
Caloenas — Columbidae (holubovité)
5 diagnostickych znakov: (1) dlhe hackle perka na krku 12-15 cm — najdlhsie u holubov; (2) biela krátka chvost kontrastuje s temnym telom; (3) biciá zelena az medenkasta tunica; (4) velkost 40 cm, vaha 460-525 g; (5) silne nohy a robustny svalnaty hus (adaptacia ako u Dodo).
Holub nikobarsky je relativne ticha sova celade Columbidae. Najdiagnostickejsie volanie je kratke hrdelne "hu-huu" samca pri toku, pocutene 50-150 m. Pri narusení ostre "wuk-wuk". V hniezdnej kolonii hluk pri kŕmení mladat — pisclive "piip-piip". Mladata pri prosení casto.
Samec spieva "hu-huu" a urobi displej s rozprestrenymi krydlami. Par sa formuje sezonne.
Vajce 41 x 30 mm, biele. Plytka platforma z vetviciek v korune.
Sedi striedavo samec aj samica.
Mladata pokryte zltavym páperím. Krmia oba rodicia "crop milk" (holubie mlieko) prvych 5-7 dni.
Pri opusteni hniezda uz lietaju. Hackle perka rasta postupne ~2-3 mesiace.
Juvenily sa pripaju ku kŕdlu. Pohlavna zrelost v 2. roku.
| Holub nikobarsky | Holub viktoriansky | Holub krunierovity modry | Holub Tooth-billed | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 40 cm | 73-75 cm | 70-75 cm | 31 cm |
| Váha | 460-525 g | 2,4 kg | 2,1-2,5 kg | 380 g |
| Dožitie | ~10-15 r | ~20-25 r | ~20 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | IUCN NT, CITES I | IUCN NT, CITES II | IUCN VU, CITES II | IUCN CR |
| Povaha | Najblizsi zijuci pribuzny Dodo | Vejarovita koruna, najvacsi holub | Vejarovita koruna, najvacsi zijuci holub | Druhy pribuzny Dodo, ~100-200 jedincov |
| Dostupnosť v SR | SE Azia, Sundy, Salamuny | S. Nova Guinea | NW. Nova Guinea | Samoa endemit |
Príznaky: Rozvoj turizmu, vyrubavanie kokosovych palm, predacia potkanmi
V Andamanoch a Nikobaroch po cunami 2004 pokles. V Indonezii predacia introdukovanymi potkanmi a makakmi na ostrovoch.
Príznaky: Odchyty mladat z hniezd, prevoz cez Singapur
Druh je v CITES Appendix I — komercny obchod zakazany. Napriek tomu lokalny ilegalny obchod v Indonezii a Filipinach.
Príznaky: Pri kontaminacii beach plastov a kovov
Mikroplasty v zaludku mladych jedincov dokumentovany v Sulawesi. Olovo z brokovic v starych vojnovych lokalitach.
Holub nikobarsky je najblizsi zijuci pribuzny Dodo (Raphus cucullatus) — potvrdene genetikou DNA Shapiro et al. 2002 (Science 295:1683). Spolocny predok zil pred ~10-25 mil rokov.
Druh popisal Carl Linnaeus v r. 1758 v Systema Naturae 10. vydanie ako Columba nicobarica z exemplara z Nikobarskych ostrovov.
2 poddruhy — nominat (Andamany, Nikobary, SE Azia, Sundy, Sulawesi, Moluky, N. Guinea, Salamuny) a C. n. pelewensis (Palau, mensia).
Dlhe lesklé hackle perka na krku dosahuju 12-15 cm — najdlhsie u holubov. Bicia zelena, fialova az medenkasta. Diagnosticka biela krátka chvost kontrastuje s tmavym telom.
Extremne silny svalnaty hus — adaptacia na tvrde semena, rovnaka ako u Dodo. Gastrolity (kamienky v zaludku) pomahaju mlety.
Hniezdi LEN na malych offshore ostrovoch bez predatorov (potkany, makaky, varani). Toto ho robi extremne zranitelnym pri turistickom rozvoji.
Migruje denne cez more medzi ostrovmi — rano lieta na velke ostrovy zbierat ovocie, vecer spat na bezpecny maly ostrov. Letove vzdialenosti 5-30 km.
CITES Appendix I (najprisnejsia ochrana) od r. 1975. Komercny obchod globalne zakazany.
Na Andamanskych a Nikobarskych ostrovoch (India), v Mjanmarsku, Thajsku, Malajzii, na Filipinach, v Indonezii (Sumatra, Java, Borneo, Sulawesi, Moluky), na Novej Guinei, Salamunich a na Palau. Hniezdi LEN na malych offshore ostrovoch bez predatorov.
Genetika potvrdila — Shapiro et al. 2002 (Science 295:1683) analyzovala mitochondrialnu DNA Dodo (Raphus cucullatus), Solitera Rodriguez (Pezophaps solitaria) a Caloenas nicobarica. Vysledok: Caloenas je sister taxon ku kladu Dodo+Solitér. Spolocny predok zil pred ~10-25 mil rokov v juhovychodnej Azii a kolonizoval ostrovy Indickeho oceana.
Zberac na lesnom podlozí — 55 % tvrdé semena a opadane plody, 25 % maksié plody (figy, palmy), 10 % hluzy a korienky, 7 % bezstavovce (slimaky), 3 % drobne zrna. Silny svalnaty hus melie tvrde semena (rovnaka adaptacia ako Dodo). Gastrolity v zaludku.
Podla IOC v15.2 sa uznavaju 2 poddruhy: nominat C. n. nicobarica (siroke rozsirenie od Andamanov po Salamuny) a C. n. pelewensis (Finsch 1875, endemit Palau, mierne mensia).
IUCN Near Threatened (NT, 2021) — populacia klesa. CITES Appendix I od 1975 (najprisnejsia ochrana — komercny obchod zakazany). Hrozby: strata offshore ostrovov turizmom, predacia introdukovanymi potkanmi a makakmi, ilegalny obchod.
Nie — komercny obchod zakazany podla CITES Appendix I. V zoo sa chova v Singapur Jurong, Bali Bird Park, Frankfurt, Praha, Budapest. Soukromny chov nepripustny. Druh tvori sucast Europskeho programu odchovu EAZA.
Druh patri do rodu Caloenas (monotypicky) v celade Columbidae. Genetika DNA Shapiro et al. 2002 (Science 295:1683) potvrdila, ze Caloenas nicobarica je sister taxon ku kladu Dodo (Raphus cucullatus) + Solitér Rodriguez (Pezophaps solitaria). Spolocny predok zil pred ~10-25 mil rokov v juhovychodnej Azii. Druh popisal Linnaeus 1758. Vid sekciu Taxonomia v enrichment data pre kompletny prehlad poddruhov.
Druh je chraneny podla CITES Appendix I (najprisnejsia ochrana, komercny obchod zakazany) od 1975. IUCN Near Threatened (NT, 2021). V Indii podla Wildlife Protection Act 1972 Schedule IV. V Indonezii podla zakona o ochrane fauny 1990. Vid sekciu Zdrave a hrozby v enrichment data pre kompletny prehlad legislativy a ochranareskych aktivit.