Neophron — Accipitridae (jastrabovité)
5 diagnostických znakov dospelého supa egyptského: (1) biele pero s čiernymi koncami krídel (kontrastný vzhľad — vs uniformné Gyps a Aegypius); (2) žltá tvár (koprofágia → carotenoidy); (3) klínovitý chvost; (4) malá lysá hlava so žltým osvitom; (5) najmenší zo všetkých Old World vultures — rozpätie krídel 155–175 cm, hmotnosť 1,6–2,4 kg.
Dospelý jedinec (5+ rokov):
Juvenil (1.–5. rok):
Jediný európsky migrujúci sup — európske jedince zimujú v sahelskej Afrike (Senegal, Mali, Niger, Čad, Sudán, Etiópia). Cesta 3 000–5 000 km cez Saharu a Stredozemné more. Migrácia trvá 4–6 týždňov.
Sup egyptský patrí medzi tiché dravce — hlas vydáva zriedka. Najčastejšie volanie je tlmené „kvák" alebo syčanie (1,5–3 kHz). Pri agresívnej konfrontácii o vajce alebo mršinu sa ozýva ostré štekanie „kjak-kjak". Mláďatá v hniezde žobravo pišťia. Druh komunikuje prevažne vizuálne — postoj tela, intenzita žltej tváre (carotenoidy z koprofágie signalizujú zdravie a status).
Pár vykonáva paralelné krúženie nad hniezdom, vzdušné akrobacie. Hniezdne okrsky obsadené 20+ rokov. Doživotne monogamný, ale pri úmrtí partnera druhý znovu pári do 1–2 rokov. Návrat z Afriky na hniezdne okrsky koncom marca až apríla.
Vajcia bielo-krémové s tmavými škvrnami, rozmery ~65 × 50 mm, hmotnosť ~85 g. Znáška apríl–jún. V Pyrenejach a Andalúzii máj, v Bulharsku máj–jún, v Indii február–marec (suchá sezóna). Pri 2 vajciach obe často prežijú (na rozdiel od Gyps a Aegypius — kainizmus).
Sedia obaja rodičia — samica viac (60 %), samec strieda. Inkubácia kratšia než u veľkých supov (Gyps 52–60 dní, Aegypius 50–62 dní). Liahnutie máj–júl v Európe, marec–apríl v Indii.
Mláďatá semialtriciálne — slepé, s krátkym sivým páperím. Hmotnosť pri vyliahnutí ~90 g. Otvárajú oči po 5.–7. dni. Samica zostáva s mláďatami prvé 3 týždne, samec hľadá potravu. Po 3. týždni začínajú obaja.
Mláďatá rastú rýchlejšie než u Gyps a Aegypius (kratší pobyt v hniezde). Perá vyrastajú od 4. týždňa. V 10.–11. týždni testujú krídla. Vyletajú v auguste–septembri, ale ešte 1 mesiac zostávajú s rodičmi.
V septembri–októbri juvenily migrujú s rodičmi do Afriky. Juvenilná disperzia 3 000–5 000 km — európske juvenily prezimujú v sahele 3–4 roky pred prvou reprodukciou. Pohlavná zrelosť 4–5 rokov.
| Sup egyptský | Sup bielohlavý | Sup hnedý | Sup bradatý | Sup Rüppellov | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 47–65 cm | 93–122 cm | 98–120 cm | 94–125 cm | 85–103 cm |
| Váha | 1,6–2,4 kg | 6,2–11 kg | 7,5–14 kg | 4,5–7,8 kg | 6,4–9 kg |
| Dožitie | 15–37 r | 15–25 r | 15–25 r | 21–45 r | ~50 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 4/5 | 5/5 | 5/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | IUCN EN (2021), CITES II | IUCN LC | IUCN NT (2021), CITES II | IUCN NT (2021) | IUCN CR |
| Povaha | Najmenší OW vulture, používa nástroje | Najbežnejší sup Európy | Najťažší dravec Európy (14 kg) | Osteofág (70–90 % kosti) | Najvyšší letec — 11 300 m |
| Dostupnosť v SR | EÚ 3 800+, IN 2 000+, Afrika 30 000 | ES 30 000+, FR 1 500+ | ES 1 800+, Mongolsko 5 000+ | Pyreneje 1 250+, Alpy 200+ | Sahel — ~22 000 (klesá) |
Príznaky: Renal failure (zlyhanie obličiek) do 24–48 h, smrť
Diclofenac crisis 1990–2007 — pokles indickej populácie z 10 000 párov na 2 000 (80 %). India 2006, Pakistan 2006, Nepál 2006 — zákaz veterinárneho diklofenaku. Bangladéš 2010. V Európe povolený v ES, IT 2013+. Bezpečná alternatíva: meloxicam.
Príznaky: Náhly úhyn po 1–2 hod, slinotok, kŕče, paralýza
Nelegálna prax v J Európe (Andalúzia, Cyprus, Bulharsko). Sup egyptský citlivý kvôli malej veľkosti. EgyptVulturEpic projekt (LIFE+) v Bulharsku — antidot tím, vyšetrené stovky prípadov 2010–2024.
Príznaky: Smrť pri náraze do drôtov alebo dotyku 2 vodičov
V Etiópii hlavná príčina dospelých úmrtí — sup používa stĺpy ako lovné stanovište. VCF Etiópia + EWNHS osadzujú ochranné prvky. V Indii podobné riziko.
Príznaky: Pokles dostupnosti potravy v zimovisku, vyššia mortalita migrantov
Intenzifikácia poľnohospodárstva v sahele (Niger, Mali, Čad), úbytok pasevného dobytka, urbanizácia. Európske jedince stratili 30 % zimovacieho biotopu 1980–2020 (BirdLife).
Príznaky: Smrť pri náraze do rotoru, najmä pri prelete cez úzke migračné koridory
Bospor, Gibraltár a Suez sú kritické migračné body. Tarifa wind farm (ES) a Bospor (TR) — desiatky úhynov ročne. EÚ projekt LIFE+ — radarové vypínanie.
Používa nástroje — kamene na pštrosie vajcia — sup egyptský je jedným z mála vtákov s dokumentovaným použitím nástrojov. Pri kŕmení pštrosími vajcami (ktoré majú 2–3 mm hrubú škrupinu) druh hádže kamene alebo ich vrhá zobákom na vajce, kým ho rozbije (van Lawick-Goodall & van Lawick 1966 Nature 212:1468). Historický objav zaradil druh do elity zvierat s nástrojovým správaním. Mladí supy sa to učia experimentom, nie iba pozorovaním — preukázané v štúdii Thouless et al. 1989.
Jediný európsky migrujúci sup — sup egyptský je jediný európsky sup, ktorý migruje. Európske jedince zimujú v sahelskej Afrike (Senegal, Mali, Niger, Čad, Etiópia, Sudán) — cestujú 3 000–5 000 km cez Saharu a Stredozemné more. Hlavné migračné koridory: Gibraltár (ES → MA), Bospor (TR → ME), Suez (EG → Arabský polostrov). Migrácia trvá 4–6 týždňov. Cesta cez Saharu je najnebezpečnejšia (hladovanie, dehydratácia).
Diclofenac crisis — 80 % pokles indickej populácie — v rokoch 1990–2007 indická populácia supa egyptského klesla z 10 000 párov na 2 000 (80 % pokles) kvôli diclofenaku v dobytku (Cuthbert et al. 2007). India zakázala veterinárny diclofenac 2006, Pakistan a Nepál 2006, Bangladéš 2010. Bombay Natural History Society spustila Jatayu Conservation Breeding Centres (Pinjore, Bhopal, Rajabhatkhawa, Rani). Populácia začína recovery.
Najmenší Old World vulture — sup egyptský je s rozpätím krídel 155–175 cm a hmotnosťou 1,6–2,4 kg najmenší zo všetkých Old World vultures. Pre porovnanie: sup hnedý (Aegypius) má až 14 kg a rozpätie 310 cm. Diagnostické znaky: biele pero s čiernymi koncami krídel, žltá tvár, klínovitý chvost, malá lysá hlava.
Koprofágia — exkrementy farbia tvár na žlto — sup egyptský konzumuje exkrementy kopytníkov (ovce, kozy, dobytok) — extrahuje carotenoidy z natrávenej trávy, ktoré farbia tvár a pero na žlto/oranžovo. Intenzita žltej tváre je signálom zdravia a statusu (Negro et al. 2006 Ecology). Druh sa tiež nazýva „pharaoh's chicken" alebo „white scavenger".
Egyptská mytológia — pero faraóna — sup egyptský má v staroegyptskej mytológii kľúčové miesto. Hieroglyf A (egyptský sup) reprezentoval samohlásku „a" a bol symbol Mut, bohyne matky. Egyptský sup bol považovaný za posvätné zviera — zabitie sa trestalo smrťou. Faraón nosil pri obradoch pero supa egyptského ako symbol kráľovstva. Sup je vyobrazený v hieroglyfoch z 3. tisícročia BC.
Tri poddruhy — kanársky endemit — sup egyptský má tri uznávané poddruhy: (1) N. p. percnopterus nominálny (Európa, S Afrika, India, sahel), (2) N. p. majorensis kanársky endemit (Fuerteventura, Lanzarote — sedentárny, väčší, genetický izolát ~2 500 rokov, IUCN CR — kritická populácia ~300 jedincov), (3) N. p. ginginianus indický (menší, žltý zobák vs čierny u europskej rasy).
Doživotne monogamný — 15–20 rokov v okrsku — sup egyptský je doživotne monogamný, pár hniezdi v tom istom skalnom okrsku 15–20 rokov. Pri úmrtí partnera druhý znovu pári do 1–2 rokov. Pohlavná zrelosť 4–5 rokov, prvé hniezdenie 5–6 rokov. Životnosť 21–37 rokov v zoo, v divočine 15–25 rokov.
EgyptVulturEpic — LIFE+ projekt v Bulharsku — od 2017 prebehol projekt EgyptVulturEpic (LIFE16 NAT/BG/000874) v Bulharskej Rhodopii — VCF, BSPB, RSPB, Doğa Derneği. Cieľ: re-introdukcia 1 000 juvenilov za 10 rokov, captive breeding v Tiergarten Schönbrunn (Viedeň). Projekt zachránil aj 800+ supov pred otravou cez antidot tím.
Globálne 12 000–38 000 dospelých, EN — IUCN (2021) uvádza globálnu populáciu 12 000–38 000 dospelých jedincov, kategória Endangered (EN). Európska populácia 3 800–4 700 párov, indická 2 000 párov (po diclofenac crisis), africká ~30 000 jedincov, kanárska ~300 (CR). Druh klesá v Afrike (sahel — strata habitatu), stabilizuje sa v Európe a Indii.
Áno — sup egyptský je jedným z mála vtákov s dokumentovaným použitím nástrojov. Pri kŕmení pštrosími vajcami (ktoré majú 2–3 mm hrubú škrupinu) druh hádže kamene alebo ich vrhá zobákom na vajce, kým ho rozbije. Historický objav publikoval Jane van Lawick-Goodall (manželka primatologičky Goodall) v Nature 212:1468 (1966) v Etiópii pri Olduvai Gorge. Sup chytí kameň ostrými hranami v zobáku, postaví sa nad vajce, prudko otočí hlavou a hodí kameň dole. Opakuje 4–12 krát kým sa škrupina rozbije. Mladí supy sa to učia experimentom — Thouless et al. (1989) ukázali, že naivné mláďatá v zajatí spontánne použijú kamene keď im dáte pštrosie vajce, aj bez pozorovania dospelých.
Áno, ale v kritickom poklese. Európska populácia je 3 800–4 700 párov (BirdLife 2021). Najväčšie populácie: Španielsko (1 400+ párov — Pyreneje, Andalúzia, Extremadura), Francúzsko (90+ párov — Pyreneje, Provence), Taliansko (~10 párov, kritický pokles), Grécko (~3 páry, predvyhynutie), Bulharsko (~25 párov, EgyptVulturEpic), Macedónsko, Albánsko, Cyprus (5–10 párov). Pokles 80 % v Európe za posledných 50 rokov kvôli otrave, elektrickým vedeniam a strate habitatu v sahele. Kanársky poddruh N. p. majorensis má kritickú populáciu ~300 jedincov na Fuerteventure a Lanzarote (IUCN CR).
Európske sup egyptský zimujú v sahelskej Afrike — Senegal, Mali, Burkina Faso, Niger, Čad, Sudán, Etiópia, Eritrea. Cestujú 3 000–5 000 km cez Stredozemné more a Saharu. Hlavné migračné koridory: Gibraltár (ES → MA → sahel), Bospor (TR → ME → sahel), Suez (EG → Arabský polostrov → India). Jesenná migrácia september–október, jarná návratová migrácia marec–apríl. Cesta cez Saharu je najnebezpečnejšia — juvenily často hynú hladovaním a dehydratáciou. Kanársky poddruh N. p. majorensis je sedentárny — nemigruje, žije celý rok na Fuerteventure.
V rokoch 1990–2007 indická populácia supa egyptského klesla z 10 000 párov na 2 000 (80 % pokles) kvôli diclofenaku v dobytku (Cuthbert et al. 2007 Ecology Letters). Diclofenac je NSAID (nesteroidové protizápalové liečivo), ktoré spôsobuje u supov renal failure do 24–48 hod od požitia. Hoci sup egyptský je oportúnny — strava pestrejšia než u Gyps — predsa je citlivý. India 2006, Pakistan 2006, Nepál 2006 — zákaz veterinárneho diklofenaku. Bombay Natural History Society spustila Jatayu Conservation Breeding Centres (Pinjore, Bhopal, Rajabhatkhawa, Rani) — captive breeding pre 4 ohrozené druhy (Gyps indicus, G. bengalensis, G. tenuirostris, Neophron percnopterus). Bezpečná alternatíva: meloxicam.
Sup egyptský má žltú tvár kvôli koprofágii — konzumuje exkrementy kopytníkov (ovce, kozy, dobytok), z ktorých extrahuje carotenoidy z natrávenej trávy. Carotenoidy sa ukladajú v kožných tkanivách tváre, krku a v pierach, čo farbí tieto časti na žlto-oranžovo. Intenzita žltej tváre je signálom zdravia a statusu — dominantné jedince majú intenzívnejšie sfarbenie (Negro et al. 2006 Ecology). Mladí supy (1.–3. rok) majú tmavšie pero a šedú tvár — žltá farba sa vyvíja s vekom. Toto je ojedinelý prípad endogénneho farbenia z exkrementov medzi vtákmi.
Tri uznávané poddruhy: (1) N. p. percnopterus (nominálny) — Európa, S Afrika, India, sahel, Arabský polostrov; biele pero s čiernymi koncami krídel, žltá tvár, migrant; (2) N. p. majorensis — endemit Kanárskych ostrovov (Fuerteventura, Lanzarote); väčší a sedentárny (nemigruje), genetický izolát ~2 500 rokov, IUCN CR (Critically Endangered) — kritická populácia ~300 jedincov; (3) N. p. ginginianus — Indický subkontinent; menší, žltý zobák (vs čierny u európskej rasy), sedentárny v J Indii a migrant v S Indii. Genetická separácia poddruhov je výrazná (Kretzmann et al. 2003), niektorí autori uvažujú o povýšení N. p. majorensis na samostatný druh.
Sup egyptský je posvätné zviera staroegyptskej kultúry. Hieroglyf „A" (egyptský sup) reprezentoval samohlásku „a" a bol symbol bohyne Mut (matka faraóna, partnerka boha Amuna). Zabitie supa egyptského sa trestalo smrťou. Faraón a kňazi nosili pri obradoch pero supa egyptského ako symbol kráľovstva. Sup je vyobrazený v hieroglyfoch z 3. tisícročia BC, na hrobkách faraónov, v chráme Karnak. Druh sa dodnes nazýva „pharaoh's chicken" (faraónove kura) alebo „white scavenger". Egypťania pravdepodobne tolerovali alebo dokonca kŕmili supy egyptské pri svätých miestach.
Druh popísal Linné v roku 1758. Rod Neophron (Savigny 1809) je monotypický — sup egyptský je jediným druhom. Geneticky bližšie k supovi bradatému (Gypaetus) než k pravým supom rodu Gyps (Lerner & Mindell 2005).
Tri uznávané poddruhy:
Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: Európa (S Stredozemie), S Afrika, sahel, Etiópia, Arábia, Indický subkontinent, Kanárske ostrovy. Globálna populácia 12 000–38 000 dospelých (BirdLife 2021), IUCN EN.
IUCN: Endangered (EN, 2021) — pokles 80 % za 3 generácie kvôli diclofenacu, otrávením, elektrickým vedeniam a strate habitatu. CITES Appendix II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I. SR chránený.
Sup egyptský rozbíja vajce kameňom — používanie nástrojov v praxi.
Inteligencia supa egyptského — dokumentácia komplexného nástrojového správania.
