Zdochlinár biely (Neophron percnopterus / Egyptian Vulture) — dospelý jedinec s bielym perim, čiernymi koncami krídel a žltou tvárou (foto: Bharatpur, India, Wikimedia Commons)

Neophron — Accipitridae (jastrabovité)

Zdochlinár biely

Neophron percnopterus (Linnaeus, 1758) — najmenší Old World vulture, používa nástroje (kamene na pštrosie vajcia); tri poddruhy

IUCN: EN (Endangered, 2021) | Pokles 80 % za 3 generácie | Globálne 12 000–38 000 dospelých
Rozpätie155–175 cm
Hmotnosť1,6–2,4 kg
EÚ párov3 800–4 700
Stredomorské skalné pohoria, africké savany a indické plošiny sú domovom najmenšieho Old World vulture — zdochlinára bieleho. Druh popísal Linné v roku 1758. Jediný európsky migrujúci sup — zimuje v sahelu Afriky (3 000–5 000 km cesta). Najslávnejší vďaka použitiu nástrojov — pri kŕmení pštrosími vajcami druh hádže kamene alebo ich vrhá zobákom (van Lawick-Goodall 1966 Nature 212:1468). Tri poddruhy — európsky migrant, kanársky endemit (CR, ~300 jedincov), indický sedentárny. Globálne 12 000–38 000 dospelých (IUCN EN 2021), diclofenac crisis 1990–2007 spôsobila 80 % pokles indickej populácie. EgyptVulturEpic projekt VCF + BSPB v Rhodopách 2017+ — captive breeding a re-introdukcia.
POUŽÍVA NÁSTROJE — KAMENE NA PŠTROSIE VAJCIA — zdochlinár biely je jedným z mála vtákov s dokumentovaným použitím nástrojov. Pri kŕmení pštrosími vajcami druh hádže kamene alebo ich vrhá zobákom na vajce, kým ho rozbije. Historický objav publikovaný v Nature 212:1468 (1966) zaradil druh do elity zvierat s nástrojovým správaním (s šimpanzmi a vránami novokaledónskymi). Naivné mláďatá v zajatí spontánne použijú kamene — vrodené správanie (Thouless 1989).

 Identifikácia — diagnostika v lete a sediaceho

5 diagnostických znakov dospelého zdochlinára bieleho: (1) biele pero s čiernymi koncami krídel (kontrastný vzhľad — vs uniformné Gyps a Aegypius); (2) žltá tvár (koprofágia → carotenoidy); (3) klínovitý chvost; (4) malá lysá hlava so žltým osvitom; (5) najmenší zo všetkých Old World vultures — rozpätie krídel 155–175 cm, hmotnosť 1,6–2,4 kg.

Dospelý jedinec (5+ rokov):

  • Telo a krídla biele (s čiernymi koncami krídel — diagnostické v lete)
  • Žltá tvár a krk (koprofágia, carotenoidy z exkrementov kopytníkov)
  • Rozpätie krídel 155–175 cm, dĺžka tela 47–65 cm, hmotnosť 1,6–2,4 kg
  • Klínovitý chvost (~25 cm), tenký zobák s ostrým háčikom
  • Samica veľkostne podobná samcovi (mierny dimorfizmus)
  • Indický poddruh ginginianus: žltý zobák (vs čierny európskej rasy)

Juvenil (1.–5. rok):

  • Tmavohnedé celé telo (vs biele u dospelého)
  • Šedá tvár (žltá farba sa vyvíja s vekom — koprofágia)
  • Postupne sa farbí — 4–6 rokov do dospelého sfarbenia
  • Plne dospelé sfarbenie 5–6 rokov

 Migrácia — sahel Afrika, 3 000–5 000 km

Jediný európsky migrujúci sup — európske jedince zimujú v sahelskej Afrike (Senegal, Mali, Niger, Čad, Sudán, Etiópia). Cesta 3 000–5 000 km cez Saharu a Stredozemné more. Migrácia trvá 4–6 týždňov.

  • Hlavné migračné koridory: Gibraltár, Bospor, Suez
  • Jesenná migrácia: september–október (do Afriky)
  • Jarná návratová migrácia: marec–apríl (návrat do EÚ)
  • Zimovisko európskych: sahel — Senegal, Mali, Niger, Čad
  • Zimovisko balkánskych: Etiópia, Sudán, Eritrea
  • Zimovisko ázijských: India, Arábia, Stredný východ
  • Kanársky N. p. majorensis: NEMIGRUJE — sedentárny endemit
  • Najnebezpečnejšia fáza: prechod cez Saharu (hlad, dehydratácia)
ZDROJ: VCF, EgyptVulturEpic LIFE16 NAT/BG/000874, Cuthbert et al. 2007 Ecology Letters

Výživa

  • Mršiny menších cicavcov a vtákov — psy, mačky, kuny, sokol
  • Zvyšky veľkých mršín po Gyps a Aegypius — koža, kosti, šľachy
  • Vajcia veľkých vtákov — pštros, sup, plameniak (NÁSTROJE!)
  • Exkrementy kopytníkov — koprofágia, carotenoidy pre žlté pero
  • Organický odpad pri obciach — komunálne skládky, kafilérie
  • Malé živé živočíchy — jaštery, hmyz, drobní vtáci (zriedka)
Tip od odborníka Zdochlinár biely (Neophron percnopterus) je najmenší Old World vulture a jediný európsky migrujúci sup — zimuje v sahelskej Afrike, Etiópii, J Arábii a Indii. Najslávnejší vďaka použitiu nástrojov — pri kŕmení pštrosími vajcami druh hádže kamene alebo ich vrhá zobákom na vajce, kým ho rozbije (van Lawick-Goodall & van Lawick 1966 Nature — historicky kľúčový objav, zaradil druh do elity zvierat s kultúrnym správaním). Strava pestrá — mŕtve cicavce, vtáky, zvyšky po veľkých supoch, vajcia, exkrementy kopytníkov (koprofágia — carotenoidy farbia pero na žlto). V Indii rozhodujúci „garbage collector" pri komunálnych skládkach. Diclofenac crisis 1990–2007 spôsobila 80 % pokles indickej populácie (BirdLife 2021). IUCN Endangered (EN, 2021) — pokles 80 % za 3 generácie.

Hlasový prejav

Zdochlinár biely patrí medzi tiché dravce — hlas vydáva zriedka. Najčastejšie volanie je tlmené „kvák" alebo syčanie (1,5–3 kHz). Pri agresívnej konfrontácii o vajce alebo mršinu sa ozýva ostré štekanie „kjak-kjak". Mláďatá v hniezde žobravo pišťia. Druh komunikuje prevažne vizuálne — postoj tela, intenzita žltej tváre (carotenoidy z koprofágie signalizujú zdravie a status).

Typické zvuky

  • Tlmené „kvák" — pri hniezde, frekvencia 1–2 kHz
  • Syčanie „ssss" — agresívna konfrontácia o vajce alebo mršinu (1,5–3 kHz)
  • Štekanie „kjak-kjak" — varovné volanie pri ohrození hniezda
  • Žobravé volanie mláďat „chip-chip" — pri kŕmení rodičmi
  • Tichý kontakt s partnerom v hniezde — slabé „mut-mut"

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jarná migrácia — návrat z Afriky (sahel) do Európy (marec–apríl)
Tok — vzdušné akrobacie, paralelné krúženie (apríl–máj)
Znáška — 1–2 vajcia v skalnom hniezde (apríl–jún)
Inkubácia 39–45 dní + odchov 71–85 dní (máj–september)
Jesenná migrácia — odchod do Afriky (sahel) (september–október)
Zimovisko — sahel Afrika, Etiópia, J Arábia, India (október–marec)

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Skalné výklenky, jaskyne, rímsy — niekedy na ruinách, starých budovách
Hniezdo z konárov, vystlané vlnou, kožou a perím. Rozmery 0,5–1,2 m priemer, 0,3–0,7 m hrubé. Pár používa 1–3 alternatívne hniezda. V Bulharsku (Rhodopy) a Grécku (Dadia) hniezdne okrsky obsadené 20+ rokov. Niekedy hniezdi na starých budovách, ruinách hradov.
Nadmorská výška
0–2 500 m n. m. — skalné stredomorské pohoria, savany, indické plošiny
V Pyrenejach 200–1 500 m, v Andalúzii 0–800 m, v Bulharsku 200–1 200 m, v Etiópii 1 000–4 000 m, v Indii 0–2 500 m. Najviac mediteránne a tropické šíryny.
Biotop
Otvorené suché krajiny, savany, polopúšte, polopásniská — preferuje človeka
Vyhľadáva otvorené krajiny s riedkou vegetáciou — savany, polopúšte, polopásniská, stredomorské krajiny. Synantropný druh — využíva ľudské sídla, komunálne skládky, kafilérie. V Indii a Etiópii súčasť „garbage collector" komunity vtákov.
Teplota
Mediteránne a tropické pásmo, +5 až +45 °C — vyhýba sa mrazu
Tolerantný druh — od stredomorských pohorí (+5 °C v zime) po horúce indické a africké savany (+45 °C v lete). Migrant kvôli mrazu — európske jedince odchádzajú na zimu do Afriky.
Voda
Pravidelne pije z potokov, jazier, kaluží — kúpe sa v lete
Pravidelne pije — najmä po kŕmení mršinami. V sahelu obtiažny prístup k vode počas suchej sezóny. Kúpe sa v plytkých kalužiach.
Spoločnosť
Doživotne monogamný pár — samostatné hniezdenie, koloniálny pri komunálnych roostoch
Pár chráni hniezdny okrsok 4–10 km². Mimo hniezdnej sezóny komunálne roosty 10–100 jedincov pri zimovacích lokalitách v Afrike a Indii. Migrant — európske jedince cestujú 3 000–5 000 km do sahelu. Pohlavná zrelosť 4–5 rokov.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Apríl–máj

Pár vykonáva paralelné krúženie nad hniezdom, vzdušné akrobacie. Hniezdne okrsky obsadené 20+ rokov. Doživotne monogamný, ale pri úmrtí partnera druhý znovu pári do 1–2 rokov. Návrat z Afriky na hniezdne okrsky koncom marca až apríla.

Znáška
1–2 vajcia

Vajcia bielo-krémové s tmavými škvrnami, rozmery ~65 × 50 mm, hmotnosť ~85 g. Znáška apríl–jún. V Pyrenejach a Andalúzii máj, v Bulharsku máj–jún, v Indii február–marec (suchá sezóna). Pri 2 vajciach obe často prežijú (na rozdiel od Gyps a Aegypius — kainizmus).

Inkubácia
39–45 dní

Sedia obaja rodičia — samica viac (60 %), samec strieda. Inkubácia kratšia než u veľkých supov (Gyps 52–60 dní, Aegypius 50–62 dní). Liahnutie máj–júl v Európe, marec–apríl v Indii.

Liahnutie
Máj–júl (EÚ) / Marec–apríl (IN)

Mláďatá semialtriciálne — slepé, s krátkym sivým páperím. Hmotnosť pri vyliahnutí ~90 g. Otvárajú oči po 5.–7. dni. Samica zostáva s mláďatami prvé 3 týždne, samec hľadá potravu. Po 3. týždni začínajú obaja.

Mláďatá
71–85 dní v hniezde

Mláďatá rastú rýchlejšie než u Gyps a Aegypius (kratší pobyt v hniezde). Perá vyrastajú od 4. týždňa. V 10.–11. týždni testujú krídla. Vyletajú v auguste–septembri, ale ešte 1 mesiac zostávajú s rodičmi.

Samostatnosť
4–5 mesiacov po vyliahnutí

V septembri–októbri juvenily migrujú s rodičmi do Afriky. Juvenilná disperzia 3 000–5 000 km — európske juvenily prezimujú v sahele 3–4 roky pred prvou reprodukciou. Pohlavná zrelosť 4–5 rokov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Zdochlinár biely 47–65 cm Sup bielohlavý 93–122 cm Sup tmavohnedý 98–120 cm Bradáň žltohlavý 94–125 cm Sup Rüppellov 85–103 cm
Zdochlinár biely Sup bielohlavý Sup tmavohnedý Bradáň žltohlavý Sup Rüppellov
Dĺžka47–65 cm93–122 cm98–120 cm94–125 cm85–103 cm
Váha1,6–2,4 kg6,2–11 kg7,5–14 kg4,5–7,8 kg6,4–9 kg
Dožitie15–37 r15–25 r15–25 r21–45 r~50 r
OchranaIUCN EN (2021), CITES IIIUCN LCIUCN NT (2021), CITES IIIUCN NT (2021)IUCN CR
CharakteristikaNajmenší OW vulture, používa nástrojeNajbežnejší sup EurópyNajťažší dravec Európy (14 kg)Osteofág (70–90 % kosti)Najvyšší letec — 11 300 m
AreálEÚ 3 800+, IN 2 000+, Afrika 30 000ES 30 000+, FR 1 500+ES 1 800+, Mongolsko 5 000+Pyreneje 1 250+, Alpy 200+Sahel — ~22 000 (klesá)

Zaujímavosti

1

Používa nástroje — kamene na pštrosie vajcia — zdochlinár biely je jedným z mála vtákov s dokumentovaným použitím nástrojov. Pri kŕmení pštrosími vajcami (ktoré majú 2–3 mm hrubú škrupinu) druh hádže kamene alebo ich vrhá zobákom na vajce, kým ho rozbije (van Lawick-Goodall & van Lawick 1966 Nature 212:1468). Historický objav zaradil druh do elity zvierat s nástrojovým správaním. Mladí supy sa to učia experimentom, nie iba pozorovaním — preukázané v štúdii Thouless et al. 1989.

2

Jediný európsky migrujúci sup — zdochlinár biely je jediný európsky sup, ktorý migruje. Európske jedince zimujú v sahelskej Afrike (Senegal, Mali, Niger, Čad, Etiópia, Sudán) — cestujú 3 000–5 000 km cez Saharu a Stredozemné more. Hlavné migračné koridory: Gibraltár (ES → MA), Bospor (TR → ME), Suez (EG → Arabský polostrov). Migrácia trvá 4–6 týždňov. Cesta cez Saharu je najnebezpečnejšia (hladovanie, dehydratácia).

3

Diclofenac crisis — 80 % pokles indickej populácie — v rokoch 1990–2007 indická populácia zdochlinára bieleho klesla z 10 000 párov na 2 000 (80 % pokles) kvôli diclofenaku v dobytku (Cuthbert et al. 2007). India zakázala veterinárny diclofenac 2006, Pakistan a Nepál 2006, Bangladéš 2010. Bombay Natural History Society spustila Jatayu Conservation Breeding Centres (Pinjore, Bhopal, Rajabhatkhawa, Rani). Populácia začína recovery.

4

Najmenší Old World vulture — zdochlinár biely je s rozpätím krídel 155–175 cm a hmotnosťou 1,6–2,4 kg najmenší zo všetkých Old World vultures. Pre porovnanie: sup tmavohnedý (Aegypius) má až 14 kg a rozpätie 310 cm. Diagnostické znaky: biele pero s čiernymi koncami krídel, žltá tvár, klínovitý chvost, malá lysá hlava.

5

Koprofágia — exkrementy farbia tvár na žlto — zdochlinár biely konzumuje exkrementy kopytníkov (ovce, kozy, dobytok) — extrahuje carotenoidy z natrávenej trávy, ktoré farbia tvár a pero na žlto/oranžovo. Intenzita žltej tváre je signálom zdravia a statusu (Negro et al. 2006 Ecology). Druh sa tiež nazýva „pharaoh's chicken" alebo „white scavenger".

6

Egyptská mytológia — pero faraóna — zdochlinár biely má v staroegyptskej mytológii kľúčové miesto. Hieroglyf A (egyptský sup) reprezentoval samohlásku „a" a bol symbol Mut, bohyne matky. Egyptský sup bol považovaný za posvätné zviera — zabitie sa trestalo smrťou. Faraón nosil pri obradoch pero zdochlinára bieleho ako symbol kráľovstva. Sup je vyobrazený v hieroglyfoch z 3. tisícročia BC.

7

Tri poddruhy — kanársky endemit — zdochlinár biely má tri uznávané poddruhy: (1) N. p. percnopterus nominálny (Európa, S Afrika, India, sahel), (2) N. p. majorensis kanársky endemit (Fuerteventura, Lanzarote — sedentárny, väčší, genetický izolát ~2 500 rokov, IUCN CR — kritická populácia ~300 jedincov), (3) N. p. ginginianus indický (menší, žltý zobák vs čierny u europskej rasy).

8

Doživotne monogamný — 15–20 rokov v okrsku — zdochlinár biely je doživotne monogamný, pár hniezdi v tom istom skalnom okrsku 15–20 rokov. Pri úmrtí partnera druhý znovu pári do 1–2 rokov. Pohlavná zrelosť 4–5 rokov, prvé hniezdenie 5–6 rokov. Životnosť 21–37 rokov v zoo, v divočine 15–25 rokov.

9

EgyptVulturEpic — LIFE+ projekt v Bulharsku — od 2017 prebehol projekt EgyptVulturEpic (LIFE16 NAT/BG/000874) v Bulharskej Rhodopii — VCF, BSPB, RSPB, Doğa Derneği. Cieľ: re-introdukcia 1 000 juvenilov za 10 rokov, captive breeding v Tiergarten Schönbrunn (Viedeň). Projekt zachránil aj 800+ supov pred otravou cez antidot tím.

10

Globálne 12 000–38 000 dospelých, EN — IUCN (2021) uvádza globálnu populáciu 12 000–38 000 dospelých jedincov, kategória Endangered (EN). Európska populácia 3 800–4 700 párov, indická 2 000 párov (po diclofenac crisis), africká ~30 000 jedincov, kanárska ~300 (CR). Druh klesá v Afrike (sahel — strata habitatu), stabilizuje sa v Európe a Indii.

Taxonomická klasifikácia

species Zdochlinár biely
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Accipitriformes (jastrabotvaré)
Čeľaď Accipitridae (jastrabovité)
Rod Neophron Savigny, 1809 (monotypický rod)
Druh N. percnopterus (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR V SR vzácny letný migrant — pozorovania na Balkáne, Cyprus a Pyreneje
Poddruhy Tri uznávané poddruhy: N. p. percnopterus (Európa, Afrika, India), N. p. majorensis (Kanárske ostrovy — väčší, sedentárny endemit), N. p. ginginianus (Indický subkontinent — menší, žltý zobák).

? Často kladené otázky

Áno — zdochlinár biely je jedným z mála vtákov s dokumentovaným použitím nástrojov. Pri kŕmení pštrosími vajcami (ktoré majú 2–3 mm hrubú škrupinu) druh hádže kamene alebo ich vrhá zobákom na vajce, kým ho rozbije. Historický objav publikoval Jane van Lawick-Goodall (manželka primatologičky Goodall) v Nature 212:1468 (1966) v Etiópii pri Olduvai Gorge. Sup chytí kameň ostrými hranami v zobáku, postaví sa nad vajce, prudko otočí hlavou a hodí kameň dole. Opakuje 4–12 krát kým sa škrupina rozbije. Mladí supy sa to učia experimentom — Thouless et al. (1989) ukázali, že naivné mláďatá v zajatí spontánne použijú kamene keď im dáte pštrosie vajce, aj bez pozorovania dospelých.

Áno, ale v kritickom poklese. Európska populácia je 3 800–4 700 párov (BirdLife 2021). Najväčšie populácie: Španielsko (1 400+ párov — Pyreneje, Andalúzia, Extremadura), Francúzsko (90+ párov — Pyreneje, Provence), Taliansko (~10 párov, kritický pokles), Grécko (~3 páry, predvyhynutie), Bulharsko (~25 párov, EgyptVulturEpic), Macedónsko, Albánsko, Cyprus (5–10 párov). Pokles 80 % v Európe za posledných 50 rokov kvôli otrave, elektrickým vedeniam a strate habitatu v sahele. Kanársky poddruh N. p. majorensis má kritickú populáciu ~300 jedincov na Fuerteventure a Lanzarote (IUCN CR).

Európske zdochlinár biely zimujú v sahelskej Afrike — Senegal, Mali, Burkina Faso, Niger, Čad, Sudán, Etiópia, Eritrea. Cestujú 3 000–5 000 km cez Stredozemné more a Saharu. Hlavné migračné koridory: Gibraltár (ES → MA → sahel), Bospor (TR → ME → sahel), Suez (EG → Arabský polostrov → India). Jesenná migrácia september–október, jarná návratová migrácia marec–apríl. Cesta cez Saharu je najnebezpečnejšia — juvenily často hynú hladovaním a dehydratáciou. Kanársky poddruh N. p. majorensis je sedentárny — nemigruje, žije celý rok na Fuerteventure.

V rokoch 1990–2007 indická populácia zdochlinára bieleho klesla z 10 000 párov na 2 000 (80 % pokles) kvôli diclofenaku v dobytku (Cuthbert et al. 2007 Ecology Letters). Diclofenac je NSAID (nesteroidové protizápalové liečivo), ktoré spôsobuje u supov renal failure do 24–48 hod od požitia. Hoci zdochlinár biely je oportúnny — strava pestrejšia než u Gyps — predsa je citlivý. India 2006, Pakistan 2006, Nepál 2006 — zákaz veterinárneho diklofenaku. Bombay Natural History Society spustila Jatayu Conservation Breeding Centres (Pinjore, Bhopal, Rajabhatkhawa, Rani) — captive breeding pre 4 ohrozené druhy (Gyps indicus, G. bengalensis, G. tenuirostris, Neophron percnopterus). Bezpečná alternatíva: meloxicam.

Zdochlinár biely má žltú tvár kvôli koprofágii — konzumuje exkrementy kopytníkov (ovce, kozy, dobytok), z ktorých extrahuje carotenoidy z natrávenej trávy. Carotenoidy sa ukladajú v kožných tkanivách tváre, krku a v pierach, čo farbí tieto časti na žlto-oranžovo. Intenzita žltej tváre je signálom zdravia a statusu — dominantné jedince majú intenzívnejšie sfarbenie (Negro et al. 2006 Ecology). Mladí supy (1.–3. rok) majú tmavšie pero a šedú tvár — žltá farba sa vyvíja s vekom. Toto je ojedinelý prípad endogénneho farbenia z exkrementov medzi vtákmi.

Tri uznávané poddruhy: (1) N. p. percnopterus (nominálny) — Európa, S Afrika, India, sahel, Arabský polostrov; biele pero s čiernymi koncami krídel, žltá tvár, migrant; (2) N. p. majorensis — endemit Kanárskych ostrovov (Fuerteventura, Lanzarote); väčší a sedentárny (nemigruje), genetický izolát ~2 500 rokov, IUCN CR (Critically Endangered) — kritická populácia ~300 jedincov; (3) N. p. ginginianus — Indický subkontinent; menší, žltý zobák (vs čierny u európskej rasy), sedentárny v J Indii a migrant v S Indii. Genetická separácia poddruhov je výrazná (Kretzmann et al. 2003), niektorí autori uvažujú o povýšení N. p. majorensis na samostatný druh.

Zdochlinár biely je posvätné zviera staroegyptskej kultúry. Hieroglyf „A" (egyptský sup) reprezentoval samohlásku „a" a bol symbol bohyne Mut (matka faraóna, partnerka boha Amuna). Zabitie zdochlinára bieleho sa trestalo smrťou. Faraón a kňazi nosili pri obradoch pero zdochlinára bieleho ako symbol kráľovstva. Sup je vyobrazený v hieroglyfoch z 3. tisícročia BC, na hrobkách faraónov, v chráme Karnak. Druh sa dodnes nazýva „pharaoh's chicken" (faraónove kura) alebo „white scavenger". Egypťania pravdepodobne tolerovali alebo dokonca kŕmili zdochlináre biele pri svätých miestach.

 Taxonómia — Linné 1758, tri poddruhy

Druh popísal Linné v roku 1758. Rod Neophron (Savigny 1809) je monotypický — zdochlinár biely je jediným druhom. Geneticky bližšie k bradáňovi žltohlavému (Gypaetus) než k pravým supom rodu Gyps (Lerner & Mindell 2005).

Tri uznávané poddruhy:

  • N. p. percnopterus (nominálny) — Európa, S Afrika, India, sahel, Arábia
  • N. p. majorensis — Kanárske ostrovy (Fuerteventura, Lanzarote) — endemit, väčší, sedentárny, IUCN CR ~300 jedincov
  • N. p. ginginianus — Indický subkontinent — menší, žltý zobák

Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

 Areál — Európa, Afrika, India

Areál: Európa (S Stredozemie), S Afrika, sahel, Etiópia, Arábia, Indický subkontinent, Kanárske ostrovy. Globálna populácia 12 000–38 000 dospelých (BirdLife 2021), IUCN EN.

  • Španielsko: 1 400+ párov — Pyreneje, Andalúzia, Extremadura
  • Francúzsko: 90+ párov — Pyreneje, Provence
  • Taliansko, Grécko: <10 párov — kritický pokles
  • Bulharsko (EgyptVulturEpic): ~25 párov — Rhodopy VCF
  • Turecko, Kaukaz: 1 500–3 000 párov
  • India (N. p. ginginianus): ~2 000 párov (po diclofenac crisis)
  • Africa sahel: ~30 000 jedincov — zimovisko európskych
  • Kanárske ostrovy (N. p. majorensis): ~300 jedincov — CR endemit

 Právny status — IUCN EN, CITES II

IUCN: Endangered (EN, 2021) — pokles 80 % za 3 generácie kvôli diclofenacu, otrávením, elektrickým vedeniam a strate habitatu. CITES Appendix II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I. SR chránený.

  • IUCN 2021: Endangered (EN) — pokles 80 % za 3 generácie
  • N. p. majorensis (Kanáry): IUCN CR — kritický endemit ~300 jed.
  • CITES Appendix II: regulovaný obchod
  • Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I
  • Hlavné hrozby: diclofenac (IN), otrávené návnady, elektrické vedenia
  • EgyptVulturEpic: LIFE16 NAT/BG/000874 — Bulharsko 2017+
  • Captive breeding: Tiergarten Schönbrunn Viedeň, BSPB, RSPB
ZDROJ: BirdLife DataZone, Birds of the World (Cornell), IUCN Red List, VCF, Wikipedia, eBird, IOC v15.2, van Lawick-Goodall & van Lawick 1966 Nature 212:1468, Cuthbert et al. 2007 Ecology Letters, Thouless et al. 1989, Negro et al. 2006

 Areál — migrácia EÚ → sahel

Areál: Európa (1 600 párov), sahel (zimovisko ~30 000 jed.), India (2 000+ po diclofenac), Kanárske ostrovy (CR endemit). Jediný migrujúci európsky sup.

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1091993
Nahrávateľ: Mischa Keijmel, Yemen
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Zdochlinár biely

Egyptian Vulture breaking egg with stone

Zdochlinár biely rozbíja vajce kameňom — používanie nástrojov v praxi.

Super Smart Vulture Using Tools

Inteligencia zdochlinára bieleho — dokumentácia komplexného nástrojového správania.

 Cudzie názvy

Slovensky:   Zdochlinár biely, Česky:   Sup mrchožravý, Anglicky:   Egyptian Vulture / Pharaoh\'s Chicken, Nemecky:   Schmutzgeier, Francúzsky:   Percnoptère d\'Égypte, Taliansky:   Capovaccaio, Španielsky:   Alimoche común, Holandsky:   Aasgier, Poľsky:   Ścierwnik, Maďarsky:   Dögkeselyű, Rusky:   Стервятник (stervjatnik), Arabsky:   الرَّخَمَة (al-rakhama)