Pav kongoy (Afropavo congensis) — pár v Antverpskej zoo (foto: Wikimedia Commons)

Afropavo — Phasianidae (bažantovité)

Pav kongoy

Afropavo congensis Chapin, 1936 — jediný africký páv, monotypický rod, objavený 1936

IUCN: VU (Vulnerable, 2024) — populácia 2 500–10 000 dospelých jedincov | Endemit DR Kongo
Dĺžka60–70 cm
Váha1,1–1,5 kg
Druhjediný africký páv
Jediný africký páv — pav kongoy je monotypický rod a najpodstatnejší ornitologický objav 20. storočia (Chapin 1936). Endemit dažďových lesov Konžskej kotliny (DR Kongo). IUCN VU (Vulnerable), populácia 2 500–10 000 dospelých jedincov. Menší ako Pavo (60–70 cm, 1,2–1,5 kg), monogamný pár, hniezdi na pňoch stromov 2–6 m. Pierko bez ocelíkov, modrý a zelený metalický lesk. Chovaný iba v EAZA chovných programoch.

 Identifikácia — kongoy vs Pavo

3 diagnostické znaky vs Pavo: (1) oveľa menší (60–70 cm vs 200+ cm); (2) žiadne ocelíky na pierku (Pavo má 200+); (3) monogamný pár, hniezdi na stromoch (Pavo polygamný, hniezdi na zemi).

Vlastné znaky:

  • Modré a zelené pierko s metalickým leskom
  • Červené pierko na hrdle (samec aj samica)
  • Samec krátky chvost (žiadny dlhý train)
  • Sliepka farebná — hnedo-zelený chrbát so šupinatým vzorom
  • Bielokrémová korunka (\'crown\') vztýčená hore
  • Endemit DR Kongo — nikde inde na svete

 Hlas a video — duet páru

Charakteristický duet „gowe-gowa, gowe-gowa" samca a samice — počuteľný 100–500 m v hustom lese. Samec vyššie „gowe", sliepka hlbšie „gowah". Najčastejšie v noci pri roostení.

Congo peafowl Afropavo congensis

Pav kongoy — africký páv v zoologickej záhrade.

Congopauw — Antwerp Zoo

Samec páva kongoyho v Antverpskej zoo (koordinátor EEP).

Displaying Congo Peafowl

Tok pava kongoyho — vystieranie krídel a pier (Artis Zoo, Amsterdam).

Výživa

  • Plody a bobule — lesné stromy a kríky
  • Hmyz a bezstavovce — termity, mravce, slimáky
  • Semená a orechy — palmové, divé stromy
  • Listy a výhonky — lesné rastliny
  • Malé stavovce — žaby, jašterice (zriedka)
  • Gastrolity — drobné kamienky
Tip od odborníka Pav kongoy (Afropavo congensis) je omnivor podlahy dažďového lesa — 35 % plody, 25 % hmyz, 20 % semená. Pohlavne kŕmi na podlahe lesa, NIE na otvorených lúkach ako Pavo. Hľadá spadnuté plody, hmyz pod listami. V chove (zoo) sa krmí Galliformes pellet + ovocie + hmyz. Pár (monogamný) kŕmi spolu, na rozdiel od polygamných Pavo.

Hlasový prejav

Diagnostický duet samca a samice „gowe-gowa, gowe-gowa" — charakteristický kontakt v hustom lese, počuteľný 100–500 m. Samec vyššie „gowe", sliepka hlbšie „gowah". Najčastejšie v noci pri roostení. Druh je menej hlasný než Pavo — život v lese vyžaduje tichosť. Občas guttural „kuw-kuw" kontaktný hlas medzi párom.

Typické zvuky

  • Duet „gowe-gowa" — samec a sliepka, v noci pri roostení
  • Vyššie „gowe" samca, hlbšie „gowah" sliepky
  • Guttural „kuw-kuw" — kontakt v páre
  • Alarmové „ka-an" pri predátorovi (leopard, krajta)
  • Žobravé kuriat — kŕmenie matkou
  • Krídelné zvuky pri vzlete na roost

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — duet samca a samice „gowe-gowa", noc aj deň
Hniezdenie — na pňoch stromov vo výške 2–6 m, 2–4 vajcia (unikátne pre páva)
Inkubácia 27–28 dní, kuriatka precociálne, opúšťajú hniezdo po 1–2 dňoch
Pelichanie — postupne celý rok, žiadny výrazný train ako u Pavo
Roost na vetvách stromov 5–15 m vysoko — pár spolu
Vlhké dažďové lesy — celoročne na podlahe (forest floor)

Prostredie a požiadavky

Voliéra/zoo
Min. 200 m² na pár, vlhké lesné prostredie s vysokými stromami a podstavbou
V EAZA chovných programoch — Antverpská zoo (Belgicko), Frankfurt (Nemecko), zoologické záhrady UK.
Nadmorská výška
350–1 200 m n. m. — nížiny a podhorské lesy Konžskej kotliny
V Itombwe Mountains (V DR Kongo) zaznamenaný do 1 200 m. Nikdy nad 1 500 m.
Biotop
Primárny vlhký dažďový les, podlaha lesa ('forest floor')
Endemit Konžskej kotliny. Vyhľadáva nezasiahnuté primárne lesy s hustou podstavbou. V sekundárnych lesoch zriedkavý.
Teplota
Tropické pásmo +20 až +35 °C, vlhko 80–100 %
Pôvodne tropický vlhký druh — v EÚ chove potrebuje vyhrievaný a vlhčený prístrešok (žiaden mraz!).
Voda
Stála napájačka, lesné potoky a riečky
V dažďovom lese stále dostatočná voda. V chove napájačka denne čistá.
Spoločnosť
Monogamný pár — pár hniezdi spolu, kŕmi sa spolu (UNIKÁTNE pre páva)
Na rozdiel od polygamného Pavo, kongoy tvorí stálu pár. Pár sa stará o kuriatka spolu — pavov socializovaný systém.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Jún–október

Pár vykonáva duet „gowe-gowa". Samec vystiera krídla a vejár, sliepka odpovedá. Tok menej spektakulárny ako u Pavo — kongoy nemá train.

Znáška
2–4 vajcia (typické 2–3)

Vajcia svetlohnedé až žlté, ~62 × 45 mm. Hniezdo na pňoch stromov 2–6 m nad zemou — unikátne pre páva (Pavo hniezdi na zemi).

Inkubácia
27–28 dní

Sedia striedavo SAMEC aj SAMICA — na rozdiel od Pavo. Samec sa o hniezdo aktívne stará.

Liahnutie
Júl–november

Kuriatka precociálne — pokryté pierkom, vidiace. Opúšťajú hniezdo po 1–2 dňoch, schopné lietať pri 8 dňoch.

Kuriatka
3 mesiace pri rodičoch

Oba rodičia kŕmia a chránia kuriatka. Pri 8 dňoch už lietajú na nízke vetvy. Pri 3 mesiacoch samostatné.

Pohlavná zrelosť
2 roky

Pohlavná zrelosť v 2. roku života. Životnosť 12–15 rokov v prírode, 18+ v zajatí.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pav kongoy 60–70 cm Pav modrý 195–225 cm Pav zelený 180–300 cm Bažant jarabý 210 cm (s chvostom)
Pav kongoy Pav modrý Pav zelený Bažant jarabý
Dĺžka60–70 cm195–225 cm180–300 cm210 cm (s chvostom)
Váha1,1–1,5 kg4–6 kg3,8–5 kg950–1 530 g
Dožitie12–15 r15–20 r~15 r~10 r
OchranaIUCN VUIUCN LCIUCN ENIUCN VU
CharakteristikaJediný africký páv, monotypický rod, monogamnýNárodný vták Indie, vejár 1,5 m, polygamnýZelená šupinatá krk, SE Ázia, ohrozenýNajdlhší chvost (2 m), endemit V Číny
AreálKonžská kotlina (DR Kongo)India, Pakistan, Srí LankaMjanmarsko, Vietnam, JavaStredná a V Čína

Zaujímavosti

1

Najpodstatnejší ornitologický objav 20. storočia — pava kongoyho popísal James Chapin v roku 1936 (Field Museum, Chicago). Pred tým druh nepoznal — bol dlho identifikovaný len cez jediné nezvyčajné pierko na klobúku v múzeu v Tervuren (Belgicko, 1913).

2

Jediný africký páv — Afropavo je monotypický rod (1 druh). Predchádzajúci pávov rod Pavo žije v Ázii. Druhý africký vták v podčeľadi Pavoninae — kongoy je evolučne izolovaný 20+ miliónov rokov.

3

IUCN Vulnerable (VU, 2024) — globálna populácia 2 500–10 000 dospelých jedincov klesá. Hlavná hrozba: zánik dažďových lesov Konžskej kotliny, lov, fragmentácia areálu.

4

Monogamný pár — UNIKÁTNE pre páva. Pavo je polygamný (1 samec : 2–5 sliepok), kongoy tvorí stálu pár. Pár hniezdi spolu, kŕmi sa spolu, oba rodičia sa starajú o kuriatka.

5

Hniezdi na pňoch stromov 2–6 m — Pavo hniezdi na zemi v krovinách. Kongoy si vyberá vyvýšené miesto na pňoch — pravdepodobne ochrana pred krajtami a šelmami psovitými na podlahe lesa.

6

Sedia oba rodičia — samec a sliepka sa striedajú na hniezde, na rozdiel od Pavo (sedí iba sliepka). Toto monogamné správanie pripomína skôr kura-bažanty než pávy.

7

Endemit Konžskej kotliny — celý areál v Demokratickej republike Kongo, primárne v Salonga National Park (UNESCO, najväčšia rezervácia dažďového lesa v Afrike).

8

Pierko bez ocelíkov — Pavo má 200+ „eye-spots" na vejári. Kongoy nemá ocelíky, ale pierko má modrý a zelený metalický lesk. Samec má krátky chvost, žiadny dlhý train.

9

Sliepka tiež farebná — narozdiel od Pavo, kde sliepka je hnedá. Sliepka kongoy má hnedo-zelený chrbát so šupinatým vzorom, červené pierko na krku.

10

Životnosť 12–15 rokov v prírode, 18+ v zajatí. V zoo Antverpsko najstaršia samica dožívala 23 rokov.

Taxonomická klasifikácia

species Pav kongoy (pav afrikánsky)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Galliformes (hrabavce)
Čeľaď Phasianidae (bažantovité)
Rod Afropavo Chapin, 1936
Druh A. congensis Chapin, 1936
Poddruhy Druh je monotypický — žiadne uznávané poddruhy. Afropavo je monotypický rod, jediný africký páv. Objavený 1936 Jamesom Chapinom — najpodstatnejší ornitologický objav 20. storočia.

? Často kladené otázky

Kongoy (Afropavo): africký, menší (64–70 cm, 1,2–1,5 kg), monogamný, hniezdi na stromoch, oba rodičia sedia, nemá ocelíky, IUCN VU. Pavo (modrý + zelený): ázijské, väčšie (200+ cm s vejárom, 4–6 kg), polygamné, hniezdia na zemi, sedí iba sliepka, 200+ ocelíkov na vejári.

Endemit Konžskej kotliny v Demokratickej republike Kongo. Najlepšie zachovaná populácia v Salonga National Park (UNESCO, najväčšia rezervácia dažďového lesa v Afrike). Druh nikde inde na svete nehybridne. Areál fragmentovaný, populácia klesá.

Roku 1936 Jamesom Chapinom (Field Museum, Chicago). Pred tým druh nepoznal — bol dlho identifikovaný len cez jediné nezvyčajné pierko na klobúku v belgickom múzeu v Tervuren (1913). Považuje sa za najpodstatnejší ornitologický objav 20. storočia.

NIE — druh sa nepredáva komerčne. Chovaný LEN v EAZA chovných programoch (EEP) v zoologických záhradách. Pre návštevu: Antverpská zoo (Belgicko, koordinátor), Frankfurt Zoo (Nemecko), Chester Zoo (UK). V SR/CZ chov sa nevyskytuje.

Hlavné hrozby: (1) zánik biotopu — vyrúb dažďových lesov v Konžskej kotline pre poľnohospodárstvo, ťažbu, infraštruktúru; (2) lov — pre mäso (bushmeat) a perá; (3) fragmentácia areálu; (4) občianske vojny v DR Kongo komplikujú ochranu mimo Salonga NP.

Charakteristický duet samca a samice „gowe-gowa, gowe-gowa" — počuteľný 100–500 m v hustom lese. Samec vyššie „gowe", sliepka hlbšie „gowah". Najčastejšie v noci pri roostení. Druh je menej hlasný než Pavo — lesný život si vyžaduje tichosť.

 Taxonómia — Chapin 1936, monotypický rod

Druh popísal James Chapin v roku 1936 (Field Museum, Chicago). Rod Afropavo je monotypický — obsahuje LEN tento druh. Druh je evolučne izolovaný 20+ miliónov rokov od ázijského rodu Pavo.

Pred objavením druh nepoznal — Chapin ho identifikoval cez jediné nezvyčajné pierko na klobúku v belgickom múzeu v Tervuren (1913). Považuje sa za najpodstatnejší ornitologický objav 20. storočia.

Zdroj: IOC v15.2, BirdLife, Wikipedia.

 Areál — Konžská kotlina, DR Kongo

Areál: dažďové lesy Konžskej kotliny v Demokratickej republike Kongo (DRC). Endemit. Najlepšie zachovaná populácia v Salonga National Park (UNESCO, 36 000 km², najväčšia rezervácia dažďového lesa v Afrike).

  • Salonga National Park (UNESCO): najlepšie zachovaná populácia
  • Maiko National Park: chránená oblasť v V DRC
  • Okapi Wildlife Reserve: ďalšia rezervácia v NV DRC
  • Itombwe Mountains: až do 1 200 m n. m.
  • Lomami National Park: nový NP od 2016
  • NIKDE inde na svete — endemit Konžskej kotliny

 Právny status — CITES II, EEP

CITES Appendix II (od 1975) — medzinárodný obchod obmedzený. V EÚ chov LEN v EAZA EEP (European Endangered Species Programme), koordinátor Antverpská zoo. Súkromný chov v EÚ nie je možný.

  • CITES: Appendix II
  • EAZA EEP: koordinátor Antverpská zoo (Belgicko)
  • IUCN 2024: Vulnerable (VU)
  • Národný vták DR Kongo (chránený, ale lov pre bushmeat pokračuje)
  • Trend: klesajúci, fragmentácia areálu

 Areál — Konžská kotlina

Areál: dažďové lesy Konžskej kotliny v DR Kongo. Endemit. IUCN VU, populácia 2 500–10 000.

 Cudzie názvy

Slovensky:   Pav kongoy, pav afrikánsky, Česky:   Páv konžský, Anglicky:   Congo Peafowl, African Peafowl, Nemecky:   Kongopfau, Francúzsky:   Paon du Congo, Taliansky:   Pavone del Congo, Španielsky:   Pavo real del Congo, Holandsky:   Congopauw, Lingala (DRC):   Mbulu, Poľsky:   Paw kongijski