Holub zelený (Treron calvus) — frugivor sub-saharskej Afriky v korune figovníka (foto: Wikimedia Commons)

Treron — Columbidae (holubovité)

Holub zelený

Treron calvus (Temminck, 1808) — obligátny frugivor sub-saharskej Afriky; ~17 poddruhov

IUCN: LC (Least Concern, 2025-1) | Areál: 38 krajín sub-saharskej Afriky, ~22 mil. km²
Dlzka25–30 cm
Vaha150–250 g
Rozpätie50–55 cm
Korunami afrických figovníkov sa pohybuje žltozelený frugivor — holub zelený. Druh patrí do rodu Treron, ktorý sa adaptoval na konzumáciu visiacich plodov Ficus tým, že sa po vetvách pohybuje „papagájovsky" — opačnou nohou s vyváženými krídlami. 60 % stravy tvoria plody figovníkov. Vyskytuje sa v 38 krajinách sub-saharskej Afriky od Senegalu po JAR. Volanie je tichý melodický whistle — netypický pre Columbidae. IUCN Least Concern.

 Identifikácia — žltozelený frugivor afrických korún

3 diagnostické znaky: (1) žltozelené sfarbenie tela + fialovo-červené ramená; (2) tichý melodický whistle namiesto holubieho rúkania; (3) pohyb po vetvách „papagájovsky".

Vlastné znaky:

  • Žltozelená spodina, olivovo-zelený chrbát
  • Fialovo-červené ramenné krycie perá
  • Žltý lem na krídle, žlté nohy
  • Oranžové oči, modré obrúčky okolo očí
  • Krátky bledý zobák — adaptovaný na ovocie
  • Pohlavia podobné, samica nepatrne bledšia

 Ekológia — kľúčový roznášač semien figovníkov

Obligátny frugivor: 60 % stravy tvoria plody figovníkov (Ficus sycomorus, F. sur, F. natalensis). Pri zrení Ficusu sa zhromažďuje vo veľkých skupinách 50+ jedincov. Mohutný svalovitý žalúdok dokáže rozdrviť aj tvrdé semená.

  • Ficus events: druh sleduje zrenie figovníkov v lokálnom kraji
  • Roznášanie semien: niektoré semená cez tráviaci trakt prejdú a vyrastú
  • Skupiny 4–25 jedincov v mimohniezdnom období
  • Crop milk — mliečny sekrét z volu pre mláďatá
  • Adaptácia na sekundárne lesy a urbánne parky s Ficusmi
  • Kľúčový pre africké pralesné ekosystémy
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
2/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
2/5

Výživa

60% 22% 10% STRAVA zloženie
Plody figovníkov (Ficus spp.) — kľúčová potrava 60%
Iné mäsité plody — Trema, Olea, Celtis, palmové plody 22%
Bobule a drupy — Rauvolfia, Bridelia, Lannea 10%
Semená — sezónne pri nedostatku plodov 5%
Mladé listy a púčiky — zriedka 2%
Bezstavovce náhodne pri konzumácii plodov 1%

Odporúčané potraviny

  • Plody figovníkov (Ficus sycomorus, F. sur, F. natalensis) — kľúčová potrava
  • Plody Trema orientalis — pravidelná potrava v lese
  • Olivy divé (Olea europaea cuspidata) — v montánnych oblastiach
  • Plody Celtis africana, Celtis mildbraedii — savanové lesy
  • Plody Rauvolfia caffra — riverinské lesy
  • Plody Bridelia micrantha — sezónne
  • Lannea schweinfurthii — sucholesné savany
  • Palmové plody (Phoenix reclinata, Hyphaene)
  • Mäsité plody Cordia, Ehretia, Diospyros
  • Plody introdukovaných druhov — Melia, Cinnamomum, Syzygium

Zakázané potraviny

  • Pesticídy v ovocných sadoch (cypermetrín, glyfosát)
  • Tetraetylolovo z vodných nádrží pri starých automobilových oblastiach
  • Plody s rezíduami z kávovníkov a banánovníkov
Tip od odborníka Holub zelený (Treron calvus) je obligátny frugivor — 60 % stravy tvoria plody figovníkov (Ficus). Spolu s ostatnými Treron rieši svojím tráviacim aparátom mletie semien — na rozdiel od väčšiny holubov dokáže rozdrviť tvrdé semená, čo z neho robí kľúčového ničiteľa semien, ale aj roznášača šťavnatých semien. Volanie je tichý melodický whistle „too-loo-loo" typický pre rod Treron.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 2 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 2 Zriedkavosť 2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Volanie je tichý melodický whistle „too-loo-loo" alebo bublavé „kúk-kúk-kúr". Pri kŕmení tichý kurkot. Diagnostický rozdiel od ostatných afrických holubov rodu Columba (ktoré majú typické „rúkanie").
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Plachý frugivor lesných korún. V Afrike sa nechová ako pet — v zajatí (Pretoria, Walter Sisulu NBG) si zvykne na ošetrovateľa, ale nie je „mazlivý" druh. Prirodzene žije v skupinách 4–25 jedincov.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Denný druh — aktívny ráno a podvečer, cez poludnie odpočíva v korunách. Rezident, ale lokálne sa potuluje za plodmi (Ficus syconium-event). Pohybuje sa po vetvách nezvyčajne pre holuby aj „papagájovsky" — opačnou nohou, vyvážený krídlami.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Druh nepatrí medzi vokalizujúce mimické holuby — repertoár obmedzený. V zajatí (Walter Sisulu, Tygerberg ZG) sa neobjavujú napodobeniny ľudskej reči.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Diagnostické volanie je tichý melodický whistle „too-loo-loo" alebo bublavé „kúk-kúk-kúr-rrr". Rod Treron sa odlišuje od rodu Columba typickými whistle volaniami — nie typickým „rúkaním". Vokalizácia najintenzívnejšia ráno a podvečer pri kŕmení v Ficus syconium-event. V hniezdnej sezóne samec pridáva „display whistle" zo špičky koruny.

Dokáže hovoriť? Druh nepatrí medzi mimické holuby. V zajatí (Walter Sisulu NBG) sa nezistili napodobeniny reči.

Typické zvuky

  • Kontaktné volanie — tichý whistle „too-loo-loo" (~1–2 kHz)
  • Bublavé „kúk-kúk-kúr-rrr" pri kŕmení v skupine
  • Display call samca — silnejší whistle zo špičky koruny
  • Alarmový hlas — ostré „pirrr" pri prítomnosti dravca
  • Žobravé volanie mláďat — tiché „šii-šii" pri kŕmení crop milkom
  • Krídelné fluttering pri pristávaní na zrelom Ficuse

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — samec spieva mäkký whistle z koruny stromu (august–november v južnej Afrike) Hniezdenie — krehké platno z vetvičiek v korune, 2 vajcia Inkubácia ~14 dní (oba rodičia), mláďatá ~12–14 dní v hniezde Rezident — celoročne v sub-saharskej Afrike, lokálne potulky za plodmi Cez deň aktívny v korunách stromov, na noc v hustých korunách Pelichanie po hniezdnej sezóne (juh) alebo dvojfázovo (rovník)

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Krehké platno z vetvičiek v korune stromu, 5–12 m vysoko
Hniezdo typické columbidae — riedke platno, cez ktoré presvitajú vajcia. 2 biele vajcia, ~30 × 22 mm. Často v Ficuse alebo Acacii.
Nadmorská výška
0–2 250 m n. m. — od pobrežia po horské lesy
V Etiópii a Keni do 2 250 m, v JAR do 1 800 m. Najbežnejšie 200–1 200 m v savanových galériových lesoch.
Biotop
Lesné porasty, savanové galériové lesy, riverinské lesy, mestské parky s Ficuses
Preferuje porasty s plodonosnými stromami (Ficus, Trema, Olea). V mestách (Pretoria, Nairobi, Lagos) bežný v parkoch s veľkými Ficusmi.
Teplota
Tropická vlhká, +15 až +35 °C
Adaptovaný na celé spektrum sub-saharskej klímy. V suchej sezóne (jún–september v JAR) sa sústreďuje pri vodných tokoch.
Voda
Pri vodných tokoch, jazerách, vodných nádržiach v dedinách
Pije pravidelne — typicky 1–2× denne. Vodu získava aj zo šťavnatých plodov.
Spoločnosť
Skupiny 4–25 jedincov, pri zrelých Ficusoch 50+ jedincov
Družný druh — v období zrenia Ficus sa zhromažďuje vo veľkých skupinách. Mimo sezóny pár alebo malá rodinná skupina.

Rozmnožovací cyklus

Tok
August–november (JAR), variabilný

Samec spieva display whistle zo špičky koruny. Vykonáva „bowing display" — krátky úklon s rozšírenými chvostovými perami.

Znáška
2 biele vajcia

Vajcia ~30 × 22 mm, biele lesklé. Hniezdo riedke platno v korune (Ficus, Acacia, Erythrina) 5–12 m vysoko.

Inkubácia
~14 dní

Sedia oba rodičia — samec cez deň, samica cez noc. Striedanie typicky ráno a večer.

Liahnutie
September–január

Mláďatá nahé, slepé. Kŕmené crop milkom (mliečnym sekrétom z volu) prvých 7 dní, potom natrávená ovocná kaša.

Mláďatá
~12–14 dní v hniezde

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 12–14 dňoch, ale ešte ďalších 7–14 dní závislé na rodičoch. Pelichajú do juvenilného šatu.

Samostatnosť
4–6 týždňov po vyliahnutí

Juvenily sa pridávajú k voľným skupinám. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Holub zelený 25–30 cm Holub africký olivový 37–42 cm Hrdlička namibská 22–28 cm Holub madagaskarský modrý 25–27 cm
Holub zelený Holub africký olivový Hrdlička namibská Holub madagaskarský modrý
Dĺžka25–30 cm37–42 cm22–28 cm25–27 cm
Váha150–250 g300–400 g~40 g~180 g
Dožitie~10 r~12 r~5 r~10 r
Hlučnosť3/53/53/54/5
Cena (SK)IUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
PovahaObligátny frugivor, žltozelené sfarbenieFrugivor, červené očiDlhý čierny chvost, granivorEndemit Madagaskaru, modrá-strieborná
Dostupnosť v SR38 krajín sub-saharskej AfrikyVýchodná a Južná AfrikaSub-saharská Afrika, ArábiaSeverný a východný Madagaskar

Choroby a prevencia

Strata pralesných porastov
stredná

Príznaky: Odlesňovanie pre poľnohospodárstvo a uhlie

V Stredoafrickej republike, DR Kongo a Pobreží Slonoviny sa stráca prales rýchlosťou 0,5–1 % ročne. Druh sa adaptuje na sekundárne lesy.

Lov pre konzumáciu
stredná

Príznaky: Lov na trh (bushmeat) v Strednej a Západnej Afrike

V Kongu, Gabone, Kamerune a Pobreží Slonoviny lokálne intenzívne lovený pre konzumáciu. V juhonafrickej časti areálu lov minimálny.

Pesticídy v sadoch
nízka

Príznaky: Otrava pri konzumácii ovocných plodov z postrekovaných sadov

V Keni, Tanzánii a JAR pri ovocných sadoch s glyfosátom a cypermetrínom hromadí toxíny.

Trichomoniasis (Trichomonas gallinae)
stredná

Príznaky: Žltobiele povlaky v ústach, hltáne, ezofágu

Holubí mor — postihuje frugivornych holubov pri kontamination spoločnej kŕmnej oblasti. V Afrike menej dokumentované než v Európe.

Prevencia Holub zelený nie je v CITES — IUCN Least Concern (2025-1), populácia stabilná v ~38 krajinách. Pre ochranu druhu je kľúčové: (1) ochrana lesných porastov s plodonosnými Ficusmi, (2) regulácia bushmeat lovu v Strednej a Západnej Afrike, (3) obmedzenie pesticídov v ovocných sadoch, (4) podpora urbánnych Ficusov ako náhradného biotopu.

Zaujímavosti

1

Obligátny frugivor — 60 % stravy tvoria plody figovníkov (Ficus). Rod Treron je v rámci Columbidae unikátny tým, že má mohutný svalovitý žalúdok schopný rozdrviť aj tvrdé semená.

2

Pohybuje sa „papagájovsky" — na rozdiel od ostatných holubov sa po vetvách pohybuje opačnou nohou s vyváženými krídlami, podobne ako papagáje. Adaptácia na visiace plody Ficus.

3

38 krajín areálu — od Senegalu na západe po Juhoafrickú republiku na juhu. Areál pokrýva ~22 miliónov km². ~17 uznávaných poddruhov (T. c. calvus, T. c. nudirostris, T. c. virescens a ďalšie).

4

Žlto-zelené sfarbenie — fialovo-červené ramenné perá, žltý lem krídla, oranžové oči. Sfarbenie funguje ako dokonalá kamufláž v korune Ficusov. Pohlavia podobné, samica nepatrne bledšia.

5

Tichý melodický whistle je atypický pre holuby — väčšina Columbidae produkuje „rúkanie", ale Treron používa whistle podobne ako papagáje. Diagnostický znak rodu.

6

Kľúčový roznášač semien — pre africké Ficuses a Olea. Druh dokáže semená rozdrviť (väčšina), ale niektoré semená cez tráviaci trakt prejdú a vyrastú. Ekologicky nezastupiteľný.

7

Crop milk — mliečny sekrét z volu, ktorým holubie rody kŕmia mláďatá. Holuby (a flamingovia, tučniaky cisárski) sú jediné vtáky s touto adaptáciou. Bohatý na proteín ~60 %.

8

V Juhoafrickej republike sa volá „African Green-Pigeon" alebo „Papegaaiduif" (papagájový holub) — odráža papagájovský pohyb. V Stredoafrickej republike a Kongu lokálny názov „Ngomba ya nzete" (holub stromový).

Taxonomická klasifikácia

species Holub zelený
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Columbiformes
Čeľaď Columbidae (holubovité)
Rod Treron Vieillot, 1816
Druh T. calvus (Temminck, 1808)
Poddruhy Polytypický druh — ~17 uznávaných poddruhov v sub-saharskej Afrike (T. c. calvus, T. c. nudirostris, T. c. virescens, T. c. delalandii a ďalšie).

? Často kladené otázky

Rozšírený v 38 krajinách sub-saharskej Afriky — od Senegalu na západe po Juhoafrickú republiku na juhu, vrátane Strednej a Východnej Afriky. Areál pokrýva ~22 miliónov km². Vyskytuje sa od pobrežia po horské lesy do 2 250 m n. m.

Rod Treron sa adaptoval na konzumáciu visiacich plodov figovníkov (Ficus). Na rozdiel od ostatných holubov sa po vetvách pohybuje opačnou nohou s vyváženými krídlami. Táto adaptácia, spolu so silným zobákom a žlto-zeleným sfarbením, vyústila do prezývky „papagájový holub".

Stredne veľký druh — dĺžka tela 25–30 cm, rozpätie krídel 50–55 cm, hmotnosť 150–250 g. Sfarbenie žlto-zelené s fialovo-červenými ramenami a oranžovými očami. Pohlavia podobné.

Obligátny frugivor — 60 % stravy tvoria plody figovníkov (Ficus sycomorus, F. sur, F. natalensis). 22 % iné mäsité plody (Trema, Olea, Celtis). 10 % bobule (Rauvolfia, Bridelia). Pri zrení Ficusu sa zhromažďuje vo veľkých skupinách 50+ jedincov.

Podľa IOC v15.2 sa uznáva ~17 poddruhov — T. c. calvus (Western Africa), T. c. nudirostris, T. c. virescens (East Africa), T. c. delalandii (Southern Africa) a ďalšie. Niektoré klasifikácie (HBW) tieto poddruhy delia na 2–3 samostatné druhy.

IUCN Least Concern (2025-1) — populácia stabilná, druh adaptabilný na sekundárne lesy a urbánne prostredie s Ficusmi. Hlavné lokálne hrozby: odlesňovanie, bushmeat lov v Strednej Afrike, pesticídy v ovocných sadoch.

 Taxonómia — Temminck 1808, polytypický druh

Druh popísal C. J. Temminck v roku 1808 v rámci práce o tropickej faune. Rod Treron Vieillot 1816 zahŕňa ~30 frugivornych holubov Afriky a Ázie.

Polytypický druh — IOC v15.2 uznáva ~17 poddruhov v sub-saharskej Afrike. Niektoré klasifikácie (HBW) tieto poddruhy delia na 2–3 samostatné druhy. Geneticky najbližšie príbuzný T. waalia (Bruce's Green-Pigeon) a T. australis (Madagaskar).

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

 Areál — 38 krajín sub-saharskej Afriky

Areál: sub-saharská Afrika — od Senegalu (západ) po Juhoafrickú republiku (juh), vrátane Etiópie, Kene, DR Konga, Angoly. Areál pokrýva ~22 miliónov km².

  • Západná Afrika: Senegal, Pobrežie Slonoviny, Ghana, Nigéria (T. c. calvus)
  • Stredná Afrika: Kamerun, Gabon, DR Kongo (T. c. nudirostris)
  • Východná Afrika: Etiópia, Keňa, Tanzánia, Uganda (T. c. virescens)
  • Južná Afrika: JAR, Botswana, Mozambik (T. c. delalandii)
  • Výškové rozpätie: 0–2 250 m n. m.
  • Urbánne populácie: Pretoria, Nairobi, Lagos, Abidjan

 Status — IUCN LC, populácia stabilná

IUCN Least Concern (2025-1) — populácia stabilná. Druh nie je v CITES. Pre ochranu kľúčové: lesné porasty s Ficusmi, obmedzenie bushmeat lovu v Strednej Afrike.

  • IUCN 2025-1: Least Concern
  • Trend populácie: stabilný
  • Najlepšie pozorovať: Kruger NP (JAR), Murchison Falls (Uganda), Korup (Kamerun)
  • Hlavné hrozby: odlesňovanie, bushmeat, pesticídy v sadoch
  • Mestské populácie: stabilné v Pretoria, Nairobi, Lagos

 Areál — sub-saharská Afrika

Areál: 38 krajín sub-saharskej Afriky — od Senegalu po Juhoafrickú republiku, vrátane Etiópie, Kene, DR Konga, Angoly. Areál ~22 mil. km².

 Hlasova ukazka — krkanie/vrukanie

Zdroj: xeno-canto.org XC744034
Nahravatel: Lynette Rudman
Licencia: CC BY-NC-SA 4.0

 Video — Holub zelený

African green pigeon Treron calvus Kruger

Afriky zeleny holub Kruger

African green pigeon call

Hlas africkeho zelenho holuba

 Cudzie názvy

Slovensky:   Holub zelený, Česky:   Holub zelený africký, Anglicky:   African Green-Pigeon, Nemecky:   Rotnacken-Grüntaube, Francúzsky:   Colombar à front nu, Taliansky:   Piccione verde africano, Španielsky:   Vinago Africano, Holandsky:   Afrikaanse papegaaiduif, Afrikánsky:   Papegaaiduif