Camelidae (ťavovité)
Alpaka je akusticky nenáročné zviera s bohatou, no prevažne tichou „rečou“. Najtypickejším zvukom je hučanie (humming) — mäkké, melodické nosové mrmlanie, ktorým alpaky neustále udržiavajú kontakt v stáde; matka a mláďa (cria) si ním vymieňajú signály takmer nepretržite a alpaka ho vydáva aj keď je zvedavá, spokojná, nervózna alebo opatrná. Pri spore o krmivo alebo o postavenie v stáde počuť fŕkanie a krátke varovné zvuky sprevádzané pľuvaním. Pri pocite ohrozenia (pes, líška, neznámy votrelec) vydá alpaka prenikavý vysoký poplašný krik (alarm call), ktorý zalarmuje celé stádo — je hlasný, ale zriedkavý a situačný. Samce počas párenia vydávajú charakteristické rytmické hrdelné „orgľovanie“ (orgling). Mláďatá pri strate kontaktu s matkou vysoko a naliehavo volajú. V bežnej prevádzke je alpaka pre okolie a susedov nerušivá — dominuje tiché hučanie, hlasné prejavy sú výnimkou.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Celý deň (pastva / ad libitum) | Čerstvá paša (sezóna) alebo kvalitné lúčne/trávne seno — základ stravy | voľne na pastvine; seno stále dostupné | nepretržite počas dňa |
| Zima / nedostatok paše | Kvalitné seno ad libitum + podľa potreby granule pre ťavovité | seno voľne; granule len cielene (gravidné/kojace, mladé, chudnúce) | denne |
| Priebežne | Minerálna líza / doplnok so selénom a vitamínmi D a E | podľa rozboru a odporúčania veterinára (pozor na toxicitu selénu) | voľne k dispozícii / periodicky |
| Pochúťka (vzácne) | Kúsok netoxického ovocia/zeleniny alebo vetvička na okus | malé množstvo, nie ako základ | občas (nie denne) |
| Voda | Čerstvá čistá voda | stále dostupná (v lete chladná a dostatok, v zime nezamrznutá) | denne meniť a kontrolovať |
Alpaka má indukovanú ovuláciu — samica (hembra) nemá pravidelný pohlavný cyklus, ale uvoľní vajíčko až ako reakciu na samotné párenie, preto sa dá pripúšťať prakticky celoročne (v miernom pásme sa termín často plánuje tak, aby mláďa prišlo na svet v teplej časti roka). Pohlavná dospelosť: samice spravidla okolo 12–24 mesiacov (do chovu sa pripúšťajú, keď dosiahnu dostatočnú hmotnosť a vývin), samce neskôr, zvyčajne 24–36 mesiacov. Párenie prebieha poležiačky („kush“ poloha) a trvá pomerne dlho, pričom samec vydáva charakteristické rytmické „orgľovanie“ (orgling). Úspešnosť zabreznutia sa overuje opätovným privedením samca (zabreznutá samica ho odmieta, tzv. „spit-off“) alebo ultrazvukom. V chove sa výber rodičovských párov plánuje podľa kvality vlny, stavby tela a zdravia.
Alpaka je živorodý cicavec — samica nekladie vajcia, ale nosí jediné vyvíjajúce sa mláďa v maternici a vyživuje ho cez placentu. Gravidita je dlhá — približne 11,5 mesiaca (zhruba 335–360 dní), čo treba zohľadniť pri plánovaní pripúšťania. Spravidla sa vyvíja jediné mláďa (dvojčatá sú u ťavovitých veľmi vzácne a rizikové). Gravidnú samicu treba nechať v pokoji v stáde, zabezpečiť kvalitnú pašu/seno a vyvážené minerály a vitamíny (najmä selén a vit. D/E), primeranú kondíciu (nie obezitu) a ochranu pred horúčavou. Veterinárne sledovanie a prípadná suplementácia sa riadia individuálne. Tesne pred pôrodom sa samica zvyčajne oddelí od stáda a hľadá pokojné miesto.
Samica rodí typicky jedno mláďa, ktoré sa nazýva cria (čít. „krí-a“). Zvláštnosťou je, že alpaky rodia takmer výlučne cez deň (dopoludnia/popoludní) — pravdepodobne ide o adaptáciu z chladných Ánd, aby sa mláďa pred nočným mrazom stihlo osušiť a zohriať. Cria sa rodí osrstená, vidiaca a vyvinutejšia (prekociálna) — na rozdiel od bezmocných mláďat napr. králika — a do hodiny až dvoch sa zvyčajne postaví a začne hľadať vemeno. Váži približne 6–9 kg. Kľúčové je, aby do prvých hodín prijala mledzivo (kolostrum) (ochranné protilátky). Matka a mláďa spolu nepretržite hučia (humming) a vytvárajú silné puto. Pôrod (kotenie) prebieha zvyčajne hladko; ak sa zdrží alebo niečo nie je v poriadku, treba privolať veterinára. Mláďatá sa nemajú nadmerne „poludšťovať“ (najmä samce — riziko berserk syndrómu).
Cria cmúľa mlieko približne pol roka a popri tom čoskoro okusuje pašu a seno (prežúvanie a osídľovanie tráviaceho traktu mikroflórou). Odstav sa robí postupne okolo 6. mesiaca (podľa kondície a hmotnosti mláďaťa aj matky). Po odstave je dôležité nemeniť náhle krmivo, zabezpečiť kvalitnú vlákninu a spoločnosť rovesníkov. Pohlavná dospelosť: samice dozrievajú zhruba medzi 12.–24. mesiacom (pripúšťajú sa až pri dostatočnej hmotnosti a vyspelosti), samce neskôr, okolo 24–36 mesiacov — vtedy sa dospievajúce samce oddeľujú od samíc, aby nedošlo k nekontrolovanému a príbuzenskému páreniu, a chovne nepotrebné samce sa často kastrujú (pokojnejšia povaha, ľahší spoločný chov). Plnú telesnú veľkosť dosahuje alpaka okolo 2–3 rokov.
Pri dobrej starostlivosti sa alpaka dožíva 15–20 rokov — je to teda dlhodobý chovateľský záväzok porovnateľný s koňom alebo veľkým psom. Hlavné riziká skráteného života a úmrtia v chove: (1) meningeálny červ (Parelaphostrongylus tenuis) — neurologický parazit prenášaný od jeleňovitej zveri cez slimáky a slizniaky, ktorý môže byť smrteľný (prevencia odčervovaním a oplotením proti jeleňom); (2) vnútorné parazity (najmä Haemonchus a iné hlísty) a kokcidióza, najmä na mokrých a preľudnených pastvinách; (3) prehriatie (heat stress) v lete — predovšetkým u neostrihaných zvierat; (4) deficit selénu a vitamínov D/E v karenčných oblastiach; (5) zubné a chodidlové problémy (prerastené rezáky, bojové zuby, neostrihané nechty); (6) komplikácie pôrodu a u mláďat slabý príjem mledziva. Základom dlhého života je stádo, pastvina s tieňom a prístreškom, strihanie raz ročne, minerály (selén), pravidelné odčervovanie a kontrola trusu, strihanie nechtov a zubov a prevencia meningeálneho červa, plus veterinár so skúsenosťami s ťavovitými.
Alpaka je relatívne nenáročné, ale špecifické hospodárske zviera — preto „3/5“: nevyžaduje náročný výcvik, no kladie konkrétne nároky na priestor, stádo a pravidelnú odbornú starostlivosť, ktoré začínajúci chovatelia podceňujú. Krotenie a manipulácia: alpaka je koristová zver s výraznou únikovou zónou — vzťah sa buduje trpezlivosťou, pokojom a predvídateľnosťou (krmivo z ruky, žiadne prudké pohyby a krik). Dá sa naučiť na ohlávku a vodenie a na pokojnú manipuláciu pri strihaní, odčervovaní a ošetrení nechtov/zubov. Najčastejšie chyby a povinnosti, ktoré treba poznať vopred: chov osamote (alpaka MUSÍ mať stádo — min. 2–3), podcenenie letnej horúčavy (tieň, vetranie, strihanie pred letom), zanedbanie strihania raz ročne a strihania nechtov, vynechanie doplnku selénu a vitamínov D/E v deficitných oblastiach, slabá prevencia parazitov (najmä meningeálneho červa od jeleňovitej zveri — oplotenie a odčervovanie) a prehnané „poludšťovanie“ ručne odchovaných samcov (berserk syndróm). Dlhodobá zodpovednosť: 15–20 rokov, pastvina s prístreškom, náklady na seno, strihača (raz ročne), veterinára so skúsenosťami s ťavovitými, minerály a odčervovanie. Pred kúpou zvážte priestor, kto sa o stádo postará počas dovoleniek a fakt, že kupujete vždy aspoň dve zvieratá.
Priestor: pastvina s bezpečným oplotením (proti psom/líškam, ideálne aj proti jeleňom) a suchým prístreškom; NIE byt či malý výbeh; orientačne 2–8 ks na aker
Stádo: NIKDY nechovať samu — minimum 2–3 alpaky (samice a samce oddelene); osamelá alpaka trpí stresom
Strava: paša a kvalitné seno ako základ (pseudoprežúvavec), granule len striedmo; doplnok SELÉNU a vitamínov D/E v deficitných oblastiach; voda stále dostupná
Letná starostlivosť: tieň, vetranie, chladná voda a STRIHANIE PRED LETOM — prevencia prehriatia (alpaka zle znáša teplo a vlhko)
Strihanie vlny raz ročne (jar) — úžitok aj zdravotná nutnosť; plánovať strihača vopred
Pravidelná údržba: strihanie nechtov (pazúrov), kontrola a prípadné zabrúsenie zubov (rezáky, bojové zuby samcov)
Parazitárna prevencia: pravidelné odčervovanie a kontrola trusu; OSOBITNE prevencia meningeálneho červa (oplotenie proti jeleňovitej zveri, kontrola slimákov)
Manipulácia: pokojne a s rešpektom k únikovej zóne; výcvik na ohlávku a vodenie; ručne odchované samce NEpoludšťovať (riziko berserk syndrómu)
Veterinár a očkovanie: vybrať lekára so skúsenosťami s ťavovitými; očkovanie (napr. proti klostrídiám) a zdravotný plán podľa miestnych odporúčaní; dlhodobý záväzok 15–20 rokov
Bez CITES (domestikovaný druh — na rozdiel od divej vikune, ktorá je chránená). Samotná cena zvieraťa kolíše od nižších stoviek € za kastrovaného samca / „pet quality“ alpaku po tisíce € za kvalitné chovné samice a špičkové chovné samce (rozhoduje pohlavie, vek, typ a kvalita vlny — jemnosť/krimp/farba, pôvod a línia). Vždy sa kupujú aspoň dve zvieratá (stádovosť), čo treba zarátať. Skutočné náklady sú v chove: pastvina s oplotením a prístreškom, kvalitné seno (najmä v zime), strihanie raz ročne (strihač), strihanie nechtov a kontrola zubov, minerály a doplnok selénu/vitamínov, pravidelné odčervovanie a veterinár so skúsenosťami s ťavovitými. NIKDY nekupujte impulzívne ani jedno samotné zviera — alpaka je 15–20-ročný záväzok a potrebuje druh svojho stáda. Časť nákladov môže vrátiť predaj vlny, mláďat alebo agroturistika, no malý hobby chov spravidla nie je čistý zisk.
| Alpaka (Vicugna pacos) | Lama (Lama glama) | Vikuňa (Vicugna vicugna) | Guanako (Lama guanicoe) | Ovca domáca (Ovis aries) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | Kohútik ~80–100 cm | Kohútik ~110–120 cm | Kohútik ~75–90 cm | Kohútik ~100–120 cm | Kohútik ~60–90 cm |
| Váha | ~55–90 kg | ~130–200 kg | ~35–50 kg | ~90–140 kg | ~45–100 kg (plemeno) |
| Dožitie | 15–20 r | 15–25 r | 15–20 r (voľne menej) | 15–25 r | 10–12 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | — | — | 2/5 |
| Stav IUCN | domestikovaná (bez CITES) | domestikovaná | IUCN LC (CITES — chránená) | IUCN LC | domestikovaná |
| Povaha | Domestikovaná ťavovitá z vikune, chov na jemnú vlnu, krátke lopatkovité uši, chlpatá tvár, stádová, pľuje hlavne medzi sebou | Väčšia ťavovitá z guanaka, nosné (ťažné) zviero a strážca stáda, dlhé zakrivené „banánové“ uši, hrubšia srsť, holšia tvár | DIVÝ predok alpaky, najjemnejšia vlna na svete, vysokohorské andské stepi, plachá, nedomestikovaná (chránená) | DIVÝ predok lamy, štíhle vytrvalostné zviera juhoamerických stepí a hôr, beží rýchlo, nedomestikované | Pravý prežúvavec (4 oddiely), chov na vlnu, mäso a mlieko, kopytá, stádová; častý spoločník alpák na pastvine |
| Areál | Pôvod Andy (Peru, Bolívia); chov celosvetovo vrátane SR | Pôvod Andy; chov celosvetovo | Vysoké Andy — Peru, Bolívia, Čile, Argentína | Južná Amerika — Andy, Patagónia, step | Domestikovaná celosvetovo; predok muflón (Ázia/Európa) |
Príznaky: Krívanie, slabosť a nekoordinovanosť zadných nôh, vrávoranie, krúženie, ťažkosti pri vstávaní, ochrnutie, niekedy slepota; postupné zhoršovanie
Jedno z najobávanejších a často smrteľných ochorení alpák v oblastiach s jeleňovitou zverou. Pôvodcom je hlísta Parelaphostrongylus tenuis, ktorej prirodzeným hostiteľom je jelenec / jeleňovitá zver (u nej neškodí). Larvy sa vylučujú trusom, vyvíjajú sa v slimákoch a slizniakoch a alpaka sa nakazí, keď ich nechtiac prehltne pri paši. U alpaky parazit migruje do miechy a mozgu a spôsobuje vážne neurologické príznaky. Liečba je ťažká a často neúspešná, preto je rozhodujúca prevencia: pravidelné odčervovanie (avermektíny podľa veterinára), oplotenie pastviny proti jeleňovitej zveri, odstránenie hustého prízemného porastu a vlhkých úkrytov pre slimáky a kontrola mokradí. Pri prvých neurologických príznakoch ihneď k veterinárovi (čím skôr, tým väčšia šanca).
Príznaky: Chudnutie, slabá kondícia pod vlnou, anémia (bledé sliznice — pri Haemonchus), hnačka, oslabenie, u mláďat zaostávanie v raste
Pasienkové gastrointestinálne parazity sú u ťavovitých bežné, najmä na vlhkých, preľudnených a slabo rotovaných pastvinách. Obávaný je vlasovec (Haemonchus contortus), ktorý sa živí krvou a spôsobuje anémiu a slabosť (kondícia sa pod hustou vlnou ľahko prehliadne — preto pomáha hodnotenie slizníc, tzv. FAMACHA, a vyšetrenie trusu). Kokcidióza (Eimeria) postihuje najmä mláďatá a mladé zvieratá (hnačka, chudnutie). Manažment, nie slepé odčervovanie: pravidelné vyšetrenie trusu (FEC) a cielené odčervenie podľa výsledku, rotácia a odvodnenie pastvín, čistenie latrín, primeraná hustota stáda a karanténa nových zvierat. Nadužívanie odčervovadiel vedie k rezistencii — postup vždy konzultovať s veterinárom.
Príznaky: Zrýchlené dýchanie, funenie s otvorenými ústami, slinenie, apatia, strata chuti do žrania, slabosť, vrávoranie; v ťažkých prípadoch kolaps
Vážne, potenciálne smrteľné letné riziko — alpaka pochádza z chladných Ánd a zle znáša horúčavu, najmä v kombinácii s vysokou vlhkosťou. Najviac ohrozené sú neostrihané, obézne, staré, gravidné a tmavo sfarbené zvieratá. Prevencia: ostrihať pred letom (najdôležitejšie opatrenie), zabezpečiť tieň, dobré vetranie/ventilátor a dostatok chladnej vody, ochladzovať brucho a nohy (brodisko/jemný postrek vodou — na podbruško a nohy, nie do vlny), vyhýbať sa manipulácii a transportu počas najhorúcejšej časti dňa. Pri prejavoch prehriatia ide o núdzu — okamžite ochladzovať a privolať veterinára (riziko zlyhania orgánov).
Príznaky: Svalová slabosť a stuhnutosť, slabé a nevládne mláďatá (slabosť po narodení), poruchy pohybu, horšia plodnosť a imunita
V mnohých chovateľských oblastiach (vrátane strednej Európy) je pôda chudobná na selén a v zime/pri pobyte pod prístreškom môže chýbať aj vitamín D (tvorba zo slnka). Deficit selénu a vitamínu E spôsobuje svalové poruchy (tzv. biele svalstvo), slabé mláďatá a zhoršenú plodnosť a imunitu; deficit vitamínu D najmä u rýchlo rastúcich mláďat poruchy kostí. Prevencia: minerálna líza/doplnok určený pre ťavovité a podľa potreby injekčné doplnenie selénu a vit. D/E — VŽDY podľa rozboru a odporúčania veterinára (selén je v nadbytku toxický a meď v dávkach pre ovce môže byť pre ťavovité riziková). Dávkovanie sa prispôsobuje gravidným a kojacim samiciam a obdobiu (zima).
Príznaky: Ťažkosti pri žraní, chudnutie, slinenie, nesprávne došľapovanie a krívanie, deformácie chodidiel; u samcov agresia s poranením bojovými zubami
Alpaka má rezáky v dolnej čeľusti dosadajúce na hornú zubnú platničku (hore nemá horné rezáky); pri nesprávnom zhryze môžu prerastať a treba ich kontrolovať a prípadne zabrúsiť. Dospelé samce majú ostré „bojové zuby“ (fighting teeth), ktoré sa pri vzájomných bojoch o samice môžu stať nebezpečnými — preto sa u chovaných samcov spravidla zabrusujú. Na nohách má alpaka dva prsty s nechtami a mäkký mozoľnatý vankúš; nechty prerastajú (rôznou rýchlosťou — niekedy treba strihať každých pár týždňov, inokedy raz ročne) a neostrihané vedú k nesprávnemu došľapovaniu a krívaniu. Prevencia: pravidelná kontrola a strihanie nechtov, suché stanovište a kontrola zubov (rezáky aj bojové zuby) — ideálne pri každoročnom strihaní vlny.
Príznaky: Zdĺhavý alebo zastavený pôrod, nesprávna poloha plodu; u novorodenca slabosť, neschopnosť postaviť sa a cmúľať, podchladenie, infekcie
Pôrod (kotenie) prebieha u alpák zvyčajne hladko a cez deň, no môže nastať nesprávna poloha plodu alebo zadržanie pôrodu (dystokia) — vtedy je nutný rýchly zásah veterinára. U novorodeného mláďaťa (cria) je kritický včasný príjem mledziva (kolostra) v prvých hodinách života (ochranné protilátky) a udržanie tepla a suchosti — slabé alebo podchladené mláďa rýchlo chradne. Prevencia a manažment: pokojné suché miesto na pôrod, sledovanie samice ku koncu gravidity, kontrola, či sa cria postaví a napije do 1–2 hodín, dezinfekcia pupka a v prípade potreby asistencia s kolostrom; pri akýchkoľvek pochybnostiach (zdĺhavý pôrod, slabé mláďa) volať veterinára. Vyvážené minerály (selén, vit. D/E) gravidnej samice znižujú riziko slabých mláďat.
Nie je to lama — najčastejšia zámena. Alpaka pochádza z divej vikune a šľachtila sa na vlnu; lama pochádza z guanaka a slúžila ako nosné zviera. Alpaka je menšia, má kratšie lopatkovité uši a chlpatejšiu tvár; lama je väčšia s dlhými „banánovými“ ušami.
Vznikla v Andách pred ~6 000 rokmi — patrí medzi najstaršie domestikované zvieratá Ameriky. Genetika potvrdila pôvod z vikune, preto bola alpaka preradená z rodu Lama do rodu Vicugna (staré meno Lama pacos sa už nepoužíva).
Vlna, nie mäso ani ťahanie — hlavným úžitkom je jemná, ľahká, pevná a hypoalergénna vlna (fleece) bez lanolínu. Existujú dva typy srsti: huacaya (hustá kučeravá, ~90 % populácie) a suri (dlhá hodvábne splývajúca v prameňoch).
Strihanie raz ročne je aj o prežití — okrem zberu vlny je každoročné strihanie (zvyčajne na jar) nevyhnutné na prevenciu prehriatia, lebo alpaka zle znáša horúčavu a vlhko. Jedno zviera dá orientačne niekoľko kilogramov rúna.
Trojkomorový žalúdok a prežúvanie — alpaka je bylinožravec s tromi žalúdkovými oddielmi (pseudoprežúvavec), ktorý prežúva. Je mimoriadne úsporná: 8–10 alpák zje zhruba toľko ako jeden kôň a pasienok spása šetrne.
Mýtus pľuvania — alpaka pľuje predovšetkým medzi sebou pri spore o krmivo a postavenie v stáde; na ľudí pľuje len zriedka, zvyčajne keď je vystrašená alebo hrubo manipulovaná. „Pľuvanec“ býva slina so vzduchom, niekedy aj natrávená zelená potrava.
Stádové zviera — nikdy samo — vo svojej domovine žije v skupinách a v zajatí osamelá alpaka trpí. Preto sa chová minimálne 2–3 kusy a kupuje sa vždy aspoň dvojica.
Hučanie (humming) je jej hlas — alpaka komunikuje prevažne mäkkým hučaním, ktorým udržiava kontakt v stáde; matka a mláďa (cria) si ním vymieňajú signály takmer nepretržite. Hlasný poplašný krik a samčie orgľovanie sú zriedkavé.
Mäkké chodidlá a čistotné latríny — namiesto kopýt má dva prsty s nechtami a mäkký mozoľnatý vankúš, takže nepoškodzuje pôdu (mozoľnatec). Stádo trusí do spoločných latrín, čo uľahčuje čistenie a robí trus výborným jemným hnojivom.
Dlhá gravidita a denné pôrody — samica je gravidná približne 11,5 mesiaca, má indukovanú ovuláciu (uvoľní vajíčko až po párení) a rodí spravidla jedno mláďa (cria), takmer vždy cez deň — pravdepodobne adaptácia z chladných Ánd, aby sa mláďa pred nocou stihlo osušiť a zohriať.
Sú to dva rôzne domestikované druhy juhoamerických ťavovitých s odlišným pôvodom aj úžitkom. Alpaka (Vicugna pacos) pochádza z divej vikune a šľachtila sa na jemnú vlnu; je menšia (~55–90 kg, kohútik ~80–100 cm), má kratšie, lopatkovité (rovné) uši, chlpatejšiu tvár a hustejšie, jemnejšie rúno. Lama (Lama glama) pochádza z divého guanaka a tradične slúžila ako nosné (ťažné) zviera; je výrazne väčšia a robustnejšia (často 130–200 kg), má dlhé, zakrivené „banánovité“ uši, holšiu tvár a hrubšiu srsť. Lama sa niekedy používa aj ako strážca stáda (proti psom a líškam), alpaka nie. Obe sú stádové bylinožravce s trojkomorovým žalúdkom; možno ich krížiť (kríženec sa nazýva huarizo). V skratke: menšia, vlnatá, krátkouchá = alpaka; väčšia, nosná, dlhouchá = lama.
Nie — alpaka sa NIKDY nesmie chovať sama. Je to silne stádové zviera, ktoré vo svojej domovine žije v skupinách a v zajatí osamotene trpí stresom, úzkosťou a chradne. Minimum sú 2–3 alpaky, ideálne väčšia skupina, kde sa vytvorí prirodzená hierarchia a zvieratá sa cítia bezpečne. Pri kúpe preto vždy beriete aspoň dve zvieratá. Zvyčajne sa držia oddelene samice (s mláďatami) a samce — viac nekastrovaných dospelých samcov spolu môže o postavenie a samice tvrdo bojovať. Alpaky sa dobre znášajú aj s ovcami a kozami na spoločnej pastvine, no spoločnosť vlastného druhu nič nenahradí. Človek (hoci alpaka známemu chovateľovi dôveruje) nie je náhradou za stádo.
Pľuvanie je u alpák predovšetkým komunikácia MEDZI sebou — na ľudí pľujú len zriedka. Alpaky pľujú najmä pri sporoch o krmivo a o postavenie v stáde alebo keď samica odmieta samca. Na človeka pľuvne alpaka výnimočne — zvyčajne keď je vystrašená, zatlačená do kúta, hrubo manipulovaná alebo keď sa náhodou ocitne v dráhe „pľuvanca“ mierenej na inú alpaku. „Pľuvanec“ často obsahuje len slinu a vzduch, niekedy aj zelenú natrávenú potravu z prvého žalúdkového oddielu (vtedy nepríjemne zapácha). Riziko sa výrazne zníži pokojnou a rešpektujúcou manipuláciou: nepristupovať prudko, rešpektovať únikovú zónu, nechytať násilím. Dobre socializovaná alpaka v pokoji na svojho chovateľa bežne nepľuje.
Základ stravy tvorí paša a kvalitné seno — alpaka je bylinožravec s trojkomorovým žalúdkom (pseudoprežúvavec), ktorý prežúva a je vyladený na vlákninu. V sezóne je hlavná tráva na pastvine, mimo nej a v zime dobré lúčne/trávne seno, stále dostupné. Je veľmi úsporná — 8–10 alpák zje zhruba toľko ako jeden kôň. Granule a jadro len striedmo (gravidné/kojace samice, mladé a chudnúce zvieratá) — prekrmovanie vedie k obezite a u samcov k močovým kameňom. Áno, minerály treba dopĺňať: kľúčový je selén a vitamíny D a E, keďže pôda je v mnohých oblastiach na selén chudobná — formou minerálnej lízy/doplnku pre ťavovité alebo injekčne, VŽDY podľa rozboru a odporúčania veterinára (selén je v nadbytku toxický; mineral s meďou pre ovce môže byť pre ťavovité rizikový). Voda stále čerstvá. Zakázané: plesnivé krmivo, kvasiaca pokosená tráva (nadúvanie), prebytok ovocia/chleba a jedovaté rastliny na pastvine (tis, oleander, ľuľok).
Alpaka sa strihá spravidla raz ročne, najčastejšie na jar. Má to dva dôvody: (1) úžitok — získava sa cenné jemné, ľahké a hypoalergénne rúno (fleece) bez lanolínu (jedno zviera dá orientačne niekoľko kilogramov vlny, najjemnejšia je z chrbta a bokov, tzv. „blanket“); (2) zdravie — strihanie pred letom je nevyhnutné na prevenciu prehriatia, pretože alpaka pochádza z chladných Ánd a zle znáša horúčavu a vlhko. Strihanie robí skúsený strihač (zviera sa pri ňom zvyčajne fixuje poležiačky), je rýchle a pri správnom postupe nestresujúce. Pri tej istej príležitosti sa zvyčajne skontrolujú a zastrihnú nechty a skontrolujú zuby (rezáky, u samcov bojové zuby). Existujú dva typy srsti — huacaya (hustá kučeravá) a suri (dlhá hodvábna) — strihanie potrebujú obe.
Alpaka je cicavec a je živorodá. Má indukovanú ovuláciu — samica (hembra) nemá pravidelný cyklus, ale uvoľní vajíčko až ako reakciu na párenie, takže ju možno pripúšťať prakticky celoročne. Párenie prebieha poležiačky a samec pri ňom vydáva charakteristické orgľovanie (orgling). Gravidita je dlhá — približne 11,5 mesiaca (zhruba 335–360 dní) a samica rodí spravidla jediné mláďa zvané cria (dvojčatá sú vzácne a rizikové). Pôrody bývajú takmer vždy cez deň — pravdepodobne adaptácia z chladných Ánd, aby sa mláďa pred nocou stihlo osušiť a zohriať. Cria sa rodí osrstená, vidiaca a do hodiny-dvoch sa postaví a cmúľa; kľúčový je včasný príjem mledziva (kolostra). Cmúľa približne pol roka, potom sa postupne odstaví. Pohlavná dospelosť: samice okolo 12–24 mesiacov, samce 24–36 mesiacov — chovne nepotrebné samce sa často kastrujú a dospievajúce samce sa oddeľujú od samíc.
