Goura — Columbidae (holubovité)
5 diagnostickych znakov: (1) vejarovita koruna s BIELYMI SPICKAMI perok (kluč pre rozlisenie od G. cristata); (2) cervene oci kontrastuju s fialovohnedym korpusom; (3) tmava sira pasy na hrudi; (4) velkost 73-75 cm, vaha az 2,4 kg; (5) silne nohy a robustny svalnaty hus na drvenie palmovych semen.
Holub viktoriansky vydava hlboke hrdelne volania, typicke pre rod Goura. Najdiagnostickejsie je "hoom-hoom" a "oom-oom-oom" samca pri toku pocutene 100-300 m. Pri narusení ostre "krrau". Pri displeji silne mavanie krydiel s pleskavym zvukom. V hniezdnej sezone par komunikuje tichym "krrr" pri striedani na vajciach.
Samec roztapi krunu, klani sa pred samicou, vydava "hoom-hoom". Park monogamny na cely zivot.
Vajce 54 x 39 mm, biele. Platforma z vetviciek v rozsoche stromu 8-15 m.
Sedi striedavo samec aj samica — samec cez den, samica v noci.
Mlade pokryte sivym páperím. Krmia oba rodicia "crop milk" (holubie mlieko) prvych 14 dni.
Po opusteni hniezda este 4-6 tyzdnov závisle na rodicoch. Koruna rasta postupne 3-4 mesiace.
Pohlavna zrelost v 2-3. roku. Dlzka zivota v zajati 20-25 rokov, v divočine ~15-20.
| Holub viktoriansky | Holub krunierovity modry | Holub scheepmakerov | Holub sclaterov | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 73-75 cm | 70-75 cm | 70 cm | 70 cm |
| Váha | 2,4 kg | 2,1-2,5 kg | 2,0-2,4 kg | 2,0-2,4 kg |
| Dožitie | ~20-25 r | ~20 r | ~20 r | ~20 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN NT, CITES II | IUCN VU, CITES II | IUCN NT, CITES II | IUCN NT, CITES II |
| Povaha | Vejarovita koruna s BIELYMI SPICKAMI | Cela modra koruna, najvacsi zijuci holub | Vejarovita koruna, kastanovy korpus | Split 2013, J. N. Guinea |
| Dostupnosť v SR | S. Nova Guinea, Yapen | NW. Nova Guinea | JV. N. Guinea | J. Nova Guinea |
Príznaky: Odlesnovanie pre olejovu palmu, ťažba dreva, banský prieskum
V Yapen Geelvink Bay zachovany primarny prales. Na pevnine N. Guiney odlesnovanie pre olejovu palmu pokracuje. Pokles populacie ~20-29 % za 3 generacie (IUCN 2018).
Príznaky: Domorodci lovi pre konzum a kostumy (perka koruny)
Holuby Goura su tradicna zver pre kmene severnej Guiney. Pri velkych dedinach takmer vyhubený. V Yapen sa cast komunit od r. 2010 venuje ekoturizmu.
Príznaky: Odchyty mladat, prevoz cez Jakartu a Bali
CITES Appendix II — komercny obchod legalny len s povolenim. Cierny obchod do styri ciest sveta dokumentovany Trade.
Holub viktoriansky je druhy najvacsi holub sveta po G. cristata — dlzka 73-75 cm, vaha az 2,4 kg. Najtazsi priemerne zo styroch Goura.
Druh popisal Louis Fraser v r. 1844 v Proc. Zool. Soc. London ako Goura victoriae — pomenovany po britskej kralovnej Victorii.
2 poddruhy — nominat G. v. victoria (Fraser 1844, ostrovy Yapen, Biak, Supiori v Geelvink Bay) a G. v. beccarii (Salvadori 1876, severne kontinentalne pobrezie od Vogelkopu po Astrolabe Bay).
Vejarovita koruna s BIELYMI SPICKAMI perok je diagnosticky znak — odlisuje od G. cristata (cele modra koruna). Cevene oci, fialovohnedy korpus.
Endemit severnej Novej Guiney a ostrovov Geelvink Bay (Yapen, Biak, Supiori). Nevyskytuje sa juzne od pohorií Maoke.
Yapen Island ma najlepsie chranene populacie — domorodci sa od r. 2010 venuju ekoturizmu okolo Goura.
V Pairi Daiza, Walsrode, Bronx, Praha je castym chovancom v EEP programe EAZA. Reprodukcia v zajati uspesna od r. 1860.
Druh sa lieta krat — zostava na zemi alebo v korunach. Pri narusení utecie pesi do hustej vegetacie, lieta len pri velkom ohrození na nizke vetvy.
Hlavny rozdiel je tvar a farba koruny: G. victoria ma biele spičky perok koruny (vejár s bielym lemom), zatial co G. cristata ma celu modru korunu. G. victoria je o nieco vacsia (73-75 cm vs 70-75 cm) a tazsia (az 2,4 kg vs 2,1-2,5 kg). Geografia: viktoriansky N. Guinea + Geelvink Bay, krunierovity LEN Vogelkop a Mamberamo.
Endemit severnej Novej Guiney a ostrovov Geelvink Bay. 2 poddruhy: nominat (Yapen, Biak, Supiori) a beccarii (severne pobrezie pevniny od Vogelkopu po Astrolabe Bay). Pohoria Maoke tvoria juznu hranicu — juzne od nich zije G. scheepmakeri/sclaterii.
Terenny zberac — 45 % opadane plody figovnikov, 25 % palmove plody a semena, 18 % drobne plody, 8 % bezstavovce, 4 % hluzy a zelene. Silny svalnaty hus melie tvrde semena. Gastrolity (kamienky) v zaludku pomahaju mlety.
IUCN Near Threatened (NT, 2018) — pokles populacie ~20-29 % za 3 generacie. Stale lepsia situacia nez G. cristata (VU). CITES Appendix II. Hrozby: odlesnovanie pre olejovu palmu, lov pre maso a perka, ilegalny obchod.
Po britskej kralovnej Victorii (1819-1901). Druh popisal Louis Fraser v Proc. Zool. Soc. London 1844 ako Goura victoriae. Mnoho druhov bolo v 19. stor. pomenovanych po britskej kralovskej rodine — viktorianska era vrchol britsckej kolonizacie a vedeckej dokumentacie.
Nie pre súkromny chov — vyzaduje voliery min 50 m2 s vyskou 4-5 m a tropicke podmienky. V zoo sa chova v Pairi Daiza (Belgicko), Walsrode (Nemecko), Bronx (USA), Praha v EEP programe EAZA. CITES Appendix II — chov len s povolenim. Reprodukcia v zajati uspesna od r. 1860.
Druh patri do rodu Goura (4 druhy) v celade Columbidae. Druh popisal Louis Fraser 1844 v Proc. Zool. Soc. London ako Goura victoriae — pomenovany po britskej kralovnej Victorii. 2 poddruhy: nominat (Yapen, Biak) a beccarii (pobrezie Vogelkop az Astrolabe Bay, Salvadori 1876). Vid sekciu Taxonomia v enrichment data pre kompletny prehlad.
Druh je chraneny podla CITES Appendix II a indonezskeho zakona o ochrane fauny 1990. IUCN Near Threatened (NT, 2018) — pokles populacie ~20-29 % za 3 generacie kvoli odlesnovaniu pre olejovu palmu a lovu pre maso. Vid sekciu Zdrave a hrozby v enrichment data pre kompletny prehlad legislativy a ochranareskych aktivit.
Hlas a volanie Goura victoria
Holub viktoriansky v zoologickej zahrade