Polyplectron — Phasianidae (bažantovité)
3 diagnostické znaky: (1) iridescentné modro-zelené ocellae na krídlach a chvoste; (2) sivohnedá farba s jemnými škvrnami; (3) žltá alebo ružová holá tvárová koža, dvojnohé ostrohy (epitet bicalcaratum).
Vlastné znaky:
Najlepšie pozorovacie lokality: Kaeng Krachan NP (Thajsko) a Dehing Patkai NP (Assam, India). Druh tu predvádza nápadný tok z drevených „bidiel".
Dance of the Grey Peacock Pheasant — Kaeng Krachan NP (Thajsko)
Flashy Feathers — detail iridescentných ocellae
Dancing and displaying — kompletný tok samca
Vo voľnej prírode JV Ázie — habitát
Pomerne tichý druh — samec pri toku vydáva hlboké hrkavé „churr" a krátke pípanie. Volania pri toku marec–máj v evergreenných lesoch SV Indie, Thajska a Mjanmarska. Pri vyplašení ostré „chuck-chuck" pri vzlete. Pár vytvára kontaktné dueta v húštinách.
Samec rozprestiera krídla a chvost s nápadnými iridescentnými modro-zelenými ocellami. Tok sprevádza hrkavé „churr".
Vajcia krémovo-béžové, ~45 × 35 mm. Iba 2 vajcia v znáške — vzácne nízky počet u Galliformes (typicky 6–12 vajec). Adaptácia na nízku predáciu v hustých húštinách.
Sedí výhradne samica, samec stráži teritórium. Krátka inkubácia (vs 28 dní u tragopanov).
Kuriatka nidifúgne — pokryté hnedo-strakatým páperím. Hneď po vyliahnutí opúšťajú hniezdo.
Kuriatka prijímajú najmä hmyz (termity, mravce), neskôr semená a bobule.
Juvenily sa rozptyľujú v prvej zime. Pohlavná zrelosť v 2. roku. Maximálny vek v chove ~15 rokov.
| Páv-bažant šedý | Páv-bažant horský | Páv-bažant Germainov | Páv modrý | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | do 76 cm | do 65 cm | do 60 cm | 195–225 cm |
| Váha | ~600 g | ~600 g | ~500 g | 4–6 kg |
| Dožitie | ~15 r (chov) | ~12 r | ~12 r | ~25 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 5/5 | 5/5 | 2/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC, CITES II | IUCN EN | IUCN NT | IUCN LC |
| Povaha | Iridescentné páviovské ocellae, iba 2 vajcia | Endemit Malajzie | Indočína, podobný šedému | Skutočný páv, India národný vták |
| Dostupnosť v SR | Bangladéš, SV India, JV Ázia | Malajzia (endemit) | Vietnam, Kambodža, Laos | India, Srí Lanka |
Príznaky: Vyrubovanie evergreenných lesov pre poľnohospodárstvo
V SV Indii, Bangladéši a JV Ázii sa lesy strácajú pre ryžové polia, palmové plantáže a sídelnú expanziu.
Príznaky: Pasce a lov pre mäso
V Mjanmarsku, Laose a Vietname tradičný lov. Druh je súčasťou wildlife trade.
Príznaky: Dýchacie problémy
V chove pri vlhkej slame. Tropické druhy obzvlášť citlivé. Prevencia: ventilácia, suchá podstielka.
Príznaky: Hnačka, žltkasté pečeňové lézie
Riziko najmä pri spoločnom chove so sliepkami. Preventívne odčervovanie.
Druh popísal Carl Linnaeus v roku 1758 v 10. vydaní Systema Naturae ako Pavo bicalcaratum — pôvodne zaradený k pravým pávom rodu Pavo. Druhový epitet „bicalcaratum" znamená „dvojostrohý" — odkaz na dve dlhé ostrohy na nohách samca.
Iridescentné modro-zelené ocellae — najnápadnejší znak druhu. Pri toku samec rozprestiera krídla a chvost s desiatkami metalickými „pávovými okami" — odtiaľ názov „peacock-pheasant".
Areál v Bangladéši, SV Indii a JV Ázii — Mjanmarsko, Thajsko, Laos, južná Čína (Yunnan, Hainan), severný Vietnam. Druh sa vyhýba väčšine Indočíny a celému Malajzijského polostrovu.
Linnaeus opisoval druh z exemplára privezeného obchodníkmi z Indie do Európy. Druh patril medzi prvé pheasanty popísané v Európe vedeckým spôsobom.
Iba 2 vajcia v znáške — vzácne nízky počet u Galliformes (typicky 6–12 vajec). Adaptácia na nízku predáciu v hustých húštinách evergreenných lesov.
Bambusové podrasty kľúčové — druh sa adaptoval na husté podrastov bambusu (Sinarundinaria, Dendrocalamus). Bambus poskytuje úkryt, potravu (výhonky) a hniezdne miesta.
Sexuálny dimorfizmus mierny — samec a samica sú podobne sfarbené (vs extrémne dimorfné tragopany a Syrmaticus). Samec je iba mierne väčší a má dlhší chvost.
Najčastejšie filmovaný v Thajsku — Kaeng Krachan NP a Dehing Patkai NP (Assam, India) sú obľúbené birdwatchingové lokality kde druh predvádza nápadný tok z drevených „bidiel".
V Bangladéši, SV Indii (Arunachal, Assam, Nagaland, Manipur), Mjanmarsku, Thajsku, Laose, južnej Číne (Yunnan, Hainan) a severnom Vietname. Obýva husté evergreenné a poloevergreenné lesy s podrastom bambusu vo výške 0–1 400 m n. m. (lokálne do 1 700 m).
Tieto iridescentné modro-zelené „ocellae" (oči) na krídlach a chvoste sú sexuálnym signálom pri toku. Samec ich pri vrchole toku rozprestiera podobne ako páv — odtiaľ názov „peacock-pheasant". Samice si vyberajú samcov s najvyšším počtom a sýtosťou ocellae.
IUCN Least Concern (LC, 2024) — populácia stabilná, areál veľký. Chránený podľa CITES Appendix II — regulovaný medzinárodný obchod. Hlavné hrozby: lokálne vyrubovanie evergreenných lesov, lov v Mjanmarsku a Laose.
Omnivor lesnej hrabanky — 32 % semená a oriešky, 25 % bobule (Ficus, Dillenia), 18 % hmyz (termity, mravce), 12 % zelené listy, 8 % mäkkýše a slimáky. Vyhrabáva potravu z hrabanky v hustom podraste evergreenných lesov.
Iba 2 vajcia v znáške — vzácne nízky počet u Galliformes (kde typicky bývá 6–12 vajec). Inkubácia ~21 dní, sedí výhradne samica. Adaptácia na nízku predáciu v hustých húštinách evergreenných lesov. Kuriatka prijímajú najmä hmyz.
Áno — druh je súčasťou ex-situ chovných programov v Antwerp Zoo (Belgicko), Vogelpark Walsrode (Nemecko), Bronx Zoo (USA). Globálna chovná populácia >500 jedincov. Vyžaduje tropické podmienky s vysokou vlhkosťou a hustou vegetáciou.
Druh popísal Carl Linnaeus v roku 1758 v 10. vydaní Systema Naturae ako Pavo bicalcaratum. Druhový epitet „bicalcaratum" znamená „dvojostrohý" — odkaz na dve dlhé ostrohy na nohách samca.
IOC v15.2 v súčasnosti neuznáva žiadne poddruhy. Historicky boli popísané viaceré formy.
Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: Bangladéš, SV India, JV Ázia (mimo Indočíny a celého Malajzijského polostrova).
Chránený podľa CITES Appendix II — regulovaný medzinárodný obchod (vyžaduje export permit). IUCN Least Concern (2024).
Tanec páva pávovho
Pávik veľký pri tanci a predvádzaní
