Oena — Columbidae (holubovité)
3 diagnostické znaky: (1) dlhý čierny chvost (~11 cm, polovica dĺžky tela); (2) samec s čiernou maskou na tvári a hrudi; (3) najmenšia africká hrdlička — hmotnosť ~40 g.
Vlastné znaky:
Od 70. rokov 20. storočia sa areál dramaticky rozširuje na sever — kolonizovala Arabia, južný Izrael (od 1976), Jordánsko, lokálne Sýriu a Irak. Pravdepodobne v dôsledku zmeny klímy, poľnohospodárstva a fragmentácie habitátov.
Diagnostické volanie je tichý hooty „kúúú-úúú-úú" alebo dlhé „huúú-húú" trvajúce ~1 s. Atypické pre hrdličky — pripomína sovy. Pri toku samec vykonáva display-flight — kruhový let s rozopnutými chvostovými perami a krátkym whistle pri pristávaní.
Samec vykonáva display-flight — kruhový let s rozopnutými chvostovými perami. Pri toku „bowing display" so „kúúú" zvukom.
Vajcia ~19 × 15 mm, krémovo-biele. Hniezdo v krovine, akácii (Acacia tortilis), 0,3–3 m vysoko.
Sedia oba rodičia — samec cez deň, samica cez noc. V tropických oblastiach 13 dní, v subtropických 14–16 dní.
Mláďatá nahé, slepé. Kŕmené crop milkom prvých 5 dní, potom natrávené semená a termity.
Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~13 dňoch, závislé ďalších 5–7 dní. Juvenily bez čiernej masky (samec).
Juvenily sa pridávajú k voľným skupinám. Pohlavná zrelosť v 1. roku — viac znášok počas hniezdnej sezóny.
| Hrdlička namibská | Hrdlička škvrnitá | Hrdlička záhradná | Holub zelený | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 22–28 cm | 28–32 cm | 25–27 cm | 25–30 cm |
| Váha | ~40 g | 130–170 g | ~100 g | 150–250 g |
| Dožitie | ~5 r | ~10 r | ~10 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 2/5 | 2/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Najmenšia africká hrdlička, dlhý čierny chvost | Škvrnitá náhrdelníková páska | Čierna škvrnka na boku krku | Frugivor, žltozelený |
| Dostupnosť v SR | Sub-saharská Afrika, Arabia, Madagaskar | Južná Ázia + introdukcie | Afrika, Stredný východ | Sub-saharská Afrika |
Príznaky: Nedostatok zdrojov semien a vody
V Sahel a Kalahari dlhotrvajúce sucho lokálne redukuje populácie. Druh však dobre reaguje na zrážky a rýchlo sa zotaví.
Príznaky: Otrava fosfidom hlinitým pri ochrane skladovaných obilnín
V Sahel a Etiópii lokálne otravy. Druh sa však väčšinou živí v prirodzených biotopoch.
Príznaky: Žltobiele povlaky v ústach pri vodných nádržiach
Bežný holubí mor pri kontaminovaných vodných zdrojoch. Najbežnejší pri umelých vodných nádržiach v Botswana.
Príznaky: Útoky na vajcia a mláďatá v nízkych hniezdach
Hady (Naja, Dispholidus) a malé sovy (Glaucidium) sú hlavní predátori. Nízke hniezdo (0,3–3 m) je zraniteľné.
Najmenšia africká hrdlička — hmotnosť len ~40 g, dĺžka 22–28 cm vrátane 11 cm chvosta (polovica dĺžky tela). Pre porovnanie: Streptopelia senegalensis ~100 g, Spilopelia chinensis ~140 g.
Dlhý čierny chvost — diagnostický znak druhu. Tenký a špicatý, s bielymi krajnými perami viditeľnými pri lete. Pri pristávaní rozopnuté ako vejár. Adaptácia pre manévrovanie v hustej krovine.
Samec s čiernou maskou — čierna tvár, hrudník a horný brušok. Samica je bez masky, hnedosivá. Diagnostika pohlavia jednoduchá. Mladý samec rozvíja masku v 1. roku.
Expanzia areálu od 70. rokov — od 70. rokov 20. storočia sa areál dramaticky rozšíril na sever. Kolonizovala Arabia, južný Izrael (od 1976), Jordánsko, lokálne Sýriu a Irak. Pravdepodobne v dôsledku zmeny klímy a poľnohospodárstva.
Volanie tichý hooty „kúúú-úúú-úú" — atypické pre hrdličky, pripomína malé sovy (Otus, Glaucidium). Slovenský názov „namibská" odkazuje na Namíbiu (Kalahari) ako typický biotop.
Najmenší krytinný holubí druh sveta — Oena capensis je najmenší zástupca čeľade Columbidae spolu s niektorými Geopelia striata a niektorými drobnými Geotrygon.
Adaptácia na suché prostredie — fyziologická adaptácia umožňuje toleranciu denných teplôt +45 °C. Pije pravidelne, ale dokáže prežiť 2–3 dni bez vody.
Pôvodne endemický typ pre Capskú oblasť (Linnaeus 1766 popísal z Capskej Kolónie, dnešná JAR). Vedecký názov „capensis" odráža Capské vrchy. Pomenovala ju oblasti Namib aj v slovenčine.
Široký areál v sub-saharskej Afrike, na Arabskom polostrove, v južnom Izraeli a Jordánsku, lokálne v Sýrii a Iraku, a na Madagaskare. Areál sa od 70. rokov rozširuje na sever — kolonizovala Arabia, Izrael (od 1976), Jordánsko. Vyskytuje sa od pobrežia po 1 700 m n. m.
Dlhý čierny chvost (~11 cm, polovica dĺžky tela) je adaptácia pre manévrovanie v hustej krovine polopúšti. Funguje aj ako sexuálny signál — pri toku samec rozopne chvostové perá ako vejár. Biele krajné perá viditeľné pri lete.
Najmenšia africká hrdlička — dĺžka tela 22–28 cm (vrátane 11 cm chvosta), rozpätie krídel 28–33 cm, hmotnosť len ~40 g. Samec sa odlišuje čiernou maskou na tvári a hrudi, samica je hnedosivá.
Striktný granivor — 65 % stravy tvoria drobné semená tráv (Setaria, Digitaria, Eragrostis). 20 % semená burín (Cyperus, Amaranthus). 10 % semená kultúrnych plodín (proso, sorgo). 3 % termity a mravce (pri kŕmení mláďat). Pije pravidelne.
Od 70. rokov 20. storočia sa areál dramaticky rozširuje na sever — kolonizovala Arabia, južný Izrael (od 1976), Jordánsko, lokálne Sýriu a Irak. Pravdepodobne v dôsledku zmeny klímy (dezertifikácia severnej Afriky), poľnohospodárstva (poľné semenné zdroje) a fragmentácie habitátov.
IUCN Least Concern (2024) — populácia stabilná až vzrastajúca. Druh sa od 70. rokov rozširuje na sever. Nie je v CITES. Lokálne hrozby: sucho v Sahel, pesticídy v poľnohospodárstve, predácia hadov pri nízkych hniezdach.
Druh popísal C. Linné v roku 1766 z Capskej Kolónie (dnešná JAR). Vedecký epitet „capensis" odráža Capské vrchy. Rod Oena Swainson 1837 je monotypický — Oena capensis je jediný druh.
Polytypický druh — 2 poddruhy: O. c. capensis (sub-saharská Afrika, Arabia, južný Izrael) a O. c. aliena (Madagaskar). Geneticky najbližšie príbuzný hrdliček rodu Turtur (afrických lesných hrdličiek).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
IUCN Least Concern (2024) — populácia stabilná až vzrastajúca. Nie je v CITES. Druh sa od 70. rokov dramaticky rozširuje na sever.
Hrdlicka namibijska v Krugeri
Volajuci samec hrdlicky namibijskej
