Hrdlička škvrnitá (Spilopelia chinensis) — Maurícius, introdukcia

Q: Kde žije hrdlička škvrnitá?

Pôvodne juhoázijský druh — od východného Afganistanu cez Indiu, Čínu, Taiwan, juhovýchodnú Áziu. Introdukovaná : Maurícius (1850), Réunion, Seychely, Hawai (1879), južná Kalifornia (1917), Austrália (1860), Nový Zéland (1920). V Indickom oceáne bežný mestský druh.

Q: Aký je rozdiel medzi hrdličkou škvrnitou a hrdličkou záhradnou?

Hlavné rozdiely: (1) čierno-biela škvrnitá náhrdelníková páska u S. chinensis (vs. čierna škvrnka u S. senegalensis); (2) volanie trojslabičné „kro-kru-kru" (vs. dvojslabičné „kúkú-kú"); (3) tmavšie sfarbenie ; (4) juhoázijský pôvod (vs. africký u senegalensis).

Q: Aká je veľkosť hrdličky škvrnitej?

Stredne veľký druh — dĺžka tela 28–32 cm , rozpätie krídel 47–53 cm, hmotnosť 130–170 g. Sfarbenie sivohnedo-purpurové, biela bruška, ružovohnedá hruď. Pohlavia podobné.

Q: Čím sa živí hrdlička škvrnitá?

Granivor — 60 % stravy tvoria semená tráv a obilnín (proso, ryža, kukurica, pšenica). 22 % semená burín (Amaranthus, Digitaria). 10 % bobule a drobné plody. 5 % bezstavovce (termity, mravce). V mestách aj odpad z reštaurácií.

Q: Kedy bola hrdlička škvrnitá introdukovaná v Mauríciu?

Introdukovaná v Mauríciu pravdepodobne okolo roku 1850 britskými alebo francúzskymi kolonistami. Dnes je druhá najbežnejšia mestská holubica po Columba livia. V Mauríciu zmes poddruhov S. c. chinensis (Čína) a S. c. tigrina (JV Ázia).

Q: Aký je IUCN status hrdličky škvrnitej?

IUCN Least Concern (2024) — populácia stabilná až vzrastajúca. Druh sa rozšíril vďaka introdukciám do mnohých častí sveta. Nie je v CITES. Lokálne hrozby: pesticídy v poľnohospodárskej krajine, predácia mačiek v mestách.

Identifikácia — škvrnitá náhrdelníková páska

3 diagnostické znaky vs hrdlička záhradná: (1) čierno-biela škvrnitá náhrdelníková páska (vs. čierna škvrnka); (2) trojslabičné „kro-kru-kru" (vs. dvojslabičné „kúkú-kú"); (3) juhoázijský pôvod.

Vlastné znaky:

Sivohnedo-purpurové sfarbenie tela
Biela bruška, ružovohnedá hruď
Čierno-biela škvrnitá páska na boku krku
Hnedé oči, ružové nohy
Krátky tmavý zobák
Pohlavia podobné

Introdukcia — pôvod a rozšírenie po svete

Pôvodne juhoázijský druh — od východného Afganistanu cez Indiu, Čínu, Taiwan, juhovýchodnú Áziu. Introdukcie: Maurícius (1850), Réunion, Seychely, Hawai (1879), Kalifornia (1917), Austrália (1860), Nový Zéland (1920).

Maurícius 1850: Curepipe, Port Louis, Quatre Bornes — druhá najbežnejšia mestská holubica
Réunion: Saint-Denis a celé pobrežie
Hawai 1879: celé súostrovie, hlavne Oahu
Kalifornia 1917: Los Angeles area
Austrália 1860: Melbourne, dnes celá východná Austrália
V Mauríciu: zmes poddruhov S. c. chinensis + S. c. tigrina

🔊

Hlučnosť

2/5

🤝

Priľnavosť

3/5

⚡

Aktivita

3/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

1/5

Výživa

Semená trávy a obilnín — proso, ryža, kukurica, pšenica 60%

Semená burín — Amaranthus, Digitaria, Setaria 22%

Bobule a drobné plody — fíkus, Lantana, Solanum 10%

Bezstavovce — termity, mravce, malé chrobáky 5%

Mladé výhonky a listy 2%

Antropogénny odpad — drobky chleba 1%

Odporúčané potraviny

Proso (Panicum miliaceum, Setaria italica) — kľúčová granivorná potrava
Ryža (Oryza sativa) — popadané zrnká po žatve
Pšenica, jačmeň, ovos — v poľnohospodárskej krajine
Kukurica (Zea mays) — celé zrná
Semená burín — Amaranthus, Digitaria, Echinochloa
Bobule Lantany, Solanum, Capsicum (chilli)
Plody Ficusu — v urbánnom prostredí
Termity (Macrotermes) — pri kŕmení mláďat
Mravce, drobné chrobáky — proteínový doplnok
Drobky chleba a antropogénny odpad — v mestách

Zakázané potraviny

Pesticídy z poľnohospodárskej krajiny — karbofuran, cypermetrín
Slnečnicové semienka so soľou — soľ je toxická
Avocado, kakao, čokoláda — toxické pre holuby
Chlorované zrná z hubárskych ošetrení

Tip od odborníka Hrdlička škvrnitá je granivor s urbánnou adaptáciou — 60 % stravy tvoria semená tráv a obilnín. V Mauríciu (introdukovaná v 19. storočí) sa stala bežným mestským druhom. Diagnostický rozdiel od hrdličky záhradnej (S. senegalensis) — čierno-biela škvrnitá náhrdelníková páska na krku (vs. čierna škvrnka u senegalensis).

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Volanie je melodické trojslabičné „kro-kru-kru" alebo „kúk-krú-kru" trvajúce ~2 s, opakované každých 5–15 s. Pri toku samec pridáva display-flight — vzlet so silnými údermi krídel, klesanie s rozopnutými chvostovými perami. Bežné v urbánnom prostredí.

Priľnavosť

Adaptabilný druh — v Mauríciu (introdukovaný), na Réunione, v Indii a juhovýchodnej Ázii bežný v mestách. V parkoch toleruje človeka na 3–5 m. Nechová sa ako pet, ale je vykŕmená v parkoch a chrámoch.

Aktivita

Denný druh — aktívna od svitania po stmievanie. Rezident, ale lokálne pohyblivá pri zmenách potravy (pos zber ryže). Pohybuje sa po zemi a v krovinách. V Mauríciu a Réunione celoročne aktívna.

Reč

Druh nepatrí medzi mimické holuby — repertoár obmedzený. V parkoch (Curepipe, Port Louis) sa neobjavujú napodobeniny ľudskej reči, ale jedince si zvyknú na opakované hlasy ľudí.

Hlasový prejav a reč

Diagnostické volanie je melodické trojslabičné „kro-kru-kru" alebo „kúk-krú-kru" trvajúce ~2 s. Rozdiel od hrdličky záhradnej (S. senegalensis): tá má dvojslabičné „kúkú-kú" s lúčiacou tóninou. Pri toku samec pridáva display-flight so silnými údermi krídel.

Dokáže hovoriť? Druh nepatrí medzi mimické holuby. V parkoch sa nezistili napodobeniny reči.

Typické zvuky

Teritoriálne volanie — „kro-kru-kru" (~2 s, 0,3–0,5 kHz)
Display-flight — silné údery krídel pri vzlete
Bowing display — úklon so „krúúú" zvukom
Alarmový hlas — krátke „kup" pri prítomnosti predátora
Žobravé volanie mláďat — tiché „si-si" pri kŕmení
Krídelný whistle pri pristávaní

Sezónny kalendár

Prostredie a požiadavky

Hniezdo

Krehké platno z vetvičiek v krovine, strome alebo na budove, 2–8 m vysoko

Typické columbidae hniezdo — riedke platno. 2 biele vajcia ~27 × 21 mm. V meste využíva výklenky budov, balkóny, kvetináče.

Nadmorská výška

0–2 000 m n. m. — od pobrežia po podhorské lesy

V Mauríciu od pobrežia (Port Louis) po Curepipe (550 m). V Indii do 2 000 m v podhorí Himaláje.

Biotop

Mestské parky, záhrady, poľnohospodárska krajina, ľahké lesy, mangrove

Vyhľadáva otvorené biotopy s krovinami. V Indickom oceáne dominuje mestské prostredie — Curepipe, Port Louis, Saint-Denis (Réunion).

Teplota

Tropická a subtropická, +10 až +40 °C

Adaptabilná na klimaty od juhoázijskej (Himaláje 0 °C) po tropickú (Maurícius 30 °C).

Voda

Pri vodných nádržiach, fontánach, pri ľudských sídlach

Pije pravidelne — v meste využíva fontány a vodu z balkónov. V suchých oblastiach pri vodných nádržiach.

Spoločnosť

Páry alebo malé skupiny 3–10 jedincov, pri obilninách aj 30+

Družný druh — v období zberu ryže/prosa sa zhromažďuje vo veľkých skupinách. Mimo sezóny pár.

Rozmnožovací cyklus

Tok

Celoročne v tropických oblastiach

Samec vykonáva display-flight — vzlet so silnými údermi krídel, klesanie s rozopnutými chvostovými perami. „Bowing display" so „krúúú".

Znáška

2 biele vajcia

Vajcia ~27 × 21 mm, biele lesklé. Hniezdo v krovine, strome, na budove. 2–3 znášky ročne.

Inkubácia

~14 dní

Sedia oba rodičia — samec cez deň (10:00–17:00), samica cez noc a ráno. Striedanie ráno a večer.

Liahnutie

Celoročne (tropy)

Mláďatá nahé, slepé. Kŕmené crop milkom prvých 7 dní, potom natrávené semená a hmyz.

Mláďatá

~14 dní v hniezde

Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~14 dňoch, závislé ďalších 7 dní. Pelichajú do juvenilného šatu bez škvrnitej pásky.

Samostatnosť

3–4 týždne po vyliahnutí

Juvenily sa pridávajú k voľným skupinám. Pohlavná zrelosť v 1. roku — 2–3 znášky ročne.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Hrdlička škvrnitá	Hrdlička záhradná	Hrdlička namibská	Holub zelený
Dĺžka	28–32 cm	25–27 cm	22–28 cm	25–30 cm
Váha	130–170 g	~100 g	~40 g	150–250 g
Dožitie	~10 r	~10 r	~5 r	~10 r
Hlučnosť	2/5	2/5	3/5	3/5
Cena (SK)	IUCN LC	IUCN LC	IUCN LC	IUCN LC
Povaha	Škvrnitá náhrdelníková páska, trojslabičné volanie	Čierna škvrnka, dvojslabičné volanie	Dlhý čierny chvost, čierna maska	Frugivor, žltozelené sfarbenie
Dostupnosť v SR	Južná Ázia + introdukcie (Maurícius, Hawai)	Afrika, Stredný Východ	Sub-saharská Afrika, Arábia	Sub-saharská Afrika

Choroby a prevencia

Trichomoniasis (Trichomonas gallinae)

stredná

Príznaky: Žltobiele povlaky v ústach, hltáne, ezofágu — typický holubí mor

Pri urbánnych populáciách bežný — kontaminované kŕmidlá a vodné zdroje. V Mauríciu zdokumentované u 5–15 % testovaných jedincov.

Salmonelóza (Salmonella typhimurium)

stredná

Príznaky: Hnačka, letargia, úhyn pri kŕmnych miestach

V Mauríciu a Indii lokálne epidémie pri verejných parkoch s veľkou koncentráciou hrdličiek.

Pesticídy z polí

nízka

Príznaky: Otrava karbofuranom, cypermetrínom pri zbere ryže

V poľnohospodárskej krajine Indie a Bangladéša lokálne otravy. V Mauríciu menej vyjadrené.

Predácia mačiek

nízka

Príznaky: Útoky mačiek na nízke hniezda a kŕmne miesta

V mestách Mauricia, Réunionu a Hawai bežné — mačky domáce sú hlavný predátor.

Prevencia Hrdlička škvrnitá je invazívny druh v Indickom oceáne (Maurícius od 1850, Réunion, Seychely, Hawai od 1879). Nie je v CITES. V niektorých oblastiach (Hawaii) považovaná za potenciálne kompetičnú voči endemitom, ale ekologický dopad sa skúma. Pre ochranu endemických holubov (Pink Pigeon na Mauríciu) je kľúčové: monitoring kompetície pri kŕmidlách a zdrojoch vody.

Zaujímavosti

Čierno-biela škvrnitá náhrdelníková páska — diagnostický znak druhu. Hustá mozaika čiernych pier s bielymi špičkami na bočnej strane krku. Odráža sa v slovenskom mene „škvrnitá" a anglickom „Spotted Dove".

Pôvodne juhoázijský druh — od východného Afganistanu, cez Indiu, Čínu, Taiwan, juhovýchodnú Áziu. Introdukovaná: Maurícius (1850), Réunion, Hawaii (1879), Kalifornia (1917), Austrália (1860), Nový Zéland (1920).

Maurícius — bežná mestská hrdlička — Curepipe, Port Louis, Quatre Bornes. Introdukovaná pravdepodobne britskými alebo francúzskymi kolonistami v 19. storočí pre estetiku. Dnes druhá najbežnejšia mestská holubica po Columba livia.

Granivor s urbánnou adaptáciou — 60 % stravy tvoria semená tráv a obilnín. V mestách využíva odpad z reštaurácií, prosové zmesi, ryžu. V poľnohospodárskej krajine bežná pri ryžových poliach.

Volanie „kro-kru-kru" je trojslabičné — kľúčový rozdiel od dvojslabičného „kúkú-kú" hrdličky záhradnej (S. senegalensis). Pri toku samec pridáva display-flight so silnými údermi krídel.

Polytypický druh — IOC v15.2 uznáva 5 poddruhov. V Mauríciu zmes S. c. chinensis (Čína) + S. c. tigrina (juhovýchodná Ázia) — odkaz na pôvod introdukovaných jedincov.

Hniezdenie celoročné v tropických oblastiach — 2–3 znášky ročne. V Mauríciu a Réunione hniezdi od januára do decembra, peak v septembri–decembri. Hniezdo na budovách, balkónoch, kvetináčoch.

Bowing display — typický pre rod Spilopelia. Samec pred samicou vykonáva úklon s rozopnutými chvostovými perami, sprevádzaný „krúúú" zvukom. Trvá 3–5 s, opakuje sa.

Taxonomická klasifikácia

species Hrdlička škvrnitá

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves

Rad Columbiformes

Čeľaď Columbidae (holubovité)

Rod Spilopelia Sundevall, 1873

Druh S. chinensis (Scopoli, 1768)

Poddruhy Polytypický druh — IOC v15.2 uznáva 5 poddruhov: S. c. suratensis (India), S. c. ceylonensis (Šrí Lanka), S. c. tigrina (juhovýchodná Ázia), S. c. chinensis (Čína, Taiwan), S. c. forresti (Yunnan, Myanmar). V Mauríciu a Austrálii zmes S. c. chinensis + S. c. tigrina.

Často kladené otázky

Pôvodne juhoázijský druh — od východného Afganistanu cez Indiu, Čínu, Taiwan, juhovýchodnú Áziu. Introdukovaná: Maurícius (1850), Réunion, Seychely, Hawai (1879), južná Kalifornia (1917), Austrália (1860), Nový Zéland (1920). V Indickom oceáne bežný mestský druh.

Hlavné rozdiely: (1) čierno-biela škvrnitá náhrdelníková páska u S. chinensis (vs. čierna škvrnka u S. senegalensis); (2) volanie trojslabičné „kro-kru-kru" (vs. dvojslabičné „kúkú-kú"); (3) tmavšie sfarbenie; (4) juhoázijský pôvod (vs. africký u senegalensis).

Stredne veľký druh — dĺžka tela 28–32 cm, rozpätie krídel 47–53 cm, hmotnosť 130–170 g. Sfarbenie sivohnedo-purpurové, biela bruška, ružovohnedá hruď. Pohlavia podobné.

Granivor — 60 % stravy tvoria semená tráv a obilnín (proso, ryža, kukurica, pšenica). 22 % semená burín (Amaranthus, Digitaria). 10 % bobule a drobné plody. 5 % bezstavovce (termity, mravce). V mestách aj odpad z reštaurácií.

Introdukovaná v Mauríciu pravdepodobne okolo roku 1850 britskými alebo francúzskymi kolonistami. Dnes je druhá najbežnejšia mestská holubica po Columba livia. V Mauríciu zmes poddruhov S. c. chinensis (Čína) a S. c. tigrina (JV Ázia).

IUCN Least Concern (2024) — populácia stabilná až vzrastajúca. Druh sa rozšíril vďaka introdukciám do mnohých častí sveta. Nie je v CITES. Lokálne hrozby: pesticídy v poľnohospodárskej krajine, predácia mačiek v mestách.

Taxonómia — Scopoli 1768, 5 poddruhov

Druh popísal G. A. Scopoli v roku 1768. Predtým v rode Streptopelia, dnes v samostatnom rode Spilopelia Sundevall 1873 (split z dôvodu vokálnych a genetických rozdielov).

Polytypický druh — IOC v15.2 uznáva 5 poddruhov: S. c. suratensis (India), S. c. ceylonensis (Šrí Lanka), S. c. tigrina (juhovýchodná Ázia), S. c. chinensis (Čína, Taiwan), S. c. forresti (Yunnan, Myanmar).

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

Status — IUCN LC, invazívny v Indickom oceáne

IUCN Least Concern (2024) — populácia stabilná až vzrastajúca. Nie je v CITES. V Mauríciu, Réunione, Seychelách a Hawai považovaná za potenciálne kompetičnú voči endemitom.

IUCN 2024: Least Concern
Trend populácie: stabilný/rastúci
Najlepšie pozorovať: Curepipe (Maurícius), Saint-Denis (Réunion), Honolulu (Hawai)
Hlavné hrozby: minimálne — pesticídy, predácia mačiek
Invazívny status: potenciálna kompetícia s Pink Pigeon na Mauríciu

ZDROJ: BirdLife DataZone

ZDROJ: BirdLife DataZone, Birds of the World (Cornell), Wikipedia, eBird, Avibase, IOC v15.2

YouTube — videá druhu:

Vyhľadať videá na YouTube

Spilopelia chinensis