete, robte to nízko nad mäkkým podkladom (pri páde hrozí prasknutie abdomenu), nechytajte zviera zhora ani ho nestláčajte a nikdy nemanipulujte tesne pred a po zvliekaní. Po kontakte si umyte ruky a nešúchajte si oči. Väčšina skúsených chovateľov sklípkavce primárne pozoruje, nie drží.
Dospelcovi postačuje terestrické terárium ~30×30×25 cm — dôležitejšia je podlahová plocha než výška, pretože pri páde z výšky hrozí prasknutie abdomenu. Do terária dajte 5-10 cm vrstvu prevažne suchej kokosovej drte alebo rašeliny (sklípkavec si rád vyhrabe plytkú noru), úkryt (polovica kokosu, kôra) a plytkú misku s vodou. Mláďatá chovajte v menších nádobách a postupne presádzajte. Veko musí byť pevné, s krížovou ventiláciou.
Teplota 22-26 °C — druh sa darí pri bežnej izbovej teplote a zvyčajne nepotrebuje žiadne prihrievanie; podhrev zospodu sa neodporúča. Pod 18 °C nie je vhodné, nad 27-30 °C zviera zbytočne vysúša. Vlhkosť je nízka — ide o aridný druh z čilského Atacama, preto sa chová SUCHO: stačí prevažne suchý substrát a plytká miska s vodou, rosenie nie je potrebné. Trvalo mokrý a slabo vetraný chov mu škodí (plesne, roztoče). Pred zvliekaním možno mierne navlhčiť jeden roh substrátu.
Ako všetky sklípkavce má jed, no G. rosea je Nový svet druh so slabým jedom — pre zdravého človeka je prípadné kúsnutie zhruba porovnateľné s včelím žihadlom (lokálna bolesť a opuch), nie životu nebezpečné, a navyše kúše len veľmi zriedka. Väčšou „obranou“ sú urtikujúce (žihľavé) chĺpky, ktoré pri podráždení dokáže oškrabať z abdomenu a ktoré dráždia pokožku, oči a dýchacie cesty. Pri alergii na uštipnutie hmyzom či astme zvýšte opatrnosť. Pri rozumnom chove a minimálnej manipulácii ide o bezpečné a nenáročné zviera.