Sus domesticus — domestikované hospodárske zviera z diviaka — mimoriadne inteligentný a sociálny všežravec, prirodzene čistotný (nepotí sa, kalisko slúži na ochladenie), ryje rypákom; hlavný zdroj bravčového mäsa, plemená od bielej ušľachtilej po mangalicu, aj mini prasa ako miláčik; živorodá, gravidita ~114 dní
Bielkovinové zložky (sója, hrach, repkové výlisky) (~15 %)15%
Objemové krmivo a zelenina (tráva, lucerna, okopaniny) (~10 %)10%
Minerálno-vitamínové doplnky a vláknina (~4 %)4%
Ovocie a pochúťky (vzácne, mini prasa) (~1 %)1%
Odporúčané potraviny
Vyvážená kŕmna zmes na základe obilnín — jačmeň, pšenica, kukurica, ovos (mletá / šrotovaná) ako hlavný zdroj energie
Bielkovinové zložky — sójový alebo repkový extrahovaný šrot, hrach, bôb (rast svalstva, najmä u rastúcich prasiat a prasníc)
Objemové a zelené krmivo — lucerna, ďatelina, tráva, kŕmna repa, kŕmna mrkva, zemiaky (varené!), tekvica, dyňa — vláknina a objem
Minerálno-vitamínový doplnok — vápnik, fosfor, soľ, lyzín a stopové prvky podľa kategórie zvieraťa (rastúce, prasnica, kanec)
Čistá pitná voda stále dostupná v dostatočnom množstve — ošípaná pije veľa, najmä v horúčave (nepotí sa, voda je nevyhnutná)
Postupné zmeny krmiva — nové zložky zavádzať pozvoľna, aby nedošlo k tráviacim ťažkostiam a hnačke
Kŕmenie podľa kategórie a veku — iná zmes pre dojčiace prasnice (vyššia energia a bielkovina) než pre výkrm či kanca
U mini prasaťa ako miláčika — špeciálne pelety pre mini prasatá (nižší tuk, riadená energia), zelenina a obmedzené množstvo (riziko obezity)
Príležitostné rytie v zabezpečenom výbehu — prirodzené správanie, pomáha tráveniu a pohode (ryje rypákom za koreňmi a bezstavovcami)
Zakázané potraviny
Kŕmne odpady a zvyšky z kuchyne s obsahom mäsa alebo prešlé potraviny — v EÚ a SR PRÍSNE ZAKÁZANÉ skrmovať kuchynský odpad (riziko zavlečenia AMO a iných nákaz)!
Surové alebo nedostatočne tepelne ošetrené bravčové výrobky — môžu preniesť africký mor ošípaných (AMO) a klasický mor
Plesnivé, kvasiace alebo skazené krmivo a obilie — mykotoxíny poškodzujú pečeň a plodnosť, spôsobujú otravy
Prekrmovanie a prebytok energie — vedie k obezite, problémom s kĺbmi a u prasníc k zníženej plodnosti a ťažkým pôrodom
Surové zemiaky a zelené / klíčiace zemiaky a ich vňať — obsahujú solanín (toxický); zemiaky podávať len varené
Soľ vo veľkom (slané zvyšky) — pri nedostatku vody hrozí smrteľná otrava soľou (porucha nervového systému)
Cibuľa, surové fazule, avokádo, čokoláda a kávové zvyšky — toxické alebo zle znášané
Náhle a veľké zmeny kŕmnej dávky — narúšajú trávenie (hnačka, nadúvanie)
Jednostranná strava bez minerálov a vlákniny — vedie k deficitom, zlému rastu a poruchám správania
Tip od odborníka
Ošípaná domáca (Sus domesticus) je všežravec s veľmi výkonným trávením — dokáže spracovať obilniny, zeleninu, zvyšky rastlinnej výroby aj živočíšne zložky, čo z nej historicky urobilo praktické „recyklačné“ hospodárske zviera. Základ kŕmnej dávky v chove tvoria obilniny (jačmeň, pšenica, kukurica, ovos) ako zdroj energie, doplnené o bielkovinové zložky (sójový či repkový šrot, hrach) na rast svalstva a o objemové a zelené krmivo (lucerna, tráva, kŕmna repa, tekvica, varené zemiaky) pre vlákninu a sýtosť. Nevyhnutný je minerálno-vitamínový doplnok (vápnik, fosfor, soľ, lyzín, stopové prvky), pričom zloženie sa líši podľa kategórie — iné má rastúce prasa vo výkrme, iné dojčiaca prasnica a iné kanec. Voda musí byť stále dostupná: ošípaná pije veľa a v horúčave je voda kritická, lebo sa nepotí. Najdôležitejšie pravidlo z hľadiska legislatívy a zdravia stáda: NIKDY neskrmovať kuchynský odpad a zvyšky s mäsom! V EÚ a na Slovensku je skrmovanie kuchynských odpadov ošípaným zakázané — práve nedostatočne tepelne spracované bravčové výrobky sú častou cestou zavlečenia afrického moru ošípaných (AMO). Zakázané/nebezpečné je aj plesnivé krmivo (mykotoxíny), surové a zelené zemiaky (solanín), prebytok soli bez vody (otrava soľou) a prekrmovanie (obezita, kĺby, znížená plodnosť). U mini prasaťa ako miláčika sa kŕmi špeciálnymi peletami pre mini prasatá s nižším tukom a doplnkom zeleniny — v presne odmeranom množstve, pretože mini prasatá veľmi ľahko obézia (prekrmovanie pochúťkami je najčastejšia chyba).
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Ošípaná je hlasné a komunikatívne zviera — v stáde sa dorozumieva širokým repertoárom zvukov. Bežne počuť spokojné chrochtanie a frkanie pri rytí, kŕmení a sociálnom kontakte, prasnica vrčí a chrochtá rytmicky pri dojčení (privoláva prasiatka k cecíkom). Pri vzrušení, hlade, strese, strachu alebo bolesti vydáva hlasné, prenikavé kvičanie a piskot, ktorý môže dosiahnuť veľmi vysokú hlasitosť (jedny z najhlasnejších zvukov hospodárskych zvierat). Pre chov to znamená: ošípaná NIE je tiché zviera do tesnej obytnej zástavby — kvičanie pri kŕmení, manipulácii alebo odlúčení od stáda môže rušiť okolie. Aj mini prasa dokáže prenikavo kvičať, keď sa dožaduje potravy alebo nesúhlasí s manipuláciou.
Priľnavosť
Ošípaná (a najmä mini prasa ako spoločník) je inteligentné, sociálne a vnímavé zviero, ktoré si k známemu človeku vytvára silné puto — spozná opatrovateľa, reaguje na meno, vyhľadáva škrabkanie po bruchu a chrbte a dokáže byť prítulné. Zároveň má vlastnú vôľu a hrdosť: dvíhanie do výšky a držanie nad zemou väčšina ošípaných NEZNÁŠA a reaguje hlasným kvičaním a mykaním — pripomína im to uchopenie predátorom. Správny prístup: budovať dôveru na zemi, na úrovni zvieraťa — odmena z ruky, pokojný hlas, škrabkanie po bruchu (mnohé si pri ňom ľahnú „od blaha“). Ošípaná je však aj silná, tvrdohlavá a pri obhajobe potravy či teritória môže byť dominantná — najmä nekastrovaný kanec alebo prasnica s prasiatkami môže byť nebezpečný. Pre rodiny s mini prasaťom platí, že ide o náročného, dlholetého a temperamentného spoločníka (nie „plyšovú hračku“), ktorý potrebuje výchovu, hranice a rešpekt; deti len pod dohľadom dospelého.
Aktivita
Ošípaná je stredne až veľmi aktívne, zvedavé a pohybu chtivé zviera — vo voľnejšom chove trávi veľkú časť dňa rytím rypákom, prieskumom okolia, hľadaním potravy a sociálnymi interakciami. Práve rytie je silná vrodená potreba: ak ju nemôže napĺňať (holý betónový kotec bez podstielky a podnetov), zvieratá sa nudia, sú frustrované a objavuje sa obhrýzanie chvostov a uší a stereotypné správanie. Najaktívnejšia býva ráno a podvečer, cez horúce poludnie odpočíva v tieni alebo kalisku. Je výnimočne inteligentná a učenlivá — rýchlo sa učí klasickým aj operantným podmieňovaním, rieši jednoduché úlohy, ovláda joystickom kurzor v testoch kognície a mini prasa sa dá naučiť na podložku/WC, chodiť na vôdzke a vykonávať triky porovnateľne so psom. Nedostatok priestoru, podnetov a možnosti ryť vedie k stresu, agresii a obezite; preto je obohatenie prostredia (podstielka, hračky, priestor na rytie) dôležité aj pri úžitkovom aj domácom chove.
Reč
Cicavce typu ošípanej nenapodobňujú ľudskú reč — ošípaná nemá na to anatomické predpoklady. Komunikuje bohatým repertoárom vlastných zvukov a rečou tela: chrochtaním, frkaním, rytmickým vrčaním prasnice pri dojčení a hlasným kvičaním pri vzrušení či strese. Je však mimoriadne inteligentná — spozná svoje meno a hlas opatrovateľa, naučí sa reagovať na povely, chodiť na vôdzke, používať podložku/WC a vykonávať triky (asociatívne učenie), no žiadnu reč nereprodukuje.
Hlasový prejav a reč
Ošípaná je hlasné a zvukovo veľmi výrazné zviera s jedným z najpestrejších „slovníkov“ medzi hospodárskymi zvieratami. Základným zvukom je chrochtanie rôznej výšky a frekvencie, ktorým sprevádza rytie, kŕmenie aj bežný sociálny kontakt v stáde (pokojné, opakované chrochtanie je znakom pohody). Prasnica pri dojčení vydáva charakteristické rytmické vrčanie/chrochtanie, ktorým privoláva a synchronizuje prasiatka k cecíkom. Pri vzrušení, hlade, manipulácii, odlúčení od stáda, strachu alebo bolesti prechádza do hlasného, prenikavého kvičania a piskotu, ktorý patrí medzi najhlasnejšie zvuky hospodárskych zvierat a nesie sa do veľkej diaľky. Počuť aj frkanie a odfukovanie (varovanie, čistenie rypáka), klepanie/cvakanie čeľusťami a u kanca pri ruji špecifické rytmické „spievajúce“ chrochtanie počas namlúvania. Pre chov to znamená, že ošípaná nie je tiché zviera — kvičanie pri kŕmení a manipulácii môže byť veľmi rušivé, na čo treba myslieť pri umiestnení chovu blízko susedov.
Dokáže hovoriť?
Ošípaná nereprodukuje ľudskú reč. Komunikuje vlastnými zvukmi — chrochtaním a frkaním (pohoda, rytie, kontakt), rytmickým vrčaním prasnice pri dojčení a hlasným prenikavým kvičaním pri vzrušení, strachu či bolesti. Je veľmi inteligentná, spozná meno a hlas a naučí sa povely a triky.
Typické zvuky
Chrochtanie — najčastejší zvuk, sprevádza rytie, kŕmenie a sociálny kontakt; pokojné opakované chrochtanie je znakom pohody a spokojnosti
Prenikavé kvičanie a piskot — vzrušenie, hlad, strach, odlúčenie od stáda, bolesť alebo nesúhlas s manipuláciou; patrí medzi najhlasnejšie zvuky hospodárskych zvierat
Rytmické vrčanie/chrochtanie prasnice pri dojčení — privoláva a synchronizuje prasiatka k cecíkom (tzv. „nursing grunt“)
Frkanie a hlasné odfukovanie — varovanie, vyrušenie alebo prefukovanie a čistenie rypáka pri rytí
Cvakanie/klepanie čeľusťami a u kanca rytmické „spievajúce“ chrochtanie pri namlúvaní (ruja) — sociálne a rozmnožovacie signály
Sezónny kalendár
Aktívna celý rok — ako cicavec si reguluje teplotu, no zle znáša horúčavu (nepotí sa); v lete potrebuje tieň, kalisko a vodu, v zime suchý zateplený prístrešok
Pári sa celoročne — prasnica sa hára pravidelne približne každých 21 dní (ríja trvá 2–3 dni), v chove sa pripúšťanie alebo inseminácia plánuje
Gravidita ~114 dní („3 mesiace, 3 týždne a 3 dni“) — živorodý druh, prasnica rodí živé prasiatka, NIE vajcia
Vrh 6–14 prasiat (až 16+ u plodných plemien); cicanie ~3–6 týždňov, odstav okolo 3.–4. (intenzívne) až 6.–8. týždňa
Vhodný pre teba?
SkúsenosťHospodárske (úžitkové) zviera — celosvetovo jedno z najvýznamnejších zdrojov mäsa (bravčovina). Chová sa od drobnochovu (samozásobenie) po veľkochovy. Na Slovensku podlieha chov ošípaných registrácii v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat (CEHZ) a prísnym veterinárnym opatreniam (najmä proti africkému moru ošípaných). Súbežne sa zakrslé „mini“ plemená chovajú ako domáci miláčikovia. Bez CITES (domestikovaný druh).
PriestorOšípaná je veľké, silné a pohyblivé zviera, ktoré potrebuje výrazne viac priestoru, než sa pri intenzívnom chove často poskytuje. V drobnochove a vo výbehovom (welfare) chove je vhodný suchý, zateplený a vetraný prístrešok na ležanie + výbeh s pôdou na rytie a oddeleným kúskom na kalisko/ochladenie. Kalisko alebo tieň + voda na ochladenie je v lete nevyhnutnosť, lebo ošípaná sa nepotí a pri teplotách nad ~25–30 °C jej hrozí prehriatie až úpal. Podlaha má byť nešmykľavá a suchá (vlhko a špina v ležovisku spôsobujú ochorenia kĺbov, paznechtov a kože). Ošípaná je prirodzene čistotná — sama si oddelí miesto na výkaly od miesta na ležanie, čo treba pri zariadení priestoru rešpektovať. Pre mini prasa ako miláčika NESTAČÍ byt: potrebuje zabezpečenú záhradu / výbeh s možnosťou ryť, prístrešok, tieň a vodu, plot, ktorý nepodryje, a riešenie kúrenia v zime. Je to sociálne zviera — ideálne sa chová aspoň vo dvojici/skupine.
Deti v domácnostiOšípaná (vrátane mini prasaťa) NIE je vhodná ako bežné domáce zvieratko pre malé deti bez dohľadu. Je to veľké, silné, inteligentné a tvrdohlavé zviera s vlastnou vôľou, ktoré môže pri obhajobe potravy alebo teritória hrýzť a strkať a má ostré zuby (kanec aj kly); prasnica s prasiatkami a nekastrovaný kanec môžu byť nebezpeční. Pravidlá pri kontakte detí so zvieraťom: (1) vždy pod dohľadom dospelého; (2) nedvíhať a nenosiť — väčšina ošípaných to neznáša a prudko kvičí a myká sa; (3) nepribližovať sa k ošípanej pri kŕmení a k prasnici s mláďatami; (4) naučiť dieťa pokojnému, predvídateľnému správaniu (hluk a behanie zvieratá stresuje); (5) dôsledne umyť ruky po kontakte — ošípané môžu prenášať niektoré nákazy a parazity (zoonózy); (6) vysvetliť, že je to dlhoročná zodpovednosť na 12–18 rokov (mini prasa), nie hračka. Pri rodinnom drobnochove sa deti môžu zapojiť do pozorovania a primeranej starostlivosti (čistenie, kŕmenie pod dohľadom), čo má aj výchovný prínos, ale za zviera, stravu a bezpečnosť zodpovedá dospelý.
HlučnosťOšípaná je hlasné zviera — pri umiestnení chovu treba myslieť na susedov. Bežné chrochtanie a frkanie pri rytí a kŕmení je tlmené, no pri kŕmení, manipulácii, odlúčení od stáda alebo strachu prechádza do prenikavého kvičania, ktoré je veľmi hlasné a nesie sa do diaľky. Pre intenzívny aj drobnochov to znamená nevhodnosť do tesnej obytnej zástavby a potrebu dostatočného odstupu od okolia. Aj mini prasa dokáže prenikavo kvičať (najmä keď sa dožaduje potravy), preto nie je „tichým“ bytovým miláčikom. Okrem hluku treba pri chove riešiť aj zápach (hnoj, moč) a hygienu prostredia.
Verdikt odborníka
Ošípaná domáca (Sus domesticus) je jedno z najvýznamnejších hospodárskych zvierat sveta a zároveň jeden z najnepochopenejších tvorov — okolo jej chovu koluje viac mýtov než takmer o ktoromkoľvek inom úžitkovom zvierati. Pôvod: domestikovala sa z diviaka lesného (Sus scrofa), a to nezávisle na dvoch miestach — v Anatólii a vo východnej Ázii — pred približne 9 000 rokmi, z dvoch geneticky odlišných populácií diviaka, ktoré sa neskôr ešte krížili s miestnymi diviakmi. Inteligencia: ošípaná patrí medzi najinteligentnejšie hospodárske zvieratá vôbec — výskumy kognície ju porovnávajú so psom či primátmi (rieši úlohy, učí sa rýchlo, má dobrú pamäť, rozlišuje jedince a emócie). Najväčší mýtus — že prasa je špinavé — nie je pravda: ošípaná je prirodzene čistotná a sama si oddelí miesto na výkaly od miesta na ležanie a kŕmenie. Váľa sa v blate nie zo špiny, ale preto, že sa NEPOTÍ (nemá funkčné potné žľazy) — kalisko jej slúži na termoreguláciu (ochladenie), ochranu kože pred slnkom a parazitmi. Je všežravec s výkonným trávením, sociálna (najlepšie sa cíti v skupine) a má silnú vrodenú potrebu ryť rypákom. Úžitkovosť: hlavným produktom je mäso (bravčovina), historicky aj masť a koža; vyšľachtili sa stovky plemien — biela ušľachtilá (Large White), landras, duroc, pietrain (mäsové) i staré tučné plemená ako mangalica (kučeravá srsť). Mini prasiatka ako miláčik: populárne, ale s vážnym úskalím — dorastú podstatne viac, než predajcovia tvrdia (pojmy „teacup“, „micro“ sú marketing bez definície; bežne dosiahnu 50–120 kg), žijú 12–18 rokov, potrebujú výbeh na rytie a sú hlučné — preto množstvo z nich končí v útulkoch. Zdravie a riziká: najvážnejšou hrozbou je africký mor ošípaných (AMO) — vysoko nákazlivé vírusové ochorenie s takmer 100 % úmrtnosťou, bez liečby a (zatiaľ) bez bežne dostupnej vakcíny, proti ktorému platia prísne biosecurity opatrenia a zákaz skrmovania kuchynských odpadov. Ďalej hrozia parazity, obezita a problémy s kĺbmi, dýchacie ochorenia a u prasníc syndróm MMA (mastitída-metritída-agalakcia). Rozmnožovanie: ošípaná je živorodá a veľmi plodná — prasnica je gravidná ~114 dní („3 mesiace, 3 týždne a 3 dni“) a rodí typicky 6–14 prasiat. Záverom: pri chove ošípanej (úžitkovom aj „pet“) ide o silné, hlučné, inteligentné a dlhoveké zviera s konkrétnymi nárokmi na priestor, výživu, hygienu a prevenciu nákaz — nie o nenáročného maláčika.
Prostredie a požiadavky
Biotop (chov a divočina)
V chove — ustajnenie so suchým ležoviskom a výbehom na rytie, prístup ku kalisku/tieňu a vode; divý predok (diviak) — lesy, lesostepi, polia, mokrade
Domáca ošípaná žije ako hospodárske, prípadne spoločenské zviera — od veľkochovov cez výbehové (welfare) chovy a drobnochov po mini prasatá v záhradách. Potrebuje suché, vetrané ležovisko chránené pred prievanom a vlhkom, výbeh s pôdou na rytie a v teple tieň + kalisko alebo sprchu na ochladenie. Divý predok diviak lesný (Sus scrofa) obýva listnaté a zmiešané lesy, lesostepi, kroviská, mokrade a poľnohospodársku krajinu a je dnes v Eurázii hojný až premnožený. Ošípaná je pôvodne lesné a okrajovo-lesné, hrabavé a kŕdľové zviera — silná potreba ryť rypákom a žiť v skupine pretrváva aj u domácich plemien.
Nadmorská výška (chov)
Chová sa od nížin po podhorské oblasti; rozhodujúce sú teplota, vetranie a sucho, nie nadmorská výška
Ošípaná sa úspešne chová od nížin po podhorské a horské oblasti po celom svete; nadmorská výška sama o sebe nie je limitom. Rozhodujúce sú stabilná teplota, dobré vetranie a suché prostredie. Divý predok (diviak) žije od pobrežných nížin až do hôr (v niektorých pohoriach nad 2000 m n. m.). V chove je dôležitejšia ochrana pred horúčavou v lete a pred chladom a prievanom v zime než nadmorská výška.
Úkryt, ležovisko a rytie
V chove — suchý zateplený prístrešok na ležanie + plocha na rytie a oddelené miesto na výkaly; divý predok si robí hniezdo/„kotlinu“ z rastlín
Ošípaná potrebuje suché, zateplené a čisté ležovisko (najlepšie s podstielkou — slama), kde odpočíva a kde sa prasnica zahniezdi pred pôrodom. Prirodzene si oddeľuje priestor: na výkaly chodí ďalej od miesta na ležanie a kŕmenie (dôkaz čistotnosti, nie špiny). Má silnú vrodenú potrebu ryť rypákom — v zabezpečenom výbehu prerýva pôdu za koreňmi, žížalami a bezstavovcami; bez možnosti rytia a obohatenia trpí nudou a vznikajú zlozvyky (obhrýzanie chvostov). Prasnica si pred pôrodom stavia hniezdo z rastlinného materiálu/slamy. Domáca ošípaná nehibernuje a je aktívna celoročne s vrcholmi ráno a podvečer.
Teplota (chov) — pozor, nepotí sa
Dospelé zviera optimálne ~15–20 °C; nad ~25–30 °C riziko prehriatia (nepotí sa!), prasiatka potrebujú teplo (~30 °C v hniezde); chráňte pred prievanom
Ošípaná je cicavec s vlastnou termoreguláciou, no NEMÁ funkčné potné žľazy — nepotí sa, a preto veľmi zle znáša horúčavu. Pri teplotách nad ~25–30 °C jej hrozí prehriatie až smrteľný úpal, najmä u ťažkých, dobre osvalených a tmavých zvierat. Práve preto sa váľa v blate a kalisku — odparovanie vody z kože ju ochladzuje, blato chráni pred slnkom a parazitmi; v chove jej preto v lete treba zabezpečiť tieň, kalisko alebo sprchu a dostatok vody. Dospelé zvieratá majú radi skôr chladnejšie prostredie (optimum okolo 15–20 °C), zatiaľ čo novonarodené prasiatka potrebujú teplo (vyhrievané hniezdo okolo 30–34 °C — inak prechladnú a hynú). Spoločným nepriateľom je prievan a vlhko (dýchacie ochorenia).
Voda, hygiena a kalisko
Čistá pitná voda stále dostupná (pije veľa); čisté suché ležovisko, oddelený hnoj, v lete kalisko/sprcha na ochladenie
Ošípaná pije veľa vody a stály prístup k čistej pitnej vode je nevyhnutný — v horúčave dvojnásobne, lebo sa nepotí (nedostatok vody v kombinácii so slaným krmivom môže spôsobiť smrteľnú otravu soľou). Prostredie treba udržiavať suché, čisté a vetrané: vlhké a znečistené ležovisko vedie k ochoreniam kĺbov, paznechtov, kože a dýchacích ciest. Keďže je ošípaná prirodzene čistotná, oddelene riešte ležovisko, kŕmidlo a miesto na výkaly a hnoj pravidelne odstraňujte. Kalisko alebo sprcha sú v lete dôležité pre termoreguláciu (nie znak špiny). Pozor na zoonózy a parazity — dobrá hygiena a karanténa nových zvierat sú základom prevencie nákaz vrátane AMO.
Spoločnosť (chov)
Sociálne zviera — najlepšie aspoň vo dvojici/skupine; osamelá ošípaná trpí. Kanec býva chovaný oddelene; prasnica pred pôrodom potrebuje pokoj a hniezdo
Ošípaná je vysoko sociálne, kŕdľové zviera — diviaky aj domáce prasatá prirodzene žijú v skupinách s prepracovanou hierarchiou. Osamelá ošípaná (vrátane mini prasaťa) trpí nudou, stresom a osamelosťou, preto sa odporúča chovať aspoň vo dvojici alebo skupine kompatibilných zvierat. Pri spájaní cudzích jedincov dochádza k bojom o poradie, ktoré sa po čase ustália. Kanec (samec) sa pre temperament a pach často chová oddelene a pripúšťa sa cielene. Prasnica pred pôrodom a počas dojčenia potrebuje pokoj, vlastný priestor a hniezdo, je teritoriálna a chráni prasiatka — vtedy môže byť agresívna aj voči človeku. Kastrácia (najmä u mini prasaťa-miláčika) výrazne zlepšuje povahu, znižuje agresiu a pach a uľahčuje spolužitie.
Areál výskytu
Prirodzený areál
Ošípaná domáca (Sus domesticus) je domestikované zviera chované prakticky na celom svete vrátane Slovenska a celej Európy. Jej divý predok diviak lesný (Sus scrofa) je pôvodný v Eurázii a severnej Afrike (vrátane Európy). Samotná domestikácia prebehla nezávisle v Anatólii (Blízky východ) a vo východnej Ázii (povodie Mekongu / dnešná Čína). V kontexte chovu na Slovensku a v Európe je tu uvedený európsky región.
Rozvrh kŕmenia
Čas
Krmivo
Množstvo
Frekvencia
Ráno
Hlavná dávka kŕmnej zmesi (obilniny + bielkovinová zložka + minerálny doplnok) podľa kategórie
podľa hmotnosti, veku a úžitkovosti (rastúce / prasnica / kanec)
denne (1.–2. kŕmenie)
Cez deň
Objemové a zelené krmivo — lucerna, tráva, kŕmna repa, tekvica, varené zemiaky; možnosť rytia vo výbehu
doplnkovo k jadrovej dávke (vláknina a objem)
denne / podľa sezóny
Večer
Druhá dávka kŕmnej zmesi (úžitkový chov sa zvyčajne kŕmi 2× denne)
podľa kŕmnej normy danej kategórie
denne
Pochúťka (mini prasa, vzácne)
Kúsok ovocia alebo zeleniny ako odmena pri tréningu
malé množstvo (riziko obezity)
striedmo (nie vo veľkom)
Voda
Čistá pitná voda — napájačka / nádrž (ošípaná pije veľa)
stále a neobmedzene dostupná
nepretržite, kontrolovať funkčnosť napájačiek
Rozmnožovací cyklus
Pripúšťanie a ruja (živorodý druh)
Prasnica sa hára ~každých 21 dní (ríja 2–3 dni); pári sa celoročne, v chove plánovane
Ošípaná je veľmi plodný cicavec. Prasnica (samica) dospieva pohlavne približne v 5.–8. mesiaci (podľa plemena), no na prvé pripustenie sa zvyčajne čaká do dostatočnej hmotnosti a veku. Hára sa pravidelne približne každých 21 dní, pričom ruja (estrus) trvá 2–3 dni a prejavuje sa nepokojom, opuchom a sčervenaním vulvy a tzv. reflexom stáť (pri tlaku na chrbát počas ruje znehybnie — to je signál pripravenosti). Pripúšťa sa prirodzene kancom alebo umelou insemináciou (v chovoch veľmi rozšírená). Kanec pri namlúvaní vydáva rytmické „spievajúce“ chrochtanie a vylučuje feromóny zo slín. V chove sa rozmnožovanie cielene plánuje; u mini prasaťa-miláčika sa dôrazne odporúča kastrácia oboch pohlaví (povaha, pach, neplánované vrhy, u samíc prevencia nádorov).
Gravidita (~114 dní — „3-3-3“)
~114 dní (rozsah ~112–116) — „3 mesiace, 3 týždne a 3 dni“; prasnica nosí mláďatá v maternici, NEZNÁŠA vajcia
Ošípaná domáca je živorodý cicavec — prasnica nekladie vajcia, ale nosí vyvíjajúce sa prasiatka v maternici a vyživuje ich cez placentu. Gravidita trvá v priemere ~114 dní (rozsah približne 112–116 dní), čo si chovatelia pamätajú ako „3 mesiace, 3 týždne a 3 dni“. V poslednej tretine gravidity rastie potreba energie a bielkovín — dojčiacej a vysokogravidnej prasnici sa upravuje kŕmna dávka. Pred pôrodom (24–48 h vopred) prasnica buduje hniezdo z dostupného materiálu/slamy a je nepokojná. Gravidnú prasnicu treba nechať v pokoji, zabezpečiť čisté teplé miesto na pôrod (pôrodný kotec) a v intenzívnom chove dohliadnuť na priebeh pôrodu. Po pôrode hrozí syndróm MMA (mastitída-metritída-agalakcia) — pozri choroby.
Pôrod a novonarodené prasiatka
Vrh 6–14 prasiat (až 16+ u plodných plemien); rodia sa vidiace a osrstené, no závislé od tepla a mlieka
Prasnica rodí typicky 6–14 prasiat (plodné moderné plemená aj 14–16 a viac). Prasiatka sa rodia osrstené, s otvorenými očami a pohyblivé (relatívne vyspelé), no citlivé na chlad a úplne závislé od materského mlieka — najmä na mledzivo (kolostrum) v prvých hodinách, ktoré im dodáva protilátky (prasiatka sa rodia bez vlastnej imunity). Kritické prvé dni: prasiatka potrebujú teplo (vyhrievané hniezdo ~30–34 °C, inak prechladnú a hynú) a rýchly príjem mledziva; hrozí pridusenie/pridlávenie prasnicou (preto pôrodné kotce s ochrannými hrazdami) a hladovanie slabších. V odchove sa rieši vyrovnávanie vrhov, dopĺňanie železa (prevencia anémie) a hygiena. Materská starostlivosť prasnice je výrazná — privoláva prasiatka k dojčeniu rytmickým chrochtaním.
Prasiatka začínajú ochutnávať pevné krmivo (prestarter) už v prvých týždňoch popri cicaní. Odstav prebieha v intenzívnom chove okolo 3.–4. týždňa, vo welfare/drobnochove neskôr (okolo 6.–8. týždňa) — skorý odstav je stresový a vyžaduje veľmi kvalitné krmivo a hygienu, inak hrozí poodstavová hnačka. Po odstave nasleduje predvýkrm a výkrm (úžitkové zvieratá) alebo odchov chovných jedincov. Pohlavná dospelosť nastáva približne v 5.–8. mesiaci (na chov sa však zvieratá pripúšťajú neskôr, podľa hmotnosti a veku). U mini prasaťa sa odporúča kúpa až po min. 8 týždňoch a včasná kastrácia; pohlavne dospieva tiež okolo pol roka a plnú telesnú veľkosť dosahuje až do 3–5 rokov (preto je veľkosť mláďaťa zavádzajúca!).
Samostatnosť a životnosť
Samostatné po odstave; úžitkové zvieratá sa chovajú krátko, no prirodzená životnosť je 12–18+ rokov (mini prasa)
Prasiatka sú po odstave samostatné. Životnosť závisí od účelu chovu: úžitkové (výkrmové) ošípané sa zabíjajú už v niekoľkých mesiacoch (po dosiahnutí jatočnej hmotnosti), chovné prasnice a kance sa využívajú niekoľko rokov. Prirodzená dĺžka života ošípanej je však pri dobrej starostlivosti okolo 12–18 rokov (mini prasatá-miláčikovia bežne 12–18, výnimočne viac) — to je dôležité pri rozhodovaní o mini prasati ako maláčikovi, ktoré je dlhoročnou zodpovednosťou. Hlavné príčiny zdravotných problémov a strát v chove: (1) africký mor ošípaných (AMO) a iné nákazy; (2) parazity (vonkajšie i vnútorné); (3) obezita a problémy s kĺbmi z prekrmovania a nedostatku pohybu; (4) dýchacie ochorenia (zlé vetranie, prach, prievan); (5) u prasníc syndróm MMA po pôrode; (6) úpal v horúčave (nepotí sa). Prevencia: výživa podľa kategórie, hygiena, biosecurity, odčervovanie, kastrácia (mini prasa) a veterinárna starostlivosť.
Ochočenie a kontakt
3Trvanie: Úžitkový chov mesiace–roky; mini prasa ako miláčik 12–18+ rokov života — dlhodobá zodpovednosť
Ošípaná je inteligentné a učenlivé, no silné, tvrdohlavé a hlučné zviera s konkrétnymi nárokmi — preto „3/5“. Krotenie a budovanie dôvery: ošípaná (a najmä mini prasa) si k známemu človeku vytvára silné puto, spozná meno aj hlas, dá sa naučiť na podložku/WC, chodiť na vôdzke a robiť triky (porovnateľne so psom) — kľúčom je pozitívne posilňovanie (odmena), pokoj a pevné hranice; ošípaná zle znáša násilie a prudkú manipuláciu a väčšina neznáša dvíhanie. Najčastejšie chyby a riziká, ktoré treba poznať vopred: podcenenie konečnej veľkosti (najmä u „mini/teacup“ prasiat — dorastú 50–120 kg a žijú 12–18 rokov), obezita z prekrmovania pochúťkami, chov osamote (sociálna deprivácia), nedostatok priestoru na rytie (frustrácia, zlozvyky), podcenenie hluku a zápachu, vynechaná kastrácia (agresia, pach, neplánované vrhy) a podcenenie nákazlivých chorôb (AMO — biosecurity, zákaz skrmovania kuchynských odpadov). Legislatíva: chov ošípaných na Slovensku podlieha registrácii (CEHZ) a veterinárnym opatreniam — pred zaobstaraním zvieraťa si overte povinnosti aj v prípade jediného „pet“ prasaťa. Dlhodobá zodpovednosť: priestor, výživa podľa kategórie, hygiena, veterinár so skúsenosťami s ošípanými, a u mini prasaťa plán na celý život zvieraťa.
1
Priestor: suchý zateplený prístrešok na ležanie + zabezpečený výbeh s pôdou na RYTIE; tieň a kalisko/sprcha na ochladenie v lete (nepotí sa!)
2
Sociálna potreba: chovať aspoň vo dvojici/skupine — osamelá ošípaná (aj mini prasa) trpí
3
Výživa: vyvážená zmes podľa kategórie (obilniny + bielkovina + objemové krmivo + minerály), čistá voda STÁLE dostupná; NEPREKRMOVAŤ (obezita, kĺby)
4
Legislatíva a biosecurity: registrácia chovu (CEHZ), prísny ZÁKAZ skrmovania kuchynských odpadov/mäsa (riziko AMO), karanténa nových zvierat
5
Kastrácia (najmä mini prasa-miláčik): zlepšuje povahu, znižuje agresiu a pach, bráni neplánovaným vrhom
6
Zdravie a prevencia: odčervovanie a kontrola vonkajších parazitov, dobré vetranie (dýchacie ochorenia), pozor na úpal v horúčave; u prasníc sledovať MMA po pôrode
7
Manipulácia: pracovať pokojne na zemi, NEDVÍHAŤ (väčšina to neznáša a kvičí); pozor na silu zvieraťa, na prasnicu s prasiatkami a na nekastrovaného kanca
8
Výchova a obohatenie: učiť na podložku/WC, vôdzku a triky odmenou; zabezpečiť priestor na rytie a hračky (prevencia nudy a zlozvykov)
9
Pred zaobstaraním mini prasaťa zvážte konečnú veľkosť (50–120 kg), životnosť (12–18 r), hluk, zápach, plot proti podrytiu a vhodného veterinára
Cena a kde kúpiť
Úžitkové prasiatko (odstavča) bežne ~50–120 € podľa plemena a regiónu; chovné čistokrvné zvieratá a mini prasiatka drahšie. Hlavné náklady sú na ustajnenie, krmivo a veterinára
Bez CITES (domestikovaný druh). Samotná cena úžitkového odstavčaťa býva orientačne 50–120 € (kolíše podľa plemena, regiónu a trhu), chovné čistokrvné zvieratá (registrované prasnice, kance) a mini prasiatka sú drahšie. Skutočné náklady sú však v chove: ustajnenie a výbeh, kvalitné krmivo (priebežne — najväčšia položka v úžitkovom chove), minerálne doplnky, veterinárna starostlivosť (odčervovanie, ošetrenie, u mini prasaťa kastrácia a úprava paznechtov a klov), a u drobnochovateľa povinnosti spojené s registráciou (CEHZ) a biosecurity. Pri mini prasati ako miláčikovi rátajte s nákladmi a starostlivosťou na 12–18 rokov a s tým, že zviera dorastie podstatne viac, než sľubuje predajca. NIKDY nekupujte „mini/teacup“ prasa impulzívne na základe veľkosti mláďaťa — množstvo takýchto zvierat končí v útulkoch. Pri úžitkovom chove sa cena zvieraťa rieši v kontexte ekonomiky výkrmu.
Registrovaný chov / overený chovateľ s evidenciou (CEHZ) — informácie o veku (min. 8 týždňov), plemene, zdravotnom stave a o pôvode; ukážka rodičov a podmienok chovu
Špecializovaný chovateľ čistokrvných plemien (so záznamom o pôvode) — ak je cieľom konkrétne úžitkové plemeno (biela ušľachtilá, landras, duroc, mangalica)
Záchranná stanica / útulok pre mini prasatá — vhodná alternatíva pre záujemcu o mini prasa-miláčika (často už kastrované a sú reálne informácie o veľkosti)
Na čo si dať pozor
Skontrolujte vek a zdravotný stav: prasiatko by nemalo byť odstavené a predané pred 8. týždňom (predčasný odstav = stres a riziko hnačky). Zdravé prasiatko je čulé, zvedavé a pohyblivé, má jasné oči bez výtoku, čistý suchý rypák bez výtoku (bez kašľa a kýchania — dýchacie nákazy), ružovú/zdravú kožu bez rán, chrást, plešín a parazitov, čistý zadok (bez hnačky), správne postavené končatiny a normálnu chôdzu (nie kríванie a opuchnuté kĺby). Vyžiadajte si informácie o kŕmení, odčervovaní a doklady o pôvode a evidencii chovu. Pre mini prasa trvajte na videní rodičov (reálna konečná veľkosť!) a vyhnite sa predajcom, ktorí sľubujú „teacup/micro“ veľkosť — sú to marketingové pojmy bez definície, prasa dorastie 50–120 kg. Vyhnite sa: apatickým prasiatkam, takým s výtokom z očí/nosa, kašľom, hnačkou alebo opuchnutými kĺbmi, a impulzívnemu nákupu „pre deti“. Pred kúpou si overte legislatívne povinnosti (registrácia chovu, veterinárne opatrenia proti AMO) a pri mini prasati plán na kastráciu a celoživotnú starostlivosť (12–18 r).
Porovnanie s podobnými druhmi
Ošípaná domáca (Sus domesticus)
Diviak lesný (Sus scrofa)
Mangalica (plemeno ošípanej)
Mini prasa (vietnamské / göttingenské)
Pekari pásavý (Dicotyles tajacu)
Dĺžka
Telo 0,9–1,8 m (podľa plemena)
Telo 1,1–1,8 m
Telo 0,9–1,4 m
Telo 0,5–1 m
Telo 0,8–1 m
Váha
100–350 kg (kanec viac; mini prasa 50–120 kg)
50–200 kg (kanec aj viac)
120–250 kg
50–120 kg (NIE „teacup“!)
15–30 kg
Dožitie
12–18 r (úžitkové sa zabíjajú skôr)
10–14 r (voľne menej)
ako ošípaná
12–18 r
10–20 r
Hlučnosť
3/5
—
3/5
3/5
—
Stav IUCN
domestikovaný druh (bez CITES)
IUCN LC (hojný, miestami premnožený)
domáce plemeno (Sus domesticus)
domáce plemeno (Sus domesticus)
IUCN LC
Povaha
Domestikovaný párnokopytník, všežravec, ryje rypákom, veľmi inteligentná a sociálna, živorodá, nepotí sa (kalisko)
Divý predok ošípanej, tmavá štetinatá srsť, kly, ostražitý, žije v črede; v SR voľne v lesoch (poľovná zver)
Staré odolné tučné plemeno s kučeravou „vlnenou“ srsťou, chované pre masť a kvalitné mäso; pasienkový chov
Zakrslé plemeno chované ako miláčik; visiace brucho, krátke nohy; inteligentné, hlučné, ryje — pozor na obezitu a konečnú veľkosť
PRASATU PODOBNÝ, no iná čeľaď (pekariovité) — americký náprotivok svíň; žije v skupinách, pižmová žľaza na chrbte; NIE je ošípaná
Areál
Chová sa celosvetovo; predok z Eurázie
Eurázia a sev. Afrika; introdukovaný do mnohých oblastí
Pôvod Maďarsko (Karpatská kotlina); chované v str. Európe
Pôvod JV Ázia (vietnamské) / chovné línie (göttingenské); celosvetovo
Amerika (juhozápad USA po Argentínu)
Choroby a prevencia
Africký mor ošípaných (AMO/ASF) — vírusové, hlásna nákaza
vysoká
Príznaky: Vysoká horúčka (40–42 °C), strata chuti, slabosť a malátnosť, červené/fialové škvrny a začervenanie kože (uši, rypák, brucho, končatiny), krvácanie, niekedy zvracanie či (krvavá) hnačka, u prasníc potraty; časté NÁHLE úhyny
Najnebezpečnejšia choroba ošípaných — vysoko nákazlivé vírusové ochorenie s úmrtnosťou pri akútnej forme blízko 100 %. Postihuje len ošípané a diviaky (NIE je nebezpečné pre človeka, ale spôsobuje obrovské hospodárske škody). Neexistuje liečba a bežne dostupná vakcína zatiaľ chýba — jedinou obranou je prevencia a biosecurity. Šíri sa priamym kontaktom medzi zvieratami, kontaminovaným krmivom a bravčovými výrobkami, predmetmi, obuvou a dopravou, a mäkkými kliešťami rodu Ornithodoros; rezervoárom v prírode sú diviaky. AMO je povinne hlásna nákaza — pri podozrení treba okamžite kontaktovať veterinárnu správu. Prevencia: prísny ZÁKAZ skrmovania kuchynských odpadov a bravčových zvyškov, zamedzenie kontaktu domácich ošípaných s diviakmi, karanténa nových zvierat, dezinfekcia, kontrola pohybu osôb a vozidiel a dodržiavanie veterinárnych opatrení.
Parazity (vnútorné aj vonkajšie) — červy, prasacia svrab, vši
stredná
Príznaky: Chudnutie a zlý rast napriek chuti, kašeľ (migrujúce larvy), hnačka, matná drsná koža; pri svrabe (Sarcoptes) intenzívne svrbenie, škriabanie, chrasty a strata srsti; viditeľné vši
Ošípané trpia vnútornými parazitmi (najmä škrkavka prasacia Ascaris suum, ktorej larvy migrujú cez pľúca a pečeň — tzv. „mliečne škvrny“ na pečeni; ďalej pľúcne a črevné červy) aj vonkajšími parazitmi — prasací svrab (zákožka Sarcoptes scabiei var. suis) spôsobuje silné svrbenie, chrasty a stratu kondície, a vši ošípaných (Haematopinus suis). Parazity znižujú rast, využiteľnosť krmiva a oslabujú imunitu. Diagnostika vyšetrením trusu / kožného zoškrabu, liečba antiparazitikami (napr. ivermektín) podľa veterinára. Prevencia: pravidelné odčervovanie podľa programu, čisté suché ustajnenie, karanténa a ošetrenie nových zvierat, kontrola hlodavcov a hygiena. Niektoré parazity sú zoonózy — dôležitá je hygiena a tepelná úprava mäsa.
Obezita a problémy s kĺbmi a paznechtami (najmä mini prasa)
stredná
Príznaky: Nadváha, tukové záhyby (až prekrytie očí u mini prasaťa), neochota pohybu, krívanie, opuchnuté kĺby, prerastené paznechty, dýchavičnosť
Obezita je jedným z najčastejších problémov chovaných ošípaných, najmä mini prasiat-miláčikov — vzniká z prekrmovania (najmä pochúťkami a nevhodným krmivom) a nedostatku pohybu. Nadváha zaťažuje kĺby a končatiny (krívanie, artróza), sťažuje pohyb a dýchanie a u mini prasaťa môžu tukové záhyby prekryť oči a obmedziť zrak. Súvisiacim problémom sú prerastené paznechty a kly, ktoré treba pravidelne upravovať. Prevencia a riešenie: správne odmerané kŕmenie (kvalitné krmivo/pelety pre danú kategóriu, minimum pochúťok), dostatok pohybu a možnosť ryť, kontrola hmotnosti a kondície a pravidelná úprava paznechtov u veterinára. U úžitkových zvierat sa kĺbové problémy a krívanie riešia aj cez ustajnenie (nešmykľavá suchá podlaha) a výživu.
Dýchacie ochorenia (respiračný komplex — enzootická pneumónia a i.)
stredná
Príznaky: Kašeľ (najmä suchý, dráždivý), kýchanie, sťažené a zrýchlené dýchanie, výtok z nosa, horúčka, zlý rast a využitie krmiva, malátnosť
Ochorenia dýchacích ciest patria medzi najčastejšie a ekonomicky najvýznamnejšie problémy v chove ošípaných. Na respiračnom komplexe sa podieľa viacero pôvodcov — baktérie (Mycoplasma hyopneumoniae — enzootická pneumónia, Actinobacillus pleuropneumoniae, pasteurely) aj vírusy (PRRS, chrípka ošípaných) — často v kombinácii. Riziko zvyšuje zlé vetranie, vysoká koncentrácia amoniaku a prachu, prievan, vlhko, preplnenie a stres. Prejavuje sa kašľom, sťaženým dýchaním a zhoršeným rastom. Liečba cielená (antibiotiká na bakteriálne pôvodce) podľa veterinára, no kľúčová je prevencia: dobré vetranie bez prievanu, suché čisté prostredie, primeraná hustota, kvalitné krmivo, očkovanie podľa situácie v chove a karanténa nových zvierat.
Syndróm MMA u prasníc (mastitída – metritída – agalakcia)
vysoká
Príznaky: Po pôrode: horúčka a malátnosť prasnice, tvrdé, opuchnuté a bolestivé mliečne žľazy, znížená alebo žiadna tvorba mlieka, výtok z rodidiel, nechutenstvo; prasiatka hladujú, kvičia a chudnú
MMA (mastitis-metritis-agalactia), dnes označovaný aj ako poporodná dysgalakcia, je vážny súbor príznakov u prasnice po pôrode — kombinácia zápalu mliečnej žľazy (mastitída), zápalu maternice (metritída) a poklesu až výpadku tvorby mlieka (agalakcia/dysgalakcia). Vzniká do niekoľkých dní po pôrode, často pri zlej hygiene pôrodu, zápche, stresu, obezite či nevhodnej výžive. Je nebezpečný najmä pre prasiatka — bez dostatku mlieka rýchlo hladujú a hynú. Liečba (antibiotiká, podpora tvorby mlieka, protizápalová a podporná liečba) patrí do rúk veterinára a je urgentná. Prevencia: čistý a pokojný pôrodný kotec, hygiena pôrodu, primeraná kondícia prasnice (nie obézna), kvalitné krmivo s dostatkom vlákniny (prevencia zápchy), dostatok vody a dohľad nad pôrodom a prvými dňami laktácie.
Otrava soľou / dehydratácia a úpal (z deficitu vody a horúčavy)
Ošípaná sa nepotí a pije veľa vody, preto sú nedostatok vody a horúčava osobitným rizikom. Otrava soľou (vlastne otrava z deficitu vody) vzniká, keď zviera prijme veľa soli (slané zvyšky, krmivo) a NEMÁ dostatok pitnej vody — prejavuje sa nervovými príznakmi (kŕče, dezorientácia) a môže byť smrteľná; voda sa v takom prípade dopĺňa opatrne a postupne podľa veterinára (náhle napojenie zhoršuje mozgový edém). Úpal/prehriatie hrozí v lete pri teplotách nad ~25–30 °C, najmä bez tieňa, kaliska a vody. Prevencia: stály prístup k čistej vode, žiadne preslané krmivo, v lete tieň, kalisko alebo sprcha a dobré vetranie, a u prasiatok naopak dostatok tepla. Pri nervových príznakoch alebo kolapse ide o akútnu núdzu — okamžite k veterinárovi.
Prevencia
Ošípaná domáca je pri správnej starostlivosti odolné a dlhoveké zviera (prirodzene 12–18+ rokov), no má niekoľko špecifických a vážnych rizík. Kľúčové preventívne opatrenia: (1) BIOSECURITY a prevencia AMO — prísny ZÁKAZ skrmovania kuchynských odpadov a bravčových zvyškov, zamedzenie kontaktu s diviakmi, karanténa nových zvierat, dezinfekcia a kontrola pohybu osôb a vozidiel; AMO je hlásna nákaza, pri podozrení okamžite volajte veterinárnu správu; (2) Voda STÁLE dostupná a žiadne preslané krmivo — prevencia smrteľnej otravy soľou a dehydratácie (ošípaná sa nepotí); (3) Ochrana pred horúčavou — v lete tieň, kalisko/sprcha a vetranie (riziko úpalu nad ~25–30 °C), prasiatkam naopak teplo; (4) Správna výživa podľa kategórie a NEPREKRMOVANIE — prevencia obezity, problémov s kĺbmi a u prasníc ťažkých pôrodov; (5) Odčervovanie a kontrola parazitov (škrkavky, svrab, vši) podľa programu; (6) Dobré vetranie a suché čisté prostredie — prevencia dýchacích ochorení a kĺbových/kožných problémov; (7) u prasníc sledovať poporodné obdobie (MMA — horúčka, tvrdé vemeno, málo mlieka, hladujúce prasiatka → urgentne k veterinárovi); (8) Úprava paznechtov a klov (najmä mini prasa) a kontrola hmotnosti; (9) Kastrácia mini prasaťa-miláčika (povaha, pach, neplánované vrhy); (10) Vyberte si veterinára so skúsenosťami s ošípanými a dodržiavajte legislatívne povinnosti (registrácia chovu, veterinárne opatrenia).
Zaujímavosti
1
Domestikovaná dvakrát nezávisle — ošípaná pochádza z diviaka lesného (Sus scrofa) a domestikovala sa nezávisle na dvoch miestach naraz — v Anatólii (Blízky východ) a vo východnej Ázii (povodie Mekongu / dnešná Čína) — pred približne 9 000 rokmi, z dvoch geneticky odlišných populácií diviaka.
2
Jedno z najinteligentnejších hospodárskych zvierat — výskumy kognície radia ošípanú medzi najmúdrejšie zvieratá vôbec, porovnateľne so psom či primátmi. Rýchlo sa učí, má dobrú pamäť, rozlišuje jedince a zvládne aj ovládať kurzor joystickom v testoch.
3
Mýtus o špine — prasa je čistotné — najrozšírenejší omyl. Ošípaná si prirodzene oddelí miesto na výkaly od miesta na ležanie a kŕmenie. Vyzerá „špinavo“ len preto, lebo sa rada váľa v blate — a to z úplne praktického dôvodu.
4
Nepotí sa — kalisko je „klimatizácia“ — ošípaná nemá funkčné potné žľazy a nedokáže sa ochladiť potením. Váľaním v blate a kalisku si znižuje teplotu (odparovanie), chráni kožu pred slnkom a zbavuje sa parazitov. V horúčave nad ~25–30 °C jej hrozí úpal.
5
Ryje rypákom — vrodená potreba — citlivý a silný rypák (rýľ) je dokonalý nástroj na rytie v pôde za koreňmi, hubami a bezstavovcami. Rytie je natoľko zakorenené, že ak ho zviera nemôže napĺňať, je frustrované a objavujú sa zlozvyky (obhrýzanie chvostov).
6
Veľmi plodná a „3-3-3“ — prasnica je gravidná v priemere ~114 dní, čo si chovatelia pamätajú ako „3 mesiace, 3 týždne a 3 dni“, a rodí typicky 6–14 prasiat (plodné plemená aj 16+). Prasiatka sa rodia vidiace a osrstené, ale závislé od tepla a mledziva.
7
Hlasná komunikácia — ošípaná má bohatý „slovník“: spokojné chrochtanie pri rytí a kontakte, rytmické chrochtanie prasnice pri dojčení (privoláva prasiatka k cecíkom) a hlasné prenikavé kvičanie pri vzrušení či strese — patrí medzi najhlasnejšie zvuky hospodárskych zvierat.
8
Stovky plemien — od mäsa po masť — z domestikovanej ošípanej sa vyšľachtili stovky plemien: mäsové (biela ušľachtilá / Large White, landras, duroc, pietrain) aj staré tučné a odolné plemená ako mangalica s charakteristickou kučeravou („vlnenou“) srsťou, chovaná pre masť a kvalitné mäso.
9
Mini prasa nie je „teacup“ — pojmy „teacup“, „micro“ a „pocket“ pig sú marketing bez definície. Aj „mini“ prasa dorastie bežne 50–120 kg a plnú veľkosť dosahuje až za 3–5 rokov; žije 12–18 rokov. Práve podcenenie veľkosti je dôvod, prečo množstvo mini prasiat končí v útulkoch.
10
Africký mor ošípaných — globálna hrozba — AMO je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie ošípaných a diviakov s úmrtnosťou blízko 100 %, bez liečby a bežnej vakcíny. Pre človeka nie je nebezpečné, no spôsobuje obrovské škody — preto platí prísny zákaz skrmovania kuchynských odpadov a tvrdé biosecurity opatrenia.
Taxonomická klasifikácia
speciesOšípaná domáca
RíšaAnimalia
KmeňChordata
TriedaMammalia (cicavce)
RadArtiodactyla (párnokopytníky)
PodradSuina (svine)
ČeľaďSuidae (sviňovité)
RodSus Linnaeus, 1758
DruhS. domesticus Erxleben, 1777
PoddruhyOšípaná domáca sa najčastejšie vedie ako samostatný druh Sus domesticus, alternatívne ako poddruh / domestikovaná forma diviaka Sus scrofa domesticus. Predkom je diviak lesný (Sus scrofa); domestikácia prebehla nezávisle minimálne na dvoch miestach — v Anatólii (Blízky východ) a vo východnej Ázii (povodie rieky Mekong / dnešná Čína) — pred približne 9 000 rokmi, z dvoch geneticky odlišných (európskej a ázijskej) populácií diviaka. Domáce línie sa neskôr ešte krížili (introgresia) s miestnymi diviakmi. Z domestikovanej formy sa vyšľachtili stovky plemien — od veľkých úžitkových mäsových (biela ušľachtilá / Large White, landras, duroc, pietrain) cez staré tučné plemená (mangalica) až po zakrslé „mini“ plemená (vietnamské visiace brucho, göttingenské miniprasa). Ošípaná je párnokopytník — na rozdiel od koňa stúpa na dva funkčné prsty (raticu); rypákom (rýľ) ryje v pôde za potravou. Diviak ako divý predok je v prírode hojný (IUCN LC) a v mnohých oblastiach premnožený.
Často kladené otázky
Nie — je to jeden z najväčších mýtov. Ošípaná je prirodzene čistotná: keď má dosť priestoru, sama si oddelí miesto na výkaly od miesta na ležanie a kŕmenie. „Špinavo“ pôsobí len preto, že sa rada váľa v blate — a to z čisto praktických dôvodov: ošípaná sa NEPOTÍ (nemá funkčné potné žľazy), takže kalisko je jej spôsob ochladenia (termoregulácie), blato ju zároveň chráni pred spálením slnkom a pomáha jej zbaviť sa vonkajších parazitov. Vo vlhkom, znečistenom a stiesnenom ustajnení sa ošípaná „zašpiní“ preto, lebo jej nedáme možnosť oddeliť si toaletu — nie z prirodzenej nečistotnosti. Ak chcete čistú ošípanú, dajte jej suché ležovisko, oddelený priestor a v lete kalisko alebo sprchu na ochladenie.
Áno — ošípaná patrí medzi najinteligentnejšie hospodárske zvieratá vôbec. Výskumy kognície ju porovnávajú so psom, ba aj s primátmi: rýchlo sa učí klasickým aj operantným podmieňovaním, má výbornú pamäť, rieši jednoduché úlohy, rozlišuje jednotlivé osoby a iné zvieratá, reaguje na svoje meno a v experimentoch dokáže dokonca ovládať kurzor joystickom. Mini prasa sa dá naučiť chodiť na vôdzke, používať podložku/WC a robiť triky podobne ako pes. Práve táto inteligencia je dvojsečná: ošípaná je zvedavá, vynaliezavá a tvrdohlavá, dokáže otvárať západky a hľadať potravu, a ak sa nudí (málo priestoru, žiadna možnosť ryť), je frustrovaná a objavujú sa zlozvyky. Inteligencii treba prispôsobiť chov — obohatenie prostredia, pohyb, sociálny kontakt a výchovu odmenou.
Ošípaná je všežravec. V chove tvoria základ kŕmnej dávky obilniny (jačmeň, pšenica, kukurica, ovos) ako zdroj energie, doplnené o bielkovinu (sójový/repkový šrot, hrach), objemové a zelené krmivo (lucerna, tráva, kŕmna repa, tekvica, varené zemiaky) a minerálno-vitamínový doplnok. Zloženie sa líši podľa kategórie (rastúce prasa, dojčiaca prasnica, kanec). Voda musí byť stále dostupná.Najdôležitejší zákaz: v EÚ a na Slovensku je PRÍSNE ZAKÁZANÉ skrmovať kuchynský odpad a zvyšky s mäsom — práve nedostatočne tepelne spracované bravčové výrobky sú častou cestou zavlečenia afrického moru ošípaných (AMO). Ďalej NEDÁVAJTE: plesnivé a kvasiace krmivo (mykotoxíny), surové a zelené zemiaky (solanín), preslané zvyšky (otrava soľou pri nedostatku vody), cibuľu, surové fazule, avokádo a čokoládu, a vyhýbajte sa prekrmovaniu (obezita, kĺby). U mini prasaťa kŕmte odmeraným množstvom špeciálnych peliet pre mini prasatá a zeleninou — pochúťok striedmo (veľmi ľahko obézia).
Ošípaná je veľké, silné a pohyblivé zviera a potrebuje výrazne viac priestoru, než sa pri intenzívnom chove často poskytuje: suché, zateplené a vetrané ležovisko + výbeh s pôdou na rytie a oddelené miesto na výkaly (ošípaná je čistotná). Horúčavu znáša zle, lebo sa nepotí — pri teplotách nad ~25–30 °C jej hrozí prehriatie až úpal, preto v lete potrebuje tieň, kalisko alebo sprchu a dostatok vody. Dospelé zvieratá majú radšej chladnejšie prostredie, novonarodené prasiatka naopak potrebujú teplo (vyhrievané hniezdo ~30–34 °C). Spoločným nepriateľom je prievan a vlhko (dýchacie ochorenia). Pre mini prasa ako miláčika NESTAČÍ byt — potrebuje zabezpečenú záhradu/výbeh s možnosťou ryť, prístrešok, tieň, vodu a plot, ktorý nepodryje. Je to sociálne zviera, najlepšie sa cíti aspoň vo dvojici.
Ošípaná je cicavec a je živorodá — NEKLADIE vajcia, nosí prasiatka v maternici a vyživuje ich cez placentu. Je veľmi plodná: prasnica sa hára približne každých 21 dní (ruja trvá 2–3 dni) a pári sa celoročne; v chove sa pripúšťa kancom alebo umelou insemináciou. Gravidita trvá v priemere ~114 dní — chovatelia si to pamätajú ako „3 mesiace, 3 týždne a 3 dni“. Prasnica rodí typicky 6–14 prasiat (plodné plemená aj 16+), ktoré sa rodia osrstené a vidiace, no citlivé na chlad a úplne závislé od mlieka, najmä od mledziva (kolostra) v prvých hodinách (dodáva im protilátky). Prasiatka v prvých dňoch potrebujú teplo a hrozí im pridlávenie prasnicou (preto pôrodné kotce). Po pôrode treba u prasnice sledovať syndróm MMA (zápal vemena/maternice a pokles mlieka). U mini prasaťa-miláčika sa kvôli plodnosti, povahe a pachu dôrazne odporúča kastrácia.
Môže byť, ale len pri realistických očakávaniach — a NIE je to nenáročný „teacup“ maláčik. Najväčší problém je veľkosť: pojmy „teacup“, „micro“ a „pocket“ pig sú marketing bez akejkoľvek definície. Aj „mini“ prasa dorastie bežne 50–120 kg a plnú veľkosť dosahuje až za 3–5 rokov — mláďa preto vôbec nehovorí o konečnej veľkosti (preto trvajte na videní rodičov). Mini prasa žije 12–18 rokov, je inteligentné, sociálne, tvrdohlavé a hlučné (prenikavo kvičí), má silnú potrebu ryť a do bytu nepatrí — potrebuje zabezpečenú záhradu/výbeh, prístrešok, tieň, vodu a plot proti podrytiu. Treba ho kastrovať (povaha, pach, neplánované vrhy), pravidelne upravovať paznechty a kly, kŕmiť odmerane (ľahko obézie) a zabezpečiť veterinára so skúsenosťami s ošípanými. Je tiež sociálne — najlepšie aspoň vo dvojici. A pozor aj na legislatívu: chov ošípanej (aj jedinej, „pet“) podlieha na Slovensku registrácii a veterinárnym opatreniam. Práve podcenenie veľkosti, hluku a dĺžky života je dôvod, prečo množstvo mini prasiat končí v útulkoch — preto zvážte aj adopciu.
Africký mor ošípaných (AMO/ASF) je najnebezpečnejšia choroba ošípaných — vysoko nákazlivé vírusové ochorenie postihujúce ošípané a diviaky, s úmrtnosťou pri akútnej forme blízko 100 %. Pre človeka NIE je nebezpečné (nejde o zoonózu), ale spôsobuje obrovské hospodárske škody. Neexistuje liečba a bežne dostupná vakcína zatiaľ chýba — jedinou obranou je prevencia. Príznaky: vysoká horúčka (40–42 °C), strata chuti, slabosť, červené/fialové sfarbenie kože (uši, rypák, brucho, končatiny), krvácanie, niekedy zvracanie či hnačka, u prasníc potraty a časté náhle úhyny. Šíri sa kontaktom medzi zvieratami, kontaminovaným krmivom a bravčovými výrobkami, predmetmi, obuvou a dopravou a kliešťami; rezervoárom sú diviaky. AMO je povinne hlásna nákaza — pri podozrení okamžite kontaktujte veterinárnu správu. Prevencia (biosecurity): prísny ZÁKAZ skrmovania kuchynských odpadov a bravčových zvyškov, zamedzenie kontaktu domácich ošípaných s diviakmi, karanténa nových zvierat, dezinfekcia, kontrola pohybu osôb a vozidiel a dodržiavanie veterinárnych opatrení.
ZDROJ: Giuffra et al. 2000 (Genetics — Origin of the Domestic Pig: independent domestication and subsequent introgression), Larson et al. (pig domestication Anatolia a východná Ázia), FAO (African Swine Feve
