Afropavo — Phasianidae (bažantovité)
3 diagnostické znaky vs Pavo: (1) oveľa menší (60–70 cm vs 200+ cm); (2) žiadne ocelíky na pierku (Pavo má 200+); (3) monogamný pár, hniezdi na stromoch (Pavo polygamný, hniezdi na zemi).
Vlastné znaky:
Charakteristický duet „gowe-gowa, gowe-gowa" samca a samice — počuteľný 100–500 m v hustom lese. Samec vyššie „gowe", sliepka hlbšie „gowah". Najčastejšie v noci pri roostení.
Pav kongoy — africký páv v zoologickej záhrade.
Samec páva kongoyho v Antverpskej zoo (koordinátor EEP).
Tok pava kongoyho — vystieranie krídel a pier (Artis Zoo, Amsterdam).
Diagnostický duet samca a samice „gowe-gowa, gowe-gowa" — charakteristický kontakt v hustom lese, počuteľný 100–500 m. Samec vyššie „gowe", sliepka hlbšie „gowah". Najčastejšie v noci pri roostení. Druh je menej hlasný než Pavo — život v lese vyžaduje tichosť. Občas guttural „kuw-kuw" kontaktný hlas medzi párom.
Pár vykonáva duet „gowe-gowa". Samec vystiera krídla a vejár, sliepka odpovedá. Tok menej spektakulárny ako u Pavo — kongoy nemá train.
Vajcia svetlohnedé až žlté, ~62 × 45 mm. Hniezdo na pňoch stromov 2–6 m nad zemou — unikátne pre páva (Pavo hniezdi na zemi).
Sedia striedavo SAMEC aj SAMICA — na rozdiel od Pavo. Samec sa o hniezdo aktívne stará.
Kuriatka precociálne — pokryté pierkom, vidiace. Opúšťajú hniezdo po 1–2 dňoch, schopné lietať pri 8 dňoch.
Oba rodičia kŕmia a chránia kuriatka. Pri 8 dňoch už lietajú na nízke vetvy. Pri 3 mesiacoch samostatné.
Pohlavná zrelosť v 2. roku života. Životnosť 12–15 rokov v prírode, 18+ v zajatí.
Pav kongoy je vzácny ohrozený druh chovaný iba v EAZA chovných programoch (Európska asociácia zoo a akvárií). Súkromné hobby chovy v EÚ veľmi zriedkavé. Druh sa neochočí — ostáva plachý voči ľuďom aj pri odchove od kuriat. V zoo je cieľom úspešná reprodukcia v zajatí, nie domestikácia.
Antverpská zoo (Belgicko) koordinátor EEP. Druh sa nepredáva súkromníkom.
Vyhrievaný vlhký prístrešok min. 200 m² s vysokými stromami a podstavbou.
Monogamný — drží sa LEN ako pár. Voľný samec/sliepka neúspešný v reprodukcii.
Pri stresovom prostredí pár nehniezdi. Pravidelný režim kŕmenia a čistenia.
EAZA štandardy — pravidelné vyšetrenia, DNA register, antiparazitiká.
| Pav kongoy | Pav modrý | Pav zelený | Bažant Reevesov | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 60–70 cm | 195–225 cm | 180–300 cm | 210 cm (s chvostom) |
| Váha | 1,1–1,5 kg | 4–6 kg | 3,8–5 kg | 950–1 530 g |
| Dožitie | 12–15 r | 15–20 r | ~15 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 3/5 | 5/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN VU | IUCN LC | IUCN EN | IUCN VU |
| Povaha | Jediný africký páv, monotypický rod, monogamný | Národný vták Indie, vejár 1,5 m, polygamný | Zelená šupinatá krk, SE Ázia, ohrozený | Najdlhší chvost (2 m), endemit V Číny |
| Dostupnosť v SR | Konžská kotlina (DR Kongo) | India, Pakistan, Srí Lanka | Mjanmarsko, Vietnam, Java | Stredná a V Čína |
Príznaky: Neurologické príznaky, paralýza, žltkasté trusy
Povinné očkovanie v zoologických záhradách (EAZA štandard).
Príznaky: Sťažené dýchanie, apatia
Plesňová infekcia z vlhkého prostredia — pravidelná dezinfekcia a sucho v prístrešku.
Príznaky: Chudnutie, slabý peří
Pravidelné odčervovanie 2× ročne. V dažďovom lese (in situ) vysoká koncentrácia hlíst.
Príznaky: Klesajúca populácia, fragmentácia areálu
Hlavná hrozba — vyrúb dažďových lesov v Konžskej kotline pre poľnohospodárstvo, ťažbu, infraštruktúru. Občianske vojny v DR Kongo komplikujú ochranu.
Príznaky: Lokálne klesajúca populácia
Druh lovený na mäso ('bushmeat') a perá. V Salonga National Park (UNESCO) ochrana funguje, mimo rezervácií slabo.
Najpodstatnejší ornitologický objav 20. storočia — pava kongoyho popísal James Chapin v roku 1936 (Field Museum, Chicago). Pred tým druh nepoznal — bol dlho identifikovaný len cez jediné nezvyčajné pierko na klobúku v múzeu v Tervuren (Belgicko, 1913).
Jediný africký páv — Afropavo je monotypický rod (1 druh). Predchádzajúci pávov rod Pavo žije v Ázii. Druhý africký vták v podčeľadi Pavoninae — kongoy je evolučne izolovaný 20+ miliónov rokov.
IUCN Vulnerable (VU, 2024) — globálna populácia 2 500–10 000 dospelých jedincov klesá. Hlavná hrozba: zánik dažďových lesov Konžskej kotliny, lov, fragmentácia areálu.
Monogamný pár — UNIKÁTNE pre páva. Pavo je polygamný (1 samec : 2–5 sliepok), kongoy tvorí stálu pár. Pár hniezdi spolu, kŕmi sa spolu, oba rodičia sa starajú o kuriatka.
Hniezdi na pňoch stromov 2–6 m — Pavo hniezdi na zemi v krovinách. Kongoy si vyberá vyvýšené miesto na pňoch — pravdepodobne ochrana pred krajtami a šelmami psovitými na podlahe lesa.
Sedia oba rodičia — samec a sliepka sa striedajú na hniezde, na rozdiel od Pavo (sedí iba sliepka). Toto monogamné správanie pripomína skôr kura-bažanty než pávy.
Endemit Konžskej kotliny — celý areál v Demokratickej republike Kongo, primárne v Salonga National Park (UNESCO, najväčšia rezervácia dažďového lesa v Afrike).
Pierko bez ocelíkov — Pavo má 200+ „eye-spots" na vejári. Kongoy nemá ocelíky, ale pierko má modrý a zelený metalický lesk. Samec má krátky chvost, žiadny dlhý train.
Sliepka tiež farebná — narozdiel od Pavo, kde sliepka je hnedá. Sliepka kongoy má hnedo-zelený chrbát so šupinatým vzorom, červené pierko na krku.
Životnosť 12–15 rokov v prírode, 18+ v zajatí. V zoo Antverpsko najstaršia samica dožívala 23 rokov.
Kongoy (Afropavo): africký, menší (64–70 cm, 1,2–1,5 kg), monogamný, hniezdi na stromoch, oba rodičia sedia, nemá ocelíky, IUCN VU. Pavo (modrý + zelený): ázijské, väčšie (200+ cm s vejárom, 4–6 kg), polygamné, hniezdia na zemi, sedí iba sliepka, 200+ ocelíkov na vejári.
Endemit Konžskej kotliny v Demokratickej republike Kongo. Najlepšie zachovaná populácia v Salonga National Park (UNESCO, najväčšia rezervácia dažďového lesa v Afrike). Druh nikde inde na svete nehybridne. Areál fragmentovaný, populácia klesá.
Roku 1936 Jamesom Chapinom (Field Museum, Chicago). Pred tým druh nepoznal — bol dlho identifikovaný len cez jediné nezvyčajné pierko na klobúku v belgickom múzeu v Tervuren (1913). Považuje sa za najpodstatnejší ornitologický objav 20. storočia.
NIE — druh sa nepredáva komerčne. Chovaný LEN v EAZA chovných programoch (EEP) v zoologických záhradách. Pre návštevu: Antverpská zoo (Belgicko, koordinátor), Frankfurt Zoo (Nemecko), Chester Zoo (UK). V SR/CZ chov sa nevyskytuje.
Hlavné hrozby: (1) zánik biotopu — vyrúb dažďových lesov v Konžskej kotline pre poľnohospodárstvo, ťažbu, infraštruktúru; (2) lov — pre mäso (bushmeat) a perá; (3) fragmentácia areálu; (4) občianske vojny v DR Kongo komplikujú ochranu mimo Salonga NP.
Charakteristický duet samca a samice „gowe-gowa, gowe-gowa" — počuteľný 100–500 m v hustom lese. Samec vyššie „gowe", sliepka hlbšie „gowah". Najčastejšie v noci pri roostení. Druh je menej hlasný než Pavo — lesný život si vyžaduje tichosť.
Druh popísal James Chapin v roku 1936 (Field Museum, Chicago). Rod Afropavo je monotypický — obsahuje LEN tento druh. Druh je evolučne izolovaný 20+ miliónov rokov od ázijského rodu Pavo.
Pred objavením druh nepoznal — Chapin ho identifikoval cez jediné nezvyčajné pierko na klobúku v belgickom múzeu v Tervuren (1913). Považuje sa za najpodstatnejší ornitologický objav 20. storočia.
Areál: dažďové lesy Konžskej kotliny v Demokratickej republike Kongo (DRC). Endemit. Najlepšie zachovaná populácia v Salonga National Park (UNESCO, 36 000 km², najväčšia rezervácia dažďového lesa v Afrike).
CITES Appendix II (od 1975) — medzinárodný obchod obmedzený. V EÚ chov LEN v EAZA EEP (European Endangered Species Programme), koordinátor Antverpská zoo. Súkromný chov v EÚ nie je možný.
