Aegypius — Accipitridae (jastrabovité)
5 diagnostických znakov dospelého supa hnedého: (1) tmavohnedé až čierne pero (uniformne tmavý — vs svetlejší žltohnedý sup bielohlavý); (2) masívny tmavý zobák s ružovým osvitom (najsilnejší Old World vultures); (3) bielo-šedavá „kapucňa" páperíčka na hlave a krku (latinský „monachus" = mních); (4) krátky klinovitý chvost (~30 cm); (5) obrovské rozpätie 250–310 cm v lete — v krúžení s plochými krídlami (vs supy bielohlavý s mierne zdvihnutými).
Dospelý jedinec (5+ rokov):
Juvenil (1.–5. rok):
Španielska Extremadura (Monfragüe NP, dehesa systém) je európske jadro druhu — z 100 párov v 1980 na 1 800+ dnes vďaka ochrane, „vulture restaurants" a obnove dehesa pastvín. UNESCO biosférický rezervát.
Sup hnedý patrí medzi najtichších dravcov Európy — hlas vydáva extrémne zriedka. Najčastejšie volanie je tlmené „chrcháé" alebo syčanie (frekvencia 0,5–2 kHz). Pri mršine je tichší než sup bielohlavý — nepripúšťa do svojej blízkosti iné supy (dominantná pozícia). Mláďatá v hniezde žobravo pišťia „chip-chip" pri kŕmení. Mimo hniezdnej sezóny prakticky nepočuteľný. Komunikácia v páre prebieha vizuálne.
Pár vykonáva vzdušné prelety v tandeme nad hniezdnym okrskom, vzájomné dotyky pazúrov v lete. Hniezdne okrsky obsadené 20+ rokov, niektoré 60+ rokov (Extremadura). Doživotne monogamný. Druh sa vracia k hniezdnemu stromu januar–februar.
Vajce bielo-krémové so škvrnami, rozmery ~92 × 68 mm, hmotnosť ~270 g. Znáška február–apríl. V Extremadure a Andalúzii koniec februára až marec, v Rhodopách a Mongolsku marec–apríl. Pri 2 vajciach mladšie takmer vždy zahynie.
Sedia obaja rodičia — samica viac (60 %), samec strieda. Inkubácia začína po znáške. V Mongolsku a Strednej Ázii vajce zahrievané proti zimným teplotám –30 °C v marci. Liahnutie máj–jún.
Mláďatá semialtriciálne — slepé, s krátkym bielym páperím. Hmotnosť pri vyliahnutí ~180 g. Otvárajú oči po 7. dni. Samica zostáva s mláďaťom prvé 4–5 týždňov, samec hľadá mršiny. Po 5. týždni začínajú loviť obaja.
Mláďatá rastú pomaly. Perá vyrastajú od 5. týždňa. V 14.–16. týždni testujú krídla v hniezde. Vyletajú v auguste–septembri, ale ešte 1–2 mesiace zostávajú v okolí hniezdneho stromu, kde ich rodičia kŕmia.
V októbri–decembri juvenily samostatne hľadajú mršiny. Juvenilná disperzia 1 000–2 000 km — juvenily zo Španielska sa dostávajú do Maroka, niekedy aj na Balkán. Pohlavná zrelosť 5–6 rokov, prvé hniezdenie 6–8 rokov.
| Sup hnedý | Sup bielohlavý | Sup bradatý | Sup Rüppellov | Orliak morský | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 98–120 cm | 93–122 cm | 94–125 cm | 85–103 cm | 74–94 cm |
| Váha | 7,5–14 kg | 6,2–11 kg | 4,5–7,8 kg | 6,4–9 kg | 3,1–6,9 kg |
| Dožitie | 15–25 r (až 39) | 15–25 r | 21–45 r | ~50 r | 20–28 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 4/5 | 5/5 | 5/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | IUCN NT (2021), CITES II | IUCN LC | IUCN NT, CITES II | IUCN CR | IUCN LC |
| Povaha | Najťažší dravec Európy, masívny zobák | Najbežnejší sup Európy, kolóniové hniezdenie | Osteofág (70–90 % kosti), hádže ich zo skál | Najvyšší letec — 11 300 m kolízia s lietadlom | Najväčší orol SR, biely chvost |
| Dostupnosť v SR | ES 1 800+, Mongolsko 5 000+, BG re-intro | ES 30 000+, FR 1 500+, BG 200+ | Pyreneje 1 250+, Alpy 200+ | Sahel, V Afrika — ~22 000 (klesá) | SR vodné nádrže 50–100 párov |
Príznaky: Renal failure (zlyhanie obličiek) do 24–48 h od požitia, smrť
NSAID v dobytku spôsobilo 99 % pokles Gyps populácie v Indii 1990–2007 (Oaks 2004 Nature). Aegypius rovnako citlivý — dokumentované úmrtia v Indii a Pakistane. V EÚ povolený v Španielsku a Taliansku 2013+ — VCF tlačí na zákaz.
Príznaky: Náhly úhyn po 1–2 hod od požitia, hromadné úmrtia pri kolektívnom kŕmení
Nelegálna prax pre likvidáciu „škodcov". V Extremadure a Andalúzii hlavná príčina dospelých úmrtí — pri spoločnom kŕmení s Gyps môže zahynúť 10+ supov. VCF + WWF Spain antidot program.
Príznaky: Neurologické príznaky, paralýza, hladovanie
Sup konzumuje fragmenty oloveného brokový z mršín diviakov a jeleňov. V Extremadure 30–35 % subletálnej expozície (Mateo 2014). EÚ od 2023 zakazuje olovo pri mokradiach.
Príznaky: Pokles hniezdnej populácie pri výrube starých dubov a sosen
Sup hnedý vyžaduje staré stromy (50+ ročné) s hrubými konármi pre masívne hniezdo. Intenzívne lesnícke ťažby v Extremadure (dehesa systém), Andalúzii a Rhodopách znižujú dostupnosť hniezdnych stromov. Ochrana starých dehesa systémov kľúčová pre druh.
Príznaky: Smrť pri náraze do rotoru alebo drôtov
V Andalúzii a Pyrenejach desiatky úhynov ročne. Veľký rozmer rozpätia (310 cm) zvyšuje riziko. EÚ projekt LIFE+ — radarové vypínanie pri prítomnosti supov.
Najťažší dravec Európy — 14 kg, rozpätie 310 cm — sup hnedý je s hmotnosťou až 14 kg a rozpätím krídel 250–310 cm (Cramp & Simmons 1980, BirdLife 2021) najťažší dravec a najťažšia letiaca cicavec Európy. Pre porovnanie: sup bielohlavý (Gyps fulvus) má 6,2–11 kg, orliak morský 3,1–6,9 kg, orol skalný 3,0–6,5 kg. Iba supy bradatý (Gypaetus) má porovnateľnú dĺžku tela, ale je ľahší.
Najsilnejší zobák zo všetkých Old World vultures — sup hnedý má masívny tmavý zobák, ktorý dokáže preraziť kožu, šľachy a chrupavky mŕtveho dobytka. Gyps supy (s tenkým úzkym zobákom) to nezvládnu — preto začínajú konzumovať mršinu od mäkkých vnútorností cez análny otvor alebo oči. Komplementárna nika — sup hnedý začína mršinu, Gyps potom konzumujú vnútornosti (Hiraldo 1976).
Hniezdi samostatne v korunách stromov — na rozdiel od supov bielohlavého (Gyps fulvus) a bradatého (Gypaetus), ktoré hniezdia na skalných stenách, sup hnedý hniezdi v korunách veľkých stromov — najčastejšie duby (Quercus suber, Q. rotundifolia), borovice (Pinus pinaster, P. nigra) a cedry (Mongolsko). Masívne hniezda 1,5–2,0 m priemer, 1,0–1,5 m hrubé — jeden z najväčších hniezd dravcov sveta. Hniezdne stromy obsadené 60+ rokov.
Najsilnejšia populácia v Mongolsku — 5 000+ jedincov — na rozdiel od ostatných európskych supov (ktoré majú jadro v Pyrenejach/Andalúzii), najsilnejšia globálna populácia supa hnedého je v Mongolsku a Strednej Ázii (Reading et al. 2005). V Mongolsku hniezdi v cedrových a smrekovcových lesoch nad 1 500 m n. m. — populácia stabilná, dokonca rastúca vďaka tradičnému pastevnemu hospodárstvu.
Extremadura — európske jadro 1 800+ párov — španielska Extremadura (Monfragüe National Park, dehesa systém) je európske jadro druhu. V 1980 hniezdilo iba ~100 párov, dnes 1 800+ párov (90 % európskej populácie) — vďaka ochrane, „vulture restaurants" a obnove dehesa pastvín. Monfragüe je svetový biosférický rezervát UNESCO — primárna lokalita pre pozorovanie druhu.
Re-introdukcia VCF Bulharsko 2017+ — Vulture Conservation Foundation a Green Balkans od 2017 re-introdukujú supa hnedého v Rhodopách (Bulharsko) — projekt LIFE „Re-Vultures". Juvenily pochádzajú z Extremadury (ES), Andalúzie, niekedy aj z Mongolska. V Macedónsku, Albánsku a Albánia plánovaná re-introdukcia 2025+. Cieľ: obnoviť pôvodnú balkánsku populáciu, ktorá vyhynula v 20. storočí.
„Cinereous" — popolavá farba peria — anglický názov „Cinereous Vulture" (z latinského cineres = popol) odkazuje na tmavohnedú až čierno-popolavú farbu peria dospelého jedinca. Mladí jedince sú tmavšie, čierne. Druh sa tiež nazýva „Eurasian Black Vulture" alebo „Monk Vulture" (Aegypius = grécky „supoorol", monachus = „mních" — odkazuje na bielu „kapucňu" peria na hlave).
Komplementárna nika voči Gyps — synergia — pri veľkej mršine (kôň, krava) sa zhromaždí komunita supov — sup hnedý ako prvý preráza kožu a otvára brušnú dutinu, Gyps fulvus (5–50 jedincov) konzumujú vnútornosti, sup bradatý prichádza neskôr na kosti a sup egyptský na zvyšky. Spolupráca cez ekologickú diferenciáciu — bez supa hnedého by Gyps nedokázali otvoriť veľké mršiny (Sánchez-Zapata 2003 Anim. Conserv.).
Dehesa — kľúčový agro-pastevný systém — španielsky dehesa systém (pastviny s riedko rozsadenými dubmi, Quercus suber a Q. rotundifolia) je kľúčový habitat pre supa hnedého. Dehesa kombinuje pasturu oviec, kôz a iberických svíň s tradičnou ťažbou korku (Quercus suber) — staré duby slúžia ako hniezdne stromy supov. Bez dehesa by druh vyhynul v Extremadure. UNESCO biosférický rezervát.
Doživotne monogamný — 60+ rokov v okrsku — sup hnedý je doživotne monogamný, pár hniezdi v tom istom okrsku 20–30 rokov, niektoré hniezdne stromy v Extremadure obsadené 60+ rokov — generačná kontinuita. Pri úmrtí partnera druhý znovu pári do 1–2 rokov. Pohlavná zrelosť 5–6 rokov, prvé hniezdenie 6–8 rokov.
Sup hnedý (Aegypius monachus) dosahuje hmotnosť až 14 kg (samice) a rozpätie krídel 250–310 cm (Cramp & Simmons 1980, BirdLife 2021). Pre porovnanie: sup bielohlavý (Gyps fulvus) má 6,2–11 kg, orliak morský 3,1–6,9 kg, orol skalný 3,0–6,5 kg. Najťažší letiaci cicavec Európy. V skutočnosti je porovnateľný iba s ohromným kondorom andským (Vultur gryphus) v Južnej Amerike, ktorý dosahuje 11–15 kg. Adaptácia na konzumáciu veľkých mršín — hmotnosť pomáha pri rozbíjaní kože a šliach silným zobákom.
Sup hnedý v SR nehniezdi — historicky bol nepravidelný letný hosť (19.–20. storočie), dnes vzácne pozorovania z Balkánu (Rhodopy VCF). Pravidelné hniezdenie nikdy nebolo dokumentované. V SR sa môžu objaviť letné pozorovania juvenilov v dispersnej fáze — najmä vo V Slovensku (Slanské vrchy), J Slovensku (Burda, Štiavnické vrchy), Tatrách a Pieninách. Pôvod hostí: Rhodopy (BG, re-intro VCF 2017+), Extremadura (ES), Macedónsko. Pravidelné hniezdenie by si vyžadovalo obnovu starých dubových lesov.
Hlavné rozdiely: (1) Sup hnedý (Aegypius monachus) — najťažší (14 kg), čiernohnedé pero, masívny zobák, hniezdi samostatne v korunách stromov; (2) Sup bielohlavý (Gyps fulvus) — stredne veľký (6,2–11 kg), lysá biela hlava, hniezdi v kolóniách 5–500 párov na skalných stenách, najbežnejší sup Európy; (3) Sup bradatý (Gypaetus barbatus) — operený krk, biele/oranžové pero (geofágia), 70–90 % strava kosti, samostatné hniezdenie v skalných výklenkoch, hádže kosti zo skál. Komplementárna nika — sup hnedý začína mršinu, Gyps konzumujú vnútornosti, sup bradatý konzumuje kosti.
Globálna populácia 7 800–10 500 hniezdiacich párov (BirdLife 2021), kategória Near Threatened (IUCN 2021). Rozdelenie: Mongolsko a Stredná Ázia — najsilnejšia globálna populácia ~5 000+ jedincov (Reading et al. 2005); Európa — 2 000+ párov, 90 % v Španielsku (Extremadura — Monfragüe 1 800+ párov, Andalúzia — Sierra Pelada); ďalšie populácie: Grécko (Dadia ~30 párov), Bulharsko (Rhodopy re-intro 2017+ ~10 párov), Macedónsko, Krym (~10 párov), Turecko (~150 párov). Populácia stabilná až mierne rastúca v Európe vďaka ochrane.
Anglický názov „Cinereous Vulture" pochádza z latinského cineres = popol — odkazuje na tmavohnedú až čierno-popolavú farbu peria dospelého jedinca. Iné názvy: „Eurasian Black Vulture", „Monk Vulture" (latinsky Aegypius monachus = „supoorol mních" — biela „kapucňa" peria na hlave). Druh žije v Mongolsku a Strednej Ázii (cedrové a smrekovcové lesy 1 500–2 500 m), v Európe (Extremadura ES dehesa systém, Andalúzia, Grécko Dadia, Bulharsko Rhodopy, Krym), v Turecku, Kaukaze, Iráne a Afganistane.
V divočine sa sup hnedý dožíva 15–25 rokov, najstarší známy jedinec mal 39 rokov (krúžkovanie v Extremadure, González 2018). V zoologických zariadeniach dosahuje až 40+ rokov. Mortalita v 1. roku života je 30–50 % (juvenilná disperzia 1 000–2 000 km — hlad, kolízie, otrava). Po 5. roku života (pohlavná zrelosť) je ročná mortalita len ~3–5 %. Pár hniezdi v tom istom hniezdnom strome 20–30 rokov, niektoré hniezdne stromy obsadené 60+ rokov.
Sup hnedý je kľúčový pri otváraní veľkých mršín — silným zobákom rozbíja kožu, šľachy a chrupavky, ktoré Gyps supy nezvládnu. Komplementárna nika (Hiraldo 1976, Sánchez-Zapata 2003): (1) Sup hnedý príde prvý, otvorí brušnú dutinu cez kožu; (2) Gyps fulvus (5–50 jedincov) konzumujú vnútornosti — pľúca, pečeň, srdce, črevá; (3) Sup bradatý príde neskôr na kosti; (4) Sup egyptský konzumuje zvyšky. Bez supa hnedého by Gyps nedokázali otvoriť veľké mršiny (kôň, krava, jeleň). Druhy spolu likvidujú mršinu za 30–60 min — kľúčová ekosystémová služba.
Druh popísal Linné v roku 1766 v 12. vydaní Systema Naturae. Rod Aegypius (Savigny 1809) je monotypický — sup hnedý je jediným druhom. Genetická analýza (Lerner & Mindell 2005) potvrdila, že rod je geneticky bližšie k orliakovi morskému (Haliaeetus) a orliakovi rybárskemu než k pravým supom rodu Gyps.
Monotypický druh: žiadne uznávané poddruhy (Cramp & Simmons 1980, IOC v15.2). Niektoré staršie taxonómie uvádzali rasy z Mongolska, ale moderná molekulárna analýza ich nepotvrdila.
Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: Mongolsko a Stredná Ázia (najsilnejšia populácia), Extremadura a Andalúzia, Grécko (Dadia), Bulharsko (Rhodopy re-intro), Krym, Turecko, Kaukaz, Irán, Afganistan. Globálna populácia 7 800–10 500 párov (BirdLife 2021).
IUCN: Near Threatened (NT, 2021) — globálna populácia stabilná, ale lokálne klesá v Strednej Ázii a Afganistane. CITES Appendix II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I.
Sup hnedý v Katalánskych Pyrenejach — pozorovanie z vulture restaurant.
Komunita supov pri mršine — Aegypius (hnedý) + Gyps (bielohlavý) v Pyrenejach.
