Pav modrý (Pavo cristatus) — samec s rozprestretým vejárom (foto: Wikimedia Commons)

Pavo — Phasianidae (bažantovité)

Pav modrý

Pavo cristatus Linnaeus, 1758 — národný vták Indie, vejár 1,5 m so 200+ ocelíkmi

IUCN: LC (Least Concern, 2024) — populácia stabilná | Areál: India, Pakistan, Nepál, Bhután, Srí Lanka
Dĺžka195–225 cm (s vejárom)
Váha4–6 kg
Vejár1,4–1,6 m
Národný vták Indie, vyhlásený v roku 1963 — pav modrý je najslávnejší páv sveta. Druh popísal Linné v roku 1758. Samec s rozprestretým vejárom (\'train\') dosahuje dĺžku 195–225 cm, vejár sám 1,4–1,6 m so 200+ „ocelíkmi". Slávne volanie „may-awe" je počuteľné z 4–6 km. Omnivor — žerie hmyz, semená, ale aj mladé kobry a iné hady. V hobby chove sa drží od stredoveku ako parkový vták.

 Identifikácia — modrý páv vs zelený a kongoy

3 diagnostické znaky vs P. muticus a A. congensis: (1) modrá krk a hruď bez šupinatého vzoru; (2) biela maska okolo oka (zelený má žltú); (3) vejárová korunka z 20+ pier so šnúrovým koncom (zelený má kefovú).

Vlastné znaky:

  • Telo modré s metalickým leskom, krídla bronzové
  • Vejár 1,4–1,6 m so 200+ „ocelíkmi" — UV reflexia
  • Sliepka hnedá, krátky chvost, bez vejára
  • Vejárová korunka (\'fan crest\') z 20+ pier so šnúrovým koncom
  • Hmotnosť samec 4–6 kg, samica 2,75–4 kg
  • Rozpätie krídel 130–160 cm

 Hlas a video — „may-awe" a vejár

Charakteristické „may-awe, may-awe" volanie samca — počuteľné z 4–6 km. Najintenzívnejšie pri toku (apríl–september). Pri otváraní vejára samec vibruje („train rattling") — 200+ pier vydáva infrazvukové vlny.

Indian Blue Peacock calling — Pavo cristatus

Indický pav modrý — typické „may-awe" volanie.

Blauer Pfau courtship display

Tok — vejár 1,5 m, „train rattling" a výkriknutie.

The sounds of Indian peacocks

Zvuky pávov modrých v ich prirodzenom prostredí (India).

Výživa

  • Semená, obilniny, plody — pšenica, ryža, paradajka, figy
  • Hmyz a bezstavovce — termity, kobylky, slimáky, červíky
  • Listy, púčiky, výhonky — krováv, kvety
  • Malé stavovce — myšky, jašterice, žaby, kobry juvenilné
  • Bobule a lesné plody — krushni, banyán
  • Drobné kamienky — gastrolity (mechanické trávenie)
Tip od odborníka Pav modrý (Pavo cristatus) je omnivor s prevahou rastlinnej stravy — 40 % semená a obilniny, 25 % hmyz a bezstavovce, 10 % malé stavovce. Slávna je jeho schopnosť loviť mladé kobry indické (Naja naja) a iné hady — preto býva pri chrámoch a v dedinách považovaný za užitočného vtáka. Kuriatka kŕmia matky hmyzom (vyšší obsah bielkovín, 30 % v prvých 2 týždňoch). V chove poskytujeme zmes Galliformes pellet + zeleninu + hmyz (múčne červy).

Hlasový prejav

Diagnostické volanie „may-awe, may-awe" samca pri toku — počuteľné z 4–6 km v otvorenej krajine. Frekvencia 0,3–4 kHz, sila do 115 dB v blízkosti. Najintenzívnejšie pri toku (apríl–september), často aj v noci, najmä pred monzúnovým dažďom (preto sa páv v Indii považuje za „predpovedača dažďa"). Volanie produkujú LEN samce.

Typické zvuky

  • Toková „may-awe" — slávne výkriknutie samca, počuteľné 4–6 km
  • Pichavé „ka-an" — alarmový hlas pri predátorovi (leopard, šakal)
  • Mäkké „ka-aa" sliepky — kontakt s kuriatkami
  • Rachot pier ('train rattling') — vibrácia 200+ pier vejára pri toku, infrazvuk
  • Žobravé „ssss" kuriat — kŕmenie matkou
  • Krídelné mechanické zvuky — pri zoskakovaní z roostu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — spektakulárny vejár ('train'), volanie 'may-awe' počuteľné 4–6 km
Hniezdenie — zemné hniezdo v krovinách alebo na vyvýšenom mieste, 4–8 vajec
Inkubácia 28–30 dní, kuriatka precociálne (chodia hneď po vyliahnutí)
Pelichanie — train (vejár) opadne po skončení toku, narastie do januára
Roost na vysokých stromoch (10–15 m) — celoročne, ochrana pred predátormi
Pole — kŕmenie na pasienkoch, v dedinách, pri chrámoch (mimo toku)

Prostredie a požiadavky

Voliéra/park
Min. 100 m² na pár, ideálne 500+ m², s úkrytom, prístreškom proti dažďu, stromami na roost
Pávy potrebujú vysoké stromy alebo brzdy na roost (10–15 m výška), kde nocujú celoročne. Bez možnosti roostu sú stresované.
Nadmorská výška
0–2 000 m n. m. — najpočetnejšie v nížinách Indie
V Himalájach hniezdi do 2 000 m. V SR chovy do ~600 m bez problému — toleruje −15 °C s prístreškom.
Biotop
Otvorené krajiny, dedinské okolie, riedke lesy, krováv, polia, chrámy
Endemit nížin a podhorí indického subkontinentu. V SR sa chová v zoo (Bratislava, Bojnice) a u súkromných chovateľov.
Teplota
Subtropické pásmo +5 až +45 °C, znesie krátko −15 °C
Pôvodne tropický druh, ale dobre adaptovaný na európsky chov. V SR potrebuje suchý prístrešok proti vlhkosti a vetru.
Voda
Stála napájačka, pijú denne, kúpajú sa v piesku ('dust bath')
Pre hygienu pier sú nevyhnutné kúpele v suchom piesku/popole — odstraňujú parazity.
Spoločnosť
Polygamný systém — 1 samec : 2–5 sliepok ('harem')
V chove minimum 1 samec + 2 sliepky. Viac samcov v jednom priestore = boje (najmä počas toku apríl–september).

Rozmnožovací cyklus

Tok
Apríl–september (peak máj–júl)

Samec rozprestrie vejár ('train') — 200+ pier so „ocelíkmi", vibruje („train rattling"), volá „may-awe". Sliepka vyberá samca podľa počtu a symetrie ocelíkov (výskum Petrie 1991).

Znáška
4–8 vajec (typické 4–6)

Vajcia svetlohnedé až krémové, ~70 × 50 mm, hmotnosť ~100 g. Hniezdo zemné v krovinách alebo na chránenom mieste (niekedy na strome).

Inkubácia
28–30 dní

Sedia LEN sliepky. Samec sa o hniezdo nestará, naďalej tok. Sliepka opúšťa hniezdo iba na krátke kŕmenie (15–30 min/deň).

Liahnutie
Máj–október

Kuriatka precociálne — pokryté pierkom, vidiace, chodia hneď po vyliahnutí. Sledujú matku do hodín.

Kuriatka
2–3 mesiace pri matke

Kuriatka kŕmené hmyzom (vysoký obsah bielkovín). Pri 4 týždňoch začínajú lietať na nízke vetvy, pri 8 týždňoch na roost. Train sa u samcov vyvinie až v 3. roku.

Pohlavná zrelosť
2–3 roky

Sliepky pohlavne zrelé v 2. roku. Samce v 2. roku, ale plný vejár ('full train') majú až v 3.–4. roku. Životnosť 15–20 rokov vo voľnej prírode, 25+ v zajatí.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pav modrý 195–225 cm (samec s vejárom) Pav zelený 180–300 cm (samec s vejárom) Pav kongoy 60–70 cm Pav biely 195–225 cm
Pav modrý Pav zelený Pav kongoy Pav biely (alba)
Dĺžka195–225 cm (samec s vejárom)180–300 cm (samec s vejárom)60–70 cm195–225 cm
Váha4–6 kg3,8–5 kg1,1–1,5 kg4–6 kg
Dožitie15–20 r~15 r~13 r15–20 r
OchranaIUCN LCIUCN ENIUCN VUmutácia LC
CharakteristikaNárodný vták Indie, vejár 1,5 m, volanie 4 kmZelená šupinatá krk, IUCN ohrozený, SE ÁziaJediný africký páv, malý, lesný druhLeucistický variant P. cristatus, modré oči
AreálIndia, Pakistan, Nepál, Srí LankaMjanmarsko, Vietnam, Java, ThajskoKonžská kotlina (DR Kongo)Zajatie globálne

Zaujímavosti

1

Národný vták Indie — vyhlásený 26. januára 1963 vládou Indickej republiky. Pavo cristatus je v hinduizme posvätný (jazdec boha Karttikeya, sprievodca bohyne Sarasvati).

2

Vejár ('train') nie je chvost — to je 200+ predĺžených supracaudálnych pier ('upper-tail coverts'). Pravý chvost je krátky, sivý, slúži ako podpera vejára pri toku. Train opadne po toku (august–december).

3

Volanie počuteľné 4–6 km — slávne „may-awe, may-awe" (hindi „mor, mor") je vďaka frekvencii 0,3–4 kHz a sile 115 dB najhlasnejší zvuk čeľade Phasianidae. V Indii sa páv považuje za predpovedača dažďa (volá pred monzúnom).

4

Loví kobry — pav modrý žerie mladé kobry indické (Naja naja) a iné hady do 50 cm. Preto je v Indii vítaný v dedinách a pri chrámoch ako prirodzená kontrola hadov a hlodavcov.

5

200+ „ocelíkov" na vejári — každý pero má jeden „eye-spot". Výskum Marion Petrie (1991) ukázal, že sliepky vyberajú samcov podľa počtu a symetrie ocelíkov — pohlavný výber Charlesa Darwina v praxi.

6

Precociálne kuriatka — vyliahnu sa s pierkom, vidiace, chodia hneď po vyliahnutí. Train (vejár) sa u samcov vyvinie až v 3.–4. roku života.

7

Polygamný systém — 1 samec drží „harem" 2–5 sliepok. Samec sa o kuriatka nestará, len bráni teritórium počas toku. Týmto sa pávy líšia od monogamných bažantov.

8

Farebné mutácie — v zajatí vznikli desiatky variant: alba (biely, leucizmus), nigripennis (čierno-krídly, melanizmus), pied (strakatý), opál, purpurový, kameo. Všetky sú varianty jedného druhu, nie samostatné druhy.

9

Životnosť 25+ rokov v zajatí — v zoologických záhradách jedince dosahujú 25–30 rokov. Vo voľnej prírode 15–20 rokov (predátori, choroby).

10

Pávy v SR a Európe — chované od stredoveku ako parkové vtáky v aristokratických sídlach. V SR populárne v zámockých parkoch (Bojnice, Topoľčianky, Smolenice) a u súkromných chovateľov.

Taxonomická klasifikácia

species Pav modrý (pav korunkatý)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Galliformes (hrabavce)
Čeľaď Phasianidae (bažantovité)
Rod Pavo Linnaeus, 1758
Druh P. cristatus Linnaeus, 1758
Poddruhy Druh je monotypický — uznáva sa LEN nominálny poddruh. Domestikované farebné mutácie (alba, nigripennis, pied) sú varianty jedného poddruhu, nie samostatné poddruhy.

? Často kladené otázky

Pav modrý (Pavo cristatus) má modrú krk, bielu masku okolo oka, žije v Indii — IUCN LC. Pav zelený (Pavo muticus) má zelenú krk so šupinatým vzorom, žltú masku, žije v SE Ázii — IUCN EN (ohrozený). Modrý je domestikovaný, zelený nie. Vejáre oboch sú podobné.

1,4–1,6 m dlhý, šírka rozprestretého vejára 2,4–2,7 m. Obsahuje 200+ pier so „ocelíkmi" (eye-spots). Vejár sám tvorí ~60 % dĺžky samca. Vejár NIE je chvost — sú to predĺžené supracaudálne perie nad krátkym pravým chvostom.

Áno — pav modrý je schopný loviť mladé kobry indické (Naja naja) a iné hady do dĺžky 50 cm. Pri love používa rýchle ranenie zobákom do hlavy hada. V indických dedinách je vítaný ako prirodzená kontrola hadov a hlodavcov.

120–280 € pár štandardného modrého (kuriatka 3–6 mesiacov). 350–600 € farebné mutácie (alba, pied, nigripennis). Dospelé chovné páry drahšie. Ceny máj 2026 z bazos.sk, SZCH chovateľských fór.

15–20 rokov vo voľnej prírode, 25–30 rokov v zajatí (zoologické záhrady, dobré chovy). Pohlavná zrelosť u sliepok v 2. roku, u samcov v 2.–3. roku, plný vejár v 3.–4. roku života.

NIE — pav je extrémne hlasitý druh, volanie počuteľné 4–6 km. Mestské záhrady nemajú dostatok priestoru (min. 100 m² na pár) a konflikty so susedmi sú garantované. Vhodný do vidieckych sídiel, parkov, zámockých záhrad.

Sliepky vyberajú samcov podľa počtu a symetrie ocelíkov — pohlavný výber Charlesa Darwina v praxi. Výskum Marion Petrie (1991, Nature) ukázal koreláciu medzi počtom ocelíkov a počtom kuriat. Ocelík je optická ilúzia — modré centrum, bronzový okraj, zelený lem.

 Taxonómia — Linnaeus 1758, monotypický druh

Druh popísal Carl Linné v roku 1758 v 10. vydaní Systema Naturae. Rod Pavo obsahuje 2 druhy — P. cristatus (modrý, India) a P. muticus (zelený, SE Ázia). Tretí „páv" — Afropavo congensis (kongoy) — patrí do samostatného rodu.

Pavo cristatus je monotypický druh — uznáva sa LEN nominálny poddruh. Farebné mutácie (alba, nigripennis, pied, opál) sú varianty pod selekciou v zajatí, nie samostatné poddruhy ani druhy. V 19. storočí bola nigripennis omylom považovaná za samostatný druh, ale Darwin dokázal, že ide o variantu.

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

 Areál — indický subkontinent, introducovaný globálne

Pôvodný areál: India, Pakistan, Srí Lanka, Nepál, Bhután, Bangladéš, Z Mjanmarsko. Introducovaný do mnohých krajín ako parkový vták — USA, Austrália, Európa (parky a zoo). V SR sa chová od stredoveku v zámockých parkoch (Bojnice, Topoľčianky, Smolenice) a u súkromných chovateľov.

  • India: celý subkontinent okrem najvyšších Himalájí, hustá populácia
  • Pakistan: Sind, Punjab — bežný v dedinách
  • Srí Lanka: všade okrem najvyšších hôr
  • Nepál a Bhután: do 2 000 m n. m.
  • USA, Austrália: introducovaný, lokálne populácie
  • SR: zámocké parky (Bojnice, Topoľčianky, Smolenice), súkromné chovy

 Právny status — chov v SR

V Indii národný vták — chránený zákonom (Wildlife Protection Act 1972). V SR sa chová bez CITES obmedzení (Pavo cristatus nie je v prílohách CITES). Bežne dostupný na hobby trhu.

  • India: národný vták (od 1963), chránený
  • CITES: NIE je v prílohách — voľne predajný
  • SR: bez registračných obmedzení, chov povolený
  • IUCN 2024: Least Concern, populácia stabilná
  • Trend: stabilný v Indii, klesajúci v Bangladéši (lov, lov na perá)

 Areál — India a SE Ázia

Areál: indický subkontinent (India, Pakistan, Nepál, Bhután, Srí Lanka). Introducovaný do USA, Austrálie, Európy (parky a zoo).

 Cudzie názvy

Slovensky:   Pav modrý, pav korunkatý, Česky:   Páv korunkatý, Anglicky:   Indian Peafowl, Common Peafowl, Blue Peafowl, Nemecky:   Blauer Pfau, Francúzsky:   Paon bleu, Taliansky:   Pavone comune, Španielsky:   Pavo real común, Hindi:   Mor (मोर), Holandsky:   Blauwe pauw, Poľsky:   Paw indyjski, Maďarsky:   Indiai páva