Gyps — Accipitridae (jastrabovité)
5 diagnostických znakov dospelého supa bielohlavého: (1) lysá biela hlava a krk (adaptácia na konzumáciu vnútorností mršín); (2) biely golierový pruh (perový límec na hraniciach krk/telo); (3) uniformne hnedohnedé telo a krídla; (4) krátky chvost ~25 cm (vs dlhý klinovitý chvost supa bradatého); (5) široké „pľoché" krídla s prstami v lete (rozmazaný obrys — diagnostika vs orly so štíhlymi krídlami).
Dospelý jedinec (5+ rokov):
Juvenil (1.–5. rok):
Sup bielohlavý v SR vyhynul v 19. storočí, ale od roku 2017 sa letne objavujú nepravidelní hostia v Tatrách, Pieninách, Slovenskom raji a Slanských vrchoch (dravce.sk Raptor Protection Slovakia 2024, biomonitoring.sk). Re-kolonizácia z Balkánu (Rhodopy VCF), Pyrenejí a Alp.
Sup bielohlavý je v kolónii a pri mršine hlasný — repertoár pestrejší než ostatné Old World vultures. Najčastejšie volania: hrdelné „kva-kva-kva" pri kŕmení, syčanie „ssss" pri agresii o mršinu (1,5–3 kHz), krákanie „krak-krak" pri prelet nad kolóniou. Mláďatá v hniezde žobravo pišťia „chip-chip-chip" pri kŕmení. Mimo kolónie a mršiny prakticky tichý. Hlasy na veľkých mršinách (kôň, krava) bývajú slyšiteľné 1–2 km ďaleko, často priťahujú iné supy.
Pár vykonáva paralelné krúženie nad kolóniou, vzájomné dotyky zobákov a vzdušné prelet v tandeme. Hniezdne okrsky obsadené 20+ rokov, niektoré kolónie 100+ rokov. Doživotne monogamný, ale pri úmrtí partnera druhý znovu pári do 1–2 rokov.
Vajce bielo-krémové, zriedka so škvrnami, rozmery ~91 × 70 mm, hmotnosť ~250 g. Znáška január–marec. V Pyrenejach a Andalúzii koniec januára až február, v Rhodopách marec. Pri 2 vajciach mladšie takmer vždy zahynie (kainizmus).
Sedia obaja rodičia — samica viac (60–70 %), samec strieda. Inkubácia začína po znáške. Vajce sa zahrieva proti zimným teplotám (-10 °C v Pyrenejach v januári). Liahnutie marec–apríl.
Mláďatá semialtriciálne — slepé, s krátkym bielym páperím. Hmotnosť pri vyliahnutí ~170 g. Otvárajú oči po 7. dni. Samica zostáva s mláďaťom prvé 3–4 týždne, samec hľadá mršiny. Po 4. týždni začínajú loviť obaja.
Mláďatá rastú stredne rýchlo. Perá vyrastajú od 5. týždňa. V 12.–14. týždni testujú krídla v hniezde („wing-exercising"). Vyletajú v júli–auguste, ale ešte 1–2 mesiace zostávajú v okolí kolónie, kde ich rodičia kŕmia.
V septembri–októbri juvenily samostatne hľadajú mršiny v rámci kolektívnych skupín. Juvenilná disperzia 1 000–3 000 km — niektorí juvenily zo Španielska sa dostávajú do Senegalu (sahel). Pohlavná zrelosť 4–7 rokov, prvé hniezdenie 5–8 rokov.
| Sup bielohlavý | Sup bradatý | Sup hnedý | Sup egyptský | Orliak morský | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 93–122 cm | 94–125 cm | 98–120 cm | 47–65 cm | 74–94 cm |
| Váha | 6,2–11 kg | 4,5–7,8 kg | 7,5–14 kg | 1,6–2,4 kg | 3,1–6,9 kg |
| Dožitie | 15–25 r (až 41) | 21–45 r | ~39 r | ~37 r | 20–28 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 5/5 | 5/5 | 5/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC, CITES II | IUCN NT (2021), CITES II | IUCN NT, CITES II | IUCN EN | IUCN LC |
| Povaha | Najbežnejší sup Európy, kolóniové hniezdenie | Osteofág (70–90 % kosti), hádže ich zo skál | Najťažší dravec Európy (14 kg) | Použitie nástrojov (kamene) | Najväčší orol SR, biely chvost, ryby |
| Dostupnosť v SR | ES 30 000+ párov, FR 1 500+, BG 200+ | Pyreneje 1 250+, Alpy re-intro 200+ | ES 2 000+, GR 30+, V Európa | Afrika, J Európa — 12 000–38 000 | SR nádrže 50–100 párov |
Príznaky: Renal failure (zlyhanie obličiek) do 24–48 h od požitia, znížená produkcia kyseliny močovej, smrť
NSAID pridávané do dobytka v Indii spôsobilo 99 % pokles Gyps populácie 1990–2007 (diclofenac crisis, Oaks et al. 2004 Nature). India 2006, Pakistan 2006, Nepál 2006, Bangladéš 2010 — zákaz veterinárneho diklofenaku. V EÚ zatiaľ povolený v Španielsku a Taliansku (2013+) — VCF tlačí na zákaz. Bezpečná alternatíva: meloxicam.
Príznaky: Náhly hromadný úhyn (až 30+ supov pri jednej mršine) po 1–2 hod, slinotok, kŕče
Nelegálna prax pre likvidáciu „škodcov" (líška, vlk). V Pyrenejach a na Balkáne hlavná príčina hromadných úmrtí supov bielohlavých — pri kolektívnom kŕmení môže zahynúť celá kolónia. VCF + Green Balkans antidot program — vyšetrené stovky prípadov 2010–2024.
Príznaky: Neurologické príznaky, paralýza, hladovanie, smrť do 5–10 dní
Sup konzumuje fragmenty oloveného brokový z mršín diviakov a jeleňov. VCF štúdia 2024: 35–40 % subletálnej expozície v Pyrenejach, 25 % v Andalúzii. EÚ od 2023 zakazuje olovo pri mokradiach — v lesoch ešte povolené.
Príznaky: Nedostatok mršín → hlad, juvenilná mortalita, dispersia mimo Európu
EÚ BSE smernica (2002, 1069/2009) zakázala ponechávať mršiny dobytka v krajine — povinná likvidácia v kafilériách. Sup bielohlavý stratil ~80 % potravy, mortalita juvenilov stúpla 2003–2010. Od 2011 EÚ umožňuje „muladary" (kŕmne stanice) v Španielsku a Portugalsku.
Príznaky: Smrť pri náraze do rotoru alebo drôtov
V Andalúzii a Aragóne (Španielsko) dokumentované stovky úhynov ročne — Tarifa wind farm 100+ úhynov/rok. Druh nevie vyhnúť rotorom (zorná ostrosť na mršiny, nie na rotory). EÚ projekt LIFE+ Wind „Bird-friendly wind farms" — radarové vypínanie pri prítomnosti supov.
Najbežnejší sup Európy — sup bielohlavý je s populáciou 30 000+ hniezdiacich párov v Európe a globálnou populáciou 648 000–688 000 jedincov (BirdLife 2021) najbežnejší sup planéty. Najväčšie populácie: Španielsko (30 000+ párov, 95 % európskej populácie), Francúzsko (1 500+ párov, Pyreneje + Cévennes), Bulharsko (200+ párov re-intro Rhodopy), Grécko, Srbsko, Cyprus.
Kolóniové hniezdenie 5–500 párov — na rozdiel od supa bradatého a hnedého, sup bielohlavý hniezdi v hustých kolóniách na skalných stenách. Najväčšie kolónie: Sierra de Cazorla (Španielsko — 200+ párov), Hoces del Cabriel (Španielsko — 150+ párov), Rhodopy (Bulharsko — 100+ párov). Kolónie obsadené 100+ rokov — generačná kontinuita.
Návrat na Slovensko — Tatry 2017+ — sup bielohlavý v SR vyhynul v 19. storočí kvôli prenasledovaniu a strate potravy. Od roku 2017 sa však letne objavujú nepravidelní hostia v Tatrách, Pieninách, Slovenskom raji a Slanských vrchoch (dravce.sk Raptor Protection Slovakia 2024). Pozorované jedince pochádzajú z Bulharska (Rhodopy VCF), Pyrenejí a Alp — re-kolonizácia v procese.
Diclofenac crisis — 99 % pokles ázijských Gyps — v rokoch 1990–2007 ázijské druhy rodu Gyps (G. indicus, G. bengalensis, G. tenuirostris) klesli o 99 % kvôli diklofenaku v dobytku (Oaks et al. 2004 Nature 427:630). India zakázala veterinárny diclofenac 2006, Pakistan a Nepál 2006, Bangladéš 2010. V EÚ zatiaľ povolený v Španielsku a Taliansku (2013+) — VCF tlačí na zákaz. Bezpečná alternatíva: meloxicam.
Vulture restaurants — ochrana cez kŕmenie — od 1978 v Sierra de Cazorla (Španielsko) sa buduje sieť „vulture restaurants" (muladar) — kontrolované kŕmne stanice s overenými mršinami. Bombay Natural History Society (India) prebrala model po diclofenac crisis (Jatayu Conservation Breeding Centres v Pinjore, Bhopal, Rajabhatkhawa, Rani). V Európe dnes 50+ muladar v Španielsku, Portugalsku, Bulharsku, Cypre.
EU BSE smernica 2002 — kríza európskych supov — po BSE kríze (mad cow disease, „bovine spongiform encephalopathy") EÚ smernica 1069/2009 zakázala ponechávať mršiny dobytka v krajine. Sup bielohlavý stratil ~80 % potravy, mortalita juvenilov stúpla 2003–2010. Od 2011 EÚ umožňuje muladary v Španielsku, Portugalsku — populácia sa stabilizovala.
Re-introdukcia VCF Bulharsko a Cyprus — Vulture Conservation Foundation a Green Balkans od 2010 re-introdukujú supa bielohlavého v Rhodopách (Bulharsko, 100+ párov), na Cypre (po 99 % pokle z otravy), v Cévennes (Francúzsko), v Massif Central. Projekt používa juvenily z Pyrenejí a Andalúzie. Spolupráca s WWF, BirdLife, IUCN Vulture Specialist Group.
Rozpätie 230–280 cm, hmotnosť 6,2–11 kg — sup bielohlavý je druhý najväčší dravec Európy po supovi hnedom (Aegypius monachus). Dĺžka tela 93–122 cm, chvost krátky (~25 cm). Reverzný pohlavný dimorfizmus — samica väčšia. Krídla široké (rozmazaný „pľochý" obrys v lete — diagnostika vs orly s prstami).
Sociálne učenie juvenilov — sup bielohlavý sa učí hľadať mršiny od dospelých. Juvenily 4–5 rokov disperujú v dispersnej fáze, sledujúc kŕmne skupiny — niektorí zo Španielska sa dostávajú do Senegalu (sahel). Satelitná telemetria (VCF, Donázar 2013) ukázala, že juvenily preferujú spoločnosť skúsených dospelých — kolektívne učenie pozícií mršín.
Pravidelné pitie — netypické pre dravcov — na rozdiel od orlov a väčšiny dravcov (ktoré získavajú vodu z koristi), sup bielohlavý pravidelne pije — najmä po kŕmení mršinami. Kŕmenie veľkej mršiny (kôň, krava) spôsobuje dehydratáciu z proteínovej stravy. Sup pristane na potoky, rybníky a kaluže po každom väčšom kŕmení. V lete sa kúpe v plytkých vodách.
Sup bielohlavý v SR vyhynul v 19. storočí kvôli prenasledovaniu a strate potravy (zákaz ponechávania mršín dobytka v krajine). Od roku 2017 sa však letne objavujú nepravidelní hostia v Tatrách, Pieninách, Slovenskom raji, Slanských vrchoch a v okolí Bratislavy (dravce.sk Raptor Protection Slovakia 2024, biomonitoring.sk). Jedince pochádzajú z Bulharska (Rhodopy VCF re-introdukcia), Pyrenejí a Alp — re-kolonizácia v procese. Pravidelné hniezdenie v SR zatiaľ nedokumentované, ale potenciál existuje pri obnove „vulture restaurants" v Tatrách a Pieninách.
V rokoch 1990–2007 ázijské druhy rodu Gyps (G. indicus, G. bengalensis, G. tenuirostris) klesli o 99 % v Indii, Pakistane a Nepále — z desiatkov miliónov na desiatky tisíc jedincov. Príčinu identifikovali Oaks et al. (2004) v časopise Nature 427:630 — diclofenac, nesteroidové protizápalové liečivo (NSAID) pridávané do dobytka, spôsobuje u supov renal failure (zlyhanie obličiek) do 24–48 hod od požitia. India, Pakistan a Nepál zakázali veterinárny diclofenac 2006, Bangladéš 2010. V EÚ zatiaľ povolený v Španielsku a Taliansku (2013+) — Vulture Conservation Foundation tlačí na celoeurópsky zákaz. Bezpečná alternatíva: meloxicam.
Lysá hlava a krk sú adaptácia na konzumáciu vnútorností mršín — sup bielohlavý strčí hlavu hlboko do brušnej dutiny mŕtvych kopytníkov (kôň, krava, jeleň) a konzumuje pľúca, pečeň, srdce a črevá. Operené pero by sa kontaminovalo krvou, žlčou a baktériami a vyžadovalo by mnohonásobné čistenie. Lysá hlava sa ľahšie umyje a vystaví UV žiareniu, ktoré sterilizuje povrch (ultraviolet sterilization). Žiadny iný dravec Európy nemá lysú hlavu — supy bradatý a egyptský konzumujú kosti alebo vajcia, preto majú operené hlavy.
Európska populácia je 30 000+ hniezdiacich párov (BirdLife 2021, VCF 2024) — najsilnejšia globálne. Distribúcia: Španielsko (30 000+ párov, 95 % európskej populácie — Pyreneje, Sierra de Cazorla, Extremadura, Andalúzia), Francúzsko (1 500+ párov, Pyreneje + Cévennes + Massif Central re-intro), Bulharsko (200+ párov, Rhodopy VCF re-intro 2010+), Grécko (~250 párov, Dadia), Srbsko, Chorvátsko, Cyprus (50–100 párov), Taliansko, Portugalsko (50+ párov). Globálna populácia 648 000–688 000 jedincov (vrátane Strednej Ázie, Afriky, Indie).
Rozpätie krídel 230–280 cm, dĺžka tela 93–122 cm, hmotnosť 6,2–11 kg. Druhý najväčší dravec Európy po supovi hnedom (Aegypius monachus — rozpätie 250–310 cm). Reverzný pohlavný dimorfizmus — samica väčšia než samec (10–15 % väčšia). Indický poddruh G. f. fulvescens je o niečo väčší a tmavší než nominálny európsky poddruh.
V divočine sa sup bielohlavý dožíva 15–25 rokov, najstarší známy jedinec mal 41,5 rokov (krúžkovanie v Pyrenejach, Donázar 2018). V zoologických zariadeniach (Zoo Bojnice, Zoo Praha) dosahuje až 45+ rokov. Mortalita v 1. roku života je 30–50 % (juvenilná disperzia — hlad, kolízie, otrava). Po 4. roku života (pohlavná zrelosť) je ročná mortalita len ~3–5 %. Pár hniezdi v tej istej kolónii 20–30 rokov.
Hlavné rozdiely v strave a fyziológii: (1) Sup bielohlavý (Gyps fulvus) — obligátny mršinožravec, konzumuje vnútornosti, lysá hlava/krk, kolóniové hniezdenie 5–500 párov, sociálny; (2) Sup hnedý (Aegypius monachus) — najťažší dravec Európy (až 14 kg), konzumuje aj kožu a šľachy mršín, hniezdi samostatne v korunách stromov, ne v kolónii; (3) Sup bradatý (Gypaetus barbatus) — jediný osteofág planéty (70–90 % kosti), hádže kosti zo skál, operený krk (vs lysý Gyps), samostatné hniezdenie v skalných výklenkoch, kúpe sa v železitej hline.
Druh popísal Hablizl v roku 1783 (Tauridae). Rod Gyps (Savigny 1809) obsahuje 8 druhov supov sveta — všetky špecializované na konzumáciu mŕtvych kopytníkov. Genetická analýza (Lerner & Mindell 2005) potvrdila monofyletickosť rodu.
Dva uznávané poddruhy:
Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: Pyreneje, stredomorské pohoria Európy, S Afrika (Atlas), Stredná Ázia, Kavkaz, Pakistan, India, Himaláje. Globálna populácia 648 000–688 000 jedincov (BirdLife 2021), európska 30 000+ párov.
IUCN: Least Concern (LC, 2021) — globálna populácia stabilná/rastúca. CITES Appendix II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I. V SR prísne chránený (vyhláška 170/2021 Z. z., spoločenská hodnota 4 000 €).
Kŕmne šialenstvo v Alinyà (Katalánsko, Španielsko) — vulture restaurant model.
Sup bielohlavý v 4K — León, Španielsko, dokumentárna kvalita.
