Syrmaticus — Phasianidae (bažantovité)
3 diagnostické znaky vs S. mikado a S. soemmerringii: (1) sivohnedý chrbát a biele brucho (vs čierne perie u S. mikado, gaštanové u S. soemmerringii); (2) červená koža na tvári a krátky strieborný golier; (3) dlhý chvost s rusto-šedými pruhmi (40–50 cm) — diagnostický znak.
Vlastné znaky:
Druh je ťažko pozorovateľný v prírode — väčšina videí pochádza zo zoologických záhrad (Vogelpark Walsrode, Antwerp Zoo, Romansacres Aviary).
Samec na výstave hydiny Noeux-les-Mines (FR) — detail farebnej kresby
Vogelpark Walsrode (DE) — chovný park s globálne najväčšou populáciou Syrmaticus
Tichý druh — vokalizácia jednoduchá a stereotypná. Samec vydáva pri toku tlmené hrkavé „brr-rr" trvajúce ~1 s, opakované každých 10–15 s pri stmievaní. Pri vyplašení ostré „chuck-chuck" pri vzlete. Mladé žobrajú vysokým „si-si". Druh nemá ďalekonosný spev typický pre rod Phasianus colchicus.
Samec rozprestiera dlhý chvost a krídla, predvádza červené tvárové škvrny. Tichý tok bez ďalekonosného spevu — tlmené hrkavé „brr-rr".
Vajcia krémovo-béžové, ~45 × 35 mm. Hniezdo plytká kotlinka na zemi v hustých kríkoch alebo pri kmeni stromu.
Sedí výhradne samica, samec stráži teritórium. Inkubácia začína od posledného vajca.
Kuriatka nidifúgne — pokryté hnedo-strakatým páperím. Hneď po vyliahnutí opúšťajú hniezdo a sledujú samicu.
Kuriatka prijímajú hmyz, neskôr semená a plody. Pelichanie do juvenilného peria v 2. mesiaci.
Juvenily sa rozptyľujú na jeseň. Pohlavná zrelosť v 2. roku života. Maximálny vek v chove ~15 rokov.
| Bažant Elliotov | Bažant Mikado | Bažant Reevesov | Bažant Amherstovej | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 70–80 cm (samec) | 70 cm (samec) | 210 cm (samec s chvostom) | 130–170 cm (samec) |
| Váha | ~1 100–1 300 g | ~1 200–1 300 g | ~1 500 g | ~700–850 g |
| Dožitie | ~15 r (chov) | ~10 r | ~10 r | ~15 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 3/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN NT, CITES I | IUCN LC, CITES I | IUCN VU | IUCN LC |
| Povaha | Endemit JV Číny, dlhý chvost s pruhmi | Endemit Taiwanu, čierne perie s leskom | Najdlhší chvost vtákov (až 2 m), Čína | Farebný — biely golier, červený chrbát, JZ Čína |
| Dostupnosť v SR | Juhovýchodná Čína (9 provincií) | Taiwan (endemit) | Stredná a SV Čína | JZ Čína, Mjanmarsko |
Príznaky: Vyrubovanie evergreenných lesov pre čajové plantáže a poľnohospodárstvo
V JV Číne sa stará evergreennaá horská lesná pokrývka stráca rýchlosťou ~1,5 % ročne kvôli intenzifikácii poľnohospodárstva a infraštruktúry.
Príznaky: Past a streľba pre mäso
V dedinách provincie Anhui, Hubei a Jiangxi sa druh tradične loví pre mäso. Lov je nelegálny od 1989 (Class I China State Protected Animal).
Príznaky: Dýchacie problémy, plesne v pľúcach
V chove pri vlhkej slame alebo plesnivom krmive. Prevencia: suchá podstielka, čerstvé krmivo.
Príznaky: Lymfomy, paralýza
Možná infekcia z chovaných kuravorých vtákov. Karanténa a vakcinácia v chovných staniciach (napr. Vogelpark Walsrode).
Druhový epitet „ellioti" je na počesť amerického ornitológa Daniela Girauda Elliota (1835–1915), zakladateľa American Ornithologists' Union a autora monografií o bažantoch a rajskách.
Popísal britský konzul Robert Swinhoe v roku 1872 v Ningbo (provincia Zhejiang) — Swinhoe bol prvým európskym ornitológom systematicky popisujúcim faunu JV Číny.
Endemit JV Číny — vyskytuje sa v 9 provinciách: Guizhou, Hubei, Anhui, Zhejiang, Fujian, Jiangxi, Hunan, Guangxi a Guangdong. Areál pokrýva ~700 000 km² subtropických horských lesov.
Sexuálny dimorfizmus extrémny — samec dosahuje 70–80 cm dĺžky tela (z toho chvost 40–50 cm), samica iba 50 cm. Samec má červenú tvár, sivohnedý chrbát, bielu brušnú stranu a dlhý chvost s rusto-šedými pruhmi.
Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy. Geneticky najbližšie príbuzný S. soemmerringii (bažant medený) z Japonska a S. humiae (bažant Humeovej).
Omnivor s prevahou rastlinnej stravy — 78 % stravy tvoria semená, plody a zelené časti rastlín, 12 % hmyz. Vyhrabáva korene a hľuzy nohami z lesnej hrabanky.
IUCN Near Threatened (2023) — populácia ~10 000–20 000 jedincov, mierne klesá. Hlavné hrozby: vyrubovanie evergreenných lesov pre čajové plantáže, lokálny lov, fragmentácia.
Druh je chovaný v zoo Beijing, Vogelpark Walsrode (Nemecko), Antwerp Zoo (Belgicko) a v Romansacres Aviary (Indiana, USA). Globálna chovná populácia >500 jedincov tvorí dôležitú poistku ex-situ.
Endemicky iba v juhovýchodnej Číne — vyskytuje sa v 9 provinciách: Guizhou, Hubei, Anhui, Zhejiang, Fujian, Jiangxi, Hunan, Guangxi a Guangdong. Obýva evergreenné a horské lesy vo výške 200–1 900 m n. m.. Najznámejšie lokality: Wuyi Mts., Tianmu Mts., Dalou Mts.
Veľký druh s extrémnym sexuálnym dimorfizmom — samec 70–80 cm (z toho chvost 40–50 cm), samica iba 50 cm. Hmotnosť ~1 100–1 300 g. Samec má červenú tvár, sivohnedý chrbát, bielu brušnú stranu a dlhý chvost s rusto-šedými pruhmi — diagnostický znak druhu.
IUCN Near Threatened (NT, 2023) — populácia ~10 000–20 000 jedincov, mierne klesá. Chránený podľa CITES Appendix I a v Číne ako Class I China State Protected Animal (od 1989). Hlavné hrozby: strata horských evergreenných lesov, lokálny lov, fragmentácia areálu.
Omnivor s prevahou rastlinnej stravy — 35 % semená a oriešky (Castanopsis, Quercus), 25 % bobule a plody (Lonicera, Rubus), 18 % zelené listy a výhonky, 12 % hmyz (mravce, chrobáky), 7 % korene a hľuzy. Vyhrabáva potravu nohami z lesnej hrabanky.
Áno — druh je súčasťou ex-situ chovných programov v Beijing Zoo, Vogelpark Walsrode (Nemecko), Antwerp Zoo (Belgicko) a v Romansacres Aviary (Indiana, USA). Globálna chovná populácia presahuje 500 jedincov a tvorí dôležitú poistku proti vyhynutiu. World Pheasant Association koordinuje chovný program.
Druh popísal britský konzul a ornitológ Robert Swinhoe v roku 1872 z lokality Ningbo (provincia Zhejiang). Druhový epitet „ellioti" je na počesť amerického ornitológa Daniela Girauda Elliota (1835–1915), zakladateľa American Ornithologists' Union.
Druh popísal britský konzul Robert Swinhoe v roku 1872 z lokality Ningbo (provincia Zhejiang). Druhový epitet „ellioti" je na počesť amerického ornitológa Daniela Girauda Elliota.
Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy. Geneticky najbližšie príbuzný S. soemmerringii (bažant medený) z Japonska a S. humiae (bažant Humeovej).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: endemit juhovýchodnej Číny — 9 provincií: Guizhou, Hubei, Anhui, Zhejiang, Fujian, Jiangxi, Hunan, Guangxi a Guangdong. Areál pokrýva ~700 000 km² subtropických horských lesov.
Chránený podľa CITES Appendix I (najprísnejší stupeň) a v Číne ako Class I China State Protected Animal (od roku 1989). Lov a chov bez povolenia je trestný.
Bažant Elliotov galéria fotografií
Bažant Elliotov sameček v chove
