Pavo — Phasianidae (bažantovité)
3 diagnostické znaky vs P. muticus a A. congensis: (1) modrá krk a hruď bez šupinatého vzoru; (2) biela maska okolo oka (zelený má žltú); (3) vejárová korunka z 20+ pier so šnúrovým koncom (zelený má kefovú).
Vlastné znaky:
Charakteristické „may-awe, may-awe" volanie samca — počuteľné z 4–6 km. Najintenzívnejšie pri toku (apríl–september). Pri otváraní vejára samec vibruje („train rattling") — 200+ pier vydáva infrazvukové vlny.
Indický pav modrý — typické „may-awe" volanie.
Tok — vejár 1,5 m, „train rattling" a výkriknutie.
Zvuky pávov modrých v ich prirodzenom prostredí (India).
Diagnostické volanie „may-awe, may-awe" samca pri toku — počuteľné z 4–6 km v otvorenej krajine. Frekvencia 0,3–4 kHz, sila do 115 dB v blízkosti. Najintenzívnejšie pri toku (apríl–september), často aj v noci, najmä pred monzúnovým dažďom (preto sa páv v Indii považuje za „predpovedača dažďa"). Volanie produkujú LEN samce.
Samec rozprestrie vejár ('train') — 200+ pier so „ocelíkmi", vibruje („train rattling"), volá „may-awe". Sliepka vyberá samca podľa počtu a symetrie ocelíkov (výskum Petrie 1991).
Vajcia svetlohnedé až krémové, ~70 × 50 mm, hmotnosť ~100 g. Hniezdo zemné v krovinách alebo na chránenom mieste (niekedy na strome).
Sedia LEN sliepky. Samec sa o hniezdo nestará, naďalej tok. Sliepka opúšťa hniezdo iba na krátke kŕmenie (15–30 min/deň).
Kuriatka precociálne — pokryté pierkom, vidiace, chodia hneď po vyliahnutí. Sledujú matku do hodín.
Kuriatka kŕmené hmyzom (vysoký obsah bielkovín). Pri 4 týždňoch začínajú lietať na nízke vetvy, pri 8 týždňoch na roost. Train sa u samcov vyvinie až v 3. roku.
Sliepky pohlavne zrelé v 2. roku. Samce v 2. roku, ale plný vejár ('full train') majú až v 3.–4. roku. Životnosť 15–20 rokov vo voľnej prírode, 25+ v zajatí.
Pávy je možné ochočiť do tej miery, že berú potravu z ruky a tolerujú prítomnosť človeka. NIKDY nebudú „maznavé" ako papagáj alebo pes. Mladé kuriatka odchované od matky človekom sú pokojnejšie ako jedince získané ako dospelé.
Odchov od 1–2 mesiaca veku — najlepší impriting na človeka. Kupovať od overených chovateľov (SR / CZ).
Denne ponúkať obľúbenú potravu (kukurica, hrozno, červíky) z ruky — kuriatka rýchlo prijmu.
Žiadny krik, behanie, prudké pohyby. Pávy sa ľakajú, môžu si pri úteku zraniť krídlo o pletivo voliéry.
Kŕmenie v rovnaký čas (ráno, podvečer), čistenie napájačky. Pávy si zvyknú a očakávajú chovateľa.
Pávy sa nedotýkajú, neberú do ruky. Cieľom je pokojná spolupráca, nie domestikácia.
| Pav modrý | Pav zelený | Pav kongoy | Pav biely (alba) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 195–225 cm (samec s vejárom) | 180–300 cm (samec s vejárom) | 60–70 cm | 195–225 cm |
| Váha | 4–6 kg | 3,8–5 kg | 1,1–1,5 kg | 4–6 kg |
| Dožitie | 15–20 r | ~15 r | ~13 r | 15–20 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 5/5 | 5/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN EN | IUCN VU | mutácia LC |
| Povaha | Národný vták Indie, vejár 1,5 m, volanie 4 km | Zelená šupinatá krk, IUCN ohrozený, SE Ázia | Jediný africký páv, malý, lesný druh | Leucistický variant P. cristatus, modré oči |
| Dostupnosť v SR | India, Pakistan, Nepál, Srí Lanka | Mjanmarsko, Vietnam, Java, Thajsko | Konžská kotlina (DR Kongo) | Zajatie globálne |
Príznaky: Žltkasté trusy, vyhladovanie, apatia, zhoršenie peria
Spôsobuje prvok Histomonas meleagridis. Letálnosť u kuriat 50–100 %. Prenáša sa cez hlísty (Heterakis gallinarum). V chove je nevyhnutná prevencia: oddeliť pávy od kuriat, pravidelné odčervovanie.
Príznaky: Neurologické príznaky — krútenie hlavy, paralýza krídel, žltkasté trusy
Vírusová choroba s vysokou letálnosťou (až 90 %). V SR povinné očkovanie pri väčších chovoch — kontakt s veterinárom.
Príznaky: Krvavé trusy, apatia, chudnutie
Prvok Eimeria spp. Postihuje hlavne kuriatka do 6 mesiacov. Liečba — antikokcidiká v krmive alebo vode (toltrazuril).
Príznaky: Sťažené dýchanie, otvorené zobáky, apatia
Plesňová infekcia (Aspergillus fumigatus) zo zaplesneného sena alebo zrna. Prevencia — suché skladovanie krmiva, časté čistenie voliéry.
Príznaky: Mŕtve jedince so zraneniami, hlavne v noci
V SR — kuna, líška, jastrab, zriedka šelma psovitá. Riešenie: pevná voliéra so strešným pletivom, zatváranie pávov na noc do prístrešku.
Národný vták Indie — vyhlásený 26. januára 1963 vládou Indickej republiky. Pavo cristatus je v hinduizme posvätný (jazdec boha Karttikeya, sprievodca bohyne Sarasvati).
Vejár ('train') nie je chvost — to je 200+ predĺžených supracaudálnych pier ('upper-tail coverts'). Pravý chvost je krátky, sivý, slúži ako podpera vejára pri toku. Train opadne po toku (august–december).
Volanie počuteľné 4–6 km — slávne „may-awe, may-awe" (hindi „mor, mor") je vďaka frekvencii 0,3–4 kHz a sile 115 dB najhlasnejší zvuk čeľade Phasianidae. V Indii sa páv považuje za predpovedača dažďa (volá pred monzúnom).
Loví kobry — pav modrý žerie mladé kobry indické (Naja naja) a iné hady do 50 cm. Preto je v Indii vítaný v dedinách a pri chrámoch ako prirodzená kontrola hadov a hlodavcov.
200+ „ocelíkov" na vejári — každý pero má jeden „eye-spot". Výskum Marion Petrie (1991) ukázal, že sliepky vyberajú samcov podľa počtu a symetrie ocelíkov — pohlavný výber Charlesa Darwina v praxi.
Precociálne kuriatka — vyliahnu sa s pierkom, vidiace, chodia hneď po vyliahnutí. Train (vejár) sa u samcov vyvinie až v 3.–4. roku života.
Polygamný systém — 1 samec drží „harem" 2–5 sliepok. Samec sa o kuriatka nestará, len bráni teritórium počas toku. Týmto sa pávy líšia od monogamných bažantov.
Farebné mutácie — v zajatí vznikli desiatky variant: alba (biely, leucizmus), nigripennis (čierno-krídly, melanizmus), pied (strakatý), opál, purpurový, kameo. Všetky sú varianty jedného druhu, nie samostatné druhy.
Životnosť 25+ rokov v zajatí — v zoologických záhradách jedince dosahujú 25–30 rokov. Vo voľnej prírode 15–20 rokov (predátori, choroby).
Pávy v SR a Európe — chované od stredoveku ako parkové vtáky v aristokratických sídlach. V SR populárne v zámockých parkoch (Bojnice, Topoľčianky, Smolenice) a u súkromných chovateľov.
Pav modrý (Pavo cristatus) má modrú krk, bielu masku okolo oka, žije v Indii — IUCN LC. Pav zelený (Pavo muticus) má zelenú krk so šupinatým vzorom, žltú masku, žije v SE Ázii — IUCN EN (ohrozený). Modrý je domestikovaný, zelený nie. Vejáre oboch sú podobné.
1,4–1,6 m dlhý, šírka rozprestretého vejára 2,4–2,7 m. Obsahuje 200+ pier so „ocelíkmi" (eye-spots). Vejár sám tvorí ~60 % dĺžky samca. Vejár NIE je chvost — sú to predĺžené supracaudálne perie nad krátkym pravým chvostom.
Áno — pav modrý je schopný loviť mladé kobry indické (Naja naja) a iné hady do dĺžky 50 cm. Pri love používa rýchle ranenie zobákom do hlavy hada. V indických dedinách je vítaný ako prirodzená kontrola hadov a hlodavcov.
120–280 € pár štandardného modrého (kuriatka 3–6 mesiacov). 350–600 € farebné mutácie (alba, pied, nigripennis). Dospelé chovné páry drahšie. Ceny máj 2026 z bazos.sk, SZCH chovateľských fór.
15–20 rokov vo voľnej prírode, 25–30 rokov v zajatí (zoologické záhrady, dobré chovy). Pohlavná zrelosť u sliepok v 2. roku, u samcov v 2.–3. roku, plný vejár v 3.–4. roku života.
NIE — pav je extrémne hlasitý druh, volanie počuteľné 4–6 km. Mestské záhrady nemajú dostatok priestoru (min. 100 m² na pár) a konflikty so susedmi sú garantované. Vhodný do vidieckych sídiel, parkov, zámockých záhrad.
Sliepky vyberajú samcov podľa počtu a symetrie ocelíkov — pohlavný výber Charlesa Darwina v praxi. Výskum Marion Petrie (1991, Nature) ukázal koreláciu medzi počtom ocelíkov a počtom kuriat. Ocelík je optická ilúzia — modré centrum, bronzový okraj, zelený lem.
Druh popísal Carl Linné v roku 1758 v 10. vydaní Systema Naturae. Rod Pavo obsahuje 2 druhy — P. cristatus (modrý, India) a P. muticus (zelený, SE Ázia). Tretí „páv" — Afropavo congensis (kongoy) — patrí do samostatného rodu.
Pavo cristatus je monotypický druh — uznáva sa LEN nominálny poddruh. Farebné mutácie (alba, nigripennis, pied, opál) sú varianty pod selekciou v zajatí, nie samostatné poddruhy ani druhy. V 19. storočí bola nigripennis omylom považovaná za samostatný druh, ale Darwin dokázal, že ide o variantu.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Pôvodný areál: India, Pakistan, Srí Lanka, Nepál, Bhután, Bangladéš, Z Mjanmarsko. Introducovaný do mnohých krajín ako parkový vták — USA, Austrália, Európa (parky a zoo). V SR sa chová od stredoveku v zámockých parkoch (Bojnice, Topoľčianky, Smolenice) a u súkromných chovateľov.
V Indii národný vták — chránený zákonom (Wildlife Protection Act 1972). V SR sa chová bez CITES obmedzení (Pavo cristatus nie je v prílohách CITES). Bežne dostupný na hobby trhu.
