Holub mauríciovský ružový (Nesoenas mayeri) — conservation success

Q: Kde žije holub mauríciovský ružový?

Endemit Mauricia — vyskytuje sa v Black River Gorges NP (juhozápad ostrova), na Île aux Aigrettes (koralový ostrov) a Île Ronde. Areál ~30 km². Populácia ~400–500 jedincov v divočine (2024). Captive populácie v Durrell Wildlife (Jersey), Jersey Zoo, Chester Zoo, ďalšie.

Q: Aký je conservation success story Pink Pigeon?

V roku 1991 zostalo v divočine iba 9–10 jedincov — druh bol na pokraji vyhynutia. Vďaka Durrell Wildlife Conservation Trust (Gerald Durrell, 1977) a Mauritian Wildlife Foundation (MWF) sa populácia obnovila na ~400–500 jedincov (2024). Dvakrát downlistovaná: 2000 (CR → EN), 2018 (EN → VU).

Q: Aká je veľkosť holuba mauríciovského ružového?

Stredne veľký druh — dĺžka tela 36–38 cm , rozpätie krídel 55–60 cm, hmotnosť ~350 g . Charakteristické ružovo-šedé sfarbenie hlavy a hrudi , tmavohnedý chrbát, krémovo-biele brušisko, ružové nohy a zobák.

Q: Čím sa živí holub mauríciovský ružový?

Frugifolivor — netypické pre Columbidae. 38 % plody endemických stromov (Tatamaka, Bois de natte, Ebony, Bois d'olive). 25 % listy a výhonky. 14 % púčiky a kvety. 12 % semená. 8 % supplementálne kŕmenie v MWF staniciach (proso, slnečnica).

Q: Prečo Pink Pigeon takmer vyhynul?

Hlavné príčiny: (1) odlesňovanie Mauricia (90 % pôvodných lesov stratených), (2) invazívne predátory (mačky, krysy, mongoosa Herpestes auropunctatus), (3) DDT pesticídy v 50.–60. rokoch, (4) cyklóny ničiace hniezda. V 1991 zostalo iba 9–10 jedincov.

Q: Aký je IUCN status Pink Pigeon?

IUCN Vulnerable (2018 downlist) — predtým Endangered (2000–2018), pred tým Critically Endangered. Druh prešiel dvomi downlistmi vďaka úspešnému conservation programu. Bez ďalšej intervencie (genetic rescue) môže do 100 rokov v divočine vyhynúť kvôli genetickej erózii.

Conservation success story — 9 → 500

Najznámejší conservation success v Columbidae. V roku 1991 zostalo iba 9–10 jedincov v divočine. Vďaka Durrell Wildlife (Gerald Durrell, 1977) a Mauritian Wildlife Foundation sa populácia obnovila na ~500 jedincov (2024).

Timeline:

1977: Durrell Wildlife Trust začína captive breeding (Jersey)
70.–80. roky: MWF berie 12 jedincov z divočiny pre captive program
1991: Najnižšia úroveň — iba 9–10 jedincov v divočine
2000: Downlist CR → EN — populácia ~250 jedincov
2018: Downlist EN → VU — populácia ~400 jedincov
2024: ~400–500 jedincov v divočine + captive populácie

Genetická erózia — pretrvávajúci problém

Conservation Biology 2022 dokumentovala stratu genetickej diverzity napriek populáčnemu zotaveniu. Druh prešiel cez bottleneck (9–10 jedincov v 1991) — bez ďalšej intervencie (genetic rescue z captive populácie) môže do 100 rokov v divočine vyhynúť.

Population bottleneck: 9–10 jedincov (1991)
Strata heterozygozity: dokumentovaná genomová erózia
Riešenie: genetic rescue z Durrell, Jersey Zoo, Chester Zoo
Riziko: deleterious variants — výskyt škodlivých génov
Bez intervencie: vyhynutie v divočine do 100 rokov
Captive populácie: ~150 jedincov v Európe

🔊

Hlučnosť

2/5

🤝

Priľnavosť

3/5

⚡

Aktivita

3/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

5/5

Výživa

Plody endemických stromov — Calophyllum, Mimusops, Diospyros 38%

Listy a mladé výhonky — frugifolivor 25%

Púčiky a kvety endemických rastlín 14%

Semená — pri konzumácii plodov 12%

Supplementálne kŕmenie — proso, slnečnica (MWF stations) 8%

Bezstavovce — náhodne pri konzumácii plodov 3%

Odporúčané potraviny

Plody Tatamaka (Calophyllum tacamahaca) — endemická
Plody Bois de natte (Mimusops maxima) — endemická
Plody Ebony (Diospyros) — endemické
Plody Bois d'olive (Olea lancea) — endemická
Listy a výhonky endemických rastlín
Púčiky a kvety Erythrospermum, Sideroxylon
Plody Strawberry guava (Psidium cattleyanum) — introdukované
Proso a slnečnica — supplementálne kŕmenie MWF
Lišajník a mech — sezónne minerálne suplement
Plody Privet (Ligustrum) — introdukované

Zakázané potraviny

Avocado, kakao, čokoláda — toxické
Pesticídy v plantážach (DDT historicky)
Bobule otrávené pri obnove invazívnej flóry

Tip od odborníka Holub mauríciovský ružový je frugifolivor endemických lesov Mauricia — kŕmi sa plodmi, listami, púčikmi a kvetmi endemických aj introdukovaných rastlín. Druh prešiel najslávnejším conservation success v Columbidae: z 9–10 jedincov v roku 1991 sa populácia obnovila na ~500 jedincov (2024). Supplementálne kŕmenie cez Mauritian Wildlife Foundation (MWF). IUCN downlist CR → EN → VU (2018).

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Volanie je hlboké rúkanie „kúúú-úúú" opakované každých 5–10 s. Pri toku samec pridáva bowing display so silným „kúúú-rúúú". V supplementálnych kŕmnych staniciach MWF tiché kurkotanie pri kŕmení v skupine.

Priľnavosť

V supplementálnych kŕmnych staniciach MWF toleruje ľudí na 2–5 m. V Durrell Wildlife Conservation Trust (Jersey) a Jersey Zoo si zvykol na ošetrovateľov pri captive breeding programe od 1977. Nie je „mazlivý" druh, ale plne tolerantný.

Aktivita

Denný druh — aktívny ráno a podvečer pri kŕmení. Cez poludnie odpočíva v korunách. Rezident — celoročne na Mauríciu v Black River Gorges NP. Subpopulácie tiež na Île aux Aigrettes a Île Ronde.

Reč

Druh nepatrí medzi mimické holuby. V Durrell Wildlife Trust sa nezistili napodobeniny reči.

Hlasový prejav a reč

Diagnostické volanie je hlboké rúkanie „kúúú-úúú" opakované každých 5–10 s. Pri toku samec pridáva bowing display so silným „kúúú-rúúú". V MWF supplementálnych kŕmnych staniciach (Combo, Mt Camizard, Pigeon Wood) tiché kurkotanie pri kŕmení v skupine. Pri vzlete krídelný flutter.

Dokáže hovoriť? Druh nepatrí medzi mimické holuby. Žiadne napodobeniny reči.

Typické zvuky

Teritoriálne volanie — „kúúú-úúú" (~2 s, 0,3–0,5 kHz)
Bowing display — „kúúú-rúúú" so silným rúkaním
Alarmový hlas — krátke „čak" pri prítomnosti predátora
Žobravé volanie mláďat — tiché „si-si" pri kŕmení crop milkom
Krídelný flutter pri pristávaní v MWF kŕmnej stanici
Kontaktné kurkotanie v skupine pri kŕmení

Sezónny kalendár

Prostredie a požiadavky

Hniezdo

Krehké platno z vetvičiek v korune endemického stromu, 3–10 m vysoko

Typické columbidae hniezdo. 2 biele vajcia ~38 × 28 mm. Hniezdo v Tatamaka, Bois de natte, Bois d'olive. 14% strata hmotnosti počas inkubácie je optimálna (Zoo Biology 2025).

Nadmorská výška

200–650 m n. m. — endemické lesy Mauricia

Black River Gorges NP do 650 m. Combo (300 m), Pigeon Wood, Mt Camizard. Île aux Aigrettes (0 m, koralový ostrov).

Biotop

Endemické vlhké lesy, sekundárne lesy s introdukovanými druhmi, koralový ostrov

Pôvodne v hustých endemických lesoch. Dnes závislý na supplementálnom kŕmení v MWF staniciach. Île aux Aigrettes je menší typ habitátu.

Teplota

Subtropická, +18 až +30 °C

Mauricia má vlhké tropy s tropickými cyklónmi v januári–marci. Druh dobre znáša teplotné výkyvy.

Voda

V lesných potokoch, vodu získava aj zo šťavnatých plodov a listov

Pije pravidelne v MWF staniciach. V divočine pri lesných potokoch.

Spoločnosť

Páry alebo malé skupiny 2–8 jedincov, v MWF staniciach aj 20+

Druh dobre znáša skupinové kŕmenie. Mimo sezóny pár alebo rodinná skupina. Hniezdiace páry teritoriálne.

Rozmnožovací cyklus

Tok

August–február (mauríciovské leto)

Samec vykonáva bowing display — úklon s rozopnutými chvostovými perami, sprevádzaný „kúúú-rúúú".

Znáška

2 biele vajcia, multiple ročne

Vajcia ~38 × 28 mm. Optimálna strata 14 % hmotnosti počas inkubácie. Hniezdo v korune endemického stromu.

Inkubácia

~14 dní

Sedia oba rodičia — samec cez deň (10:00–17:00), samica cez noc. Striedanie ráno a večer.

Liahnutie

Október–apríl

Mláďatá nahé, slepé. Kŕmené crop milkom prvých 7 dní, potom natrávenými plodmi a listami.

Mláďatá

~21 dní v hniezde

Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~21 dňoch, závislé ďalších 14 dní. Juvenily so šedohnedým sfarbením bez ružovej.

Samostatnosť

5–6 týždňov po vyliahnutí

Juvenily sa pridávajú k voľným skupinám v MWF staniciach. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Holub mauríciovský ružový	Holub madagaskarský modrý	Holub mauríciovský modrý †	Holub seychellský modrý
Dĺžka	36–38 cm	25–27 cm	30 cm	24–28 cm
Váha	~350 g	~180 g	~250 g	~140 g
Dožitie	~15 r	~10 r	vyhynul	~10 r
Hlučnosť	5/5	4/5	5/5	4/5
Cena (SK)	IUCN VU (2018 downlist)	IUCN LC	EXTINCT (1830s)	IUCN LC
Povaha	Endemit Mauricia, conservation success 9 → 500	Endemit Madagaskaru, striebro-modrý	Vyhynutý — Pigeon Hollandais	Endemit Seychell
Dostupnosť v SR	Black River Gorges NP, Île aux Aigrettes	Madagaskar	Maurícius (historické)	Granitické Seychely

Choroby a prevencia

Trichomoniasis (Trichomonas gallinae)

vysoká

Príznaky: Žltobiele povlaky v ústach, hltáne, ezofágu — najnebezpečnejšia choroba

Najnebezpečnejšia choroba pre Pink Pigeon. V MWF kŕmnych staniciach pravidelný monitoring. V niektorých rokoch (2010–2014) lokálne epidémie. Liečba: ronidazol v kŕmnych staniciach.

Genetická erózia

vysoká

Príznaky: Strata genetickej diverzity kvôli population bottleneck

Populácia prešla cez bottleneck (9–10 jedincov v 1991). Conservation Biology 2022 dokumentovala stratu genetickej diverzity. Potrebné je genetic rescue z captive populácie (Durrell, Jersey Zoo).

Invazívne predátory

vysoká

Príznaky: Mačky domáce, krysy, mongoosa (Herpestes auropunctatus)

Hlavná historická príčina poklesu. Mauritian Wildlife Foundation realizuje kontinuálnu eradikáciu predátorov v Black River Gorges NP.

Cyklón damage

stredná

Príznaky: Tropické cyklóny ničia lesné porasty a hniezda

Mauricius pravidelne zasiahne tropický cyklón (január–marec). Pri silných cyklónoch lokálne straty hniezd a strom.

Prevencia Holub mauríciovský ružový je chránený podľa CITES Appendix III a národnej legislatívy Mauricia (Wildlife and National Parks Act). IUCN Vulnerable (2018 downlist z EN). Populácia ~400–500 jedincov v divočine (2024) + captive populácie v Durrell Wildlife (Jersey), Jersey Zoo, Chester Zoo, ďalšie. Pre dalšiu ochranu kľúčové: (1) pokračovanie supplementálneho kŕmenia MWF, (2) genetic rescue z captive populácie pre obnovu genetickej diverzity, (3) eradikácia invazívnych predátorov, (4) ochrana endemických lesných porastov Black River Gorges NP.

Zaujímavosti

Conservation success story — 9–10 → 500 jedincov — v roku 1991 v divočine zostalo iba 9–10 jedincov. Vďaka Durrell Wildlife Conservation Trust (Gerald Durrell, 1977) a Mauritian Wildlife Foundation sa populácia obnovila na ~400–500 jedincov v divočine (2024). Dvakrát downlistovaná: 2000 (CR → EN), 2018 (EN → VU).

Endemit Mauricia — vyskytuje sa iba na Mauríciu (Black River Gorges NP, Île aux Aigrettes, Île Ronde). Areál ~30 km². Pred kolonizáciou Holanďanmi (1598) bola po celom Mauríciu — odlesňovanie a introdukcia predátorov ju takmer vyhynuli.

Mauritian Wildlife Foundation (MWF) — kľúčová organizácia ochrany. Prevádzkuje 5 supplementálnych kŕmnych staníc (Combo, Mt Camizard, Pigeon Wood, ďalšie). Pravidelný monitoring genetiky a chorôb. Spolupráca s Durrell Wildlife od 1977.

Ružovo-šedé sfarbenie hlavy a hrudi — diagnostický znak druhu. Tmavohnedý chrbát, krémovo-biele brušisko, ružové nohy a zobák. Pohlavia podobné, samec o niečo väčší.

Sister-taxon s vyhynutým N. duboisi (Réunion) — Réunion mal vlastný druh Nesoenas duboisi, ktorý vyhynul v 18. storočí. Aj na Rodriguesi bol holub Nesoenas (Rodrigues), vyhynul v 19. storočí. Pink Pigeon je posledný žijúci Nesoenas.

Geraldo Durrell a Mauricius — slávny autor a zachránca biodiverzity založil Durrell Wildlife Conservation Trust v Jersey. Pink Pigeon bola jedným z prvých druhov, ktoré si vzal pod ochranu (1977). 12 jedincov vziatch z divočiny v 70. a 80. rokoch založilo captive populáciu.

Frugifolivor — netypické pre Columbidae. 38 % plody endemických stromov, 25 % listy a výhonky, 14 % púčiky a kvety, 12 % semená. Adaptácia na endemické lesy Mauricia.

Genetická erózia trvajúca dodnes — napriek populáčnemu zotaveniu (Conservation Biology 2022) druh stále trpí stratou genetickej diverzity. Bez ďalšej intervencie (genetic rescue z captive populácie) môže do 100 rokov v divočine vyhynúť.

Taxonomická klasifikácia

species Holub mauríciovský ružový

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves

Rad Columbiformes

Čeľaď Columbidae (holubovité)

Rod Nesoenas Salvadori, 1893

Druh N. mayeri (Prévost, 1843)

Poddruhy Monotypický druh — endemit Mauricia. Predtým v rode Columba (Columba mayeri) a Streptopelia (Streptopelia mayeri). DNA analýzy (Johnson et al. 2001) potvrdili samostatný rod Nesoenas. Sister-taxon s vyhynutým Nesoenas duboisi (Réunion, 18. storočie).

Často kladené otázky

Endemit Mauricia — vyskytuje sa v Black River Gorges NP (juhozápad ostrova), na Île aux Aigrettes (koralový ostrov) a Île Ronde. Areál ~30 km². Populácia ~400–500 jedincov v divočine (2024). Captive populácie v Durrell Wildlife (Jersey), Jersey Zoo, Chester Zoo, ďalšie.

V roku 1991 zostalo v divočine iba 9–10 jedincov — druh bol na pokraji vyhynutia. Vďaka Durrell Wildlife Conservation Trust (Gerald Durrell, 1977) a Mauritian Wildlife Foundation (MWF) sa populácia obnovila na ~400–500 jedincov (2024). Dvakrát downlistovaná: 2000 (CR → EN), 2018 (EN → VU).

Stredne veľký druh — dĺžka tela 36–38 cm, rozpätie krídel 55–60 cm, hmotnosť ~350 g. Charakteristické ružovo-šedé sfarbenie hlavy a hrudi, tmavohnedý chrbát, krémovo-biele brušisko, ružové nohy a zobák.

Frugifolivor — netypické pre Columbidae. 38 % plody endemických stromov (Tatamaka, Bois de natte, Ebony, Bois d'olive). 25 % listy a výhonky. 14 % púčiky a kvety. 12 % semená. 8 % supplementálne kŕmenie v MWF staniciach (proso, slnečnica).

Hlavné príčiny: (1) odlesňovanie Mauricia (90 % pôvodných lesov stratených), (2) invazívne predátory (mačky, krysy, mongoosa Herpestes auropunctatus), (3) DDT pesticídy v 50.–60. rokoch, (4) cyklóny ničiace hniezda. V 1991 zostalo iba 9–10 jedincov.

IUCN Vulnerable (2018 downlist) — predtým Endangered (2000–2018), pred tým Critically Endangered. Druh prešiel dvomi downlistmi vďaka úspešnému conservation programu. Bez ďalšej intervencie (genetic rescue) môže do 100 rokov v divočine vyhynúť kvôli genetickej erózii.

Taxonómia — Prévost 1843, posledný Nesoenas

Druh popísal F. Prévost v roku 1843. Predtým v rode Columba (Columba mayeri) a Streptopelia. DNA analýzy (Johnson et al. 2001) potvrdili samostatný rod Nesoenas.

Posledný žijúci Nesoenas — sister-taxon s vyhynutým N. duboisi (Réunion, 18. storočie) a N. (Streptopelia) rodericana (Rodrigues, 19. storočie). Pred kolonizáciou Európanmi bola rad Nesoenas bohatá na všetkých Mascarénoch.

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, Wikipedia, Mauritian Wildlife Foundation.