
Treron — Columbidae (holubovité)
3 diagnostické znaky: (1) žltozelené sfarbenie tela + fialovo-červené ramená; (2) tichý melodický whistle namiesto holubieho rúkania; (3) pohyb po vetvách „papagájovsky".
Vlastné znaky:
Obligátny frugivor: 60 % stravy tvoria plody figovníkov (Ficus sycomorus, F. sur, F. natalensis). Pri zrení Ficusu sa zhromažďuje vo veľkých skupinách 50+ jedincov. Mohutný svalovitý žalúdok dokáže rozdrviť aj tvrdé semená.
Diagnostické volanie je tichý melodický whistle „too-loo-loo" alebo bublavé „kúk-kúk-kúr-rrr". Rod Treron sa odlišuje od rodu Columba typickými whistle volaniami — nie typickým „rúkaním". Vokalizácia najintenzívnejšia ráno a podvečer pri kŕmení v Ficus syconium-event. V hniezdnej sezóne samec pridáva „display whistle" zo špičky koruny.
Samec spieva display whistle zo špičky koruny. Vykonáva „bowing display" — krátky úklon s rozšírenými chvostovými perami.
Vajcia ~30 × 22 mm, biele lesklé. Hniezdo riedke platno v korune (Ficus, Acacia, Erythrina) 5–12 m vysoko.
Sedia oba rodičia — samec cez deň, samica cez noc. Striedanie typicky ráno a večer.
Mláďatá nahé, slepé. Kŕmené crop milkom (mliečnym sekrétom z volu) prvých 7 dní, potom natrávená ovocná kaša.
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 12–14 dňoch, ale ešte ďalších 7–14 dní závislé na rodičoch. Pelichajú do juvenilného šatu.
Juvenily sa pridávajú k voľným skupinám. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku.
| Holub zelený | Holub africký olivový | Hrdlička namibská | Holub madagaskarský modrý | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 25–30 cm | 37–42 cm | 22–28 cm | 25–27 cm |
| Váha | 150–250 g | 300–400 g | ~40 g | ~180 g |
| Dožitie | ~10 r | ~12 r | ~5 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Obligátny frugivor, žltozelené sfarbenie | Frugivor, červené oči | Dlhý čierny chvost, granivor | Endemit Madagaskaru, modrá-strieborná |
| Dostupnosť v SR | 38 krajín sub-saharskej Afriky | Východná a Južná Afrika | Sub-saharská Afrika, Arábia | Severný a východný Madagaskar |
Príznaky: Odlesňovanie pre poľnohospodárstvo a uhlie
V Stredoafrickej republike, DR Kongo a Pobreží Slonoviny sa stráca prales rýchlosťou 0,5–1 % ročne. Druh sa adaptuje na sekundárne lesy.
Príznaky: Lov na trh (bushmeat) v Strednej a Západnej Afrike
V Kongu, Gabone, Kamerune a Pobreží Slonoviny lokálne intenzívne lovený pre konzumáciu. V juhonafrickej časti areálu lov minimálny.
Príznaky: Otrava pri konzumácii ovocných plodov z postrekovaných sadov
V Keni, Tanzánii a JAR pri ovocných sadoch s glyfosátom a cypermetrínom hromadí toxíny.
Príznaky: Žltobiele povlaky v ústach, hltáne, ezofágu
Holubí mor — postihuje frugivornych holubov pri kontamination spoločnej kŕmnej oblasti. V Afrike menej dokumentované než v Európe.
Obligátny frugivor — 60 % stravy tvoria plody figovníkov (Ficus). Rod Treron je v rámci Columbidae unikátny tým, že má mohutný svalovitý žalúdok schopný rozdrviť aj tvrdé semená.
Pohybuje sa „papagájovsky" — na rozdiel od ostatných holubov sa po vetvách pohybuje opačnou nohou s vyváženými krídlami, podobne ako papagáje. Adaptácia na visiace plody Ficus.
38 krajín areálu — od Senegalu na západe po Juhoafrickú republiku na juhu. Areál pokrýva ~22 miliónov km². ~17 uznávaných poddruhov (T. c. calvus, T. c. nudirostris, T. c. virescens a ďalšie).
Žlto-zelené sfarbenie — fialovo-červené ramenné perá, žltý lem krídla, oranžové oči. Sfarbenie funguje ako dokonalá kamufláž v korune Ficusov. Pohlavia podobné, samica nepatrne bledšia.
Tichý melodický whistle je atypický pre holuby — väčšina Columbidae produkuje „rúkanie", ale Treron používa whistle podobne ako papagáje. Diagnostický znak rodu.
Kľúčový roznášač semien — pre africké Ficuses a Olea. Druh dokáže semená rozdrviť (väčšina), ale niektoré semená cez tráviaci trakt prejdú a vyrastú. Ekologicky nezastupiteľný.
Crop milk — mliečny sekrét z volu, ktorým holubie rody kŕmia mláďatá. Holuby (a flamingovia, tučniaky cisárski) sú jediné vtáky s touto adaptáciou. Bohatý na proteín ~60 %.
V Juhoafrickej republike sa volá „African Green-Pigeon" alebo „Papegaaiduif" (papagájový holub) — odráža papagájovský pohyb. V Stredoafrickej republike a Kongu lokálny názov „Ngomba ya nzete" (holub stromový).
Rozšírený v 38 krajinách sub-saharskej Afriky — od Senegalu na západe po Juhoafrickú republiku na juhu, vrátane Strednej a Východnej Afriky. Areál pokrýva ~22 miliónov km². Vyskytuje sa od pobrežia po horské lesy do 2 250 m n. m.
Rod Treron sa adaptoval na konzumáciu visiacich plodov figovníkov (Ficus). Na rozdiel od ostatných holubov sa po vetvách pohybuje opačnou nohou s vyváženými krídlami. Táto adaptácia, spolu so silným zobákom a žlto-zeleným sfarbením, vyústila do prezývky „papagájový holub".
Stredne veľký druh — dĺžka tela 25–30 cm, rozpätie krídel 50–55 cm, hmotnosť 150–250 g. Sfarbenie žlto-zelené s fialovo-červenými ramenami a oranžovými očami. Pohlavia podobné.
Obligátny frugivor — 60 % stravy tvoria plody figovníkov (Ficus sycomorus, F. sur, F. natalensis). 22 % iné mäsité plody (Trema, Olea, Celtis). 10 % bobule (Rauvolfia, Bridelia). Pri zrení Ficusu sa zhromažďuje vo veľkých skupinách 50+ jedincov.
Podľa IOC v15.2 sa uznáva ~17 poddruhov — T. c. calvus (Western Africa), T. c. nudirostris, T. c. virescens (East Africa), T. c. delalandii (Southern Africa) a ďalšie. Niektoré klasifikácie (HBW) tieto poddruhy delia na 2–3 samostatné druhy.
IUCN Least Concern (2025-1) — populácia stabilná, druh adaptabilný na sekundárne lesy a urbánne prostredie s Ficusmi. Hlavné lokálne hrozby: odlesňovanie, bushmeat lov v Strednej Afrike, pesticídy v ovocných sadoch.
Druh popísal C. J. Temminck v roku 1808 v rámci práce o tropickej faune. Rod Treron Vieillot 1816 zahŕňa ~30 frugivornych holubov Afriky a Ázie.
Polytypický druh — IOC v15.2 uznáva ~17 poddruhov v sub-saharskej Afrike. Niektoré klasifikácie (HBW) tieto poddruhy delia na 2–3 samostatné druhy. Geneticky najbližšie príbuzný T. waalia (Bruce's Green-Pigeon) a T. australis (Madagaskar).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: sub-saharská Afrika — od Senegalu (západ) po Juhoafrickú republiku (juh), vrátane Etiópie, Kene, DR Konga, Angoly. Areál pokrýva ~22 miliónov km².
IUCN Least Concern (2025-1) — populácia stabilná. Druh nie je v CITES. Pre ochranu kľúčové: lesné porasty s Ficusmi, obmedzenie bushmeat lovu v Strednej Afrike.