Goura — Columbidae (holubovité)
5 diagnostickych znakov: (1) vejarovita modra koruna z 50-70 vlasovitych perok (5-8 cm vyska); (2) cervene oci kontrastuju s modrosivim korpusom; (3) kastanove krydlovky a cierno-sivy chvost; (4) velkost 70-75 cm, vaha 2,1-2,5 kg (najvacsi zijuci holub sveta); (5) silne nohy a robustny svalnaty hus na drvenie palmovych semen.
Holub krunierovity modry vydava hlboke hrdelne volania, typicke pre rod Goura. Najdiagnostickejsie je "wump-wump" a "hoo-hoo-hoo" samca pri toku pocutene 100-300 m. Pri narusení ostre "krrau". Pri displeji silne mavanie krydiel s pleskavym zvukom. V hniezdnej sezone par komunikuje tichym "krrr" pri striedani na vajciach.
Samec roztapi krunu, klani sa pred samicou, vydava "wump-wump". Park monogamny na cely zivot.
Vajce 53 x 39 mm, biele. Platforma z vetviciek v rozsoche stromu 6-15 m.
Sedi striedavo samec aj samica — samec cez den, samica v noci.
Mlade pokryte sivym páperím. Krmia oba rodicia "crop milk" (holubie mlieko) prvych 14 dni.
Po opusteni hniezda este 4-6 tyzdnov závisle na rodicoch. Koruna rasta postupne 3-4 mesiace.
Pohlavna zrelost v 2-3. roku. Dlzka zivota v zajati 20+ rokov, v divočine ~15-20.
| Holub krunierovity modry | Holub viktoriansky | Holub scheepmakerov | Holub sclaterov | Holub nikobarsky | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 70-75 cm | 73-75 cm | 70 cm | 70 cm | 40 cm |
| Váha | 2,1-2,5 kg | 2,4 kg | 2,0-2,4 kg | 2,0-2,4 kg | 460-525 g |
| Dožitie | ~20 r | ~20-25 r | ~20 r | ~20 r | ~10-15 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN VU, CITES II | IUCN NT, CITES II | IUCN NT, CITES II | IUCN NT, CITES II | IUCN NT, CITES I |
| Povaha | NAJVACSI zijuci holub, vejarovita modra koruna | Vejarovita koruna s bielymi spickami | Vejarovita koruna, kastanovy korpus | Split 2013, J. N. Guinea | Najblizsi zijuci pribuzny Dodo |
| Dostupnosť v SR | S. Nova Guinea | S. Nova Guinea, Yapen | JV. N. Guinea | J. Nova Guinea | SE Azia, Sundy |
Príznaky: Odlesnovanie pre olejovu palmu, ťažba dreva, banský prieskum
V indonezskej casti Papua (Tangguh LNG, Bintuni Bay) priemyselny rozvoj. Pokles biotopu o ~30 % za 3 generacie (IUCN 2018).
Príznaky: Domorodci lovi pre konzum a kostumy (perka koruny)
Holuby Goura su tradicna zver pre kmene Asmat, Marind, Dani. Pri velkych dedinach takmer vyhubený.
Príznaky: Odchyty mladat, prevoz cez Jakartu
CITES Appendix II — komercny obchod legalny len s povolenim. Cierny obchod do styri ciest sveta dokumentovany Trade.
Holub krunierovity modry je najvacsi zijuci holub sveta — dlzka 70-75 cm, vaha 2,1-2,5 kg. Vacsi ako bezna holubica skalna 8-10x.
Druh popisal Peter Simon Pallas v r. 1764 ako Columba cristata z exemplaru zo severnej Novej Guiney.
Monotypicky druh — bez uznavanych poddruhov. Rod Goura obsahuje 4 druhy, z toho G. cristata je najsevernejsia.
Vejarovita modra koruna z 50-70 vlasovitych perok dosahuje vysku 5-8 cm. Pri toku ju samec roztapi do vejara — odtial nazov "crowned pigeon".
Endemit severnej Novej Guiney — Vogelkop, Geelvink Bay, Mamberamo. Nevyskytuje sa juzne od pohorií Maoke.
Cervene oci kontrastuju s modrosivim korpusom. Krydlovky kastanove, chvost cierny s sivym koncom.
Najohrozenejsi zo styroch Goura — IUCN VU. Odlesnovanie pre olejovu palmu a tazba dreva v Vogelkope (Tangguh LNG).
V Pairi Daiza, Walsrode, Praha Zoo, Singapur Jurong je castym chovancom v EEP programu EAZA.
Je to najvacsi zijuci holub sveta — dlzka 70-75 cm, vaha 2,1-2,5 kg. Pre porovnanie holubica skalna ma 32 cm a 300 g. Druh ma vejarovitú modru korunu z 50-70 vlasovitych perok vysoku 5-8 cm.
Endemit severnej Novej Guiney (indonezska Papua a malo Papua Nova Guinea). Areal: Vogelkop (Bird's Head Peninsula), Geelvink Bay ostrovy (Yapen, Biak, Numfor), Mamberamo a Cyclops Mts. Pohoria Maoke tvoria juznu hranicu — juzne od nich zije G. scheepmakeri.
Terenny zberac — 50 % opadane plody figovnikov a palmiem, 25 % semena, 15 % drobne plody, 7 % bezstavovce (slimaky), 3 % hluzy. Silny svalnaty hus melie tvrde palmove semena. Gastrolity v zaludku pomahaju mlety. Zbiraju v skupinkach 2-10 jedincov.
IUCN Vulnerable (VU, 2018) — pokles populacie ~30 % za 3 generacie. Najohrozenejsi zo styroch Goura. CITES Appendix II — komercny obchod kontrolovany. Hrozby: odlesnovanie pre olejovu palmu, lov pre maso a perka, ilegalny obchod.
Druh je monotypicky — bez uznavanych poddruhov. Rod Goura obsahuje 4 druhy: G. cristata (S. N. Guinea), G. victoria (S. N. Guinea, Yapen), G. scheepmakeri (JV. N. Guinea) a G. sclaterii (J. N. Guinea, split 2013).
Nie pre súkromny chov — vyzaduje voliery min 50 m2 s vyskou 4-5 m a tropicke podmienky. V zoo sa chova v Pairi Daiza (Belgicko), Walsrode (Nemecko), Praha, Singapur Jurong, San Diego v EEP programe EAZA. CITES Appendix II — chov len s povolenim.
Druh patri do rodu Goura (4 druhy) v celade Columbidae. Druh popisal Pallas 1764 ako Columba cristata. Genus Goura sa rozlisil od ostatnych Columbidae pred ~30 mil rokov (Pereira et al. 2007). G. cristata je monotypicky druh — bez poddruhov. Najvacsi zijuci holub sveta — dlzka 70-75 cm, vaha 2,1-2,5 kg. Vid sekciu Taxonomia v enrichment data pre kompletny prehlad.
Druh je chraneny podla CITES Appendix II (komercny obchod kontrolovany) a indonezskeho zakona o ochrane fauny 1990. IUCN Vulnerable (VU, 2018) — pokles populacie ~30 % za 3 generacie kvoli odlesnovaniu pre olejovu palmu a lovu. Vid sekciu Zdrave a hrozby v enrichment data pre kompletny prehlad legislativy a ochranareskych aktivit.
Tokanie a hlas Goura cristata
Najvacsi holub na svete