Goura — Columbidae (holubovité)
5 diagnostickych znakov: (1) vejarovita modra koruna s KASTANOVYMI spickami; (2) cervene oci; (3) chyba purpurovo-ruzova hrudna pasna (klučovy rozdiel od G. scheepmakeri); (4) kastanovohnedy korpus a modra hlava; (5) velkost 70 cm, vaha 2,0-2,4 kg.
Holub sclaterov vydava hlboke hrdelne volania, typicke pre rod Goura. Najdiagnostickejsie je "hoom-hoom" samca pri toku pocutene 100-300 m. Pri narusení ostre "krrau". Pri displeji silne mavanie krydiel s pleskavym zvukom. Hlas takmer identicky s G. scheepmakeri — split potvrdeny morfologicky a behavioralne, nie vokálnym rozdielom.
Samec roztapi krunu, klani sa pred samicou, vydava "hoom-hoom". Par monogamny na cely zivot.
Vajce 53 x 39 mm, biele. Platforma z vetviciek v rozsoche stromu 6-15 m.
Sedi striedavo samec aj samica.
Mlade pokryte sivym páperím. Krmia oba rodicia "crop milk" (holubie mlieko) prvych 14 dni.
Po opusteni hniezda este 4-6 tyzdnov závisle na rodicoch. Koruna rasta postupne 3-4 mesiace.
Pohlavna zrelost v 2-3. roku. Dlzka zivota v zajati 20+ rokov.
| Holub sclaterov | Holub scheepmakerov | Holub krunierovity modry | Holub viktoriansky | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 70 cm | 70 cm | 70-75 cm | 73-75 cm |
| Váha | 2,0-2,4 kg | 2,0-2,4 kg | 2,1-2,5 kg | 2,4 kg |
| Dožitie | ~20 r | ~20 r | ~20 r | ~20-25 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN NT, CITES II | IUCN NT, CITES II | IUCN VU, CITES II | IUCN NT, CITES II |
| Povaha | Split 2013, bez ruzovej hrudnej pasne | Ma ruzovu hrudnu pasnu | Cela modra koruna, najvacsi zijuci holub | Vejarovita koruna s bielymi spickami |
| Dostupnosť v SR | J. a JZ. Nova Guinea | JV. N. Guinea | NW. Nova Guinea | S. N. Guinea, Yapen |
Príznaky: Odlesnovanie, tažba dreva, banský prieskum (Ok Tedi, Freeport)
V indonezskej Papua a Western Province PNG industrializacia. Pokles biotopu o ~20-29 % za 3 generacie (IUCN 2018).
Príznaky: Domorodci (Asmat, Marind) lovi pre konzum a kostumy
Holuby Goura su tradicna zver pre kmene juznej Papua a Western Province PNG. Pri velkych dedinach silne preriedeny.
Príznaky: Odchyty mladat, prevoz cez Jakartu a Port Moresby
CITES Appendix II — komercny obchod legalny len s povolenim. Cierny obchod do styri ciest sveta dokumentovany Trade.
Holub sclaterov je samostatny druh od r. 2013 — Frith & Frith v Bull. Br. Ornith. Club povysili byvalu G. s. sclaterii (Salvadori 1876) na samostatny druh G. sclaterii. IOC v15.2 split potvrdil.
Klučovy diagnosticky znak: chyba ruzova hrudna pasna (G. scheepmakeri ju ma vyrazne purpurovo-ruzovu). Inak velmi podobny — koruna modra s kastanovymi spickami, kastanovohnedy korpus.
Endemit juznej a juhozapadnej Novej Guiney — rieky Fly, Strickland, Digul v indonezskej Papua a Western Province Papua Novej Guiney.
Druh popisal Tommaso Salvadori v r. 1876 ako Goura sclaterii (subspecia) — pomenovany po Philip Lutley Sclater (1829-1913), britsky zoolog a dlhorocny sekretar Zoological Society of London.
Monotypicky druh — bez uznavanych poddruhov.
V Singapur Jurong, Walsrode v EEP programe EAZA. Menej casto v zoo nez G. scheepmakeri alebo G. victoria.
Najmenej znamy z styroch Goura — areal v Western Province PNG je tazko pristupny pre vyskumnikov.
Hniezdi v korunach lesnych stromov 6-15 m. Vajce 1 / hniezdo, inkubacia 28-30 dni. Crop milk krmia oba rodicia.
Klučovy rozdiel: G. sclaterii ma chybajucu ruzovu hrudnu pasnu, zatial co G. scheepmakeri ma vyraznu purpurovo-ruzovu pasnu na hrudi. Inak su velmi podobne — koruna modra s kastanovymi spickami, kastanovohnedy korpus. Areal: G. sclaterii J. a JZ. Nova Guinea (Fly, Strickland, Digul), G. scheepmakeri JV. Nova Guinea (od Hall Sound vychodne).
V roku 2013 autormi Clifford B. Frith & Dawn W. Frith v Bulletin of the British Ornithologists' Club. Argumenty: stabilny morfologicky rozdiel (chybajuca ruzova pasna), oddelene geograficke distribučne areály, a behavioralne rozdiely v displeju. IOC v15.2 a HBW v15.2 split potvrdili.
Endemit juznej a juhozapadnej Novej Guiney — indonezska Papua (oblast riek Digul, Lorentz NP) a Western Province Papua Novej Guiney (rieky Fly, Strickland). Pohoria Maoke tvoria severnu hranicu, Hall Sound vychodnu hranicu.
Po Philip Lutley Sclater (1829-1913), britsky zoolog a dlhorocny sekretar Zoological Society of London (1860-1902). Sclater je tiez znamy ako autor biogeografickeho rozdelenia sveta na 6 ornitologickych regionov.
IUCN Near Threatened (NT, 2018) — pokles populacie ~20-29 % za 3 generacie. CITES Appendix II. Hrozby: odlesnovanie, tažba dreva (Ok Tedi, Freeport bansky komplexy v PNG), lov pre maso a perka, ilegalny obchod.
Nie pre súkromny chov — vyzaduje voliery min 50 m2 s vyskou 4-5 m a tropicke podmienky. V zoo sa chova v Singapur Jurong, Walsrode (Nemecko) a malo dalsich miest. CITES Appendix II — chov len s povolenim. Menej casto v zoo nez ostatne Goura.
Druh patri do rodu Goura (4 druhy) v celade Columbidae. Pôvodne popisany Tommaso Salvadori 1876 ako poddruh G. scheepmakeri. V r. 2013 autormi Frith & Frith v Bulletin of the British Ornithologists\' Club povysený na samostatny druh G. sclaterii. IOC v15.2 a HBW v15.2 split potvrdili. Druh pomenovany po Philip Lutley Sclater. Vid sekciu Taxonomia v enrichment data pre kompletny prehlad.
Druh je chraneny podla CITES Appendix II, indonezskeho zakona o ochrane fauny 1990 a PNG Fauna Protection Act 1966. IUCN Near Threatened (NT, 2018) — pokles populacie ~20-29 % za 3 generacie. Vid sekciu Zdrave a hrozby v enrichment data pre kompletny prehlad legislativy a ochranareskych aktivit.
Sclaterove holuby v Barneveld
Goura sclaterii v tropickej voliere