Pavo — Phasianidae (bažantovité)
3 diagnostické znaky vs P. cristatus: (1) zelená šupinatá krk a hruď (modrý má hladkú modrú); (2) žltá maska okolo oka (modrý má bielu); (3) kefová korunka z 10–20 pier (modrý má vejárovú so šnúrovým koncom).
Vlastné znaky:
Charakteristické „ki-wao, ki-wao" volanie samca — počuteľné 2–3 km. Hlbšie než „may-awe" modrého páva. Najčastejšie pred úsvitom a večer (marec–jún).
Volanie a spev páva zeleného — typické „ki-wao".
Páv zelený v Baluran National Park, Java (Indonézia) — divoké jedince.
Porovnanie pávov modrého a zeleného — diagnostické znaky.
Diagnostické volanie „ki-wao, ki-wao" alebo „awow-woh" samca pri toku — počuteľné z 2–3 km. Hlbší tón než „may-awe" modrého páva (0,3–2 kHz vs 0,3–4 kHz). Najintenzívnejšie pri toku (marec–jún), najčastejšie pred úsvitom a večer. Volanie produkujú LEN samce, sliepka vydáva tiché „aow-aa".
Samec rozprestrie vejár — 200+ pier so „ocelíkmi" podobne ako modrý páv, vibruje, volá „ki-wao". Tok obvykle v ranných a večerných hodinách.
Vajcia svetlohnedé až krémové, ~70 × 50 mm. Hniezdo zemné v krovinách alebo pri kmeni stromu.
Sedí LEN sliepka. Samec sa o hniezdo nestará, naďalej tok.
Kuriatka precociálne — pokryté pierkom, vidiace, chodia hneď. Pierko hnedé so škvrnami pre kamufláž.
Kuriatka kŕmené hmyzom (50 % obsahu prvých 4 týždňov). Pri 5 týždňoch začínajú lietať. Train sa u samcov vyvinie v 3.–4. roku.
Sliepky pohlavne zrelé v 2. roku, samce v 2.–3. roku, ale plný vejár až v 3.–4. roku života.
Pav zelený sa neochočí na úroveň modrého páva. Aj jedince odchované od matky sú voči ľuďom rezervované. Cieľom v chove je akceptovanie chovateľa, nie domestikácia. Najlepšie výsledky pri odchove od 1. týždňa veku, samce treba držať oddelene mimo toku.
Odchov od 1. týždňa — kupovať LEN s potvrdením CITES II (legálne dovezené). V SR/CZ chovy zriedkavé.
Min. 200 m² s vysokými stromami a krytým suchým prístreškom. Bez stresu sa krmí dobre.
Pri odchove od matky ručne — múčne červy, kukurica, mrkva. Kuriatka prijmú do 2 týždňov.
Žiadny krik, rušenie. Pav zelený sa pri strese môže poraniť o pletivo voliéry pri úteku.
Cieľom je pokojné kŕmenie, nie domestikácia. Druh ostáva plachý voči neznámym osobám.
| Pav zelený | Pav modrý | Pav kongoy | Bažant reevesov | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 180–300 cm (samec s vejárom) | 195–225 cm | 60–70 cm | 210 cm (s chvostom) |
| Váha | 3,8–5 kg | 4–6 kg | 1,1–1,5 kg | 950–1 530 g |
| Dožitie | ~15 r | 15–20 r | ~13 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 3/5 | 5/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN EN | IUCN LC | IUCN VU | IUCN VU |
| Povaha | Zelená šupinatá krk, ohrozený, SE Ázia | Národný vták Indie, biela maska | Jediný africký páv, malý, lesný druh | Najdlhší chvost (2 m), endemit V Číny |
| Dostupnosť v SR | Mjanmarsko, Vietnam, Java | India, Pakistan, Srí Lanka | Konžská kotlina (DR Kongo) | Stredná a V Čína |
Príznaky: Žltkasté trusy, vyhladovanie, apatia
Spôsobuje prvok Histomonas meleagridis cez hlísty Heterakis. Letálnosť u kuriat 50–100 %. Prevencia: oddelenie od kuriat, pravidelné odčervovanie.
Príznaky: Neurologické príznaky, paralýza, žlté trusy
Vírusová choroba s vysokou letálnosťou (až 90 %). Povinné očkovanie pri väčších chovoch — kontakt s veterinárom.
Príznaky: Sťažené dýchanie, otvorené zobáky
Plesňová infekcia zo zaplesneného krmiva. Prevencia: suché skladovanie, čisté prostredie.
Príznaky: Klesajúca populácia, fragmentácia areálu
Hlavná hrozba pre voľne žijúci druh. V Indočíne a Indonézii vyrúb listnatých lesov pre poľnohospodárstvo (palma olejná, gumovník).
Príznaky: Pokles populácie najmä v Vietname, Laose, Kambodži
Lov na mäso a perá (tradičné odievanie). V Jave (Indonézia) druh kriticky ohrozený, populácia pod 1 000 jedincov.
Najdlhší páv sveta — samec s vejárom dosahuje až 300 cm dĺžky (vs 225 cm modrý). Hmotnosť tela 3,8–5 kg, vejár sám 1,4–1,6 m.
IUCN Endangered (EN, 2024) — globálna populácia len 10 000–20 000 dospelých jedincov (BirdLife DataZone). V Jave kriticky ohrozený, populácia pod 1 000 jedincov.
Tri uznávané poddruhy — P. m. muticus (Java, nominálny), P. m. imperator (Indočína, Mjanmarsko, najpopulárnejší v chove), P. m. spicifer (V Tibet, NV India, S Mjanmarsko — vyhynutý alebo kriticky ohrozený).
Šupinatý vzor na krku — zelená a modrá metalická šupinatá krk a hruď je diagnostický znak vs modrý páv (ten má hladkú modrú krk). Pierko vyzerá ako pancier dračí kože.
Žltá maska okolo oka — kontrast voči bielej maske modrého páva. Krásna farba slúži ako pohlavný signál.
Kefová korunka ('tuft crest') — z 10–20 pier kefového tvaru. Modrý páv má vejárovú korunku z 20+ pier so šnúrovým koncom — diagnostický znak.
Hlbšie volanie — „ki-wao" alebo „awow-woh" hlbšie než „may-awe" modrého (0,3–2 kHz vs 0,3–4 kHz). Počuteľné 2–3 km, často pred úsvitom.
Sliepka má train (menší) — pav zelený je menej pohlavne dimorfný než modrý. Sliepky majú podobný (krátky) vejár ako samce, ale bez ocelíkov.
CITES Appendix II (1975) — medzinárodný obchod obmedzený. V EÚ chov povolený iba s CITES papiermi (MŽP SR vydáva).
Lov a zánik biotopu — hlavné hrozby. V Vietname a Laose lovený na mäso a perá, v Indonézii zánik listnatých lesov pre palmu olejnú a gumovník.
Modrý (Pavo cristatus): modrá krk, biela maska, vejárová korunka, IUCN LC, India. Zelený (Pavo muticus): zelená šupinatá krk, žltá maska, kefová korunka, IUCN EN (ohrozený), SE Ázia. Zelený je dlhší (až 300 cm vs 225 cm) a hlbšie volanie.
Hlavné hrozby: (1) zánik biotopu — vyrúb listnatých lesov pre palmu olejnú v Indonézii a Malajzii; (2) lov v Indočíne na mäso a perá; (3) otrava pesticídmi na okrajoch poľnohospodárstva. Globálna populácia 10 000–20 000 dospelých jedincov klesá.
V SE Ázii: Mjanmarsko, S Thajsko, Laos, Kambodža, Vietnam, S Malajzia, ostrov Java (Indonézia). NIE v Indii (tam žije iba modrý). Biotop: riedke listnaté lesy, sprašské lúky, riečne brehy do 2 100 m n. m.
Áno, ale iba s CITES II potvrdením od MŽP SR alebo ekvivalentu EÚ. Bez papierov je obchod a chov nelegálny (EUTR). Súkromné chovy v SR/CZ zriedkavé, primárne zoologické záhrady. Cena 800–2 500 € pár.
Tri uznávané poddruhy: (1) P. m. muticus — Java, nominálny; (2) P. m. imperator — Indočína, Mjanmarsko, najpopulárnejší v chove; (3) P. m. spicifer — V Tibet, NV India, S Mjanmarsko — vyhynutý alebo kriticky ohrozený.
Slávne „ki-wao, ki-wao" alebo „awow-woh" samca pri toku — počuteľné 2–3 km. Hlbšie a menej prenikavé než „may-awe" modrého páva. Najintenzívnejšie marec–jún, najčastejšie pred úsvitom a večer.
Druh popísal Carl Linné v roku 1766 v 12. vydaní Systema Naturae. Rod Pavo obsahuje 2 druhy — P. cristatus (India) a P. muticus (SE Ázia).
Tri uznávané poddruhy: P. m. muticus (Java, nominálny), P. m. imperator (Indočína, Mjanmarsko, Z Thajsko, J Čína — najpopulárnejší v chove), P. m. spicifer (V Tibet, NV India, Bangladéš, S Mjanmarsko — vyhynutý alebo kriticky ohrozený).
Areál: Mjanmarsko, S Thajsko, Laos, Kambodža, Vietnam, S Malajzia, Java (Indonézia). Vyhynutý v Bangladéši a Z Číne. NIE v Indii.
CITES Appendix II (od 1975) — medzinárodný obchod obmedzený. V EÚ chov povolený LEN s CITES papiermi (MŽP SR vydáva).
