Bovidae (turovité)
Charakteristickým hlasovým prejavom hovädzieho dobytka je bučanie (mučanie) — od tichého, hlbokého „mrmlania“ až po hlasné volanie na veľkú vzdialenosť. Intenzita a typ bučania má význam: krava tlmene „mrmle“ na svoje teľa pri starostlivosti, hlasno a naliehavo volá pri odlúčení od teľaťa (vzájomné volanie matky a mláďaťa môže trvať aj niekoľko dní), pred kŕmením a pri smäde sa ozýva nástojčivým bučaním, v ruji vydáva typické dlhé volanie. Býk vydáva hlboký, mohutný rev a frkanie, najmä pri vzrušení, hrozbe alebo počas pripúšťania — je počuť na stovky metrov a pôsobí výstražne. Okrem hlasu komunikuje dobytok aj frkaním, fučaním a funením (varovanie, ňucháranie) a neverbálne dupotom kopýt, hrabaním a postojom. Hladina hluku je celkovo stredná — v byte by bola neúnosná, no na farme či pastve ide o prirodzený zvuk, ktorý sa zosilňuje pri kŕmení, otelení a v ruji.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Pastevné obdobie (leto) | Paša — zelená tráva a ďatelinotrávne porasty (rotačné spásanie); doplnkovo seno na štruktúru | spásanie počas dňa; krava prijme veľké množstvo zelenej hmoty | denne na pastve, postupný nábeh na pašu |
| Ráno (ustajnenie) | Objemové krmivo — seno/senáž a siláž (kukuričná, trávna); u dojníc TMR (zmiešaná dávka) | podľa hmotnosti a úžitkovosti (objemové do sýtosti) | denne, hlavná dávka |
| Večer (ustajnenie) | Druhá dávka objemového krmiva + jadrové krmivo/kŕmne zmesi ako doplnok energie a bielkovín | objemové + obmedzené jadro (nesmie prevážiť) | denne |
| Doplnky | Minerálne lizy (soľ, vápnik, fosfor, horčík, stopové prvky), prípadne šťavnaté krmivo (repné rezky) | podľa potreby, najmä dojnice a okolo otelenia | priebežne / podľa kŕmneho plánu |
| Voda | Čistá čerstvá voda (napájačky) | stály prístup — dojnica 60–120 l/deň | nepretržite, v zime nezamrznutá |
Krava je polycyklické zviero — ruja sa opakuje približne každých 21 dní (cyklus 18–24 dní) a trvá okolo 12–24 hodín, prejavuje sa nepokojom, vskakovaním na iné kusy, bučaním a hlienovým výtokom. Pohlavná dospelosť nastáva podľa plemena a výživy okolo 7.–15. mesiaca, no jalovica sa pripúšťa až pri dosiahnutí dostatočnej telesnej zrelosti (zvyčajne ~15–18 mesiacov, aby sa otelila okolo 24. mesiaca). V chove sa zabreznutie plánuje: buď prirodzenou plemenitbou (pripustenie býkom), alebo — dnes prevažne — umelou insemináciou spermou vybraného plemenného býka (umožňuje genetický pokrok, bezpečnosť a kontrolu pôvodu). Vysokoúžitkové dojnice mávajú zníženú plodnosť (náročný metabolizmus okolo otelenia), preto je sledovanie ruje a správne načasovanie inseminácie kľúčové pre ekonomiku chovu.
Hovädzí dobytok je živorodý cicavec — krava nekladie vajcia, ale nosí vyvíjajúce sa teľa v maternici a vyživuje ho cez placentu. Gravidita (teľnosť) trvá v priemere ~283 dní (približne 9 mesiacov; rozsah asi 279–290 dní podľa plemena, pričom býčky sa nosia o niečo dlhšie). Pred otelením sa krava zasušuje (asi 6–8 týždňov pred pôrodom sa prestane dojiť), aby sa vemeno a organizmus pripravili na ďalšiu laktáciu a vývoj teľaťa. V poslednej fáze gravidity potrebuje krava pokoj, kvalitnú výživu a minerálnu prípravu (najmä vápnik a horčík — prevencia mliečnej horúčky a ketózy po otelení). Tesne pred pôrodom sa krava oddelí do čistého pôrodného boxu s dostatkom podstielky.
Krava rodí spravidla jedno teľa (dvojčatá sú zriedkavé a v dojnom chove nežiaduce — riziko jalovosti telice z dvojčaťa, tzv. freemartin). Novonarodené teľa váži podľa plemena približne 25–45 kg, je prekociálne — krátko po pôrode (do ~1–2 hodín) sa postaví a začne sať. Kľúčový je príjem mledziva (kolostra) v prvých hodinách života: mledzivo obsahuje protilátky (imunoglobulíny), ktoré teľaťu zabezpečia pasívnu imunitu — bez včasného a dostatočného mledziva je teľa náchylné na infekcie a hnačky. V dojnom chove sa teľa zvyčajne krátko po otelení oddelí od matky a kŕmi sa mledzivom a mliekom/mliečnou náhradkou z vedra alebo dudlíka; v mäsovom (dojčiacom) chove teľa saje matku a rastie pri kravách na pastve. Otelenie treba sledovať a v prípade ťažkého pôrodu (dystokia) zasiahnuť — pomôcť alebo privolať veterinára.
Teľa najprv prijíma mledzivo a mlieko (alebo mliečnu náhradku) a postupne sa rozbieha jeho bachor — kým je výlučne na mlieku, funguje mu hlavne slez (pravý žalúdok) a mlieko obchádza nevyvinutý bachor (reflexný žľab). Príjmom sena, štartérovej zmesi a vody sa bachor postupne vyvíja a teľa sa stáva plnohodnotným prežúvavcom. Mliečna výživa trvá zvyčajne ~8–12 týždňov, potom nasleduje postupný odstav (v dojnom chove okolo 2.–3. mesiaca, v mäsovom dojčiacom chove býva teľa pri matke dlhšie, často do ~6–7 mesiacov). Odstav je stresové obdobie — mení sa výživa aj sociálne prostredie, preto sa robí postupne a pri dobrej hygiene (riziko hnačiek a respiračných infekcií u mladého dobytka). Jalovice (budúce dojnice) sa odchovávajú do chovnej zrelosti a pripúšťajú tak, aby sa prvýkrát otelili okolo 24. mesiaca.
Dobytok dosahuje plnú telesnú veľkosť okolo 2.–3. roku (mäsové a obrie plemená dlhšie). Prirodzená životnosť je 18–22 rokov (dokumentované jedince aj viac), no v úžitkovom chove sa produkčný vek skracuje: dojnice sa využívajú zvyčajne niekoľko laktácií (často 3–6, kým klesá dojivosť, plodnosť alebo nastanú zdravotné problémy — mastitída, krívačka), výkrmový dobytok sa poráža mladý. Dojnica produkuje mlieko počas laktácie (zhruba 10 mesiacov po otelení), pričom najvyššiu dojivosť dosahuje niekoľko týždňov po otelení a potom postupne klesá; pre udržanie laktácie musí krava pravidelne rodiť (jedno teľa ročne je ideál). V mäsovom chove sa hodnotí prírastok hmotnosti a kvalita mäsa, v dojnom množstvo a zloženie mlieka (tučnosť, bielkoviny). Dlhovekosť a celoživotná úžitkovosť závisia od výživy, pohody, prevencie chorôb a kvalitnej veterinárnej starostlivosti.
Hovädzí dobytok je náročné hospodárske zviera (4/5), nie domáci miláčik — náročnosť nevyplýva z „divokosti“ (dojné kravy sú často mierne a dôverčivé), ale z veľkosti, sily, priestorových a krmivových nárokov a legislatívy. Priestor a krmivo: dobytok potrebuje pastvu alebo priestrannú maštaľ s výbehom, veľa kvalitného objemového krmiva (paša, seno, siláž) a obrovské množstvo vody (dojnica aj 60–120 l denne) — to je celoročný záväzok, nie sezónny. Manipulácia a bezpečnosť: aj pokojná krava je veľmi silná a ťažká; býk je priamo nebezpečný a manipuluje sa s ním len cez nosný krúžok a bezpečné zariadenia. Potrebné sú fixačné zariadenia (klietka, ohradník), bezpečné ohrady a pokojné, predvídateľné zaobchádzanie (dobytok zle znáša hrubosť a krik). Zdravie a starostlivosť: pravidelná údržba paznechtov, hygiena dojenia, prevencia mastitídy, nadúvania, krívačky, metabolických chorôb okolo otelenia a očkovanie/odčervovanie podľa veterinára. Legislatíva: na Slovensku chov dobytka podlieha registrácii (CEHZ), označovaniu zvierat ušnými značkami a sprievodným dokladom, hláseniam pohybov a veterinárnemu dozoru. Krotenie jednotlivého kusa (privykanie na ošetrovateľa, vodenie, dojenie) zvládne skúsený chovateľ trpezlivosťou a rutinou, no celý chov je finančne, časovo i odborne náročný a nie je vhodný pre začiatočníka bez zázemia.
Priestor: pastva (orientačne 0,5–1 ha na kravu) alebo priestranná voľná maštaľ s výbehom, suché mäkké ležovisko, tieň a kvalitné oplotenie (elektrický ohradník)
Krmivo: základ objemové (paša, seno, siláž) so štruktúrnou vlákninou, jadro len ako doplnok; každú zmenu krmiva zavádzať postupne (riziko nadúvania a acidózy)
Voda: stály prístup k čistej vode (dojnica 60–120 l/deň, v zime nezamrznutá), pravidelne čistené napájačky
Spoločnosť: chovať v stáde/skupine (stádové zviero, izolácia spôsobuje stres); býka oddelene a bezpečne
Bezpečnosť a manipulácia: rešpekt k sile zvieraťa, fixačné zariadenia, nosný krúžok u býka, pokojné predvídateľné zaobchádzanie bez kriku
Zdravie: pravidelná údržba a strihanie paznechtov, hygiena dojenia (prevencia mastitídy), očkovanie a odčervovanie podľa veterinára
Reprodukcia: sledovanie ruje, plánované pripúšťanie alebo inseminácia, dohľad pri otelení, včasné napojenie teľaťa mledzivom
Letný manažment: tieň, vetranie a dostatok vody (prevencia tepelného stresu nad ~25 °C, ktorý znižuje dojivosť a plodnosť)
Legislatíva: registrácia chovu a zvierat (CEHZ), ušné značky, sprievodné doklady, hlásenie pohybov a veterinárny dozor
Bez CITES (domestikovaný druh). Samotná obstarávacia cena zvieraťa je len malou časťou — skutočné náklady chovu sú v krmive, ustajnení a starostlivosti. Orientačne: teľa rádovo desiatky až nižšie stovky € (cena kolíše podľa trhu, plemena a pohlavia), chovná jalovica či dojnica spravidla stovky až nad 1000–2000 €, plemenný býk a kvalitná genetika (vrátane inseminačných dávok) výrazne viac. Hlavné prevádzkové náklady tvoria krmivo (paša, seno, siláž, jadro), ustajnenie a podstielka, voda a energie, veterinár (očkovanie, paznechty, reprodukcia, liečba), plemenárske služby a inseminácia a technika (dojáreň, kŕmna technika). K tomu povinné náklady na označovanie (ušné značky) a evidenciu. Chov dobytka má zmysel ako hospodárska činnosť (produkcia mlieka, mäsa, údržba krajiny pastvou) — nie ako kúpa „pre potešenie“; pred začatím treba reálne prepočítať plochu, krmivovú základňu, odbyt a legislatívne povinnosti.
| Hovädzí dobytok (Bos taurus) | Zebu (Bos indicus) | Byvol vodný / domáci (Bubalus bubalis) | Jak domáci (Bos grunniens) | Ovca domáca (Ovis aries) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | Kohútik ~120–150 cm (krava 500–800 kg, býk 800–1200 kg+) | Kohútik ~120–150 cm | Kohútik ~150–180 cm | Kohútik ~110–140 cm | 60–90 cm v kohútiku |
| Váha | 500–1200 kg (podľa pohlavia a plemena) | 300–900 kg (plemeno) | 300–900 kg+ | 300–600 kg (domáci) | 45–100 kg (plemeno) |
| Dožitie | 18–22 r (v úžitkovom chove menej) | 15–20 r | 18–25 r | ~20 r | 10–12 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | domestikovaný (predok pratur vyhynul) | domestikovaný | domestikovaný (divý B. arnee EN) | domestikovaný (divý jak VU) | domestikovaná |
| Povaha | Veľký prežúvavec, štvorkomorový žalúdok, bezhrbý, bylinožravec; dojné/mäsové/kombinované plemená; živorodý (1 teľa) | Hrbatý dobytok (tukový hrb na kohútiku, visiaca lalokovitá koža); domestikovaný v južnej Ázii, odolný voči teplu a parazitom — typický pre trópy | Veľký prežúvavec, masívne zahnuté rohy, miluje vodu a bahno; mlieko (mozzarella), mäso a ťažná sila v Ázii a Stredomorí | Dlhosrstý vysokohorský prežúvavec prispôsobený chladu a riedkemu vzduchu; mlieko, mäso, vlna a ťažná sila v Himalájach | Menší prežúvavec, vlna/mäso/mlieko; stádové, pasie sa nižšie a dôkladnejšie než dobytok; menšie nároky na priestor a krmivo |
| Areál | Domáci celosvetovo; predok pratur — Úrodný polmesiac a mierne pásmo Eurázie | Južná Ázia, Afrika, trópy; kríženci (brahman) celosvetovo | Južná a JV Ázia, Stredomorie, Egypt; introdukovaný inde | Himaláje a Stredná Ázia (Tibetská náhorná plošina) | Domáca celosvetovo; predok muflón — JZ Ázia |
Príznaky: Opuchnuté, tvrdé, bolestivé a teplé vemeno (často jedna štvrtka), zmenené mlieko (vločky, krv, vodnatosť), pokles dojivosti, pri ťažkej forme horúčka a apatia
Najčastejšia a ekonomicky najvýznamnejšia choroba dojníc. Ide o zápal mliečnej žľazy (vemena), spravidla spôsobený baktériami (napr. Staphylococcus aureus, Streptococcus, E. coli), ktoré prenikajú strukovým kanálikom. Rozlišuje sa klinická (viditeľne zmenené mlieko a vemeno) a subklinická (bez viditeľných príznakov, ale so zvýšeným počtom somatických buniek a poklesom úžitkovosti). Zhoršuje zdravie kravy, kvalitu a bezpečnosť mlieka aj ekonomiku chovu. Liečba podľa veterinára (antibiotiká — pozor na ochrannú lehotu mlieka, protizápalové lieky). Prevencia: dôsledná hygiena dojenia (čistenie a dezinfekcia strukov, namáčanie strukov po dojení, správne nastavená a čistá dojacia technika), suchá čistá podstielka, zdravé prostredie a správny manažment zasušenia.
Príznaky: Náhle nafúknutie ľavého boku (ľavá hladová jama), nepokoj, ťažké dýchanie, slinenie, prestane prežúvať; pri ťažkej forme rýchly kolaps a smrť z udusenia
Akútny, potenciálne smrteľný stav — v bachore sa nahromadí plyn (z fermentácie), ktorý krava nedokáže odgrgnúť. Najčastejšia je penová (primárna) tympánia z náhleho spasenia veľkého množstva mladej šťavnatej ďateliny/lucerny alebo z prudkej zmeny krmiva — plyn sa zachytí v pene a nemôže uniknúť. Druhou formou je plynová tympánia pri upchatí pažeráka (napr. kus okopaniny). Nafúknutý bachor tlačí na pľúca a krava sa môže udusiť do desiatok minút — ide o akútnu núdzu, treba ihneď volať veterinára (sonda, protipenivé prípravky, v krajnom prípade prepichnutie bachora trokarom). Prevencia: postupné prechody na pašu (nepúšťať hladný dobytok na mokrú mladú ďatelinu), dostatok štruktúrnej vlákniny (seno pred pašou), striedmosť pri bohatých porastoch.
Príznaky: Krívanie, neochota stáť a chodiť, odľahčovanie končatiny, ležanie, pokles príjmu krmiva a dojivosti, pri digitálnej dermatitíde bolestivé lézie v medzipaznechtovej štrbine
Choroby paznechtov a krívačka patria k najčastejším problémom ustajneného dobytka a vážne zhoršujú pohodu, plodnosť aj úžitkovosť. Laminitída (zápal škáry) súvisí najmä s nesprávnou výživou (veľa jadra, málo štruktúrnej vlákniny → bachorová acidóza) a s tvrdou mokrou podlahou. Digitálna dermatitída (Mortellarova choroba) je nákazlivá bakteriálna infekcia kože paznechtov (vlhké, znečistené prostredie). Patria sem aj hniloba paznechtov, vredy a praskliny. Liečba a úprava paznechtov patrí odborníkovi (paznechtár/veterinár), pri infekciách lokálne ošetrenie a kúpele. Prevencia: pravidelné strihanie a úprava paznechtov, suché čisté pohodlné ležovisko a chodby, vyvážená výživa (dosť vlákniny), dezinfekčné kúpele paznechtov a dobrý pohyb.
Príznaky: Hnačka, horúčka, výtoky z nosa a očí, oslabená imunita a sekundárne infekcie, zmetanie a slabé/postihnuté teľatá; perzistentne infikované (PI) zvieratá šíria vírus
BVD (bovinná vírusová diarea) je rozšírené vírusové ochorenie s veľkým ekonomickým dopadom — okrem hnačiek a respiračných problémov oslabuje imunitu (otvára cestu ďalším infekciám), spôsobuje poruchy plodnosti, zmetania a malformácie teliat. Mimoriadne nebezpečné sú perzistentne infikované (PI) zvieratá, ktoré celý život vylučujú vírus a šíria nákazu v stáde. Medzi ďalšie významné infekčné choroby dobytka patria IBR (infekčná rinotracheitída), paratuberkulóza (Johneho choroba), salmonelóza a respiračné komplexy teliat. Prevencia a tlmenie: očkovanie podľa programu, testovanie a vyradenie PI zvierat, karanténa a vyšetrenie nakupovaných zvierat, uzavretý chov a dobrá hygiena. Niektoré nákazy podliehajú úradnému veterinárnemu dozoru a ozdravovacím programom.
Príznaky: Krátko po otelení: slabosť, vratká chôdza, chlad uší a končatín, ľah s hlavou stočenou k boku, neschopnosť postaviť sa, znížená teplota; bez liečby kóma a smrť
Metabolická porucha vysokoúžitkových dojníc okolo otelenia — pri nábehu laktácie sa do mlieka náhle odčerpá veľké množstvo vápnika a hladina vápnika v krvi prudko klesne (hypokalciémia). Krava zoslabne, nedokáže sa postaviť (tzv. „ležiaca krava“) a bez zásahu môže uhynúť. Liečba je rýchla a účinná — vnútrožilové podanie vápnika veterinárom. Prevencia spočíva v správnej výžive v období státia na sucho a okolo otelenia (riadený príjem vápnika, horčíka a tzv. aniónové soli, prípadne preventívne vápnikové doplnky), kondícii kravy a pokojnom otelení. Často sa spája s ďalšími poporodovými problémami (zadržanie lôžka, metritída, ketóza).
Príznaky: Pokles príjmu krmiva a dojivosti, chudnutie, apatia alebo nervózna forma, acetónový (ovocný) zápach z dychu a mlieka, zmeny správania
Metabolická choroba dojníc v ranej laktácii (prvé týždne po otelení), keď je energetický výdaj na tvorbu mlieka vyšší než príjem energie z krmiva (negatívna energetická bilancia). Telo začne odbúravať telesný tuk a tvoria sa ketolátky, ktoré otravujú organizmus. Postihuje najmä vysokoúžitkové a pretučnené kravy. Prejavuje sa poklesom žravosti a dojivosti, chudnutím a acetónovým zápachom; existuje aj nervová forma. Liečba podľa veterinára (podanie energie — glukóza, propylénglykol, prípadne hormonálna podpora). Prevencia: správna kondícia kravy v období zasušenia (nepretučniť), kvalitná a energeticky vyvážená kŕmna dávka po otelení, postupný nábeh kŕmenia a sledovanie príjmu krmiva a kondície.
Štvorkomorový žalúdok a prežúvanie — dobytok má žalúdok zo štyroch častí (bachor, čepiec, kniha, slez); v bachore žije mikroflóra, ktorá rozkladá celulózu. Krava potravu zhltne, neskôr ju regurgituje a opakovane prežúva — denne urobí desaťtisíce žuvacích pohybov.
Z trávy mlieko a mäso — vďaka bachorovej fermentácii dobytok premieňa pre človeka nestráviteľnú celulózu z trávy a sena na vysokohodnotné mlieko, mäso a ďalšie produkty — preto je kľúčovým hospodárskym zvieraťom.
Domestikovaný pred ~10 500 rokmi — bezhrbé „taurinné“ plemená (Bos taurus) pochádzajú z divého pratura (Bos primigenius) domestikovaného v Úrodnom polmesiaci. Hrbatý zebu (Bos indicus) bol domestikovaný nezávisle v južnej Ázii. Divý pratur vyhynul v roku 1627.
Dojné vs. mäsové plemená — plemená sú vyšľachtené na účel: dojné (mlieko — holštajnsko-frízske, jersey), mäsové (mäso — hereford, charolais, angus, limousine) a kombinované (simentál, slovenské strakaté). Vysokoúžitkové dojnice nadoja tisíce litrov mlieka za laktáciu.
Teľná 9 mesiacov, jedno teľa — krava je živorodá a teľná približne 283 dní (~9 mesiacov), rodí spravidla jedno teľa (dvojčatá zriedkavo). Teľa sa postaví a saje do 1–2 hodín a kriticky potrebuje mledzivo kvôli pasívnej imunite.
Vidí takmer dookola, ale slabo do diaľky — pre postavenie očí po stranách hlavy má dobytok široké, takmer panoramatické zorné pole (vníma pohyb okolo seba), no slepé miesto má priamo za sebou — preto je nebezpečné približovať sa zozadu (riziko kopnutia).
Stádové zviero s hierarchiou — dobytok žije v stáde s pevnou sociálnou hierarchiou, rozoznáva jednotlivé kusy aj ľudí, vzájomne sa olizuje a izoláciu znáša zle. Chov jediného kusa preto nie je vhodný.
Chlad znáša lepšie než teplo — vďaka hustej srsti a teplu z bachorovej fermentácie zvláda dobytok aj mrazy, ale horúčava nad ~25 °C mu škodí: klesá príjem krmiva, dojivosť aj plodnosť (tepelný stres).
Voly — ťažná sila histórie — kastrovaní býci (voly) boli po tisícročia hlavnou ťažnou silou v poľnohospodárstve (orba, ťahanie vozov) a v mnohých častiach sveta nimi dodnes sú; dobytok tak človeku slúžil nielen mliekom a mäsom, ale aj prácou.
Posvätná krava aj kultúrny symbol — dobytok hlboko ovplyvnil ľudské kultúry: v hinduizme je krava posvätná a chránená, v mnohých spoločnostiach bol dobytok meradlom bohatstva a aj slovo „dobytok“ súvisí s „dobytím“ a majetkom — odráža jeho dejinný význam.
Plemená hovädzieho dobytka sú vyšľachtené podľa účelu chovu. Dojné plemená sú selektované na vysokú produkciu mlieka — majú výrazne vyvinuté vemeno, sú „kostnatejšieho“ typu a smerujú energiu do tvorby mlieka; typickými zástupcami sú holštajnsko-frízske (čierno- či červenostrakaté) a jersey (menšie, mlieko s vysokou tučnosťou). Mäsové plemená sú selektované na rast svalstva a kvalitu mäsa — sú mohutné, dobre osvalené a typicky sa chovajú v dojčiacom systéme (krava odchováva teľa na pastve); patria sem hereford, charolais, angus (aberdeen-angus), limousine a ďalšie. Kombinované plemená poskytujú prijateľné mlieko aj mäso — napríklad simentál a naše domáce slovenské strakaté. Voľba plemena závisí od cieľa chovu (mlieko, mäso, či oboje), klímy, krmivovej základne a systému chovu; pre pastevný a nenáročnejší chov bývajú vhodnejšie odolné kombinované a mäsové plemená než náročné vysokoúžitkové dojnice.
Krava nemá doslova „štyri žalúdky“, ale jeden žalúdok rozdelený na štyri komory: bachor, čepiec, knihu a slez. Najväčší je bachor — obrovská kvasná nádrž, v ktorej žije mikroflóra (baktérie a prvoky), ktorá dokáže rozložiť celulózu z trávy (tú človek ani jednoduché žalúdky nestrávia). Prežúvanie je proces, pri ktorom krava najprv potravu rýchlo zhltne do bachora, neskôr ju v menších dávkach regurgituje (vráti) späť do papule a dôkladne prežuje a opäť prehltne — tým ju rozdrobí a premieša so slinami, čo pomáha tráveniu a udržuje stabilné pH bachora. Krava strávi prežúvaním niekoľko hodín denne. Práve preto je v jej výžive nevyhnutná štruktúrna vláknina (seno, paša): bez nej sa naruší činnosť bachora a hrozí acidóza, nadúvanie a ďalšie problémy. Posledná komora — slez — je „pravý žalúdok“ s tráviacimi šťavami podobný žalúdku ostatných cicavcov.
Dobytok potrebuje veľa priestoru — pastvu alebo priestrannú voľnú maštaľ s výbehom, nie tesné ustajnenie. Pri pastevnom chove sa orientačne počíta aspoň 0,5–1 ha kvalitnej pastviny na kravu (podľa úrodnosti a systému spásania), pri ustajnení dostatok ležoviska a kŕmneho priestoru. Krmivo: základom je objemové krmivo — v lete paša (zelená tráva), v zime a pri ustajnení seno, senáž a siláž. Pre správnu činnosť bachora je nevyhnutná štruktúrna vláknina. Jadrové krmivo (obilniny, šroty) sa pridáva len ako doplnok energie a bielkovín, najmä vysokoúžitkovým dojniciam — nikdy nesmie prevážiť nad objemovým (riziko acidózy a krívačky). Nevyhnutný je stály prístup k čistej vode — dojnica vypije aj 60–120 litrov denne. Každú zmenu krmiva treba zavádzať postupne (1–2 týždne) kvôli adaptácii bachorovej mikroflóry a prevencii nadúvania. Dobytok znáša chlad lepšie než horúčavu — v lete potrebuje tieň, vetranie a dostatok vody.
Krava je živorodý cicavec — nekladie vajcia, ale nosí teľa v maternici. Gravidita (teľnosť) trvá v priemere ~283 dní, teda približne 9 mesiacov (rozsah asi 279–290 dní podľa plemena, býčky sa nosia o čosi dlhšie). Krava rodí spravidla jedno teľa; dvojčatá sú zriedkavé a v dojnom chove skôr nežiaduce (riziko jalovosti telice z dvojčaťa s býčkom — tzv. freemartin). Novonarodené teľa váži podľa plemena ~25–45 kg, je prekociálne (krátko po pôrode sa postaví a saje) a kriticky potrebuje mledzivo (kolostrum) v prvých hodinách — to mu cez protilátky zabezpečí pasívnu imunitu. Aby krava produkovala mlieko, musí pravidelne rodiť (ideál je jedno teľa ročne); po otelení nasleduje laktácia (~10 mesiacov), pred ďalším otelením sa krava zasušuje. V chove sa zabreznutie plánuje prirodzenou plemenitbou alebo umelou insemináciou.
Chov dobytka je náročný záväzok a nie je vhodný pre začiatočníka bez zázemia, priestoru a krmivovej základne. Dobytok je veľké, silné a dlhoveké zviero (krava 500–800 kg), ktoré potrebuje pastvu alebo priestrannú maštaľ, veľa objemového krmiva, dostatok vody, stádo a odbornú starostlivosť (paznechty, dojenie, reprodukcia, prevencia chorôb). Nie je to domáci miláčik — najmä býk je nebezpečný a vyžaduje bezpečné zariadenia. Treba rátať s celoročným záväzkom (kŕmenie, napájanie, dojenie 1–3× denne u dojníc), finančnými nákladmi (krmivo, technika, veterinár) a legislatívnymi povinnosťami: na Slovensku chov dobytka podlieha registrácii chovu a zvierat (CEHZ), označovaniu ušnými značkami, vedeniu evidencie a sprievodným dokladom, hláseniu pohybov a veterinárnemu dozoru (vrátane pravidiel pri produkcii a predaji mlieka a mäsa). Začínajúci chovateľ by mal začať s malým počtom odolných zvierat (kombinované/mäsové plemená), získať skúsenosti, zabezpečiť spoluprácu s veterinárom a plemenárskymi službami a reálne prepočítať plochu, krmivo a odbyt.
Najčastejšie a ekonomicky najvážnejšie problémy chovu sú: (1) Mastitída — zápal vemena u dojníc (hygiena dojenia a prostredia je hlavná prevencia); (2) Nadúvanie (tympánia bachora) — akútny, potenciálne smrteľný stav z náhleho spasenia mladej ďateliny/lucerny alebo prudkej zmeny krmiva; (3) Krívačka a choroby paznechtov (laminitída, digitálna dermatitída) — z nesprávnej výživy a mokrého tvrdého prostredia, prevencia je úprava paznechtov a suché ležovisko; (4) Infekčné nákazy, najmä BVD (vírusová hnačka) a IBR — riešia sa očkovaním, testovaním a vyradením perzistentne infikovaných zvierat; (5) Metabolické choroby okolo otelenia — mliečna horúčka (nedostatok vápnika, „ležiaca krava“) a ketóza (negatívna energetická bilancia v ranej laktácii); k tomu parazity (najmä na pastve) a respiračné choroby teliat. Základom prevencie je správna výživa, hygiena, údržba paznechtov, premyslený manažment okolo otelenia, očkovanie a pravidelný veterinárny dohľad. Pri akejkoľvek náhlej zmene (krava prestane prežúvať a žrať, nafúknutý bok, krívanie, ležiaca krava) treba okamžite volať veterinára.
