Porcellionides pruinosus — drobná až stredne malá suchozemská rovnakonôžka (~0,4–1,2 cm) s jemným pomúčeným („pruinose“) modro-sivým povlakom (forma Powder Blue; existuje aj žiarivá Powder Orange), ktorá je na rozdiel od pomalých svuniek nezvyčajne ŠTÍHLA, RÝCHLA a hyperaktívna a NEstáča sa do gule (ako „runner“ sa spolieha na rýchlosť a uteká) — pokojný nočný detritivor, ktorý sa množí EXPLOZÍVNE rýchlo, preto je výbornou bioaktívnou „čistiacou čatou“ aj produktívnym živým krmivom; vlhký substrát s gradientom + tlejúce lístie + sépiová kosť + štipka bielkoviny, teplota 20–27 °C; znáša aj suchšie prostredie; neuhryzne, neškodná, vhodná pre deti a začiatočníkov
Tlejúce (rozkladajúce sa) lístie tvrdých drevín — dub, buk, javor, magnólia z nepostrekovaného zdroja — základ prirodzenej stravy a zároveň substrát aj úkryt
Trouchnivejúce tvrdé drevo s bielou hnilobou a kúsky korkovej kôry — svinka ho ohrýza, je zdrojom celulózy, živín aj úkrytom
Mäkká a šťavnatá zelenina — uhorka, cuketa, mrkva, tekvica, paprika, šalát (nie ľadový) — dôležitý zdroj vlhkosti a vitamínov pre rýchlo rastúcu kolóniu
Bielkovinový doplnok — pravidelná štipka rybích vločiek, granúl pre kôrovce, sušeného gammaru, mrazom sušených kreviet či rybieho krmiva — táto „výkonná“ rovnakonôžka má veľkú chuť do jedla a bielkovina poháňa jej rýchly rast a plodnosť
Varený alebo dusený zemiak, tekvica a iná koreňová zelenina — mäkká doplnková strava, dobre prijímaná
Sépiová kosť (sepiolit) — trvalý zdroj vápnika na pevný pancier (exoskelet); nechať stále v teráriu, kľúčové pre zdravé zvliekanie a rýchly rast
Drvená vaječná škrupina, drvené ustricové ulity alebo čistý uhličitan vápenatý — doplnkový vápnik, možno zapracovať do substrátu alebo posypať potravu
Ovocie ako občasná pochúťka — kúsok jablka, banánu či melónu — striedmo pre obsah cukru a riziko plesnivenia
Vlastné a cudzie zvlečky (exúvie) a uhynuté bezstavovce — svinka ich dočisťuje a získava z nich späť vápnik aj bielkovinu, čím v bioaktívnom teráriu plní úlohu rozkladača a „upratovača“
Zakázané potraviny
Citrusy a kyslé ovocie (citrón, pomaranč, kivi) — kyselina dráždi a nie je vhodná
Soľ, slané, údené a korenené jedlá — pre bezstavovce škodlivé až smrteľné
Cibuľa, cesnak, pór a štipľavé koreniny — dráždivé a nevhodné
Mäso cicavcov, mliečne výrobky a spracované ľudské jedlo — nestráviteľné, kazia sa a zahnívajú v substráte
Postrekané lístie, zelenina a ovocie z neoverenej záhrady — rezíduá pesticídov a hnojív sú toxické (vždy dôkladne umyť alebo radšej nepoužiť)
Ihličnaté (smrekové, borovicové) lístie a aromatické drevo (céder) — obsahujú silice škodlivé pre rovnakonôžky
Substrát a strava bez vápnika — pancier po zvliekaní zostáva mäkký a rast viazne
Trvalo presýtený, hnijúci alebo nevetraný substrát na celej ploche — vznik plesní, premnoženie roztočov a riziko udusenia kolónie
Vlhká podstielka kontaminovaná hnojivami či antiparazitikami (čerstvý hnoj, chemicky ošetrený kompost) — riziko otravy celej kolónie
Tip od odborníkaSvinka modrá (Porcellionides pruinosus, „powder blue isopod“) je detritivor (rozkladač) — v prírode aj v teráriu sa živí najmä tlejúcim lístím a trouchnivejúcim drevom, čím rozkladá odumretú rastlinnú hmotu a vracia živiny do pôdy. Základom kŕmenia by preto malo byť práve rozkladajúce sa lístie tvrdých drevín (dub, buk, javor, magnólia) a kúsky trouchnivejúceho dreva či korkovej kôry — nie sú len potravou, ale aj prirodzeným substrátom, úkrytom a zdrojom celulózy; v teráriu by ich mal byť trvalý nadbytok. Túto základnú stravu treba dopĺňať mäkkou šťavnatou zeleninou (uhorka, cuketa, mrkva, tekvica, šalát) ako zdrojom vlhkosti a vitamínov a pravidelnou štipkou bielkoviny — svinka modrá má na svoju veľkosť obrovskú chuť do jedla a veľmi rada prijíma rybie vločky, granule pre kôrovce, sušený gammarus či mrazom sušené krevety, čo poháňa jej rýchly rast a mimoriadnu plodnosť (ponúkať doplnkovo 1–2× týždenne, pri odchove mláďat aj častejšie). Kľúčový je trvalý zdroj vápnika — sépiová kosť, drvená vaječná škrupina alebo ustricové ulity musia byť stále k dispozícii, pretože svinka potrebuje vápnik na spevnenie panciera po každom zvliekaní (zvlieka sa po polovičkách — najprv zadná, potom predná časť tela) a dobrý prísun vápnika zabezpečuje ľahšie zvliekanie, rýchly rast aj úspešné rozmnožovanie. Práve nenáročnosť, otužilosť a explozívne množenie robia zo svinky modrej obľúbenú „čistiacu čatu“ do bioaktívnych terárií aj produktívne živé krmivo — pomáha rozkladať zvyšky, trus a zvliekané kožky iných zvierat a zároveň dodáva chovateľovi zásobu drobnej živej potravy. Zelenina, ovocie a bielkovina sa podávajú v malých dávkach a zvyšky treba odstrániť do 24–48 hodín, aby v teplom vlhkom teráriu neplesniveli a nepriťahovali roztoče. Lístie a drevo musia byť zo zaručene nepostrekovaného zdroja a bez silíc (žiadne ihličnany ani céder).
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Rovnakonôžky sú úplne nemé — svinka modrá nevydáva žiadne zvuky počuteľné pre človeka.
Priľnavosť
Svinka modrá je pokojný a úplne neškodný tvor — NEUHRYZNE, nebodne a nemá žihadlo, takže sa bez obáv nechá vziať na dlaň, kde však treba počítať s jej nezvyčajnou rýchlosťou — je to štíhly, hyperaktívny „beháčik“, ktorý sa po dlani svižne preháňa a stovkami drobných nôžok jemne „šteklí“ pokožku, no rád aj rýchlo uteká. NEdokáže sa stočiť do gule — ako rovnakonôžka rodu Porcellionides je tzv. „clinger“/„runner“: pri vyrušení sa nesnaží schúliť, ale sa spolieha na rýchlosť a bleskovo uteká do najbližšej škáry (svinky rodu Armadillidium sa naopak zrolujú do tesnej guľôčky — to je konglobácia, ktorú Porcellionides kvôli stavbe panciera nevie). Práve jemný pomúčený modro-sivý povlak (a u formy Powder Orange žiarivá oranžová) z nej robí vďačného chovanca na pozorovanie aj pre deti. Je to krehký drobec (~0,4–1,2 cm), nie maznavé zviera v zmysle stavovcov, preto sa s ňou narába veľmi opatrne, krátko a vždy nízko nad mäkkým povrchom (pri páde z výšky sa môže zraniť a ľahko ujde). Svinka nevylučuje žiadny dráždivý ani jedovatý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok), takže po manipulácii postačí bežná hygiena. Keďže ide o vlhkomilný druh dýchajúci cez vlhké pľúcka, manipulácia má byť len chvíľková — dlhšie držanie v teplej suchej dlani ju vysušuje a stresuje. Najkrajšie je kolóniu len pozorovať v teráriu, kde sa neúnavne a rýchlo prehrabáva v lístí.
Aktivita
Svinka modrá je nezvyčajne pohyblivý, RÝCHLY a hyperaktívny živočích — v porovnaní s pomalými svinkami rodu Armadillidium je doslova „športovec“ medzi rovnakonôžkami. Je síce prevažne súmračná až nočná, no často vybehne aj cez deň a býva dobre viditeľná, ako sa neúnavne preháňa po povrchu substrátu a dekorácií. Ako rovnakonôžka rodu Porcellionides je „runner/clinger“ — pri vyrušení sa nestáča do gule, ale sa spolieha na rýchlosť a svižne uteká do najbližšej škáry či úkrytu. Aktivita: rýchle prebehávanie po dne a dekoráciách, prehrabávanie sa v lístí a tlejúcom dreve, ohrýzanie potravy a pri kolónii neustále stretávanie sa a preháňanie jedincov. Pohybuje sa charakteristickou „vlnou“ siedmich párov kráčavých nôžok, no oveľa rýchlejšie než ťažkopádne svinky obyčajné. Žiadny výbeh ani veľký priestor nepotrebuje — všetku energiu vyjadruje v rámci terária pri hrabaní, zháňaní potravy a rozmnožovaní. Pred zvliekaním, pri suchu alebo chlade sa zahrabe a na čas znehybnie — to je prirodzené správanie, nie choroba. Práve nenáročnosť, otužilosť a najmä explozívne množenie robia svinku modrú výbornou „čistiacou čatou“ do bioaktívnych terárií aj produktívnym živým krmivom.
Reč
Rovnakonôžky nemajú hlasový aparát ani sluch v ľudskom zmysle — svinka modrá nedokáže vydávať ani napodobňovať žiadne zvuky.
Hlasový prejav a reč
Svinka modrá je úplne nemý živočích — neprodukuje a fyziologicky ani nedokáže produkovať žiadny zvuk počuteľný pre človeka. Ako suchozemský kôrovec (rovnakonôžka) nemá hlasivky, hlasový mechúr ani žiadny iný hlasový orgán a nemá ani sluch v zmysle vnímania zvukových vĺn vzduchom; orientuje sa najmä hmatom, čuchom a chemorecepciou cez tykadlá a citlivé nôžky a silno reaguje na vlhkosť a svetlo. Jediné zvuky, ktoré v jej teráriu vznikajú, sú mechanické: veľmi tiché šuchotanie pri pohybe nôžok po lístí, jemné prehrabávanie substrátu alebo cupkanie po kôre — a keďže je svinka modrá nezvyčajne rýchla a aktívna, tohto tichého šuchotania je v rušnej kolónii o niečo viac, no stále je prakticky nepočuteľné a nejde o vokalizáciu. V byte je preto svinka modrá ideálny absolútne tichý spolubývajúci, vhodný aj do spálne a detskej izby, kde neruší ani v noci počas svojej najväčšej aktivity.
Dokáže hovoriť?
Svinka modrá nedokáže napodobniť ľudskú reč ani vydať žiadny hlasový prejav — chýba jej akýkoľvek hlasový orgán aj sluchový aparát. Komunikácia a orientácia prebieha cez chemorecepciu (tykadlá), hmat a podnety vlhkosti a svetla, nie zvukom.
Typické zvuky
Žiadna vokalizácia — svinka modrá nemá hlasový orgán ani sluch, je úplne nemá
Tiché šuchotanie pri rýchlom pohybe nôžok po lístí a tlejúcom dreve — mechanický zvuk pohybu, nie zvukový prejav
Jemné prehrabávanie a presýpanie substrátu pri hrabaní — mechanický zvuk, prakticky nepočuteľný
Občasné cupkanie tela alebo nôžok po skle terária či kôre pri bleskovom úteku do úkrytu — mechanický kontakt, nie komunikácia
Sezónny kalendár
Celoročná aktivita s prevahou súmraku a noci, no na rozdiel od väčšiny rovnakonôžok je svinka modrá nápadne RÝCHLA a často vybehne aj cez deň — je dobre viditeľná, neúnavne prebieha po povrchu, hrabe sa v lístí a pri vyrušení bleskovo uteká do úkrytu (NEstáča sa do gule). V teple izbového terária je činná po celý rok bez zimného pokoja; pri nižšej teplote sa kolónia spomalí, pri teple a vlhku naopak výrazne ožíva.
Rozmnožovanie prebieha celoročne pri stabilnom teple a dostatočnej vlhkosti a patrí k najrýchlejším spomedzi chovaných rovnakonôžok. Samica nosí vajíčka v brušnom vaku (marsupium) približne 4–6 týždňov; po vyliahnutí z neho vyliezajú drobné mláďatá (manca). Pri teple sa znášky striedajú v rýchlom slede, takže sa kolónia rozrastá explozívne — preto je svinka modrá obľúbená ako bioaktívna čistiaca čata aj ako živé krmivo.
Vhodný pre teba?
SkúsenosťDomáci terarijný bezstavovec — drobná až stredne malá ŠTÍHLA a RÝCHLA rovnakonôžka s jemným pomúčeným modro-sivým povlakom (forma „powder blue“; existuje aj „powder orange“), ktorá sa NEstáča do gule (ako „runner“ sa spolieha na rýchlosť a uteká), pokojná, neškodná a veľmi nenáročná na chov, vhodná pre úplných začiatočníkov a (pod dozorom) pre deti. NEUHRYZNE, nebodne a nevylučuje dráždivý sekrét. Chová sa kolóniovo a množí sa EXPLOZÍVNE rýchlo — preto je obľúbenou bioaktívnou „čistiacou čatou“ aj produktívnym živým krmivom. Otužilá, znáša širšie rozpätie vlhkosti vrátane suchšieho prostredia. Pôvodom zo Stredomoria/južnej Európy, dnes kozmopolitne rozšírená po celom svete. Bez CITES obmedzení, v EÚ/SR voľne chovaná a dostupná.
PriestorMinimum ~20 × 15 × 15 cm pre malú štartovaciu kolóniu (10–20 ks) — postačí aj vetraný plastový box (5–10 litrov) alebo malé sklenené terárium; keďže svinka modrá sa množí mimoriadne rýchlo, väčší priestor sa zaplní silnou kolóniou za pár mesiacov. Najvhodnejšie je horizontálne usporiadanie (dôležitá je plocha dna, nie výška) s vetraným vekom (vyvŕtané dierky alebo sieťka) proti zaparenej, plesnivej atmosfére — Porcellionides pruinosus má rada dobré vetranie a znáša aj suchšie prostredie lepšie než mnohé iné rovnakonôžky. Substrát: vrstva 4–8 cm vlhkej zmesi kokosového vlákna, listového humusu a tlejúceho tvrdého dreva s prídavkom vápnika. Kľúčový je vlhkostný gradient: jedna časť terária (asi tretina, najviac polovica) sa udržiava vlhká (orosený mach, lístie, úkryt — táto vlhká zóna je nutná na zvliekanie a rozmnožovanie), zvyšok o niečo suchší — svinka si sama vyberá, kde sa zdrží, a tento gradient predchádza plesniam aj vysušeniu. Teplota 20–27 °C (bežná izbová teplota stačí; v teple sa rozmnožuje rýchlejšie, pri chlade sa kolónia spomalí; UV ani vyhrievanie zvyčajne netreba). Nesmie chýbať sépiová kosť, hrubá vrstva tlejúceho lístia, kúsky korkovej kôry/dreva na úkryt a ohrýzanie a horstvo machu na udržanie vlhka. Keďže svinka NEstáča do gule a ako rýchly „runner“ sa skrýva do škár, oceňuje dostatok úkrytov (kôra, listový opad).
Deti v domácnostiSvinka modrá je výborný a bezpečný „prvý chovanec“ pre deti (orientačne od 4–5 rokov pod dozorom) — je tichá, nehryzie, nemá žihadlo, nie je jedovatá a nevylučuje žiadny dráždivý sekrét. Deti fascinuje jej jemný pomúčený modro-sivý povlak (alebo žiarivá oranžová forma Powder Orange) a najmä jej prekvapivá rýchlosť — na rozdiel od pomalých svuniek sa svinka modrá svižne preháňa po dlani a stovkami drobných nôžok jemne šteklí. Na rozdiel od svinky obyčajnej sa však NEstáča do dokonalej guľôčky — pri vyrušení sa nesnaží schúliť, ale bleskovo uteká (je „runner“), čo je tiež zaujímavé pozorovať a porovnať. Je to vďačná živá lekcia prírody: dieťa môže pozorovať rozkladačov pri práci, zvliekanie panciera a odchov mláďat v brušnom vaku (marsupiu), pričom kolónia rastie tak rýchlo, že zmeny vidno doslova z týždňa na týždeň. Pravidlá pre deti: (1) svinku brať jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom (je krehká a rýchla — pri páde z výšky sa môže zraniť alebo ujsť); (2) nestláčať ju ani nešúchať — pri strese sa chce schovať; (3) nenechávať ju dlho v teplej suchej dlani (vysušuje sa); (4) po kontakte si umyť ruky (bežná hygiena ako pri každom zvierati). Keďže sa chová v lacnom boxe a v kolónii a množí sa explozívne, je to ideálny spôsob, ako deti naučiť zodpovednosti, jemnosti a rešpektu k živým tvorom.
HlučnosťAbsolútne tichý živočích — ideálny do spálne, detskej izby aj kancelárie; nehlučí ani v noci počas svojej najväčšej aktivity, celá kolónia v teráriu je nečujná aj napriek tomu, že je nezvyčajne pohyblivá.
Verdikt odborníkaSvinka modrá (Porcellionides pruinosus, anglicky powder blue isopod) je drobná až stredne malá suchozemská rovnakonôžka (Isopoda) z čeľade Porcellionidae — a hoci sa na prvý pohľad podobá na chrobáka, je to v skutočnosti suchozemský kôrovec, teda vzdialený príbuzný rakov a kreviet, nie hmyz. Jej najnápadnejším znakom je jemný voskový, akoby pomúčený („pruinose“) modro-sivý povlak na tele, ktorý jej dal hobby názov „powder blue“ (pomúčená modrá); v chove sa popri modrej drží aj žiarivá vyšľachtená forma „Powder Orange“ (pomúčená oranžová). Od populárnej svinky obyčajnej (Armadillidium vulgare) aj od príbuznej svinky drsnej (Porcellio scaber) sa líši hneď v niekoľkých bodoch. Predovšetkým je nezvyčajne ŠTÍHLA, RÝCHLA a hyperaktívna — je to typický povrchový „beháčik“ (na rozdiel od pomalých, ťažkopádnych svuniek), a ako rovnakonôžka rodu Porcellionides sa NEdokáže stočiť do dokonalej tesnej gule: kým svinka obyčajná sa pri ohrození zroluje do guľôčky (konglobácia), svinka modrá je tzv. „runner/clinger“ — spolieha sa na rýchlosť a bleskovo uteká do škáry. Dorastá približne 0,4–1,2 cm a dožíva sa okolo jedného roka (kratšie než väčšie rovnakonôžky), pričom pohlavne dospieva už približne za 3 mesiace. Najväčšou prednosťou svinky modrej je, že patrí k VÔBEC NAJRÝCHLEJŠIE sa množiacim druhom rovnakonôžok — pri teple a vlhku sa kolónia rozrastá doslova explozívne, a práve preto má dvojaké využitie: ako výkonná bioaktívna „čistiaca čata“ (clean-up crew), ktorá rozkladá lístie, drevo, trus aj zvliekané kožky, a zároveň ako lacné, produktívne živé krmivo pre žaby, gekóny, malé jaštery a iné bezstavovce. Pôvodom je zo Stredomoria a južnej Európy, no ako veľmi otužilý druh sa ľudskou činnosťou rozšírila prakticky po celom svete (kozmopolitne). Chov je mimoriadne jednoduchý a lacný a hodí sa aj pre úplných začiatočníkov a deti: postačí vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm pre štartovaciu kolóniu 10–20 jedincov, vrstva vlhkého substrátu (kokos + listový humus + tlejúce drevo) s prídavkom vápnika a hrubá vrstva tlejúceho lístia a kôry na hrabanie, žranie a úkryt (keďže sa svinka nestáča do gule a skrýva sa do škár, úkryty sú pre ňu obzvlášť dôležité). Kľúčový je vlhkostný gradient — jedna časť boxu vlhká, zvyšok suchší — pretože svinka dýcha cez vlhké pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach a potrebuje vlhko aj vzduch; svinka modrá je pritom výrazne tolerantná k širokému rozpätiu vlhkosti aj teploty a znáša aj suchšie prostredie lepšie než iné rovnakonôžky (preto je ideálna pre začiatočníkov), teplota 20–27 °C izbová stačí a UV netreba. Je to detritivor (rozkladač) s veľkou chuťou do jedla — základom stravy je tlejúce lístie a drevo, doplnené mäkkou zeleninou a štipkou bielkoviny (rybie vločky, gammarus), pričom nevyhnutná je trvalo dostupná sépiová kosť ako zdroj vápnika na spevnenie panciera po každom zvliekaní (zvlieka sa po polovičkách tela). Z hľadiska správania ide o pokojného a úplne nemého živočícha, ktorý sa chová kolóniovo a pri dobrých podmienkach sa spoľahlivo a veľmi rýchlo sám rozmnožuje — samica nosí niekoľko desiatok vajíčok v brušnom vaku (marsupiu) asi 4–6 týždňov, z ktorého vyliezajú drobné mláďatá (manca) so spočiatku len šiestimi pármi nôžok. Dobrá správa pre rodiny: svinka modrá NEUHRYZNE, nebodne, nie je jedovatá a nevylučuje žiadny dráždivý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok), takže sa bez obáv nechá vziať na dlaň a je bezpečná aj pre deti pod dozorom — treba len pamätať, že je krehká a veľmi rýchla (ľahko ujde, lebo sa nestáča do gule), a manipulovať s ňou jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom. Druh nie je CITES-chránený a v EÚ/SR sa bežne chová a predáva, dokonca ako úplne základné a lacné živé krmivo. Pri rešpektovaní pár jednoduchých zásad je svinka modrá vďačný, fascinujúci, bezpečný a takmer bezúdržbový terarijný spoločník — jedna z najlepších „štartovacích“ rovnakonôžok vôbec, navyše dvojako využiteľná ako čistiaca čata aj živé krmivo. IUCN: nehodnotená (NE), bez CITES obmedzení.
Prostredie a požiadavky
Prírodný biotop
Stredomorie/južná Európa (pôvodný areál), dnes kozmopolitne zavlečená — vlhké tienisté miesta pod kameňmi, kôrou, drevom a v lístí, často v záhradách, kompostoch a v okolí ľudských sídel
Pôvodným domovom Porcellionides pruinosus je teplé a vlhké podnebie Stredomoria a južnej Európy, odkiaľ sa ľudskou činnosťou ako zavlečený druh rozšírila prakticky po celom svete a je dnes kozmopolitne rozšírená (Európa, Severná aj Južná Amerika, Afrika, Ázia). Žije v tienistých vlhkých úkrytoch — pod kameňmi, doskami, kôrou, trouchnivejúcim drevom a v hrabanke, často v antropogénnych biotopoch (záhrady, komposty, okolie ľudských obydlí, často aj v okolí maštalí a hnojísk, kde je teplo a vlhko). Cez deň sa skrýva pred svetlom a vyschnutím a v noci aj cez deň rýchlo vybehne za potravou; keďže sa NEstáča do gule, pri vyrušení sa ako rýchly „runner“ spolieha na bleskový únik do škáry. Ako detritivor rozkladá odumreté lístie a drevo a vracia živiny do pôdy — patrí k dôležitým „upratovačom“ ekosystému.
Terárium / box (zajatie)
Vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm (5–10 l) pre kolóniu 10–20 ks; horizontálne usporiadanie; vetrané veko; teplota 20–27 °C
Pre štartovaciu kolóniu (10–20 ks) postačí vetraný plastový box (5–10 l) alebo malé sklenené terárium od ~20 × 15 × 15 cm — keďže svinka modrá sa množí explozívne, väčší priestor sa zaplní silnou kolóniou za pár mesiacov. Dôležitejšia je plocha dna než výška a dobré vetranie (dierky alebo sieťka vo veku) proti zaparenej, plesnivej atmosfére — svinka modrá má rada vzduch a znáša aj suchšie prostredie. Teplota 20–27 °C (bežná izbová teplota stačí; v teple sa kolónia rozrastá rýchlejšie, pri chlade sa spomalí); UV ani vyhrievanie zvyčajne netreba. Doplniť sépiovú kosť, vrstvu tlejúceho lístia, kúsky korkovej kôry/dreva na úkryt a ohrýzanie a horstvo machu na udržanie vlhka. Keďže sa svinka NEstáča do gule a ako rýchly „runner“ sa skrýva do škár, oceňuje dostatok úkrytov.
Substrát a vlhkostný gradient (kritické)
Vrstva 4–8 cm vlhkej zmesi kokosového vlákna, listového humusu a tlejúceho tvrdého dreva s vápnikom; jedna časť vlhká, zvyšok suchší
Substrát je pre svinku zásadný a je zároveň súčasťou jej stravy. Najlepšia je vrstva 4–8 cm vlhkej zmesi kokosového vlákna, listového humusu (lesnej hrabanky) a rozdrveného tlejúceho tvrdého dreva s prídavkom drveného vápnika, doplnená machom. Kľúčový je vlhkostný gradient: jedna časť boxu (tretina, najviac polovica) sa udržiava vlhká, zvyšok o niečo suchší — svinka si sama vyberá, kde sa zdrží, čo predchádza plesniam aj vysušeniu, pričom vlhká zóna je nutná na zvliekanie a rozmnožovanie. Substrát treba udržiavať vlhký, no nie premočený na celej ploche; pri zápachu hniloby či premnožení roztočov substrát sčasti vymeniť. Lístie a drevo musia byť zo zaručene nepostrekovaných tvrdých drevín (dub, buk, javor, magnólia) — nikdy nie ihličnany ani aromatické drevo.
Vlhkosť, teplota a dýchanie
Vlhká časť + suchšia časť (gradient), pravidelné orosenie + vetranie; teplota 20–27 °C
Svinka modrá dýcha cez pseudotracheálne pľúcka („biele telieska“) v zadných nôžkach, ktoré fungujú podobne ako žiabre a musia zostať vlhké — preto potrebuje vlhko, no zároveň vzduch a vetranie. Optimálne je orosovať len jednu časť terária a udržiavať vlhkostný gradient; trvalo presýtený, nevetraný box plesnivie a kolónia sa môže udusiť. Teplota 20–27 °C (izbová teplota stačí); v teple a vlhku sa svinka modrá rozmnožuje rýchlejšie, pri chlade sa kolónia spomalí. Pri suchu, chlade alebo pred zvliekaním sa zahrabe a znehybní — po obnovení vlhka a tepla opäť ožíva. Porcellionides pruinosus je výrazne tolerantná k širokému rozpätiu vlhkosti aj teploty a znáša aj suchšie prostredie lepšie než mnohé iné rovnakonôžky (preto je ideálna pre začiatočníkov), no aj tak je vyvážený gradient s vetraním a prístupom k vlhkej zóne zásadný.
Vápnik, bielkovina a výzdoba
Trvalo sépiová kosť + drvený vápnik v substráte; pravidelná štipka bielkoviny; tlejúce lístie, korková kôra, drevo a mach na úkryt a ohrýzanie
V teráriu nesmie chýbať sépiová kosť ako trvalý zdroj vápnika — svinka ho potrebuje na spevnenie panciera po každom zvliekaní a pri rýchlo rastúcej a hojne sa zvliekajúcej kolónii je vápnik obzvlášť dôležitý; vhodná je aj drvená vaječná škrupina, drvené ustricové ulity či čistý uhličitan vápenatý priamo v substráte. Svinka modrá má veľkú chuť do jedla a veľmi rada prijíma aj štipku bielkoviny — rybie vločky, granule pre kôrovce, sušený gammarus alebo mrazom sušené krevety — čo poháňa jej rýchly rast a mimoriadnu plodnosť. Výzdoba: hrubá vrstva tlejúceho lístia, kúsky korkovej kôry, trouchnivejúce tvrdé drevo a mach poskytujú úkryt, potravu aj vlhké mikroprostredie a sú nutné pre prirodzené správanie a rozmnožovanie — keďže sa svinka NEstáča do gule a skrýva sa do škár, úkryty sú pre ňu obzvlášť dôležité. Vyhnúť sa ostrým predmetom a materiálom ošetreným chemikáliami; nepoužívať aromatické (ihličnaté, cédrové) drevo, ktoré obsahuje pre rovnakonôžky škodlivé silice.
Areál výskytu
Prirodzený areál
Pôvodom zo Stredomoria a južnej Európy; ľudskou činnosťou dnes kozmopolitne rozšírená prakticky po celom svete
Rozvrh kŕmenia
Čas
Krmivo
Množstvo
Frekvencia
Trvalo v teráriu
Tlejúce lístie tvrdých drevín a trouchnivejúce drevo (základ)
Štipka bielkoviny (rybie vločky, granule pre kôrovce, gammarus, sušené krevety)
malá štipka
1–2× týždenne (viac pri raste mláďat — svinka modrá má veľkú chuť do jedla)
Trvalo v teráriu
Sépiová kosť / drvený vápnik (na pancier)
1 kus stále k dispozícii
nepretržite
Údržba
Odstránenie zvyškov zeleniny, ovocia a bielkoviny
—
do 24–48 h po kŕmení (proti plesni a roztočom)
Rozmnožovací cyklus
Rozmnožovanie a párenie
Celoročne pri teple a dostatočnej vlhkosti; pohlavná dospelosť približne za 3 mesiace
Svinka modrá má oddelené pohlavia a rozmnožuje sa pohlavne; v stabilnej teplej a vlhkej kolónii sa pári celoročne a patrí k NAJRÝCHLEJŠIE sa množiacim druhom rovnakonôžok vôbec. Pohlavnú dospelosť dosahuje približne za 3 mesiace a samice produkujú znášky v rýchlom slede, takže sa kolónia rozrastá doslova explozívne a sama. Samice bývajú o niečo väčšie a pri rozmnožovaní vytvárajú na spodnej strane tela brušný vak (marsupium) naplnený tekutinou, v ktorom nosia vajíčka a poskytujú im tak rodičovskú starostlivosť. Druh sa v chove drží v dvoch nápadných farebných formách — modrej Powder Blue a oranžovej Powder Orange — pričom obe sú rovnako otužilé a plodné. Práve nenáročnosť a obrovská plodnosť robia svinku modrú obľúbeným druhom na začiatok, výkonnou bioaktívnou „čistiacou čatou“ aj produktívnym živým krmivom.
Znáška a brušný vak (marsupium)
Niekoľko desiatok vajíčok v brušnom vaku samice; nosenie ~4–6 týždňov
Na rozdiel od hmyzu samica nekladie vajíčka do substrátu, ale nosí ich v brušnom vaku (marsupiu) na spodnej strane tela, kde sú vajíčka chránené a vyvíjajú sa v tekutom prostredí; nosiaca samica má medzi nôžkami nápadný svetlý (belavý) vak. Samica Porcellionides pruinosus nosí spravidla niekoľko desiatok oplodnených vajíčok a vajíčka v marsupiu dozrievajú približne 4–6 týždňov. Pri teple sa znášky striedajú v rýchlom slede za sebou, čo spolu s rýchlym rastom mláďat vysvetľuje, prečo kolónia rastie tak explozívne. Samica s vakom potrebuje pokoj, vlhko a dostatok vápnika a potravy — preto je stabilný bioaktívny box s lístím, sépiovou kosťou a štipkou bielkoviny podmienkou úspešného odchovu. Počas nosenia vajíčok je vhodné kolóniu zbytočne nerušiť.
Vyliahnutie mláďat (manca)
Mláďatá vyliezajú z vaku po ~4–6 týždňoch vývoja
Po približne 4–6 týždňoch vývoja v brušnom vaku z neho vyliezajú drobné, mäkké a takmer biele mláďatá nazývané „manca“. Sú to miniatúrne kópie dospelcov — svinka nemá larválne štádium ani premenu, mláďatá len rastú a postupne tmavnú a vyfarbuje sa im príslušná forma (pomúčená modrá alebo oranžová). Zaujímavosťou je, že čerstvo vyliahnuté mancy majú spočiatku iba šesť párov nôžok a siedmy (posledný) pár im dorastie až po prvom zvliekaní mimo vaku — až potom sa považujú za plnohodnotné juvenilné jedince. Mláďatá sú veľmi drobné a v lístí sa prvé týždne takmer nevidia; práve táto široká škála veľkostí (od drobnej mancy po dospelca) robí zo svinky modrej obľúbené živé krmivo pre rôzne veľké druhy.
Odchov mláďat
Veľmi rýchly rast cez zvliekanie; dospelosť približne za 3 mesiace
Mláďatá sú od začiatku samostatné a živia sa tlejúcim lístím, trouchnivejúcim drevom a jemným detritom, neskôr aj mäkkou zeleninou a štipkou bielkovín. Pre zdravý a obzvlášť rýchly rast je kľúčový dostatok vápnika (sépiová kosť, drvená vaječná škrupina), bielkovinový doplnok, stabilná vlhkosť s gradientom a hrubá vrstva lístia. Rastú pravidelným zvliekaním (po polovičkách tela) a pohlavnú dospelosť dosahujú približne za 3 mesiace. V dobre vedenej kolónii sa generácie prekrývajú a populácia sa udržiava a rozrastá sama veľmi rýchlo bez nutnosti dokupovať jedince; prebytky sa dajú výborne využiť ako živé krmivo.
Pohlavný dimorfizmus a formy
Rozlíšiteľné podľa veľkosti, stavby brušných nôžok a brušného vaku samíc
Pohlavie svinky sa určuje o niečo ťažšie než u väčších bezstavovcov: samice bývajú celkovo väčšie a v období rozmnožovania majú na spodnej strane tela nápadný svetlý brušný vak (marsupium); samce sú často štíhlejšie a majú špecificky upravený prvý a druhý pár brušných nôžok (pleopódov). Telo je štíhle, oválne a pomerne ploché a pokryté charakteristickým jemným voskovým, akoby pomúčeným („pruinose“) povlakom, ktorý dáva druhu jeho modro-sivý nádych (forma Powder Blue) — práve podľa neho dostala svinka modrá svoje meno. V chove sa popri modrej drží aj žiarivá vyšľachtená forma Powder Orange (pomúčená oranžová). Tento práškový povlak je najlepšie viditeľný na suchých, dospelých jedincoch; po čerstvom zvliekaní pôsobí telo dočasne ešte „pomúčenejšie“. Pri presnom určovaní pohlavia je nutné jedinca opatrne prezrieť zospodu.
Ochočenie a kontakt
1Trvanie: Aklimatizácia na nový box niekoľko dní; kolónia sa rozbieha mimoriadne rýchlo (rádovo týždne až 2–3 mesiace do viditeľnej populácie), jedinec žije ~1 rok a pohlavne dospieva približne za 3 mesiace
Svinka modrá patrí medzi vôbec najnenáročnejšie terarijné zvieratá — netreba ju „ochočovať“ ani nijako cvičiť a chová sa kolóniovo v lacnom vetranom boxe. Je to jeden z najotužilejších a najprispôsobivejších druhov rovnakonôžok (znáša široké rozpätie teploty aj vlhkosti vrátane suchšieho prostredia) a vďaka explozívnemu množeniu patrí medzi najobľúbenejšie „štartovacie“ druhy aj medzi živé krmivo. Hlavné pravidlá: (1) udržiavať vlhkostný gradient — časť terária vlhkú (orosené lístie, mach, úkryt — nutné na zvliekanie a rozmnožovanie), zvyšok o niečo suchší; (2) poskytnúť vrstvu vlhkého substrátu (kokos + listový humus + tlejúce drevo) a hrubú vrstvu tlejúceho lístia na hrabanie a žranie; (3) trvalo poskytovať sépiovú kosť (vápnik na pancier) a pravidelne štipku bielkoviny (svinka modrá má veľkú chuť do jedla); (4) teplota 20–27 °C; (5) vetrané veko proti zapareniu a plesni. Svinka NEUHRYZNE, nebodne a nevylučuje dráždivý sekrét, takže sa dá bez obáv vziať na dlaň — manipulácia má byť len krátka a jemná, lebo ide o krehký, vlhkomilný a veľmi rýchly drobec, ktorý sa NEstáča do gule a pri strese sa radšej spolieha na útek. Pri správnej starostlivosti je extrémne odolná, sama sa rýchlo rozmnožuje a prebytočné jedince sa dajú výborne využiť ako živé krmivo; jedinec sa dožíva približne 1 rok.
1
Priprav vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm (5–10 l) s vekom s dierkami/sieťkou proti zapareniu — svinka modrá má rada dobré vetranie a znáša aj suchšie prostredie
2
Nasyp vrstvu (4–8 cm) vlhkej zmesi kokosového vlákna, listového humusu a tlejúceho tvrdého dreva s prídavkom drveného vápnika
3
Pridaj hrubú vrstvu tlejúceho lístia tvrdých drevín (dub, buk, magnólia) a kúsky korkovej kôry/dreva — potrava aj úkryt; všetko z NEPOSTREKOVANÉHO zdroja
4
Vytvor vlhkostný gradient: jednu časť (tretina až polovica) udržuj vlhkú orosením a machom (nutné na zvliekanie a rozmnožovanie), zvyšok ponechaj o niečo suchší
5
Udržuj teplotu 20–27 °C (bežná izbová stačí); v teple sa množí rýchlejšie, pri chlade sa kolónia spomalí, UV ani vyhrievanie zvyčajne netreba
6
Vlož trvalo sépiovú kosť (vápnik na pancier) a pravidelne pridávaj štipku bielkoviny (rybie vločky, granule pre kôrovce, gammarus, sušené krevety) — svinka modrá má veľkú chuť do jedla
7
Nasaď štartovaciu kolóniu 10–20 ks a kŕm tlejúcim lístím, mäkkou zeleninou a pravidelne bielkovinou; zvyšky odstráň do 24–48 h — kolónia sa rozbehne rýchlo
8
Pri manipulácii ber svinku jemne a nakrátko, nízko nad mäkkým povrchom; počítaj s tým, že je veľmi rýchla, NEstáča sa do gule a ako „runner“ bleskovo uteká do škáry, a po kontakte si umy ruky
Cena a kde kúpiť
5–15 € / štartovacia kolónia (10–20 ks)
Svinka modrá patrí k najlacnejším a najdostupnejším terarijným bezstavovcom — štartovacia kolónia formy Powder Blue (pomúčená modrá) stojí orientačne 5–15 € za 10–20 jedincov, pričom vďaka explozívnemu množeniu si chovateľ kolóniu veľmi rýchlo rozmnoží sám a má z nej hneď aj prebytky na živé krmivo. Rovnako dostupná a cenovo podobná je žiarivá vyšľachtená forma Powder Orange (pomúčená oranžová), ktorá je farebne nápadnejšia, no v chove rovnako nenáročná a plodná. Náklady na chov sú minimálne (vetraný box, kokosový substrát s listovým humusom, sépiová kosť, lístie, zvyšky zeleniny a štipka bielkoviny). Druh nie je CITES-chránený a v EÚ/SR sa bežne chová a predáva v teraristike a medzi chovateľmi „isopodov“ — patrí dokonca k úplne základnému sortimentu, keďže sa hojne pestuje aj ako lacné a produktívne živé krmivo.
Teraristické a zverimexové predajne — bežná ponuka „čistiacej čaty“ a živého krmiva (isopods) vrátane foriem Powder Blue a Powder Orange
Teraristické burzy a chovateľské skupiny — výmena a predaj kolónií Porcellionides pruinosus (powder blue / powder orange)
Na čo si dať pozor
Kupuj celú malú kolóniu (10–20 ks) naraz — svinky sa chovajú a rozmnožujú skupinovo a samotný jedinec sa stratí; pri svinke modrej sa malá kolónia vďaka rýchlemu množeniu rozrastie do silnej obzvlášť skoro. Vyberaj aktívne, rýchle jedince s neporušeným, tvrdým pancierom, čulou reakciou na dotyk (bleskový únik, NIE stočenie do gule — to je u tohto druhu normálne, svinka modrá je „runner“) a úplnými nôžkami a tykadlami; nápadný pomúčený modro-sivý (alebo oranžový) povlak je znakom zdravého, dobre vyfarbeného jedinca. Vyhni sa kolóniám s viditeľnými roztočmi (drobné svetlé pohyblivé bodky), s množstvom uhynutých či vyschnutých jedincov, s matným alebo poškodeným pancierom a s plesnivým, zapáchajúcim substrátom v prepravnej nádobe. Ak chceš konkrétnu farebnú formu (Powder Blue vs Powder Orange), over si u predajcu, že je línia čistá a zdravá. Po prevoze kolóniu vysyp na vlhký substrát s lístím, nechaj ju niekoľko dní v pokoji zabývať a až potom začni s pravidelným kŕmením a občasnou manipuláciou.
Porovnanie s podobnými druhmi
Svinka modrá (Porcellionides pruinosus)
Svinka drsná (Porcellio scaber)
Svinka klaun (Armadillidium klugii „Montenegro“)
Svinka Cubaris (Cubaris sp. „Rubber Ducky“)
Dĺžka
~0,4–1,2 cm
~1,2–1,7 cm
~1,3–1,8 cm
~1,2–1,8 cm
Váha
—
—
—
—
Dožitie
~1 r
~2 r
~2–3 r
~2–4 r
Hlučnosť
1/5
1/5
2/5
3/5
Stav IUCN
bez CITES; bežná, chovaná
bez CITES; bežná, chovaná
bez CITES; okrasná, chovaná
bez CITES; okrasná, chovaná
Povaha
Aktuálny druh — drobná ŠTÍHLA a RÝCHLA rovnakonôžka s jemným pomúčeným („pruinose“) modro-sivým povlakom (forma Powder Blue; existuje aj Powder Orange), ktorá sa NEstáča do gule (ako „runner“ sa spolieha na rýchlosť a uteká); veľmi otužilá (znáša aj suchšie prostredie), množí sa EXPLOZÍVNE rýchlo; dvojaké využitie — bioaktívna „čistiaca čata“ aj živé krmivo; neuhryzne, neškodná
Príbuzná z rovnakej čeľade Porcellionidae — KONTRAST: má DRSNÉ hrboľaté telo (nie pomúčené) a je výrazne POMALŠIA a robustnejšia; takisto sa NEstáča do gule, no množí sa pomalšie a žije dlhšie; preslávená farebnými morfami (Orange, Dalmatian, Lava, Koi); rovnaké jednoduché nároky
Vyhľadávaná okrasná svinka — KONTRAST: patrí do čeľade Armadillidiidae, takže sa STÁČA do dokonalej gule (na rozdiel od svinky modrej) a je výrazne POMALŠIA a robustnejšia; je náročnejšia a množí sa pomalšie, no je nápadne sfarbená (žlté škvrny a „helmica“); svinka modrá je oproti nej lacná, rýchla a explozívne plodná
Vzácna zberateľská okrasná svinka — KONTRAST: patrí do čeľade Armadillidiidae, takže sa TIEŽ stáča do gule (na rozdiel od svinky modrej), je POMALÁ, náročná (vyžaduje stabilnú vysokú vlhkosť a vápnik), množí sa veľmi pomaly a je drahá; svinka modrá je oproti nej lacná, otužilá a explozívne rýchla v množení
Areál
Stredomorie/južná Európa; dnes kozmopolitne rozšírená
Európa; zavlečená celosvetovo
Balkán (Čierna Hora, Chorvátsko) — v chove celosvetovo
JV Ázia (vápencové jaskyne) — v chove celosvetovo
Choroby a prevencia
Vysušenie (dehydratácia)
stredná
Príznaky: Stiahnuté, matné a vyschnuté telo, znížená aktivita, hromadné úhyny v suchej časti boxu
Svinka dýcha cez vlhké pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach a pri úplnom vysušení sa udusí a vysuší. Hoci svinka modrá znáša suchšie prostredie lepšie než mnohé iné rovnakonôžky, vlhký kút mať musí — je nutný na zvliekanie aj rozmnožovanie. Príčinou býva celkovo priveľmi suché terárium alebo chýbajúci vlhký kút. Obnoviť vlhkostný gradient — jednu časť pravidelne orosovať, pridať vlhký mach, lístie a úkryt; udržiavať teplotu 20–27 °C.
Problémy pri zvliekaní (nedostatok vápnika)
stredná
Príznaky: Pancier po zvliekaní zostáva dlho mäkký, neúplné alebo zaseknuté zvliekanie, deformované jedince, spomalený rast
Svinka sa zvlieka po polovičkách (najprv zadná, potom predná časť tela) a nový pancier musí stuhnúť. VŽDY mať v teráriu trvalo sépiovú kosť alebo drvenú vaječnú škrupinu a udržiavať vlhkosť — dobrý zdroj vápnika zabezpečuje ľahšie zvliekanie a rýchly rast. Pri rýchlo rastúcej a hojne sa zvliekajúcej kolónii svinky modrej je dostatok vápnika obzvlášť dôležitý. Zvliekajúce sa jedince nerušiť — sú veľmi zraniteľné.
Premnoženie roztočov a hlíst v substráte
stredná
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na sklách, substráte aj na svinkách, zníženie aktivity a plodnosti kolónie, hnitie potravy
Malé množstvo pôdnych roztočov je v bioaktívnom substráte bežné a neškodné, premnoženie však kolóniu oslabuje — hrozí najmä pri prebytku bielkovinového či zeleninového krmiva, ktoré svinka modrá vďaka veľkej chuti do jedla často dostáva viac. Odstraňovať zvyšky potravy do 24–48 h, zlepšiť vetranie, nepresýtiť celý box vlhkom a nasadiť chvostoskoky (springtails) ako prirodzených konkurentov; pri silnom zamorení vymeniť časť substrátu.
Plesne a zaparenie z presýteného/nevetraného boxu
stredná
Príznaky: Plesnivý povlak na substráte, dreve a zvyškoch potravy, zápach hniloby, znížená aktivita a úhyny v zaparenej časti
Celoplošne mokrý a nevetraný box plesnivie a kolónia sa môže udusiť. Zabezpečiť VETRANÉ veko a vlhkostný gradient (časť vlhká, časť suchšia), odstraňovať zvyšky zeleniny, ovocia a bielkoviny do 24–48 h a zaplesnené miesta vymeniť. Svinka modrá má rada vzduch a znáša aj suchšie prostredie — radšej menej vlhka a viac vetrania než zaparené bahno.
Poranenie pádom alebo pri manipulácii
stredná
Príznaky: Prasknutý alebo preliačený pancier, poškodené nôžky či tykadlá po páde z dlane alebo pri stlačení
Svinka je drobná (~0,4–1,2 cm), krehká a navyše veľmi rýchla — keďže sa NEstáča do gule, pri vyrušení sa snaží bleskovo uniknúť do škáry a ľahko spadne. Manipulovať VŽDY jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom, nikdy ju nestláčať. Pri dostatku vápnika a vlhkosti sa drobné poškodenie panciera pri ďalšom zvliekaní spevní; ťažšie poranený jedinec však často uhynie — preto radšej len pozorovať.
PrevenciaSvinka modrá je mimoriadne odolný a nenáročný živočích, jej zdravie však stojí a padá na troch veciach: vlhkosti, vápniku a vzdušnom (vetranom) substráte. (1) Vlhkosť — svinka dýcha cez vlhké pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach, preto potrebuje vlhkostný gradient: jednu časť boxu trvalo orosenú (mach, lístie, úkryt — táto vlhká zóna je nutná na zvliekanie a rozmnožovanie), zvyšok o niečo suchší; hoci svinka modrá znáša suchšie prostredie lepšie než iné rovnakonôžky, pri celkovom vysušení prestane žrať a hynie, naopak celoplošne mokrý nevetraný box plesnivie a dusí kolóniu. (2) Vápnik — trvalo dostupná sépiová kosť (alebo drvená vaječná škrupina či ustricové ulity) je nevyhnutná, aby po každom zvliekaní pancier správne stuhol; pri rýchlo rastúcej kolónii, ktorá sa hojne zvlieka, je dostatok vápnika obzvlášť dôležitý a zabezpečuje ľahšie zvliekanie, rýchly rast aj mimoriadnu plodnosť. (3) Teplota 20–27 °C a hrubá vrstva tlejúceho lístia a dreva ako potrava aj úkryt; svinka modrá má veľkú chuť do jedla a ocení aj pravidelnú štipku bielkoviny. Manipulácia: vždy jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom — svinka je krehká, ako rýchly „runner“ bleskovo uteká (NEstáča sa do gule, ľahko ujde) a v teplej suchej dlani sa rýchlo vysušuje. Dobrá správa: svinka modrá NEUHRYZNE, nebodne a nevylučuje žiadny dráždivý ani jedovatý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok), takže chov je úplne bezpečný aj pre rodiny s deťmi a po kontakte stačí bežná hygiena. Pri dodržaní týchto zásad sa kolónia rozmnožuje sama a prakticky sa o ňu netreba báť.
Zaujímavosti
1
Nie je hmyz, ale suchozemský KÔROVEC — svinka modrá patrí medzi rovnakonôžky (Isopoda), je teda príbuznejšia rakom a krevetám než chrobákom; je to jeden z mála kôrovcov, ktoré celý život žijú na suchu.
2
Má jemný pomúčený („pruinose“) povlak — telo svinky modrej pokrýva tenká voskovitá vrstvička, ktorá pôsobí ako jemný púder a dáva jej charakteristický modro-sivý nádych; práve tento „práškový“ povlak jej dal hobby názov „powder blue“ (pomúčená modrá).
3
Dve nápadné farebné formy — Powder Blue a Powder Orange — popri pôvodnej pomúčenej modro-sivej forme sa v chove drží aj žiarivá vyšľachtená oranžová forma „Powder Orange“; obe sú rovnako otužilé, plodné a obľúbené.
4
Štíhla, RÝCHLA a hyperaktívna — NEstáča sa do gule — na rozdiel od pomalých, do gule sa stáčajúcich svuniek rodu Armadillidium je Porcellionides pruinosus doslova „športovec“ medzi rovnakonôžkami: pri ohrození sa nestáča, ale bleskovo uteká do škáry (je tzv. „runner/clinger“).
5
Patrí k NAJRÝCHLEJŠIE sa množiacim rovnakonôžkam — pri teple a vlhku sa kolónia rozrastá explozívne; práve preto je svinka modrá jedným z najpopulárnejších druhov do bioaktívnych terárií aj na produkciu živého krmiva.
6
Dvojaké využitie — čistiaca čata aj živé krmivo — vďaka nenáročnosti a rýchlemu množeniu slúži ako výkonná bioaktívna „clean-up crew“ (rozkladá lístie, drevo, trus aj zvliekané kožky) a zároveň ako lacné, produktívne živé krmivo pre žaby, gekóny a iné drobné chovance.
7
Detritivor s veľkou chuťou do jedla — živí sa najmä tlejúcim lístím a trouchnivejúcim drevom, no na svoju veľkosť má mimoriadny apetít a ochotne prijíma aj mäkkú zeleninu a štipku bielkoviny, ktorá poháňa jej rýchly rast a plodnosť.
8
Dýcha cez „pľúcka“ v zadných nôžkach — namiesto klasických žiabier má pseudotracheálne pľúcka (biele telieska) v brušných nôžkach, ktoré musia zostať vlhké — preto svinka potrebuje vlhko, hoci znáša aj suchšie prostredie lepšie než iné rovnakonôžky.
9
Mláďatá nosí v brušnom vaku (marsupiu) — samica nekladie vajíčka do zeme, ale nosí ich v tekutinou naplnenom vaku na bruchu (~4–6 týždňov); vyliahnuté mancy majú spočiatku len šesť párov nôžok a siedmy im dorastie až po prvom zvliekaní.
10
Pôvodom zo Stredomoria, dnes kozmopolitne rozšírená — ako otužilý a plodný druh sa ľudskou činnosťou rozšírila prakticky po celom svete a v prírode často obýva teplé a vlhké antropogénne biotopy (záhrady, komposty, okolie maštalí).
11
Absolútne nemá, neškodná a nenáročná — nevydáva žiadne zvuky, neuhryzne, nebodne ani nevylučuje dráždivý sekrét, chová sa kolóniovo za pár eur a množí sa explozívne; ideálny tichý prvý maznáčik pre deti a začiatočníkov, dožíva sa približne 1 rok.
Taxonomická klasifikácia
speciesSvinka modrá (Porcellionides pruinosus)
RíšaAnimalia
KmeňArthropoda (článkonožce)
PodkmeňCrustacea (kôrovce)
TriedaMalacostraca
RadIsopoda (rovnakonôžky)
PodradOniscidea (suchozemské rovnakonôžky)
ČeľaďPorcellionidae
RodPorcellionides
DruhPorcellionides pruinosus (Brandt, 1833)
Často kladené otázky
Hlavné rozdiely sú tri. (1) Stáčanie do gule: svinka obyčajná (Armadillidium vulgare) sa pri ohrození zroluje do dokonalej tesnej guľôčky (konglobácia), kým svinka modrá (Porcellionides pruinosus) sa NEdokáže stočiť — ako tzv. „runner“ sa spolieha na rýchlosť a bleskovo uteká do škáry. (2) Rýchlosť a aktivita: svinka modrá je nezvyčajne rýchla a hyperaktívna, doslova „športovec“ medzi rovnakonôžkami, kým Armadillidium a Cubaris sú pomalé. (3) Povrch tela: svinka modrá má jemný voskový, akoby pomúčený („pruinose“) modro-sivý povlak (forma Powder Blue; existuje aj oranžová Powder Orange). Navyše sa množí oveľa rýchlejšie než väčšina iných druhov. Všetky sú pritom neškodné detritivory s podobnými, jednoduchými nárokmi (vlhký substrát s gradientom, tlejúce lístie, sépiová kosť).
Nie je hmyz a nie je nebezpečná. Svinka je suchozemský kôrovec — rovnakonôžka (príbuzná rakom a krevetám), nie chrobák. Pre človeka je úplne neškodná: NEUHRYZNE, nebodne, nemá žihadlo a nevylučuje žiadny dráždivý ani jedovatý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok). Pri vyrušení sa nestáča do gule, ale sa spolieha na rýchlosť a bleskovo uteká do úkrytu. Bez problémov sa nechá vziať na dlaň a je vhodná aj pre deti pod dozorom; po kontakte stačí bežná hygiena (umyť ruky). Jediné, na čo si dať pozor, je jej krehkosť a najmä rýchlosť — je drobná (~0,4–1,2 cm) a veľmi mrštná, treba s ňou narábať jemne, nízko nad mäkkým povrchom a počítať s tým, že veľmi ľahko ujde.
Postačí vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm (5–10 l) pre štartovaciu kolóniu 10–20 jedincov, s vetraným vekom (dierky/sieťka) proti zapareniu — svinka modrá má rada vzduch a znáša aj suchšie prostredie. Najdôležitejší je vlhký substrát s gradientom: vrstva 4–8 cm zmesi kokosového vlákna, listového humusu a tlejúceho tvrdého dreva s prídavkom vápnika, pričom jedna časť boxu sa udržiava vlhká (mach, orosené lístie, úkryt — táto vlhká zóna je nutná na zvliekanie a rozmnožovanie) a zvyšok o niečo suchší. Pridaj hrubú vrstvu tlejúceho lístia a kúsky korkovej kôry/dreva (potrava aj úkryt — svinka modrá sa NEstáča do gule a skrýva sa do škár, preto sú úkryty dôležité) a sépiovú kosť. Dbaj na vetranie proti plesni a roztočom; keďže sa kolónia rýchlo rozrastá, počítaj s tým, že box časom prerastie.
Je to detritivor (rozkladač) — základom stravy je tlejúce lístie tvrdých drevín (dub, buk, magnólia) a trouchnivejúce drevo, doplnené mäkkou zeleninou (uhorka, cuketa, mrkva, tekvica, šalát). Svinka modrá má na svoju veľkosť veľkú chuť do jedla a veľmi ochotne prijíma aj štipku bielkoviny — rybie vločky, granule pre kôrovce, sušený gammarus či mrazom sušené krevety — čo poháňa jej rýchly rast a mimoriadnu plodnosť (ponúkať 1–2× týždenne, pri odchove mláďat aj častejšie). Sépiová kosť je dôležitá, pretože svinka z nej získava vápnik na spevnenie panciera po každom zvliekaní; pri rýchlo rastúcej a hojne sa zvliekajúcej kolónii je dostatok vápnika obzvlášť dôležitý a zabezpečuje ľahšie zvliekanie, rýchly rast aj rozmnožovanie. Lístie a drevo musia byť z nepostrekovaného zdroja a bez silíc (žiadne ihličnany ani céder). Nedávajte citrusy, soľ ani postrekanú zeleninu.
Svinka dýcha cez pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach, ktoré musia zostať vlhké, preto potrebuje vlhko, no zároveň vzduch. Ideálny je vlhkostný gradient: jednu časť boxu pravidelne orosovať (mach, lístie, úkryt — táto vlhká zóna je nutná na zvliekanie a rozmnožovanie), zvyšok ponechať o niečo suchší. Teplota 20–27 °C — bežná izbová teplota stačí a v teple sa svinka modrá rozmnožuje rýchlejšie, pri chlade sa kolónia spomalí; UV ani vyhrievanie zvyčajne netreba. Porcellionides pruinosus je výrazne tolerantná k širokému rozpätiu vlhkosti aj teploty a znáša aj suchšie prostredie lepšie než iné rovnakonôžky, vďaka čomu je ideálna pre začiatočníkov. Pozor však na dve krajnosti: pri celkovom vysušení svinka prestane žrať a hynie, naopak celoplošne mokrý nevetraný box plesnivie a kolónia sa môže udusiť — preto vždy gradient a vetranie.
Schopnosť stočiť sa do dokonalej tesnej gule (konglobácia) majú len svinky čeľade Armadillidiidae — rody Armadillidium (napr. svinka obyčajná) a Cubaris. Svinka modrá patrí do rodu Porcellionides, ktorý sa kvôli stavbe panciera stočiť nevie — je tzv. „runner/clinger“: pri ohrození sa spolieha na rýchlosť a bleskovo uteká do škáry. Pre deti je to výborný a bezpečný „prvý chovanec“ (od ~4–5 rokov pod dozorom): je tichá, neuhryzne, nebodne, nie je jedovatá a navyše má zaujímavý pomúčený modro-sivý povlak (alebo oranžovú formu Powder Orange) a fascinujúcu rýchlosť. Pravidlá: brať ju jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom, počítať s tým, že je veľmi rýchla a ľahko ujde, nestláčať ju, nenechávať dlho v teplej dlani a po kontakte si umyť ruky. Keďže sa kolónia množí explozívne, deti môžu pozorovať celý životný cyklus vrátane mláďat v marsupiu — je to skvelá živá lekcia prírody, navyše prebytky poslúžia ako živé krmivo.
