Theraphosidae (sklípkavcovité)
Sklípkavec čierny brazílsky je z pohľadu majiteľa prakticky nemé zviera — nemá hlasivky ani žiadny orgán na tvorbu zvuku a pri bežnom chove je úplne tichý. Na rozdiel od niektorých iných sklípkavcov (napr. rody Theraphosa či Pamphobeteus), ktoré pri vyrušení hlasno stridulujú (vydávajú syčivý/škrabavý zvuk trením štetinatých plôch na klepietkach a nohách), je G. pulchra veľmi tichý a stridulácia je u neho slabá až nepozorovateľná. Komunikácia tohto druhu neprebieha zvukom, ale cez vibrácie substrátu (vníma chvenie pôdy citlivými chĺpkami a kĺbovými zmyslovými orgánmi) a cez chemické/dotykové signály (feromóny, ohmatávanie predných nôh a makadiel, najmä pri rozmnožovaní). V byte je preto úplne nehlučným chovancom vhodným aj do spálne — jediné, čo občas „počuť“, je jemné šuchotanie pri hrabaní v substráte alebo pri love koristi.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelec (večer) | Cvrček alebo šváb (Blaptica dubia) vhodnej veľkosti | 1-2 ks veľkosti tela bez nôh | 1× za 7-10 dní |
| Mláďa / juvenil | Mikrocvrčky, nymfy švábov, kúsky koristi | drobná korisť | 2× týždenne |
| Maškrta (striedavo) | Zofóbas alebo sarančatá | 1 ks | občas, max 1× za 2-3 týždne |
| Premolt / po zvliekaní | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť | nič | ~1-2 týždne (kým stvrdnú klepietka) |
| Voda | Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske (dospelec); kvapky pre mláďatá | stále k dispozícii | dopĺňať priebežne |
G. pulchra dospieva veľmi pomaly — samce po sérii zvliekaní dozrejú zvyčajne za 3-5 rokov (ultimátne zvliekanie, po ktorom sa im vytvoria pohlavné háčiky na predných nohách a bulby na makadlách), samice ešte pomalšie, často až za 6-8 rokov. Párenie sa robí pod dohľadom: dospelý samec sa opatrne pridá k dobre nakŕmenej samici; po úspešnej kopulácii treba samca rýchlo oddeliť, aby ho samica nezožrala. Dimorfizmus: dospelý samec je menší, štíhlejší, s dlhšími nohami a po dozretí má kratšiu životnosť (6-8 r).
Oplodnená samica po niekoľkých týždňoch až mesiacoch vytvorí v úkryte hodvábny kokon (vaječný vak), do ktorého nakladie desiatky až stovky vajíčok. Kokon aktívne stráži a otáča, čím zabezpečuje rovnomernú teplotu a vlhkosť a chráni ho pred plesňou. Chovateľ buď ponechá kokon matke, alebo ho po niekoľkých týždňoch opatrne odoberie na umelú inkubáciu (mechanický inkubátor) pri kontrolovanej teplote a vlhkosti — to znižuje riziko, že samica kokon zožerie alebo poškodí.
Z vajíčok sa najprv liahnu prelarválne a larválne štádiá (tzv. nymfy / postembryá), ktoré ešte nežijú samostatne a vyživujú sa zo zásob — sú bledé a nepohyblivé. Po niekoľkých zvliekaniach v kokone sa z nich stávajú prvé samostatné špľapky (spiderlings) s vyvinutými nohami a začínajúcou pigmentáciou. Celý proces od nakladenia po rozlezenie špľapiek trvá rádovo týždne a je citlivý na stabilnú teplotu a vlhkosť.
Špľapky sa po rozlezení odchovávajú jednotlivo v malých nádobkách s vlhkým substrátom, úkrytom a kvapkami vody — sú totiž kanibalistické, ak sú spolu a hladné. Kŕmia sa drobnou korisťou (mikrocvrčky, nymfy švábov, kúsky koristi) zhruba 2× týždenne. Rast je povestne pomalý — než z mláďaťa vyrastie subadult či dospelec, ubehne 5-8 rokov, čo z chovu robí dlhodobý projekt a čiastočne vysvetľuje vyššiu cenu väčších jedincov. Postupne sa presádzajú do väčších nádob a tmavnú do typickej zamatovo čiernej.
Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť až u dospelých jedincov (prípadne z exúvie podľa spermatéky u samíc). Samice sú mohutnejšie, robustnejšie a mimoriadne dlhoveké — 20-30+ rokov (najžiadanejšie u chovateľov). Samce sú po dozretí menšie, štíhlejšie, s dlhšími nohami, majú pohlavné háčiky na predných nohách a po ultimátnom zvliekaní žijú už len 6-8 rokov. Pri kúpe je preto pohlavie kľúčový údaj — overená samica predstavuje investíciu na desaťročia.
Sklípkavec čierny brazílsky je ideálny „prvý sklípkavec“ — je výnimočne pokojný, odolný a odpúšťa začiatočnícke chyby. Nejde však o ochočenie v klasickom zmysle: pavúkovec sa na človeka neviaže a manipulácia je vždy len o tolerancii zvieraťa a o bezpečnosti. G. pulchra patrí k najdocilnejším druhom (legendárny „labrador medzi sklípkavcami“) — len málokedy sa stavia do hrozby a kúsnutie je vzácne. Hlavné pravidlá: (1) manipuláciu obmedzte na minimum a robte ju nízko nad mäkkým podkladom (pri páde hrozí prasknutie abdomenu); (2) urtikujúce chĺpky — po kontakte umyť ruky, nešúchať oči, citliví ľudia nech použijú rukavice/okuliare; (3) nikdy nemanipulovať tesne pred a po zvliekaní; (4) zviera nikdy nechytať zhora ako „do dlane stláčaním“ — radšej ho nechať samé prejsť na ruku. Pri rešpektovaní týchto zásad je G. pulchra nenáročný, bezpečný a dlhoveký chovanec.
Pripravte nízke terárium ~30×30×25 cm s 8-12 cm hlbokým, mierne vlhkým substrátom, úkrytom a plytkou miskou na vodu; krížová ventilácia
Po prinesení domov nechajte zviera 1-2 týždne v pokoji, aby sa udomácnilo — nemanipulujte, len doplňte vodu
Pozorujte správanie: pokojné zviera sedí pri úkryte; kŕmte 1× za 7-10 dní vhodne veľkou korisťou
Manipuláciu (ak vôbec) robte šetrne a NÍZKO nad mäkkým podkladom — nikdy nie nad tvrdou podlahou či z výšky
Pri vyrušení sklípkavec môže oškrabať urtikujúce chĺpky alebo zaujať obrannú pózu — vtedy ho nechajte na pokoji
Pred a po zvliekaní (tmavý abdomen, leží na chrbte) zviera NErušte, NEkŕmte a odstráňte živú korisť
Po každom kontakte s teráriom či zvieraťom si dôkladne umyte ruky a nešúchajte si oči (žihľavé chĺpky)
Sklípkavec čierny brazílsky patrí medzi cenovo strednú až vyššiu kategóriu kvôli veľmi pomalému rastu — odchov dospelca trvá rokmi, čo zvyšuje cenu väčších jedincov. Špľapky (mláďatá) a juvenily sa pohybujú zhruba 40-90 €, subadultné a dospelé samice bývajú výrazne drahšie (často 120-250 € a viac, podľa veľkosti a pohlavia — overené samice sú najžiadanejšie). Druh nie je CITES-listed, no kvôli pomalému rastu a ochrane divokej populácie kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného chovateľa s dokladom o pôvode.
| Sklípkavec čierny brazílsky (Grammostola pulchra) | Sklípkavec ryšavý (Grammostola pulchripes) | Sklípkavec chilský (Grammostola rosea) | Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii) | Sklípkavec Theraphosa blondi (Goliath birdeater) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | rozpätie ~15 cm (6-7", až ~20 cm/8") | rozpätie ~20-22 cm (8-8,5") | rozpätie ~12-14 cm (5-5,5") | rozpätie ~13-15 cm (5,5-6") | rozpätie ~28-30 cm (až 12") — najväčší sklípkavec |
| Váha | — | — | — | — | — |
| Dožitie | samice 20-30+ r, samce 6-8 r | samice 20-25+ r, samce ~5 r | samice 15-20+ r, samce ~5 r | samice 20-30+ r, samce ~5-10 r | samice 15-25 r, samce ~3-6 r |
| Hlučnosť | 1/5 | 1/5 | 2/5 | 2/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený · CITES Príloha II (chránený) | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed |
| Povaha | Aktuálny druh — úplne čierny zamatový terestrický sklípkavec, najdocilnejší, pomalý rast, suché terárium | Blízky príbuzný — Chaco golden knee; väčší, zlatohnedo prúžkované nohy, tiež veľmi docilný a rýchlejšie rastúci začiatočnícky druh | Klasický príbuzný — Chilean rose; ružovkasto-hnedý, pokojný, ale povestne náladový v žraní; suchý chov | Iný populárny začiatočnícky druh — Mexican redknee; čierny s oranžovými kĺbmi, pokojný, no CITES-regulovaný | Kontrast — obrovský, hlasno striduluje (syčí), vlhkomilný a defenzívny s veľmi dráždivými chĺpkami; pre skúsených |
| Areál | Južná Brazília (Rio Grande do Sul) + priľahlé Uruguaj — pampy, kamenisté pláne | Paraguaj a severná Argentína (región Gran Chaco) | Čile, priľahlá Bolívia a Argentína (suché kroviny a polopúšte) | Tichomorské pobrežie Mexika (suché lesy a kroviny) | Severná Amazónia (Venezuela, Brazília, Guyana) — vlhký dažďový prales |
Príznaky: Scvrknutý, vráskavý abdomen, apatia, podvinuté nohy, zviera sedí pri miske s vodou
Najčastejší problém pri suchom chove — zabezpečiť plytkú misku s čistou vodou (dospelce), mierne navlhčiť časť substrátu, zvýšiť vlhkosť na 60-70 %; akútne pomôže metóda 'ICU' (vlhká utierka v uzavretej nádobe)
Príznaky: Tekutina (hemolymfa) presakuje z prasknutého zadočku po páde, zviera rýchlo slabne
Prevencia je kľúčová — nízke terárium, manipulácia nízko nad mäkkým podkladom, nepreplnený abdomen; drobné poranenie možno zastaviť priložením kukuričného škrobu/vazelíny a pokojom, väčšie býva smrteľné
Príznaky: Zviera uviazne v starej exúvii, deformované či uviaznuté nohy, vyčerpanie
Najčastejšou príčinou je nízka vlhkosť alebo rušenie počas moltu — pred zvliekaním zvýšiť vlhkosť, NErušiť a NEkŕmiť; pri uviaznutej nohe pomôcť až po stvrdnutí, prípadná autotómia (odhodenie nohy) dorastie ďalším zvliekaním
Príznaky: Drobné biele/hnedé roztoče na substráte a zvierati, plesnivý povlak, zápach
Vzniká pri premokrení a zlej ventilácii alebo zo zvyškov koristi — odstraňovať nedojedenú korisť a exkréty, zabezpečiť krížovú ventiláciu, znížiť vlhkosť, pri premnožení vymeniť substrát; pomáhajú aj čistiace chvostoskoky (springtails)
Príznaky: Chýbajúca alebo poškodená noha, mäkké klepietka, dočasná nepohyblivosť tesne po moltu
Tesne po zvliekaní je zviera mäkké a extrémne zraniteľné — NEmanipulovať a NEkŕmiť, kým klepietka nestvrdnú (~1-2 týždne); stratené nohy postupne dorastajú pri ďalších zvliekaniach
Najdocilnejší sklípkavec — „labrador medzi sklípkavcami“ — Grammostola pulchra je povestná svojou mimoriadne pokojnou, neagresívnou povahou a patrí medzi najodporúčanejšie druhy pre úplných začiatočníkov.
Úplne čierne, zamatové telo — dospelé jedince sú jednoliato uhľovo čierne s jemným zamatovým leskom; ide o jeden z mála úplne čiernych sklípkavcov a práve sfarbenie ho robí tak žiadaným (mláďatá sú spočiatku tmavohnedé a stmavnú s vekom).
Samice sa dožívajú 20-30 a viac rokov — patrí medzi najdlhovekejšie suchozemské bezstavovce v chove vôbec; samce po dozretí žijú len 6-8 rokov, čo je u sklípkavcov bežný rozdiel medzi pohlaviami.
Jeden z najpomalšie rastúcich sklípkavcov — od špľapky po dospelca to trvá aj 5-8 rokov; pomalý rast je dôvodom vyššej ceny väčších a dospelých jedincov.
Má urtikujúce (žihľavé) chĺpky — ako Nový svet sklípkavec dokáže pri vyrušení zadnými nohami oškrabať z abdomenu dráždivé chĺpky, ktoré spôsobujú svrbenie a pálenie pokožky, očí a dýchacích ciest — preto manipulácia opatrne.
Terestrický hrabáč z brazílskych pámp — vo voľnej prírode žije v norách hlbokých 50-80 cm v biome Pampa na pomedzí južnej Brazílie a Uruguaja, v trávnatých a kamenistých plániach pri vlhkých mokradiach.
Prakticky nemý — takmer nestriduluje — na rozdiel od niektorých sklípkavcov (napr. rod Theraphosa), ktoré pri vyrušení hlasno syčia/stridulujú, je G. pulchra veľmi tichý; komunikuje vibráciami substrátu a feromónmi.
Nie je CITES-listed, ale kupuj odchované jedince — druh nie je medzinárodne chránený dohovorom CITES, no vzhľadom na pomalé rozmnožovanie a tlak na divokú populáciu sa odporúča chovať výhradne captive-bred zvieratá.
Skvelý apetít, no netreba prekrmovať — druh ochotne prijíma cvrčky aj šváby (a dokonca konzervovaný hmyz), no kvôli pomalému rastu a krehkému abdomenu sa kŕmi len raz za 7-10 dní a abdomen nesmie byť prepnutý.
Redescribovaný v roku 2023 — moderná štúdia (integratívny prístup: morfológia + genetika + areál) potvrdila platnosť druhu a odlíšila ho od príbuznej G. anthracina ~7 % genetickou vzdialenosťou v géne COI, takmer storočie po prvom opise (1921).
Áno — je to jeden z najodporúčanejších druhov vôbec. Grammostola pulchra je mimoriadne pokojná, pomalá a odolná, len zriedka sa stavia do hrozby a kúsnutie je veľmi vzácne. Toleruje bežnú izbovú teplotu, má jednoduchú stravu a odpúšťa drobné začiatočnícke chyby. Jediné „nevýhody“ pre začiatočníka sú vyššia cena (kvôli pomalému rastu) a veľká trpezlivosť potrebná pri odchove mláďaťa. Aj pri tomto druhu však platí rešpekt k urtikujúcim chĺpkom a minimálna manipulácia.
Môžete, ale len výnimočne a opatrne — a nie je to nutné. G. pulchra patrí k najtolerantnejším druhom, no je to stále divé zviera s urtikujúcimi (žihľavými) chĺpkami, ktoré dráždia pokožku a oči. Ak už manipulujete, robte to nízko nad mäkkým podkladom (pri páde hrozí prasknutie abdomenu), nechytajte zviera zhora ani ho nestláčajte a nikdy nemanipulujte tesne pred a po zvliekaní. Po kontakte si umyte ruky a nešúchajte si oči. Väčšina skúsených chovateľov sklípkavce primárne pozoruje, nie drží.
Dospelcovi postačuje terestrické terárium ~30×30×25 cm — dôležitejšia je podlahová plocha než výška, pretože pri páde z výšky hrozí prasknutie abdomenu. Do terária dajte 8-12 cm hlbokú vrstvu kokosovej drte alebo rašeliny (sklípkavec sa rád hrabe a buduje si plytkú noru), úkryt (polovica kokosu, kôra) a plytkú misku s vodou. Mláďatá chovajte v menších nádobách a postupne presádzajte. Veko musí byť pevné, s krížovou ventiláciou.
Teplota 22-26 °C — druh sa darí pri bežnej izbovej teplote a zvyčajne nepotrebuje žiadne prihrievanie; podhrev zospodu sa neodporúča. Pod 18 °C nie je vhodné, nad 27-30 °C zviera zbytočne vysúša. Vlhkosť 60-70 % dosiahnete miernym navlhčením časti substrátu raz za pár dní a misou s vodou — nie premočením celého terária, ktoré vedie k plesniam a roztočom. Pred zvliekaním je vhodné vlhkosť mierne zvýšiť.
Dospelce kŕmte 1× za 7-10 dní (pokojne aj raz za 2 týždne), mláďatá 2× týždenne. Vhodná korisť: cvrčky a šváby (napr. Blaptica dubia), prípadne sarančatá či zofóbas ako maškrta — veľkosť koristi by mala zodpovedať dĺžke tela bez nôh alebo menej. Druh má skvelý apetít, no neprekrmujte ho (napnutý abdomen je pri páde rizikový). Pred a po zvliekaní nekŕmte a odstráňte všetku živú korisť, aby zviera nepoškodila.
Ako všetky sklípkavce má jed, no G. pulchra je Nový svet druh so slabým jedom — pre zdravého človeka je prípadné kúsnutie zhruba porovnateľné s včelím žihadlom (lokálna bolesť a opuch), nie životu nebezpečné, a navyše kúše len veľmi zriedka. Väčšou „obranou“ sú urtikujúce (žihľavé) chĺpky, ktoré pri podráždení dokáže oškrabať z abdomenu a ktoré dráždia pokožku, oči a dýchacie cesty. Pri alergii na uštipnutie hmyzom či astme zvýšte opatrnosť. Pri rozumnom chove a minimálnej manipulácii ide o bezpečné a nenáročné zviera.
