Bovidae (turovité)
Byvol vodný komunikuje predovšetkým hlbokým mukaním (búkaním) a tlmenými hrdelnými zvukmi, podobne ako hovädzí dobytok, ale spravidla menej často a pokojnejšie. Najintenzívnejšie sa ozýva pri kŕmení a dojení, pri oddelení od stáda a v komunikácii medzi byvolicou a jej teľaťom — matka a mláďa sa spoznávajú podľa hlasu a pachu. Okrem mukania počuť aj frkanie a funenie pri vyrušení alebo poplachu, spokojné chrčanie/vzdychanie pri kúpaní a oddychu vo vode a hlasné šplechtanie a frkanie pri zaboření do bahna a vody (wallowing). Býk môže byť v ruji hlasnejší a pridáva hlboké mrmlanie a funenie. V bežnom dni je stádo na pastve a pri vode väčšinou tiché — hlučnejšie je pri strese, hlade alebo manipulácii. Pre vidiecke prostredie ide o úplne bežnú a nerušivú zvukovú kulisu; v noci byvol prevažne odpočíva a prežúva.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Celý deň (pastva / ad libitum objemové) | Paša (tráva, lúčne a mokradné byliny); v zime kvalitné seno | podľa hmotnosti a kondície; ad libitum objemové krmivo | nepretržite cez deň (prežúvavec musí žrať a prežúvať) |
| Ráno / večer (zimné kŕmenie, dojnice, ťah) | Seno a siláž (trávna/kukuričná) + dávka jadra podľa potreby | jadro len doplnok — dávkovať podľa stavu (laktácia, rast, ťažná záťaž) | denne (najmä v zime a u dojných/pracujúcich zvierat) |
| Stále dostupné | Minerálny líz a soľ (doplnenie minerálov a stopových prvkov) | voľne k dispozícii | trvalo (kontrolovať a dopĺňať) |
| Voda a kúpanie | Čistá pitná voda + prístup k vode/bahnisku na kúpanie (wallowing) | vody v dostatku (vyššia spotreba než dobytok); bahnisko/nádrž na chladenie | denne — pitná voda stále, kúpanie najmä počas horúčav (termoregulácia) |
Byvol vodný nie je striktne sezónny ako ovca — pripúšťať sa dá počas celého roka, hoci v miernom pásme a podľa klímy bývajú sezónne výkyvy plodnosti (vrchol často na jeseň/v zime). Pohlavnú dospelosť dosahujú jalovice (mladé byvolice) zvyčajne okolo 1,5–2 rokov, na prvé pripúšťanie sa však zaraďujú až po dosiahnutí primeranej telesnej hmotnosti, takže prvé otelenie býva typicky okolo 3 rokov. Ruja je u byvolice menej výrazná a kratšia než u kravy (tzv. „tichá ruja“), čo sťažuje jej zachytenie — v chove sa preto využíva pozorovanie, prípadne plemenný býk. Medzigeneračný interval (medziobdobie otelení) je u byvola spravidla dlhší než u hovädzieho dobytka. Prebytočné býčky sa kastrujú (na výkrm a pokojnejšiu povahu) alebo sa využívajú ako ťažné voly.
Byvol vodný je živorodý cicavec — byvolica (samica) nekladie vajcia, ale nosí vyvíjajúce sa teľa v maternici a vyživuje ho cez placentu. Gravidita trvá približne 10–11 mesiacov (300–330 dní), teda dlhšie než u hovädzieho dobytka. V poslednej tretine gravidity rastie plod najrýchlejšie — vtedy je kľúčová kvalitná výživa a doplnenie energie a bielkovín. Gravidnú byvolicu treba chrániť pred stresom, naháňaním a prehriatím (dôležitý je prístup k vode/bahnisku a tieňu) a pred bahnením presunúť do čistého suchého kotca. Pozor na jedovaté rastliny a náhle zmeny krmiva (riziko nadúvania).
Byvolica rodí spravidla jedno teľa (dvojčatá sú vzácne). Teľa je prekociálne — rodí sa osrstené, vidiace a pohyblivé a krátko po pôrode vstáva a začína sať. Kľúčové je včasné prijatie mledziva (kolostra) v prvých hodinách (protilátky a energia — bez neho teľa ľahko podľahne infekcii a podchladeniu). Byvolica a teľa sa spoznávajú podľa hlasu a pachu v prvých hodinách (preto pokoj a oddelený kotec). Byvolie teľatá sa doja a odchovávajú dlhšie než teľatá hovädzieho dobytka a sú citlivé na podchladenie a infekcie v prvých dňoch — preto suché teplé zázemie, kontrola sania a hygiena pupka. Slabé teľatá sa dokrmujú mliečnou náhradou.
Teľatá začínajú ujedať pašu a seno už v prvých týždňoch a postupne prechádzajú z mlieka na rastlinnú stravu (bachor sa u nich postupne vyvíja a osídľuje mikroflórou). Odstav sa robí podľa systému chovu — v dojnom chove sa teľatá odstavujú skôr, aby sa mlieko byvolice mohlo dojiť na výrobu syra (mozzarella, jogurty), v mäsovom a ťažnom chove ostávajú pri matke dlhšie. Po odstave je dôležitá kvalitná pastva/seno, prístup k vode/bahnisku a odčervenie (mladé zvieratá sú na parazity najcitlivejšie). Pohlavnú dospelosť dosahujú okolo 1,5–2 rokov, na chov sa zaraďujú až po dosiahnutí dostatočnej hmotnosti. Plemenné jalovice sa nechávajú na obnovu stáda, prebytočné a kastrované býčky idú na výkrm alebo ako ťažné voly.
Byvol vodný sa pri dobrej starostlivosti dožíva okolo 25 rokov — dlhšie než hovädzí dobytok. V úžitkovom chove sa však zvieratá využívajú kratšie: dojné byvolice niekoľko laktácií počas viacerých rokov (kým majú dobré zdravie, plodnosť a dojivosť), ťažné voly počas produktívneho veku. Hlavné príčiny skráteného života a strát v chove: (1) tepelný stres a prehriatie pri nedostatočnom prístupe k vode/bahnisku a tieňu; (2) vnútorné parazity (gastrointestinálne červy, motolica pečeňová na vlhkých pastvinách); (3) choroby paznechtov a krívanie (najmä pri vlhkom špinavom státí); (4) mastitída u dojných byvolíc; (5) tráviace poruchy a nadúvanie z nesprávneho kŕmenia; (6) komplikácie pri otelení a straty teliat (podchladenie, infekcie). Pravidelná úprava paznechtov, odčervovanie, hygiena dojenia, prístup k vode/bahnisku a veterinárny dohľad sú základom dlhého a produktívneho života.
Byvol vodný je povahovo pokojné, vytrvalé a dobre ovládateľné zviera (v Ázii poslušné ťažné zviera vodené aj deťmi), no jeho chov je náročnejší kvôli veľkosti, sile a osobitej potrebe kúpania — preto „3/5“. Samotné skrotenie a ovládanie nie je problém: byvol sa pri pokojnom zaobchádzaní a rutine naučí vodiť na ohlávke a spolupracovať. Náročná je však komplexná starostlivosť a zoohygiena veľkého zvieraťa: byvol potrebuje dostatok pastvy, pevné a bezpečné oplotenie (silné zviera), zimné ustajnenie a najmä stály prístup k vode alebo bahnisku na kúpanie (bez neho sa v lete prehrieva — má málo potných žliaz), ďalej tieň, pravidelnú úpravu paznechtov, dôsledné odčervovanie a u dojníc hygienu dojenia (mastitída). K tomu pristupuje sezónna práca (otelenie, dojenie, prípadne spracovanie mlieka na syr) a administratíva (registrácia chovu a zvierat, veterinárny dohľad). Pred zaobstaraním byvola si treba ujasniť účel chovu (mlieko / mäso / ťah / spásanie mokradí), kde sa bude pásť a kúpať a kto zabezpečí veterinára a obsluhu. Pri dobrom hospodárení je byvol otužilý, vytrvalý a všestranne úžitkový a chov sa odmení mliekom (a kvalitnými syrmi), mäsom, ťažnou silou aj udržiavanou krajinou.
Účel a typ/plemeno: ujasnite si cieľ (mlieko/mäso/ťah/spásanie mokradí) a vyberte vhodný typ — riečny (mliečny, napr. stredomorský byvol) alebo močiarny; vždy chovať v skupine (byvol je stádový)
Pastva a voda: dostatočne veľká vlhkomilná pastvina s rotačným spásaním a — KĽÚČOVÉ — stály prístup k VODE alebo bahnisku na kúpanie (wallowing) a k čistej pitnej vode
Oplotenie a ustajnenie: PEVNÉ bezpečné oplotenie (silné veľké zviera), tieň/prístrešok proti páľave a zimná maštaľ so suchou podstielkou pre chladné mesiace a otelenie
Kŕmenie: základ paša/seno/siláž, jadro len ako doplnok (laktácia, ťah, rast); všetky zmeny krmiva POSTUPNE (prevencia nadúvania a acidózy); minerálny líz a soľ stále dostupné
Termoregulácia: v horúčave zabezpečte tieň a kúpanie — byvol má málo potných žliaz a bez vody/bahna sa prehrieva (klesá príjem krmiva, plodnosť aj dojivosť)
Paznechty a zdravie: pravidelná úprava paznechtov a suché čisté státie (prevencia krívania), pravidelné odčervovanie (vnútorné parazity, na vlhkých pasienkoch motolica) a veterinárny dohľad
Manipulácia a krotenie: pokojné zaobchádzanie, rutina, vodenie na ohlávke; rešpekt k veľkosti, sile a rohom — pozor na býky a byvolice s teľatami, nepristupovať zozadu (kopnutie)
Dojenie a otelenie: u dojníc hygiena dojenia a kontrola vemena (mastitída); pri otelení suchý čistý kotec, mledzivo v prvých hodinách, kontrola sania a hygiena pupka teľaťa
Administratíva a zastupiteľnosť: registrácia chovu a zvierat, veterinárny plán a vyriešená obsluha/zastupiteľnosť počas dovoleniek (denná starostlivosť o veľké stádové zviera)
Bez CITES (domáci byvol vodný nepodlieha CITES; divý predok byvol arni je IUCN ohrozený). Cena samotného zvieraťa je podstatne vyššia než u ovce a pohybuje sa orientačne v stovkách až nízkych tisícoch eur podľa veku, typu (riečny/močiarny), plemena a úžitkovosti — plemenné a vysoko dojné byvolice a kvalitné plemenné býky sú najdrahšie. Hlavné náklady sú však v chove: dostatočne veľká pastvina, voda a bahnisko/nádrž na kúpanie, pevné oplotenie pre silné veľké zviera, zimné ustajnenie a podstielka, krmivo (seno, siláž, doplnkové jadro), minerálny líz, úprava paznechtov, odčervovanie, veterinárna starostlivosť a u dojného chovu aj dojáreň a spracovanie mlieka. Treba počítať aj s registráciou chovu a zvierat a evidenčnými povinnosťami. Byvol je dlhodobý a celoročný záväzok — nekupujte impulzívne ani jediné zviera (byvol je stádový). Vhodný je nákup od overeného chovateľa s dobrým zdravotným stavom stáda.
| Byvol vodný — riečny typ (Bubalus bubalis, river) | Byvol vodný — močiarny typ (Bubalus bubalis, swamp) | Byvol arni — divý predok (Bubalus arnee) | Hovädzí dobytok (Bos taurus) | Byvol africký / kaferský (Syncerus caffer) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | Výška v kohútiku ~130–150 cm | Výška v kohútiku ~120–140 cm, mohutnejšie telo | Telo do ~3 m, výška v pleci ~150–190 cm | Výška v kohútiku ~120–150 cm | Výška v kohútiku ~130–170 cm |
| Váha | 400–800 kg (býky najťažšie) | 300–600 kg (samce niektorých typov aj cez 1000 kg) | 600–1200 kg (samce najväčšie) | 400–900 kg a viac (plemeno/pohlavie) | 500–900 kg (býky až ~1000 kg) |
| Dožitie | ~25 r (úžitkovo menej) | ~25 r (úžitkovo menej) | do ~25 r (voľne) | 15–20 r | ~20–25 r (voľne) |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | — | 4/5 | — |
| Stav IUCN | domáce (predok byvol arni) | domáce (predok byvol arni) | IUCN ohrozený (EN) | domáce (predok pratur) | voľne žijúci, NEdomestikovaný |
| Povaha | Mliečny typ (India/Pakistan, neskôr Egypt, Balkán, Taliansko); 2n=50, stočené/dozadu smerujúce rohy; mlieko s vysokým tukom a bielkovinami (mozzarella di bufala); potrebuje kúpanie v bahne | Ťažný a mäsový typ (JV Ázia, Čína); 2n=48, široké rozložené polmesiacovité rohy; „živý traktor“ na oranie ryžovísk; krížiteľný s riečnym (potomstvo 2n=49) | Divý ázijský predok domáceho byvola; mohutné rozložené rohy (najdlhšie zo všetkých turovitých), močiare a riečne nivy; plachý, ale pri ohrození nebezpečný; voľne žijúci | Veľký prežúvavec, mlieko/mäso/ťah; má viac potných žliaz a kúpanie v bahne nepotrebuje; mlieko s nižším tukom než byvolie; iný rod (Bos) | DIVÉ, nebezpečné africké zviera („čierna smrť“), iný rod; rohy so zrastenou bázou (boss); NIKDY nedomestikované pre agresivitu — netreba zamieňať s byvolom vodným |
| Areál | India/Pakistan; rozšírený do Stredomoria a Európy | Juhovýchodná Ázia a Čína | India, Nepál, Bhután, JV Ázia (zvyšky populácií) | Domáce celosvetovo; predok pratur (Eurázia) | Subsaharská Afrika |
Príznaky: Zrýchlené dýchanie a slinenie, vyhľadávanie tieňa, pokles príjmu krmiva, znížená dojivosť a plodnosť, nepokoj; v ťažkom prípade kolaps z prehriatia
Špecifické a kľúčové riziko chovu byvola. Byvol má málo potných žliaz a slabú schopnosť potiť sa, navyše tmavá koža silno pohlcuje slnečné teplo — preto sa v horúčave chladí ponáraním do vody a bahna (wallowing). Pri nedostatku tieňa a prístupu k vode/bahnisku sa rýchlo prehrieva: zrýchli sa dýchanie, klesá príjem krmiva, dojivosť a plodnosť a zviera trpí stresom; extrémne prehriatie môže byť smrteľné. Prevencia: stály prístup k vode alebo bahnisku na kúpanie, dostatok tieňa, čerstvá pitná voda, vyhýbanie sa ťažnej práci a manipulácii v najteplejších hodinách. Zabezpečenie kúpania je pri byvolovi základná podmienka pohody a zdravia.
Príznaky: Chudnutie napriek žraniu, hnačka a znečistený zadok, slabosť, anémia (bledé sliznice), zaostávanie teliat v raste; pri motolici poškodenie pečene
Častý zdravotný problém, najmä na vlhkých pastvinách. Byvol prijíma spásaním larvy gastrointestinálnych červov, ktoré spôsobujú chudnutie, hnačku, anémiu a zaostávanie teliat v raste. Keďže byvol obľubuje vlhké a podmáčané biotopy, je zvýšené riziko motolice pečeňovej (Fasciola hepatica) — medzihostiteľom je vodný slimáčik žijúci v stojatej vode a na mokradiach. Prevencia a liečba: pravidelné odčervovanie (podľa veterinára a vyšetrenia trusu na vajíčka), rotačné/oplôtkové spásanie, oddelenie pitnej vody od kontaminovaného brodiska a vyhýbanie sa silne podmáčaným pastvinám; najcitlivejšie sú teľatá a mladé zvieratá.
Príznaky: Krívanie, neochota chodiť, opuch a teplo v okolí paznechtov, zápach a odlupovanie rohoviny, chudnutie a pokles úžitkovosti pri postihnutí viacerých nôh
Veľké a ťažké zviera ako byvol je náchylné na ochorenia paznechtov — najmä pri vlhkom, špinavom a nehygienickom státí (hniloba rohoviny, infekcie) alebo pri nesprávnom kŕmení a obezite (laminitída). Vedie ku krívaniu, bolesti, chudnutiu a poklesu dojivosti. Prevencia a liečba: pravidelná úprava (strihanie) paznechtov, suché čisté státie a podstielka, vyvážené kŕmenie (nie nadbytok jadra), izolácia a liečba krívajúcich zvierat a karanténa nových kusov. Aj keď byvol miluje vodu a bahno na kúpanie, trvalé státie v bahne a vlhku bez možnosti suchého oddychu paznechtom škodí.
Príznaky: Náhle vzdutie ľavého boku, nepokoj alebo apatia, ťažké dýchanie, slinenie, odmietanie potravy; v ťažkom prípade kolaps a rýchla smrť
Život ohrozujúci stav prežúvavcov — v bachore sa nahromadí plyn, ktorý nedokáže uniknúť, bachor sa nafúkne, tlačí na pľúca a srdce a zviera sa môže do krátkeho času udusiť. Penová tympánia vzniká najčastejšie po nažraní sa mladej šťavnatej ďateliny, lucerny alebo rosnej/mladej paše, plynová pri upchatí pažeráka alebo poruche grgania. Prevencia: postupné privykanie na bujnú pašu (nepúšťať hladné zvieratá na mladú ďatelinu/lucernu), prikrmovanie senom pred pastvou, opatrnosť pri jadre. Liečba je urgentná — vždy volať veterinára; pri rýchlom priebehu rozhodujú minúty.
Príznaky: Opuchnuté, tvrdé, horúce a bolestivé vemeno, zmenené mlieko (zrazeniny, krv, hnis), horúčka, apatia; pri gangrenóznej forme studené modré vemeno
Zápal vemena spôsobený baktériami — postihuje dojné byvolice a byvolice s teľatami a je významnou stratou v mliečnom chove (byvolie mlieko je cenné na syry). Vzniká pri poranení struku, zlej hygiene dojenia, prudkom odstave alebo nadmernom nahromadení mlieka. Vedie k zníženiu/strate produkcie mlieka, poškodeniu vemena a pri ťažkej forme aj k úhynu. Prevencia a liečba: hygiena dojenia a ustajnenia, suchá čistá podstielka, postupný odstav, kontrola vemena, včasná veterinárna liečba a vyraďovanie byvolíc s opakovanou mastitídou.
Príznaky: Predĺžený alebo ťažký pôrod, zadržaná placenta, slabé/podchladené teľa, hnačka teliat, infekcie pupka, neprijatie mledziva
Byvolica nosí teľa dlho (~10–11 mesiacov) a rodí spravidla jedno teľa; pri pôrode môžu nastať komplikácie (ťažký pôrod, zadržaná placenta), preto je vhodný dohľad a pripravený veterinár. Novonarodené teľatá sú citlivé na podchladenie, hladovanie a infekcie v prvých dňoch — kľúčové je suché teplé zázemie, prijatie mledziva (kolostra) v prvých hodinách (protilátky a energia), kontrola sania a hygiena pupka. Slabé teľatá sa dokrmujú mliečnou náhradou. Čistý oddelený kotec pri otelení podporuje spárenie matky s teľaťom a znižuje straty.
Chladí sa kúpaním v bahne, nie potením — byvol má málo potných žliaz, preto sa v horúčave ponára do vody a bahna (wallowing); bahno ho zároveň chráni pred hmyzom a slnkom. Práve táto potreba dala druhu meno „vodný“ a je základnou podmienkou jeho chovu.
Z byvolieho mlieka je pravá mozzarella — byvolie mlieko má výrazne vyšší obsah tuku a bielkovín než kravské (zhruba dvojnásobne), preto sa z neho v Taliansku vyrába slávna mozzarella di bufala a krémové jogurty; vysoký podiel kazeínu zvyšuje výťažnosť syra.
Dva typy s rôznym počtom chromozómov — riečny byvol (river buffalo, India/Pakistan) má 2n = 50 chromozómov a chová sa hlavne na mlieko; močiarny byvol (swamp buffalo, JV Ázia/Čína) má 2n = 48 a slúži hlavne na ťah a mäso. Napriek rozdielu sa krížia a potomstvo má 2n = 49.
Ázijský „živý traktor“ — pokojný, vytrvalý a silný byvol je v Ázii tradičné ťažné zviera, ktoré oralo ryžoviská a ťahalo vozy; vďaka stavbe tela a širokým paznechtom sa pohybuje aj v rozmočenej pôde, kde by sa iné zviera zaborilo.
Domestikovaný z divého byvola arni — domáci byvol vodný pochádza z divého byvola arni (Bubalus arnee), ktorý je dnes v prírode IUCN ohrozený (zostáva len niekoľko tisíc dospelých jedincov v Ázii); domestikácia prebehla pred niekoľkými tisícročiami na indickom subkontinente.
Nie je to africký byvol — domáci byvol vodný (Bubalus bubalis) sa často zamieňa s byvolom africkým (Syncerus caffer), ktorý je však iný rod, divé, nebezpečné a NIKDY nedomestikované africké zviera (prezývané „čierna smrť“); odlíšiť ho treba aj od bizóna (rod Bison).
Mláďatá nosí takmer rok — gravidita trvá ~10–11 mesiacov (300–330 dní), dlhšie než u hovädzieho dobytka, a byvolica rodí spravidla jedno teľa; teľa je prekociálne — krátko po pôrode vstáva a saje.
Dlhovekosť okolo 25 rokov — byvol sa dožíva približne 25 rokov, dlhšie než hovädzí dobytok, hoci v úžitkovom chove sa využíva kratšie.
Ekologický kosec mokradí — byvol výborne zužitkuje hrubú, vlhkomilnú a mokradnú vegetáciu (tŕstie, ostrice), ktorú dobytok ťažko spasie, preto sa využíva na spásanie a údržbu mokradí a biotopov v ochrane prírody.
Rastúci chov v Európe a na Slovensku — okrem Ázie a Stredomoria (Taliansko) sa byvol čoraz častejšie chová aj v strednej Európe vrátane Slovenska a Česka — na byvolie mliečne výrobky, mäso a údržbu vlhkých biotopov.
Byvol vodný je prežúvavý bylinožravec. Základom jeho stravy je paša (tráva, lúčne a mokradné byliny) od jari do jesene a seno či siláž v zime a pri nedostatku zelene. Veľkou prednosťou je, že zužitkuje aj hrubú vlhkomilnú a mokradnú vegetáciu, na ktorú hovädzí dobytok nestačí. Jadro (obilniny, kŕmne zmesi) je len doplnok — pre dojnice v laktácii, rastúce teľatá a ťažné zvieratá. Nevyhnutný je minerálny líz a soľ a stály prístup k vode. Byvol má štvorkomorový žalúdok (bachor, čepiec, kniha, slez), pretože je prežúvavec: rýchlo spasenú pašu neskôr vyvrhne a prežúva a mikroorganizmy v bachore mu rozložia vlákninu, ktorú by jednoduchý žalúdok nestrávil. Všetky zmeny krmiva robte postupne (prevencia nadúvania a acidózy).
Byvol sa kúpe preto, lebo sa potrebuje chladiť — a má na to málo potných žliaz. Na rozdiel od mnohých cicavcov sa byvol takmer nepotí, navyše tmavá koža silno pohlcuje slnečné teplo. V horúčave sa preto ponára do vody a bahna (tzv. wallowing): voda a bahno ho schladia (odparovaním z mokrej kože a tela) a vrstva bahna ho chráni pred hmyzom a priamym slnkom. Práve táto potreba dala druhu názov „vodný“. Pre chov to znamená, že prístup k vode alebo bahnisku je základná podmienka pohody a zdravia byvola — bez možnosti kúpania a tieňa sa v lete prehrieva, klesá mu príjem krmiva, plodnosť aj dojivosť a trpí tepelným stresom.
Domáci byvol vodný má dva typy. Riečny byvol (river buffalo) pochádza z indického subkontinentu (India, Pakistan), neskôr sa rozšíril do Egypta, na Balkán a do Talianska a chová sa hlavne na mlieko — z neho sa vyrába pravá mozzarella di bufala a jogurty; má 2n = 50 chromozómov. Močiarny byvol (swamp buffalo) žije v juhovýchodnej Ázii a Číne a využíva sa hlavne na ťah (oranie ryžovísk) a mäso; má 2n = 48 chromozómov. Napriek rozdielnemu počtu chromozómov sa oba typy vzájomne krížia (potomstvo má 2n = 49). Pre mliečny chov (aj v Európe) sa volia riečne/mediterránne plemená, pre ťah a mäso skôr močiarny typ.
Nie — byvol vodný je cicavec a je živorodý. Byvolica (samica) nosí teľa v maternici a vyživuje ho cez placentu; gravidita trvá približne 10–11 mesiacov (300–330 dní), teda dlhšie než u hovädzieho dobytka. Byvolica rodí spravidla jedno teľa (dvojčatá sú vzácne). Teľa je prekociálne — rodí sa osrstené a vidiace a krátko po pôrode vstáva a saje; kľúčové je včasné prijatie mledziva (kolostra). Byvol nie je striktne sezónny ako ovca — pripúšťať sa dá počas roka (so sezónnymi výkyvmi plodnosti). Ruja býva u byvolice menej výrazná („tichá ruja“), čo sťažuje jej zachytenie; prvé otelenie je typicky okolo 3 rokov.
Nie — netreba si zamieňať byvola vodného s byvolom africkým. Domáci byvol vodný (Bubalus bubalis) je povahovo pokojné a dobre ovládateľné zviera — v Ázii sa tisícročia používa ako poslušné ťažné zviera, ktoré vodia aj deti. Naopak byvol africký (Syncerus caffer) je iný rod, divé, nebezpečné a NIKDY nedomestikované africké zviera (prezývané „čierna smrť“). Treba odlíšiť aj bizóna (rod Bison). Napriek pokojnej povahe však byvol vodný ostáva veľmi veľké a silné zviera (300–600 kg, samce niektorých typov aj cez 1000 kg) s mohutnými rohmi, preto je k nemu vždy potrebný rešpekt a opatrnosť — najmä k býkom a byvoliciam s teľatami a k vystrašeným či prehriatym zvieratám.
Áno — chov byvola vodného v Európe vrátane Slovenska a Česka rastie. Európske/stredomorské plemená (riečny typ) sa chovajú na byvolie mlieko a mliečne výrobky (syry typu mozzarella, jogurty) a na mäso, byvoly sa využívajú aj na ekologické spásanie mokradí a údržbu biotopov. Treba však počítať s tým, že nejde o nenáročné zviera: byvol potrebuje dostatok pastvy, pevné oplotenie pre veľké silné zviera, zimné ustajnenie a najmä stály prístup k vode alebo bahnisku na kúpanie (v lete inak trpí prehriatím — má málo potných žliaz). Miernu európsku zimu byvol pri vhodnom prístrešku a kŕmení zvláda. Chov je dlhodobý záväzok s každodennou starostlivosťou; vždy chovajte viac zvierat (byvol je stádový) a riaďte sa odporúčaním veterinára.