Bovidae (turovité)
Ovca domáca komunikuje predovšetkým bľakaním (bečaním) — charakteristickým „bééé“, ktoré má prekvapivo veľa odtieňov a slúži hlavne ako kontaktný zvuk v stáde. Najintenzívnejšie je pri kŕmení a dojení, pri oddelení od stáda a v komunikácii medzi bahnicou a jej jahňaťom — matka a mláďa sa neomylne spoznávajú podľa individuálneho hlasu (a pachu), takže v období bahnenia je stádo najhlučnejšie. Hlboké, drsné bľakanie vydávajú dospelé ovce a barany, vyššie a jemnejšie jahňatá. Okrem hlasu počuť aj frkanie a dupanie pri poplachu, škrípanie/cvakanie zubami a jemné chrčanie bahnice na jahňatá. Baran v ruji môže byť hlasnejší a pridáva tlmené mrmlanie/„rapotanie“ perami pri dvorení. V bežnom dni je stádo na pastve väčšinou tiché — hlučnejšie je pri strese, hlade alebo manipulácii; pre vidiecke prostredie ide o úplne bežnú a nerušivú zvukovú kulisu.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Celý deň (pastva / ad libitum seno) | Paša (tráva, lúčne byliny, ďatelinoviny); v zime kvalitné seno | podľa hmotnosti a kondície; ad libitum objemové krmivo | nepretržite cez deň (prežúvavec musí žrať a prežúvať) |
| Ráno (zimné kŕmenie / dojné a kotné) | Seno + dávka jadra (ovos/jačmeň/kŕmna zmes) podľa potreby | jadro len doplnok — dávkovať podľa stavu (kotnosť, laktácia, výkrm) | denne (najmä v zime a u dojných/kotných bahníc) |
| Večer (zimné kŕmenie) | Druhá dávka sena, prípadne sukulentné krmivo (okopaniny striedmo) | podľa potreby, postupné zmeny | denne v zimnom období |
| Stále dostupné | Minerálny líz a soľ určené OVCIAM (s nízkou meďou!) | voľne k dispozícii | trvalo (kontrolovať a dopĺňať) |
| Voda | Čistá čerstvá voda v napájadle | stále dostupná (dojná/kojaca bahnica výrazne viac) | denne čistiť a dopĺňať, v mraze nezamrznutá |
Ovca je sezónne polyestrické zviero — ruja sa spúšťa skracovaním denného svetla na jeseň (mierne pásmo: september–december), takže jahňatá sa rodia na jar, keď je dostatok paše. Pohlavná dospelosť nastáva u baranov okolo 4–6 mesiacov a u bahníc okolo 6–8 mesiacov, no na prvé pripúšťanie sa jarky (mladé bahnice) zaraďujú zvyčajne až keď dosiahnu primeranú telesnú hmotnosť (asi 60–70 % dospelej), spravidla okolo 7–18 mesiacov, aby sa zabránilo poškodeniu rastúceho organizmu. Pred pripúšťaním sa využíva „flushing“ (lepšia výživa na zvýšenie ovulácie). Jeden baran (plemenník) pripustí desiatky bahníc; ruja u bahnice trvá ~1–2 dni a opakuje sa v cykloch ~16–17 dní, kým nezostane kotná. V chove sa pripúšťanie plánuje (termín bahnenia, výber plemenníka), prebytočné barany sa kastrujú (škop/valach) na výkrm alebo pre pokojnejšiu povahu.
Ovca domáca je živorodý cicavec — bahnica (kotná ovca) nekladie vajcia, ale nosí vyvíjajúce sa mláďatá v maternici a vyživuje ich cez placentu. Kotnosť (gravidita) trvá približne 145–150 dní, teda asi päť mesiacov (podľa plemena a počtu plodov sa mierne líši). V poslednej tretine kotnosti rastie plod najrýchlejšie — vtedy je kľúčová kvalitná výživa a doplnenie energie/bielkovín (riziko tehotenskej toxémie/ketózy pri podvýžive, najmä u bahníc s dvojčatami). Pred bahnením sa odporúča strihanie okolia vemena a chvosta (crutching) a presun do čistého suchého kotca. Kotnú bahnicu treba chrániť pred stresom, naháňaním a tlačenicou. Pozor na meď a niektoré jedy — citlivosť je v gravidite ešte vyššia.
Bahnica rodí spravidla 1–3 jahňatá — jedináčika alebo (veľmi často) dvojčatá, plodné plemená aj trojčatá a viac. Pôrod (bahnenie) trvá zvyčajne 1–3 hodiny. Na rozdiel od králika sú jahňatá prekociálne — rodia sa osrstené, vidiace a pohyblivé a do hodiny po pôrode vstávajú a začínajú sať. Kľúčové je včasné prijatie mledziva (kolostra) v prvých hodinách — obsahuje protilátky a energiu (bez neho jahňa ľahko podľahne infekcii a podchladeniu). Bahnica a jahňa sa spoznávajú podľa hlasu a pachu v prvých hodinách (preto pokoj a oddelený kotec). Najčastejšie straty jahniat spôsobuje podchladenie, hladovanie a infekcie v prvých dňoch — preto suché teplé zázemie, kontrola sania a hygiena pupka. Slabé alebo odmietnuté jahňatá (najmä z viacpočetných vrhov) sa dokrmujú z fľaše mliečnou náhradou — z nich bývajú najkrotkejšie „od ruky odchované“ zvieratá.
Jahňatá začínajú ujedať pašu a seno už v prvých týždňoch a postupne prechádzajú z mlieka na rastlinnú stravu (bachor sa u nich postupne vyvíja a osídľuje mikroflórou). Odstav sa robí podľa systému chovu — pri mäsovom odchove spravidla okolo 3.–4. mesiaca, pri dojnom chove sa jahňatá odstavujú skôr (často po 4–8 týždňoch), aby sa mlieko bahnice mohlo dojiť na výrobu syra a bryndze. Po odstave je dôležitá kvalitná pastva/seno a odčervenie (mladé zvieratá sú na parazity najcitlivejšie). Pohlavnú dospelosť dosahujú jahňatá v 4–8 mesiacoch, no na chov sa zaraďujú až po dosiahnutí dostatočnej hmotnosti. Plemenné jahničky sa nechávajú na obnovu stáda, prebytočné a kastrované barany idú na výkrm.
Ovca domáca sa pri dobrej starostlivosti dožíva 10–12 rokov, výnimočne až 20 rokov. V úžitkovom chove sa však bahnice využívajú spravidla 6–8 rokov (kým majú dobré zuby, plodnosť a mliečnosť) a potom sa vyraďujú; vek ovce sa orientačne určuje podľa výmeny a opotrebovania rezákov (plný chrup dospelej ovce má 32 zubov, predné stále rezáky sú kompletné okolo 4. roku). Hlavné príčiny skráteného života a strát v chove: (1) vnútorné parazity (gastrointestinálne červy, motolica pečeňová) — najväčší zdravotný problém oviec; (2) krívačka (foot rot) a choroby paznechtov; (3) nadúvanie (tympánia) z nesprávneho kŕmenia; (4) otrava meďou; (5) mastitída u dojných bahníc; (6) podchladenie a straty jahniat pri bahnení; (7) predácia (pes, vlk). Pravidelné odčervovanie, úprava paznechtov, strihanie, očkovanie (napr. proti klostrídiám) a oplôtkové spásanie sú základom dlhého a produktívneho života.
Ovca domáca je otužilé a vďačné, no chovateľsky náročnejšie zviera, než sa zdá — preto „3/5“. Samotné skrotenie nie je problém: pokojné zaobchádzanie, kŕmenie z ruky a pravidelný kontakt z oviec urobia dôverčivé zvieratá (od fľaše odchované jahňatá bývajú vyslovene krotké „pet sheep“). Náročná je však komplexná starostlivosť a zoohygiena: ovca potrebuje pašu a bezpečné oplotenie, zimné ustajnenie, najmenej 2–3 zvieratá (je gregárna), pravidelné strihanie vlny (1× ročne), úpravu paznechtov (niekoľkokrát ročne — prevencia krívačky), dôsledné odčervovanie (vnútorné parazity sú najväčší problém oviec) a pozornosť na špecifiká — najmä extrémnu citlivosť na meď, riziko nadúvania z nesprávneho kŕmenia a mastitídu u dojných bahníc. K tomu pristupuje sezónna práca (bahnenie na jar, dojenie, výroba syra/bryndze, výkrm jahniat) a administratíva (registrácia chovu a zvierat, veterinárny dohľad). Pred zaobstaraním oviec si treba ujasniť účel chovu (mlieko / mäso / vlna / údržba pastviny / hobby), kde sa budú pásť, kto zabezpečí strihača a veterinára a ako sa stádo zvládne počas dovoleniek a v zime. Pri dobrom hospodárení je ovca otužilá, plodná a všestranná a chov sa odmení mliekom, mäsom, vlnou aj udržiavanou krajinou.
Účel a plemeno: ujasnite si cieľ (mlieko/mäso/vlna/údržba pastviny/hobby) a vyberte vhodné plemeno — pre začiatok otužilé valaška/cigája alebo nenáročné mäsové/kríženec; vždy aspoň 2–3 zvieratá (ovca je stádová)
Pastva a oplotenie: kvalitná pastvina s rotačným (oplôtkovým) spásaním a PEVNÉ bezpečné oplotenie (pletivo/elektrický ohradník) proti úniku aj predátorom (zvážte strážneho psa)
Ustajnenie a voda: prístrešok/košiar proti počasiu, zimná ovčiareň so suchou podstielkou, stály prístup k čistej vode a k minerálnemu lízu (s NÍZKOU meďou — pre ovce!)
Kŕmenie: základ paša a seno, jadro len ako doplnok; všetky zmeny krmiva POSTUPNE (prevencia nadúvania a acidózy); NIKDY krmivá/lízy pre hovädzí dobytok (otrava meďou)
Strihanie vlny: u vlnárskych plemien spravidla 1× ročne po oteplení; zabezpečte skúseného strihača a chráňte čerstvo ostrihané ovce pred chladom
Paznechty a kopytá: pravidelná úprava (strihanie) paznechtov niekoľkokrát ročne a suché státie — prevencia krívačky (foot rot)
Zdravie a prevencia: pravidelné odčervovanie (vnútorné parazity!), kontrola na motolicu, očkovanie (napr. klostrídie) a veterinárny dohľad; u dojných bahníc kontrola vemena (mastitída)
Krotenie a manipulácia: pokojné zaobchádzanie, kŕmenie z ruky, využitie nasledovacieho správania pri preháňaní; pozor na barany (môžu trkať), nepristupovať k nim zozadu
Bahnenie a sezóna: pripravte sa na jarné bahnenie (suchý kotec, mledzivo do hodiny po pôrode, kontrola sania), prípadne dokrm slabých jahniat z fľaše; vyriešte zastupiteľnosť počas dovoleniek
Bez CITES (domáce ovce nepodliehajú CITES). Cena samotného zvieraťa je relatívne nízka (bežné jahňa/ovca orientačne 60–150 €), no čistokrvné a registrované zvieratá — najmä plemenné barany a kvalitné dojné bahnice — sú podstatne drahšie (stovky eur). Hlavné náklady sú však v chove: oplotenie a údržba pastviny, zimné ustajnenie a podstielka, seno a jadro na zimu, minerálny líz, strihač (1× ročne), úprava paznechtov, odčervovanie a očkovanie, veterinárna starostlivosť a spotrebný materiál. Treba počítať aj s registráciou chovu a zvierat a evidenčnými povinnosťami. Ovca je dlhodobý a celoročný záväzok (sezónna práca pri bahnení, dojení, strihaní) — nekupujte impulzívne ani jediné zviera (ovca je stádová). Vhodný je nákup od overeného chovateľa s dobrým zdravotným stavom stáda.
| Ovca domáca (Ovis aries) | Koza domáca (Capra hircus) | Muflón (Ovis musimon / O. aries musimon) | Ovca hrivnatá / muflón hrivnatý (Ammotragus lervia) | Hovädzí dobytok (Bos taurus) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | Telo ~120–150 cm, výška v kohútiku ~60–90 cm | Výška v kohútiku ~26–107 cm (plemeno) | Telo do ~120 cm, výška v pleci ~90 cm | Telo ~1,5 m, výška v pleci 75–110 cm | Výška v kohútiku ~120–150 cm |
| Váha | 45–100 kg bahnica, baran až 160 kg (plemeno) | 9–113 kg (plemeno), zvyčajne ~45 kg | 25–40 kg ovca, 35–55 kg baran | 30–65 kg samica, samec až 145 kg | 400–900 kg a viac (plemeno/pohlavie) |
| Dožitie | 10–12 r (max. 20) | 10–15 r | 8–10 r (voľne) | 10–15 r | 15–20 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | — | — | 4/5 |
| Stav IUCN | domáce (predok muflón) | domáce (predok bezoár) | voľne žijúci (zdivočená domáca ovca) | IUCN VU (zraniteľný) | domáce (predok pratur) |
| Povaha | Prežúvavý párnokopytník, vlna, prevažne bezrohé bahnice; bylinožravec, stádové, trojstranná úžitkovosť (vlna/mäso/mlieko), živorodá | Prežúvavec, hrubá srsť (NIE vlna), často brada a rohy; spásač aj okusovač (lístie/kry), zvedavá, šplhá; mlieko/mäso; znáša viac medi než ovca | Vlastne spätne zdivočená primitívna domáca ovca; hrubá srsť (nie vlna), baran mohutné stočené rohy; voľne žijúci, na Slovensku v poľovných revíroch | Severoafrický druh; geneticky bližšie kozám než ovciam, hnedá srsť s bielou „hrivou“ na hrudi a nohách, mohutné rohy; horské a púštne oblasti | Veľký prežúvavec, mlieko/mäso/ťah; bylinožravec, stádový; znáša podstatne vyšší príjem medi než ovca (POZOR pri spoločnom kŕmení) |
| Areál | Domáce celosvetovo; predok muflón ázijský (Blízky východ) | Domáce celosvetovo; predok koza bezoárová (Stredná/Predná Ázia) | Stredomorské ostrovy a introdukcia v Európe; SR voľne | Severná Afrika a Sahel; introdukovaný (USA, Španielsko) | Domáce celosvetovo; predok pratur (Eurázia) |
Príznaky: Chudnutie napriek žraniu, hnačka a znečistený zadok, slabosť, anémia (bledé sliznice, „fľakatá brada“/edém pod čeľusťou pri haemonchóze), zaostávanie jahniat v raste; pri motolici poškodenie pečene
Najväčší a najčastejší zdravotný problém oviec. Pastviny sú zamorené larvami gastrointestinálnych červov (napr. Haemonchus, Teladorsagia, Trichostrongylus), ktoré ovce prijímajú spásaním. Spôsobujú chudnutie, hnačku, anémiu a zaostávanie v raste, u jahniat aj úhyny. Na vlhkých a podmáčaných pasienkoch hrozí motolica pečeňová (Fasciola hepatica) — medzihostiteľom je vodný slimáčik. Prevencia a liečba: pravidelné odčervovanie (anthelmintiká podľa veterinára a výsledkov vyšetrenia trusu na vajíčka — FEC), oplôtkové/rotačné spásanie, ktoré prerušuje cyklus parazitov, vyhýbanie sa premokreným pastvinám a striedanie účinných látok (riziko rezistencie). Najcitlivejšie sú jahňatá a mladé zvieratá.
Príznaky: Krívanie, neochota chodiť (zviera kľačí pri pasení), zápach a hniloba medzi paznechtami, opuch a odlupovanie rohoviny, chudnutie pri postihnutí viacerých nôh
Veľmi rozšírené a bolestivé bakteriálne ochorenie (najmä Dichelobacter nodosus v kombinácii s Fusobacterium), ktoré sa šíri vo vlhkom a špinavom prostredí a v stáde sa rýchlo prenáša. Spôsobuje hnilobu a zápal tkaniva paznechtov, krívanie, bolesť, chudnutie a pokles úžitkovosti. Prevencia a liečba: pravidelná úprava (strihanie) paznechtov, suché čisté státie a pastva, kúpele/brodenie nôh (napr. v roztoku zinočnatej soli) na odporúčanie veterinára, izolácia a liečba krívajúcich zvierat (lokálne aj celkové antibiotiká), karanténa nových zvierat a vyraďovanie chronicky postihnutých kusov. V niektorých krajinách sa používa aj očkovanie.
Príznaky: Náhle vzdutie ľavého boku, nepokoj alebo apatia, ťažké dýchanie, slinenie, odmietanie potravy; v ťažkom prípade kolaps a rýchla smrť udusením/tlakom
Život ohrozujúci stav — v bachore sa nahromadí plyn, ktorý nedokáže uniknúť, bachor sa nafúkne, tlačí na pľúca a srdce a zviera sa môže do krátkeho času udusiť. Penová tympánia (frothy bloat) vzniká najčastejšie po nažraní sa mladej šťavnatej ďateliny, lucerny alebo rosnej/mladej paše (tvorba stabilnej peny); plynová tympánia pri upchatí pažeráka alebo poruche grganie. Prevencia: postupné privykanie na bujnú pašu (nepúšťať hladné zvieratá na mladú ďatelinu/lucernu), prikrmovanie senom pred pastvou, opatrnosť pri jadre. Liečba je urgentná — vždy volať veterinára (protipenové prípravky cez sondu, v krajnom prípade punkcia bachora); pri rýchlom priebehu rozhodujú minúty.
Príznaky: Dlho bez príznakov, potom náhla hemolytická kríza: slabosť, žltačka (žlté sliznice), tmavý/hnedý moč, apatia, často náhly úhyn
Ovca je spomedzi hospodárskych zvierat NAJCITLIVEJŠIA na meď. Meď sa dlhodobo hromadí v pečeni bez príznakov a pri strese alebo prekročení kapacity sa náhle uvoľní do krvi, rozkladá červené krvinky (hemolýza) a spôsobuje žltačku, tmavý moč a často náhly úhyn. Najčastejšia príčina: kŕmenie krmivami, lízmi a minerálnymi zmesami určenými pre hovädzí dobytok alebo ošípané (majú pre ovce príliš veľa medi), prípadne kontaminácia. Prevencia: používať výhradne minerálne lízy a krmivá určené pre ovce (s nízkym obsahom medi), nepasovať na pozemkoch ošetrených meďnatými postrekmi, dbať na správny pomer meď : molybdén v kŕmnej dávke. Liečba akútnej krízy je obtiažna — kľúčová je prevencia.
Príznaky: Opuchnuté, tvrdé, horúce a bolestivé vemeno, zmenené mlieko (zrazeniny, krv, hnis), horúčka, apatia, odmietanie jahňaťa; pri gangrenóznej forme studené modré vemeno
Zápal vemena spôsobený baktériami (často Staphylococcus, Mannheimia/Pasteurella) — postihuje dojné bahnice a bahnice s jahňatami. Vzniká pri poranení struku, zlej hygiene dojenia, prudkom odstave alebo nadmernom nahromadení mlieka. Vedie k zníženiu/strate produkcie mlieka, poškodeniu vemena a pri ťažkej (gangrenóznej) forme aj k úhynu. Prevencia a liečba: hygiena dojenia a ustajnenia, suchá čistá podstielka, postupný odstav, kontrola vemena, včasná veterinárna liečba (antibiotiká, protizápalová liečba) a vyraďovanie bahníc s opakovanou mastitídou. Pri kojacích bahniciach kontrolovať, či jahňatá pravidelne vyciciavajú obe polovice vemena.
Príznaky: Svrbenie, škrabanie a hryzenie vlny, plešiny a zhoršená vlna, nepokoj, anémia pri silnom napadnutí; pri fly strike larvy múch v znečistenej vlne zadku, zápach, rany, šok
Z vonkajších parazitov sú u oviec časté ovčí klieštik/„veš“ (Melophagus ovinus — bezkrídla mucha sajúca krv), vši, kožné roztoče (svrab) a blchy — spôsobujú svrbenie, poškodenie vlny, nepokoj a pri silnom napadnutí anémiu a chudnutie. V teplých mesiacoch hrozí fly strike (myiáza) — muchy nakladú vajíčka do znečistenej (zatrúsenej alebo premočenej) vlny zadku a larvy požierajú tkanivo, čo rýchlo vedie k šoku a smrti (najviac ohrozené sú hnačkujúce a znečistené zvieratá). Prevencia: čistá suchá vlna a zadok (crutching — strihanie okolia zadku), riešenie hnačky a parazitov, antiparazitárne kúpele/postreky a kontrola zvierat na odporúčanie veterinára, karanténa nových kusov. NIKDY nepoužívať svojvoľne prípravky pre iné druhy.
Jedno z najstarších domestikovaných zvierat — ovca bola domestikovaná v Úrodnom polmesiaci a Anatólii pred ~11 000 rokmi z divého muflóna ázijského, spolu s kozou medzi prvými hospodárskymi zvieratami; cielený výber na vlnu prišiel až neskôr (okolo 6000 r. pred n. l.).
Prežúvavec so štyrmi „žalúdkami“ — ovca má štvorkomorový žalúdok (bachor, čepiec, kniha, slez); rýchlo spásanú pašu neskôr vyvrhuje a prežúva (prežúvanie), čím mikróby v bachore rozložia vlákninu, ktorú by inak nestrávila.
Trojstranná úžitkovosť — z jedného zvieraťa vlna, mäso (jahňacina/baranina) aj mlieko; z ovčieho mlieka sa na Slovensku vyrábajú tradičné produkty ovčí syr, bryndza a žinčica.
Slovenské plemená a národná ovca — pôvodná otužilá valaška (z valašskej kolonizácie z Balkánu) a cigája; po desaťročiach šľachtenia vzniklo druhé národné plemeno slovenská dojná ovca (cez 150–180 l mlieka za laktáciu, cieľ nad 200 l).
Stádové zviera s prekvapivou pamäťou — ovca je vysoko gregárna (osamote trpí) a zároveň inteligentnejšia, než sa traduje: dokáže si zapamätať desiatky tvárí iných oviec aj ľudí na vyše dva roky a rozpozná hlas chovateľa.
Jahňatá sú prekociálne — na rozdiel od mnohých mláďat sa jahňa rodí osrstené a vidiace a do hodiny po pôrode vstáva a saje; matka a mláďa sa neomylne spoznávajú podľa individuálneho hlasu a pachu.
Európsky muflón je vlastne zdivočená ovca — muflón, ktorý žije voľne aj na Slovensku, nie je pravý divý druh, ale spätne zdivočená primitívna domáca ovca zavlečená kedysi na stredomorské ostrovy.
Extrémna citlivosť na meď — ovca je spomedzi hospodárskych zvierat najcitlivejšia na meď: hromadí sa jej v pečeni a po čase sa náhle uvoľní (smrteľná hemolytická kríza), preto sa jej nikdy nesmú dávať krmivá a lízy pre hovädzí dobytok.
Vlna rastie nepretržite a treba ju strihať — kultúrne plemená samy vlnu nezhadzujú, preto sa strihajú spravidla 1× ročne; bez strihania by sa vlna zaprela, znečistila a hrozil by úpal a fly strike (extrémne zarastený jedinec dokáže niesť aj desiatky kíl rúna).
Vyše 200 plemien a viac než miliarda kusov — ovce sa líšia úžitkovosťou, prítomnosťou rohov a typom vlny (od jemnovlnného merina cez mäsové suffolk a ile de france po horské valaška); celosvetovo sa chová okolo 1,2 miliardy oviec.
Ovca je prežúvavý bylinožravec. Základom jej stravy je paša (tráva, lúčne byliny a ďatelinoviny) od jari do jesene a kvalitné seno v zime a pri nedostatku zelene. Jadro (ovos, jačmeň, kŕmne zmesi) je len doplnok — pre rastúce jahňatá, vo výkrme, v poslednej tretine kotnosti a počas laktácie dojných bahníc. Nevyhnutný je minerálny líz a soľ (určené ovciam!) a stály prístup k vode. Ovca má štvorkomorový žalúdok (bachor, čepiec, kniha, slez), pretože je prežúvavec: rýchlo spasenú pašu neskôr vyvrhne a prežúva a mikroorganizmy v bachore jej rozložia vlákninu, ktorú by jednoduchý žalúdok nestrávil. Pozor: všetky zmeny krmiva robte postupne (prevencia nadúvania a acidózy) a nikdy nedávajte ovciam krmivá ani lízy pre hovädzí dobytok — ovca je extrémne citlivá na meď.
Ovce sú pastevné a vysoko stádové zvieratá — chovať jedinú ovcu sa NEodporúča. Osamotená ovca silno trpí stresom (búši, bľaká, chradne), preto je minimum 2–3 zvieratá, prirodzenejšie väčšie stádo. Potrebujú predovšetkým pastvu a priestor na pohyb — orientačne niekoľko oviec na 1 hektár (podľa kvality porastu a systému spásania; ideálne oplôtkové/rotačné spásanie). Nevyhnutné je pevné a bezpečné oplotenie (pletivo/elektrický ohradník) proti úniku aj predátorom, prístrešok/košiar proti počasiu, zimné ustajnenie so suchou podstielkou a stály prístup k čistej vode a minerálnemu lízu. Ovca chlad znáša dobre (vlna), horšie znáša horúčavu, vlhko a prievan.
Ovca má trojstrannú úžitkovosť — vlnu, mäso a mlieko. Vlna sa získava strihaním (spravidla 1× ročne), mäso ako jahňacina a baranina, mlieko sa spracúva na tradičné produkty — ovčí syr, bryndzu a žinčicu. Na Slovensku majú dlhú tradíciu pôvodné plemená: otužilá horská valaška (a zošľachtená valaška) a cigája — obe s trojstrannou úžitkovosťou; po desaťročiach šľachtenia vzniklo druhé národné plemeno slovenská dojná ovca (zameraná na mlieko, cez 150–180 l za laktáciu). Vo svete sa chovajú aj jemnovlnné merino a mäsové plemená ako suffolk, ile de france alebo texel, ktoré sa využívajú aj na zušľachťovanie domácich stád. Voľba plemena závisí od cieľa chovu (mlieko/mäso/vlna/údržba pastviny) a podmienok.
Nie — ovca je cicavec a je živorodá. Bahnica (samica) nosí mláďatá v maternici a vyživuje ich cez placentu; kotnosť (gravidita) trvá približne 145–150 dní, teda asi päť mesiacov. Ovca je sezónne polyestrická — ruja sa spúšťa skracovaním dňa na jeseň, takže jahňatá sa rodia na jar, keď je dostatok paše. Bahnica rodí spravidla 1–3 jahňatá (veľmi často dvojčatá). Jahňatá sú prekociálne — rodia sa osrstené a vidiace a do hodiny po pôrode vstávajú a sajú; kľúčové je včasné prijatie mledziva (kolostra). V chove sa pripúšťanie plánuje (termín bahnenia, výber plemenníka) a prebytočné barany sa kastrujú.
Najväčším zdravotným problémom oviec sú vnútorné parazity (gastrointestinálne červy, na vlhkých pasienkoch motolica pečeňová) — bránime im pravidelným odčervovaním a oplôtkovým spásaním. Veľmi rozšírená a bolestivá je krívačka (foot rot) — prevenciou je úprava paznechtov a suché čisté státie. Život ohrozujúce je nadúvanie (tympánia) z náhleho prechodu na mladú ďatelinu/lucernu — pomáha postupné privykanie na pašu. Mimoriadne nebezpečná je otrava meďou (ovca je na meď extrémne citlivá — nikdy krmivá pre hovädzí dobytok). U dojných bahníc hrozí mastitída (hygiena dojenia, kontrola vemena), v lete fly strike (myiáza) pri znečistenom zadku, a u jahniat podchladenie a straty pri bahnení. K základom patrí aj strihanie vlny, očkovanie (napr. klostrídie) a karanténa nových zvierat. Pri všetkom sa riaďte odporúčaním veterinára.
Áno — pri splnení podmienok môže byť ovca aj vďačné hobby zviera (tzv. „pet sheep“). Krotké a najmä od fľaše odchované jahňatá bývajú vyslovene dôverčivé a prítulné a ovce navyše užitočne udržiavajú trávniky, sady a pastviny (ekologické „kosenie“). Treba však počítať s tým, že nejde o bezúdržbové zviera: ovca potrebuje pašu a bezpečné oplotenie, spoločnosť (minimálne 2–3 kusy — je stádová), zimné ustajnenie, pravidelné strihanie vlny, úpravu paznechtov a odčervovanie, plus pozornosť na meď, nadúvanie a parazity. Pozor na barany (môžu trkať — pre hobby chov sú vhodnejšie bahnice alebo kastráti/škopy). Životnosť 10–12 rokov (až 20) robí z ovce dlhodobý záväzok. Ak máte pozemok na pastvu a čas na sezónnu starostlivosť, je ovca otužilý, užitočný a milý spoločník.
