Holub krunierovity modry (Goura cristata) — silueta druhu (foto zatial nedostupne)

Goura — Columbidae (holubovité)

Holub krunierovity modry

Goura cristata (Pallas, 1764) — Najvacsi zijuci holub sveta; vejarovita modra koruna, cervene oci; endemit S. Novej Guiney

IUCN: VU (Vulnerable, 2018) — najohrozenejsi z Goura | CITES App II | Areal: S. Nova Guinea (Vogelkop, Geelvink, Mamberamo)
Dĺžka70-75 cm
Váha2,1-2,5 kg
Koruna5-8 cm
Goura cristata je najvacsi zijuci holub sveta — dlzka 70-75 cm, vaha 2,1-2,5 kg. Endemit severnej Novej Guiney (Vogelkop, Geelvink Bay, Mamberamo). Diagnosticka vejarovita modra koruna z 50-70 vlasovitych perok, cervene oci, modrosivy korpus, kastanove krydlovky. Monotypicky druh — bez poddruhov. IUCN VU (2018) — najohrozenejsi zo styroch Goura kvoli odlesnovaniu pre olejovu palmu a lovu pre maso a perka. CITES App II.

 Identifikácia

5 diagnostickych znakov: (1) vejarovita modra koruna z 50-70 vlasovitych perok (5-8 cm vyska); (2) cervene oci kontrastuju s modrosivim korpusom; (3) kastanove krydlovky a cierno-sivy chvost; (4) velkost 70-75 cm, vaha 2,1-2,5 kg (najvacsi zijuci holub sveta); (5) silne nohy a robustny svalnaty hus na drvenie palmovych semen.

Výživa

  • Opadane plody figovnikov a palmiem
  • Semena z lesneho podlozia
  • Drobne plody a bobule
  • Bezstavovce — slimaky, hmyz
  • Hluzy a korienky
Tip od odborníka Holub krunierovity modry je terenny zberac — hlada potravu na zemi v hustom dazdovom pralese severnej Novej Guiney. Silny svalnaty hus melie tvrde palmove semena. Gastrolity (kamienky) pomahaju mlety. Holuby zbiraju v skupinkach 2-10 jedincov. Crop milk (holubie mlieko) krmia oba rodicia mladata prve 2 tyzdne. Pri narusení zostava na zemi, lieta len krat na nizke vetvy 3-8 m vysoko.

Hlasový prejav

Holub krunierovity modry vydava hlboke hrdelne volania, typicke pre rod Goura. Najdiagnostickejsie je "wump-wump" a "hoo-hoo-hoo" samca pri toku pocutene 100-300 m. Pri narusení ostre "krrau". Pri displeji silne mavanie krydiel s pleskavym zvukom. V hniezdnej sezone par komunikuje tichym "krrr" pri striedani na vajciach.

Typické zvuky

  • Tokove "wump-wump" samca — hlboké hrdelne, 100-300 m
  • "Hoo-hoo-hoo" pri displeji s krunou
  • Alarmove "krrau" pri narusení
  • Tiche "krrr" medzi parom pri striedani na hniezde
  • Krydlovy plesk pri vzlete — silne "vrr"

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok januar-maj (sucha sezona N. Novej Guiney)
Hniezdenie v korunach lesnych stromov 6-15 m
Inkubacia 28-30 dni, mlade opusta hniezdo po 30-36 dnoch
Roostuje v skupinkach 2-10 v hustych korunach
Pelichanie po hniezdnej sezone
Hladanie potravy na zemi v hustom dazdovom pralese

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Velka platforma z vetviciek a listov v rozsoche stromu, 6-15 m nad zemou
Vajce 1 / hniezdo, biele, 53 x 39 mm. Hniezdo opakovane pouziva 2-3 sezony.
Stúpanie
0-600 m (typicke 0-300 m)
Sustreduje sa na niziny. V Arfak Mts az do 600 m sporadicky.
Biotop
Primarny dazdovy prales nizin a riečnych poliek
Vyzaduje neprerusenu lesnu cetinu. Vyhyba sa otvorenym oblastiam a sekundarnym lesom.
Teplota
Tropicka, 24-32 °C
Roztoky monzunu cez mokru sezonu (oktober-april).
Voda
Riecne polky, lesne potoky
Pije z lesnych poliek a pomalých prudov.
Spolocnost
Skupinky 2-10 jedincov pri zberi potravy a roostu
Mimo hniezdenia v malych skupinach. Pari na cely zivot.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Januar-maj

Samec roztapi krunu, klani sa pred samicou, vydava "wump-wump". Park monogamny na cely zivot.

Znaska
1 vajce / hniezdo

Vajce 53 x 39 mm, biele. Platforma z vetviciek v rozsoche stromu 6-15 m.

Inkubacia
28-30 dni

Sedi striedavo samec aj samica — samec cez den, samica v noci.

Liahnutie
Den 28-30

Mlade pokryte sivym páperím. Krmia oba rodicia "crop milk" (holubie mlieko) prvych 14 dni.

Mláďatá
30-36 dni v hniezde

Po opusteni hniezda este 4-6 tyzdnov závisle na rodicoch. Koruna rasta postupne 3-4 mesiace.

Samostatnost
2-3 mesiace

Pohlavna zrelost v 2-3. roku. Dlzka zivota v zajati 20+ rokov, v divočine ~15-20.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Holub krunierovity modry 70-75 cm Holub viktoriansky 73-75 cm Holub scheepmakerov 70 cm Holub sclaterov 70 cm Holub nikobarsky 40 cm
Holub krunierovity modry Holub viktoriansky Holub scheepmakerov Holub sclaterov Holub nikobarsky
Dĺžka70-75 cm73-75 cm70 cm70 cm40 cm
Váha2,1-2,5 kg2,4 kg2,0-2,4 kg2,0-2,4 kg460-525 g
Dožitie~20 r~20-25 r~20 r~20 r~10-15 r
OchranaIUCN VU, CITES IIIUCN NT, CITES IIIUCN NT, CITES IIIUCN NT, CITES IIIUCN NT, CITES I
CharakteristikaNAJVACSI zijuci holub, vejarovita modra korunaVejarovita koruna s bielymi spickamiVejarovita koruna, kastanovy korpusSplit 2013, J. N. GuineaNajblizsi zijuci pribuzny Dodo
AreálS. Nova GuineaS. Nova Guinea, YapenJV. N. GuineaJ. Nova GuineaSE Azia, Sundy

Zaujímavosti

1

Holub krunierovity modry je najvacsi zijuci holub sveta — dlzka 70-75 cm, vaha 2,1-2,5 kg. Vacsi ako bezna holubica divá 8-10x.

2

Druh popisal Peter Simon Pallas v r. 1764 ako Columba cristata z exemplaru zo severnej Novej Guiney.

3

Monotypicky druh — bez uznavanych poddruhov. Rod Goura obsahuje 4 druhy, z toho G. cristata je najsevernejsia.

4

Vejarovita modra koruna z 50-70 vlasovitych perok dosahuje vysku 5-8 cm. Pri toku ju samec roztapi do vejara — odtial nazov "crowned pigeon".

5

Endemit severnej Novej Guiney — Vogelkop, Geelvink Bay, Mamberamo. Nevyskytuje sa juzne od pohorií Maoke.

6

Cervene oci kontrastuju s modrosivim korpusom. Krydlovky kastanove, chvost cierny s sivym koncom.

7

Najohrozenejsi zo styroch Goura — IUCN VU. Odlesnovanie pre olejovu palmu a tazba dreva v Vogelkope (Tangguh LNG).

8

V Pairi Daiza, Walsrode, Praha Zoo, Singapur Jurong je castym chovancom v EEP programu EAZA.

Taxonomická klasifikácia

species Holub krunierovity modry
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Columbiformes
Čeľaď Columbidae (holubovité)
Rod Goura Stephens, 1819
Druh G. cristata (Pallas, 1764)
Poddruhy Monotypicky druh — bez uznavanych poddruhov. Rod Goura obsahuje 4 druhy (G. cristata, G. victoria, G. scheepmakeri, G. sclaterii). Holub krunierovity modry je najvacsi zijuci holub sveta (dlzka 70-75 cm, vaha 2,1-2,5 kg). Genus Goura sa rozlisil od ostatnych Columbidae pred ~30 mil rokov (Pereira et al. 2007).

? Často kladené otázky

Je to najvacsi zijuci holub sveta — dlzka 70-75 cm, vaha 2,1-2,5 kg. Pre porovnanie holubica divá ma 32 cm a 300 g. Druh ma vejarovitú modru korunu z 50-70 vlasovitych perok vysoku 5-8 cm.

Endemit severnej Novej Guiney (indonezska Papua a malo Papua Nova Guinea). Areal: Vogelkop (Bird's Head Peninsula), Geelvink Bay ostrovy (Yapen, Biak, Numfor), Mamberamo a Cyclops Mts. Pohoria Maoke tvoria juznu hranicu — juzne od nich zije G. scheepmakeri.

Terenny zberac — 50 % opadane plody figovnikov a palmiem, 25 % semena, 15 % drobne plody, 7 % bezstavovce (slimaky), 3 % hluzy. Silny svalnaty hus melie tvrde palmove semena. Gastrolity v zaludku pomahaju mlety. Zbiraju v skupinkach 2-10 jedincov.

IUCN Vulnerable (VU, 2018) — pokles populacie ~30 % za 3 generacie. Najohrozenejsi zo styroch Goura. CITES Appendix II — komercny obchod kontrolovany. Hrozby: odlesnovanie pre olejovu palmu, lov pre maso a perka, ilegalny obchod.

Druh je monotypicky — bez uznavanych poddruhov. Rod Goura obsahuje 4 druhy: G. cristata (S. N. Guinea), G. victoria (S. N. Guinea, Yapen), G. scheepmakeri (JV. N. Guinea) a G. sclaterii (J. N. Guinea, split 2013).

Nie pre súkromny chov — vyzaduje voliery min 50 m2 s vyskou 4-5 m a tropicke podmienky. V zoo sa chova v Pairi Daiza (Belgicko), Walsrode (Nemecko), Praha, Singapur Jurong, San Diego v EEP programe EAZA. CITES Appendix II — chov len s povolenim.

 Taxonómia a popis druhu

Druh patri do rodu Goura (4 druhy) v celade Columbidae. Druh popisal Pallas 1764 ako Columba cristata. Genus Goura sa rozlisil od ostatnych Columbidae pred ~30 mil rokov (Pereira et al. 2007). G. cristata je monotypicky druh — bez poddruhov. Najvacsi zijuci holub sveta — dlzka 70-75 cm, vaha 2,1-2,5 kg. Vid sekciu Taxonomia v enrichment data pre kompletny prehlad.

 Právny status

Druh je chraneny podla CITES Appendix II (komercny obchod kontrolovany) a indonezskeho zakona o ochrane fauny 1990. IUCN Vulnerable (VU, 2018) — pokles populacie ~30 % za 3 generacie kvoli odlesnovaniu pre olejovu palmu a lovu. Vid sekciu Zdrave a hrozby v enrichment data pre kompletny prehlad legislativy a ochranareskych aktivit.

ZDROJ: IUCN Red List, BirdLife DataZone, IOC v15.2, Wikipedia, Pratt & Beehler 2014 (Birds of New Guinea, Princeton UP), Pallas 1764

 Areál

Areál: Severna Nova Guinea — Vogelkop (Bird's Head Peninsula), Geelvink Bay ostrovy (Yapen, Biak, Numfor), Mamberamo, Cyclops Mts. Juzna hranica pohoria Maoke.

 Hlasová ukážka — krkanie/vrukanie

Zdroj: xeno-canto.org XC116878
Nahrávateľ: James A. Eckert
Licencia: CC BY-NC-SA 3.0

 Video — Holub krunierovity modry

Western crowned pigeon display vocalisations

Tokanie a hlas Goura cristata

Blue crowned pigeon Goura cristata

Najvacsi holub na svete

 Western Crowned-Pigeon — video

Holub krunierovity modry — najvacsi zijuci holub sveta

 Cudzie nazvy

Slovensky:   Holub krunierovity modry, Cesky:   Korunac chocholaty, Anglicky:   Western Crowned-Pigeon, Nemecky:   Krontaube, Francúzsky:   Goura couronne, Španielsky:   Goura occidental, Holandsky:   Blauwe kroonduif, Indonezsky:   Mambruk ubiaat