Armadillidium klugii — pestro sfarbená suchozemská rovnakonôžka (~1,5–1,8 cm) so žlto-červeno-bielym „klaunským“ vzorom, ktorý napodobňuje jedovatú čiernu vdovu — pri ohrození sa stáča do dokonalej guľôčky; pokojný nočný detritivor a obľúbená bioaktívna „čistiaca čata“ z pobrežia Jadranu. Uprednostňuje suchší a teplejší chov, rada šplhá; vlhký substrát s gradientom + tlejúce lístie + sépiová kosť, teplota 18–26 °C; neuhryzne, neškodná, vhodná pre deti a začiatočníkov
Veľkosť~1,5–1,8 cm (max do ~2,1 cm)
Teplota18–26 °C (na množenie ~22–28 °C)
VlhkosťVlhkostný gradient s prevahou suchšej časti + výdatné vetranie
Životnosť~2–3 roky
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
1/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
2/5
Výživa
Tlejúce lístie a trouchnivejúce drevo (základ stravy) — 50 %50%
Zdroj vápnika (sépiová kosť, drvená vaječná škrupina) — 14 %14%
Bielkovinový doplnok a ovocie (rybie vločky, granule pre kôrovce, gammarus, kúsok ovocia) — 11 %11%
Odporúčané potraviny
Tlejúce (rozkladajúce sa) lístie tvrdých drevín — dub, buk, javor, magnólia z nepostrekovaného zdroja — základ prirodzenej stravy a zároveň substrát aj úkryt
Trouchnivejúce tvrdé drevo s bielou hnilobou a kúsky korkovej kôry — svinka ho ohrýza a zároveň po ňom rada šplhá; je zdrojom celulózy, živín aj úkrytom
Mäkká a šťavnatá zelenina — uhorka, cuketa, mrkva, tekvica, šalát (nie ľadový), paprika — dôležitý zdroj vlhkosti a vitamínov
Sépiová kosť (sepiolit) — trvalý zdroj vápnika na pevný pancier (exoskelet); nechať stále v teráriu, kľúčové pre zdravé zvliekanie a sýtosť pestrého vzoru
Drvená vaječná škrupina alebo čistý uhličitan vápenatý — doplnkový vápnik, možno zapracovať do substrátu alebo posypať potravu
Pravidelný bielkovinový doplnok — špetka rybích vločiek, granúl pre kôrovce, sušený gammarus alebo krmivo pre ryby/korytnačky; svinka klaun ocení o niečo vyšší podiel bielkovín než bežné svinky (dôležité pri raste mláďat a po znáške)
Huby a tlejúce zvyšky rastlín — v prírode sa živí aj hubami, riasami a rozkladajúcou sa organickou hmotou, ktoré dočisťuje aj v teráriu
Ovocie ako občasná pochúťka — kúsok jablka, banánu či melónu — striedmo pre obsah cukru a riziko plesnivenia
Vlastné a cudzie zvlečky (exúvie) a uhynuté bezstavovce — svinka ich dočisťuje a získava z nich späť vápnik, čím v bioaktívnom teráriu plní úlohu rozkladača
Zakázané potraviny
Citrusy a kyslé ovocie (citrón, pomaranč, kivi) — kyselina dráždi a nie je vhodná
Soľ, slané, údené a korenené jedlá — pre bezstavovce škodlivé až smrteľné
Cibuľa, cesnak, pór a štipľavé koreniny — dráždivé a nevhodné
Mäso cicavcov, mliečne výrobky a spracované ľudské jedlo — nestráviteľné, kazia sa a zahnívajú v substráte
Postrekané lístie, zelenina a ovocie z neoverenej záhrady — rezíduá pesticídov a hnojív sú toxické (vždy dôkladne umyť alebo radšej nepoužiť)
Ihličnaté (smrekové, borovicové) lístie a aromatické drevo (céder) — obsahujú silice škodlivé pre rovnakonôžky
Substrát a strava bez vápnika — pancier po zvliekaní zostáva mäkký, rast viazne a pestrý vzor bledne
Trvalo presýtený, mokrý a nevetraný substrát na celej ploche — svinka klaun znáša vlhko horšie než maculatum a v mokre plesnivie, premnožia sa roztoče a kolónia hynie
Vlhká podstielka kontaminovaná hnojivami či antiparazitikami (čerstvý hnoj, chemicky ošetrený kompost) — riziko otravy celej kolónie
Tip od odborníkaSvinka klaun (Armadillidium klugii) je rovnako ako ostatné svinky detritivor (rozkladač) — v prírode aj v teráriu sa živí najmä tlejúcim lístím, trouchnivejúcim drevom, hubami a rozkladajúcou sa rastlinnou hmotou, čím vracia živiny do pôdy. Základom kŕmenia by preto malo byť rozkladajúce sa lístie tvrdých drevín (dub, buk, javor, magnólia) a kúsky trouchnivejúceho dreva či korkovej kôry — nie sú len potravou, ale aj prirodzeným substrátom, úkrytom a (keďže tento druh rád šplhá) aj lezeckou plochou. Tento prísun treba dopĺňať mäkkou šťavnatou zeleninou (uhorka, cuketa, mrkva, tekvica, šalát) ako zdrojom vlhkosti. Oproti bežným svinkám ocení svinka klaun o niečo vyšší podiel bielkovín — pravidelná špetka rybích vločiek, granúl pre kôrovce alebo sušeného gammaru je dôležitá najmä pri raste mláďat a po znáške a pomáha rozbehnúť inak pomalú kolóniu. Kľúčový je trvalý zdroj vápnika — sépiová kosť alebo drvená vaječná škrupina musia byť stále k dispozícii, pretože svinka potrebuje vápnik na spevnenie panciera po každom zvliekaní (zvlieka sa po polovičkách — najprv zadná, potom predná časť tela) a u tohto druhu zdravý vápnikový režim navyše udržiava aj sýtosť nápadného žlto-červeno-bieleho „klaunského“ vzoru. Zelenina a ovocie sa podávajú v malých dávkach a zvyšky treba odstrániť do 24–48 hodín, aby v teráriu neplesniveli a nepriťahovali roztoče — pozor, svinka klaun znáša premočenie horšie než svinka zebrovaná, preto sa drží skôr suchšie. Lístie a drevo musia byť zo zaručene nepostrekovaného zdroja a bez silíc (žiadne ihličnany ani céder).
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Rovnakonôžky sú úplne nemé — svinka klaun nevydáva žiadne zvuky počuteľné pre človeka.
Priľnavosť
Svinka klaun je pokojný a úplne neškodný tvor — NEUHRYZNE, nebodne a nemá žihadlo, takže sa bez obáv nechá vziať na dlaň, kde sa buď pomaly prechádza a stovkami drobných nôžok jemne „šteklí“ pokožku, alebo sa pri vyrušení stočí do dokonalej guľôčky (konglobácia) — rovnako ako svinka obyčajná. Práve nápadný žlto-červeno-biely „klaunský“ vzor (ktorý napodobňuje jedovatú čiernu vdovu, no pre človeka je úplne neškodný) z nej robí mimoriadne vďačného chovanca na pozorovanie. Je to však krehký drobec (~1,5–1,8 cm), nie maznavé zviera v zmysle stavovcov, preto sa s ňou narába veľmi opatrne, krátko a vždy nízko nad mäkkým povrchom (pri páde z výšky sa môže zraniť). Svinka nevylučuje žiadny dráždivý ani jedovatý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok), takže po manipulácii postačí bežná hygiena. Keďže ide o vlhkomilný druh dýchajúci cez vlhké pľúcka, manipulácia má byť len chvíľková — dlhšie držanie v teplej suchej dlani ju vysušuje a stresuje. Tento druh je navyše skôr plachý a rád sa rýchlo schová, takže väčšinu času ho radšej len pozorujeme v teráriu, kde sa kolónia prehrabáva v lístí a šplhá po kôre.
Aktivita
Svinka klaun je pomalý a pokojný nočný živočích — cez deň je najčastejšie ukrytá pod kôrou, kameňom alebo vo vlhkej časti substrátu a aktívna je najmä po zotmení. Aktivita: pomalé prechádzanie po dne a dekoráciách, prehrabávanie sa v lístí a tlejúcom dreve, ohrýzanie potravy a — na rozdiel od mnohých svinkov — aj časté šplhanie po kôre a vetvičkách, preto v teráriu ocení vertikálne lezecké prvky. Pohybuje sa charakteristickou „vlnou“ siedmich párov kráčavých nôžok a pri ohrození sa bleskovo stočí do guľôčky alebo sa rýchlo skryje (je skôr plachá). Žiadny výbeh ani veľký priestor nepotrebuje — všetku „energiu“ vyjadruje v rámci malého terária pri hrabaní, lezení a kŕmení. Pred zvliekaním, pri suchu alebo chlade sa zahrabe a na čas znehybnie — to je prirodzené správanie, nie choroba. V porovnaní s bežnou svinkou obyčajnou je o niečo plachejšia a rozmnožuje sa pomalšie, preto je nenáročná na priestor aj na čas majiteľa a hodí sa aj do malého boxu na pracovnom stole.
Reč
Rovnakonôžky nemajú hlasový aparát ani sluch v ľudskom zmysle — svinka klaun nedokáže vydávať ani napodobňovať žiadne zvuky.
Hlasový prejav a reč
Svinka klaun je úplne nemý živočích — neprodukuje a fyziologicky ani nedokáže produkovať žiadny zvuk počuteľný pre človeka. Ako suchozemský kôrovec (rovnakonôžka) nemá hlasivky, hlasový mechúr ani žiadny iný hlasový orgán a nemá ani sluch v zmysle vnímania zvukových vĺn vzduchom; orientuje sa najmä hmatom, čuchom a chemorecepciou cez tykadlá a citlivé nôžky a silno reaguje na vlhkosť a svetlo. Jediné zvuky, ktoré v jej teráriu vznikajú, sú mechanické: veľmi tiché šuchotanie pri pohybe nôžok po lístí, jemné prehrabávanie substrátu alebo cupkanie pri šplhaní po kôre. Žiadny z týchto zvukov nie je vokalizácia a sú prakticky nepočuteľné — aj celá kolónia je úplne nečujná. V byte je preto svinka klaun ideálny absolútne tichý spolubývajúci, vhodný aj do spálne a detskej izby, kde neruší ani v noci počas svojej najväčšej aktivity.
Dokáže hovoriť?
Svinka klaun nedokáže napodobniť ľudskú reč ani vydať žiadny hlasový prejav — chýba jej akýkoľvek hlasový orgán aj sluchový aparát. Komunikácia a orientácia prebieha cez chemorecepciu (tykadlá), hmat a podnety vlhkosti a svetla, nie zvukom.
Typické zvuky
Žiadna vokalizácia — svinka klaun nemá hlasový orgán ani sluch, je úplne nemá
Tiché šuchotanie pri pohybe nôžok po lístí a tlejúcom dreve — mechanický zvuk pohybu, nie zvukový prejav
Jemné prehrabávanie a presýpanie substrátu pri hrabaní — mechanický zvuk, prakticky nepočuteľný
Občasné cupkanie nôžok pri šplhaní po kôre či skle terária — mechanický kontakt, nie komunikácia
Sezónny kalendár
Celoročná nočná až súmračná aktivita — cez deň ukrytá pod kôrou, kameňom alebo vo vlhkej časti substrátu; po zotmení vychádza za potravou a často šplhá po kôre a vetvičkách. V teple izbového terária je činná po celý rok bez zimného pokoja.
Rozmnožovanie celoročne pri teple (optimálne ~22–28 °C) a stabilnej, no nie premočenej vlhkosti; samica nosí vajíčka v brušnom vaku (marsupium) a po približne dvoch týždňoch z neho vyliezajú drobné mláďatá (manca). Svinka klaun sa rozbieha pomaly — prvé mláďatá bývajú až o 3–4 mesiace.
Vhodný pre teba?
SkúsenosťDomáci terarijný bezstavovec — okrasná pestro sfarbená rovnakonôžka („clown isopod“), pokojná, neškodná a nenáročná, vhodná pre začiatočníkov a (pod dozorom) pre deti. NEUHRYZNE, nebodne a nevylučuje dráždivý sekrét. Chová sa kolóniovo; rozmnožuje sa pomalšie a kolóniu treba trpezlivo rozbehnúť (prvé mláďatá ~3–4 mesiace). Oproti väčšine svinkov uprednostňuje skôr suchší, dobre vetraný chov so šplhacími prvkami. Obľúbená okrasná bioaktívna „čistiaca čata“. Pôvodom z pobrežia Jadranu (Chorvátsko, Čierna Hora). Bez CITES obmedzení, v EÚ/SR voľne chovaná a dostupná.
PriestorMinimum ~20 × 15 × 15 cm pre malú štartovaciu kolóniu (10–20 ks) — postačí aj dobre vetraný plastový box (6–10 litrov) alebo malé sklenené terárium; väčší priestor umožní silnejšiu kolóniu (svinka klaun rastie aj množí sa pomaly, preto sa oplatí byť trpezlivý). Keďže tento druh rád šplhá, oceňuje aj o niečo vyšší box a vertikálne lezecké prvky (kôra, vetvičky, korkové trubice). Dôležité je výdatné vetranie (veľa dierok alebo sieťka vo veku a po stranách) — svinka klaun znáša zaparené, mokré prostredie horšie než iné svinky. Substrát: vrstva 5–8 cm vlhkej zmesi kokosového vlákna, listového humusu a tlejúceho tvrdého dreva s prídavkom vápnika. Kľúčový je výrazný vlhkostný gradient s prevahou suchšej časti: len asi tretina terária sa udržiava vlhká (orosený mach, lístie, úkryt), zvyšok sa necháva skôr suchý — svinka klaun má rada teplejšie a suchšie podmienky než svinka zebrovaná. Teplota 18–26 °C (bežná izbová teplota stačí, na množenie ~22–28 °C; UV ani vyhrievanie zvyčajne netreba, mierny nočný pokles teploty jej prospieva). Nesmie chýbať sépiová kosť, hrubá vrstva tlejúceho lístia, kúsky korkovej kôry/dreva na úkryt, šplhanie a ohrýzanie a horstvo machu na udržanie vlhka v jednej časti.
Deti v domácnostiSvinka klaun je výborný a bezpečný „prvý chovanec“ pre deti (orientačne od 4–5 rokov pod dozorom) — je tichá, pomalá, nehryzie, nemá žihadlo, nie je jedovatá a nevylučuje žiadny dráždivý sekrét. Deti fascinuje jej nápadný žlto-červeno-biely „klaunský“ vzor (ktorý v prírode napodobňuje jedovatú čiernu vdovu, no svinka je pre človeka úplne neškodná), schopnosť stočiť sa do dokonalej guľôčky (konglobácia) a „vlna“ drobných nôžok, ktorá pri liezaní po dlani jemne šteklí. Zároveň je to vďačná živá lekcia prírody: dieťa môže pozorovať rozkladačov pri práci, šplhanie po kôre, zvliekanie panciera aj odchov mláďat v brušnom vaku (marsupiu). Pravidlá pre deti: (1) svinku brať jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom (je krehká a pri páde z výšky sa môže zraniť); (2) nestláčať ju ani nešúchať — pri strese sa stočí do guľôčky a chce sa schovať (je skôr plachá); (3) nenechávať ju dlho v teplej suchej dlani (vysušuje sa); (4) po kontakte si umyť ruky (bežná hygiena ako pri každom zvierati). Keďže sa chová v lacnom boxe a v kolónii, je to ideálny spôsob, ako deti naučiť zodpovednosti, jemnosti a rešpektu k živým tvorom — a navyše s jedným z najpestrejších druhov rovnakonôžok.
HlučnosťAbsolútne tichý živočích — ideálny do spálne, detskej izby aj kancelárie; nehlučí ani v noci počas svojej najväčšej aktivity, celá kolónia v teráriu je nečujná.
Verdikt odborníkaSvinka klaun (Armadillidium klugii, anglicky clown isopod) je okrasná suchozemská rovnakonôžka (Isopoda) z čeľade Armadillidiidae — a hoci sa na prvý pohľad podobá na chrobáka, je to v skutočnosti suchozemský kôrovec, teda vzdialený príbuzný rakov a kreviet, nie hmyz. Preslávil ju nápadný žlto-červeno-biely „klaunský“ vzor na tmavom pancieri, ktorý sa považuje za Batesovskú mimikry jedovatej stredomorskej čiernej vdovy (Latrodectus tredecimguttatus) — predátor si neškodnú svinku pomýli s jedovatým pavúkom. Práve vďaka tomuto vzhľadu je svinka klaun jednou z najfarebnejších a najvyhľadávanejších okrasných rovnakonôžok v hobby chove a v bioaktívnych teráriách; existuje v niekoľkých varietách (Montenegro s červenkastými škvrnami, Dubrovnik s bielymi a šľachtený Montenegro Orange). Rovnako ako svinka obyčajná sa pri ohrození stočí do dokonalej tesnej guľôčky (konglobácia), ktorá chráni mäkkú spodnú stranu tela. Patrí k väčším svinkám rodu — dorastá približne 1,5–1,8 cm, maximálne do ~2,1 cm — a dožíva sa 2–3 rokov. Pôvodom je z úzkeho pásu pobrežia Jadranu (od Chorvátska cez Čiernu Horu po juh Albánska a západné Grécko), kde žije na suchších vápnitých stanovištiach pod kameňmi a v puklinách skál. Chov je v zásade jednoduchý a vhodný aj pre začiatočníkov a deti, líši sa však od bežných svinkov v tom, že svinka klaun uprednostňuje skôr suchší, teplejší a dobre vetraný chov a rada šplhá: postačí dobre vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm pre štartovaciu kolóniu 10–20 jedincov, vrstva vlhkého substrátu (kokos + listový humus + tlejúce drevo) s vápnikom, hrubá vrstva tlejúceho lístia a kôra a vetvičky na šplhanie. Kľúčový je vlhkostný gradient s prevahou suchšej časti — len asi tretina boxu vlhká, zvyšok suchší — pretože svinka dýcha cez vlhké pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach, no premočenie znáša horšie než iné svinky; teplota 18–26 °C (na množenie ~22–28 °C, UV netreba). Je to detritivor (rozkladač) — základom stravy je tlejúce lístie, drevo a huby, doplnené mäkkou zeleninou a o niečo vyšším podielom bielkovín, pričom nevyhnutná je trvalo dostupná sépiová kosť ako zdroj vápnika na spevnenie panciera po každom zvliekaní (zvlieka sa po polovičkách tela) a na udržanie sýteho vzoru. Práve pre svoju chuť rozkladať odpad je svinka klaun obľúbenou okrasnou bioaktívnou „čistiacou čatou“. Z hľadiska správania ide o pokojného, pomalého, skôr plachého a úplne nemého nočného živočícha, ktorý sa chová kolóniovo a pri dobrých podmienkach sa sám rozmnožuje — samica nosí okolo dvadsať vajíčok v brušnom vaku (marsupiu), z ktorého po približne dvoch týždňoch vyliezajú drobné mláďatá (manca). Treba však počítať s tým, že kolónia sa rozbieha pomaly (prvé mláďatá zvyčajne až o 3–4 mesiace), takže je potrebná trpezlivosť; odmenou je najpestrejší vzhľad spomedzi svinkov. Dobrá správa pre rodiny: svinka klaun NEUHRYZNE, nebodne, nie je jedovatá a nevylučuje žiadny dráždivý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok) — jej pestrý vzor je len mimikry, sám tvor je úplne neškodný — takže sa bez obáv nechá vziať na dlaň a je bezpečná aj pre malé deti pod dozorom; treba len pamätať, že je krehká, a manipulovať s ňou jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom. Druh nie je CITES-chránený a v EÚ/SR sa bežne chová a predáva. Pri rešpektovaní pár jednoduchých zásad je svinka klaun vďačný, fascinujúci a takmer bezúdržbový terarijný spoločník — najefektnejšia okrasná alternatíva k bežným svinkám, na ktorej sa deti naučia zodpovednosti a úcte k prírode. IUCN: nehodnotená (NE), bez CITES obmedzení.
Prostredie a požiadavky
Prírodný biotop
Pobrežie Jadranu na Balkáne (Chorvátsko — Dalmácia, Čierna Hora, juh Albánska, západné Grécko) — suchšie vápnité stanovištia, pod kameňmi a v puklinách skál
Pôvodným domovom Armadillidium klugii je pobrežie Jadranského mora na Balkáne — areál siaha od Chorvátska (najmä Dalmácia) cez Čiernu Horu až po juh Albánska a západné Grécko. Žije na suchších, dobre prehriatych vápnitých stanovištiach — pod kameňmi, v puklinách skál, v stredomorskej kroviny a riedkych suchých lesoch s vrstvou tlejúceho lístia. Ako väčšina svinkov je viazaná na vápnité pôdy (vápnik potrebuje na pancier). Ako detritivor rozkladá odumreté lístie, drevo a huby a vracia živiny do pôdy. Charakteristický žlto-červeno-biely vzor sa považuje za Batesovskú mimikry jedovatej stredomorskej čiernej vdovy (Latrodectus tredecimguttatus), ktorá žije v rovnakej oblasti. Vďaka efektnému vzhľadu sa svinka klaun rozšírila do terárií po celom svete; chované jedince by sa nemali vypúšťať do prírody mimo jej pôvodného areálu.
Terárium / box (zajatie)
Dobre vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm (6–10 l) pre kolóniu 10–20 ks; šplhacie prvky; výdatné vetranie; teplota 18–26 °C
Pre štartovaciu kolóniu (10–20 ks) postačí dobre vetraný plastový box (6–10 l) alebo malé sklenené terárium od ~20 × 15 × 15 cm — väčší a o niečo vyšší priestor umožní silnejšiu kolóniu a vyhovie tomu, že svinka klaun rada šplhá (pridať kôru, vetvičky, korkové trubice). Dôležité je výdatné vetranie (množstvo dierok alebo sieťka) proti zaparenej, plesnivej atmosfére — tento druh ho znáša horšie než iné svinky. Teplota 18–26 °C (bežná izbová teplota stačí, na množenie ~22–28 °C); UV ani vyhrievanie zvyčajne netreba, mierny nočný pokles teploty kolónii prospieva a napodobňuje prírodu. Doplniť sépiovú kosť, vrstvu tlejúceho lístia, kôru/drevo na úkryt a šplhanie a horstvo machu na udržanie vlhka v jednej časti. Keďže svinka klaun rastie a množí sa pomaly, kolónia sa do plnej sily rozbehne neskôr — netreba ju zbytočne preplniť ani prečisťovať.
Substrát a vlhkostný gradient (kritické)
Vrstva 5–8 cm vlhkej zmesi kokosového vlákna, listového humusu a tlejúceho tvrdého dreva s vápnikom; len ~tretina vlhká, zvyšok skôr suchý
Substrát je pre svinku zásadný a je zároveň súčasťou jej stravy. Najlepšia je vrstva 5–8 cm vlhkej zmesi kokosového vlákna, listového humusu (lesnej hrabanky) a rozdrveného tlejúceho tvrdého dreva s prídavkom drveného vápnika, doplnená machom. Kľúčový je vlhkostný gradient s prevahou suchšej časti: len asi tretina boxu sa udržiava vlhká, zvyšok skôr suchý — svinka klaun má rada teplejšie a suchšie podmienky a sama si vyberá, kde sa zdrží, čo predchádza plesniam aj vysušeniu. Substrát treba udržiavať vlhký len v jednej časti, nikdy premočený na celej ploche, a pri zápachu hniloby či premnožení roztočov sčasti vymeniť. Lístie a drevo musia byť zo zaručene nepostrekovaných tvrdých drevín (dub, buk, javor, magnólia) — nikdy nie ihličnany ani aromatické drevo.
Vlhkosť, teplota a dýchanie
Vlhká tretina + väčšia suchšia časť (gradient), orosenie len v jednej časti + výdatné vetranie; teplota 18–26 °C
Svinka klaun dýcha cez pseudotracheálne pľúcka („biele telieska“) v zadných nôžkach, ktoré fungujú podobne ako žiabre a musia zostať vlhké — preto potrebuje vlhko, no zároveň vzduch a výdatné vetranie, a to ešte viac než iné svinky. Optimálne je orosovať len jednu (menšiu) časť terária a udržiavať vlhkostný gradient s prevahou suchšej časti; trvalo presýtený, nevetraný box plesnivie a kolónia sa môže udusiť. Teplota 18–26 °C (izbová teplota stačí; na množenie ~22–28 °C, prospieva mierny nočný pokles). Pri suchu, chlade alebo pred zvliekaním sa svinka zahrabe a znehybní — po obnovení vlhka a tepla opäť ožíva. Stabilné teplo a suchší režim s vápnikom navyše pomáhajú udržať sýty kontrast žlto-červeno-bieleho vzoru.
Vápnik, výzdoba a šplhanie
Trvalo sépiová kosť + drvený vápnik v substráte; tlejúce lístie, korková kôra, vetvičky a mach na úkryt, šplhanie a ohrýzanie
V teráriu nesmie chýbať sépiová kosť ako trvalý zdroj vápnika — svinka ho potrebuje na spevnenie panciera po každom zvliekaní a v prírode je preto viazaná na vápnité pôdy; vhodná je aj drvená vaječná škrupina či čistý uhličitan vápenatý priamo v substráte. Výzdoba: hrubá vrstva tlejúceho lístia, kúsky korkovej kôry, trouchnivejúce tvrdé drevo, vetvičky na šplhanie a mach poskytujú úkryt, potravu, lezeckú plochu aj vlhké mikroprostredie a sú nutné pre prirodzené správanie a rozmnožovanie — svinka klaun totiž rada šplhá. Vyhnúť sa ostrým predmetom a materiálom ošetreným chemikáliami; nepoužívať aromatické (ihličnaté, cédrové) drevo, ktoré obsahuje pre rovnakonôžky škodlivé silice.
Areál výskytu
Prirodzený areál
Pobrežie Jadranu na Balkáne (Chorvátsko — Dalmácia, Čierna Hora, juh Albánska, západné Grécko); v chove celosvetovo
Rozvrh kŕmenia
Čas
Krmivo
Množstvo
Frekvencia
Trvalo v teráriu
Tlejúce lístie tvrdých drevín, trouchnivejúce drevo a huby (základ)
Sépiová kosť / drvený vápnik (na pancier aj sýtosť vzoru)
1 kus stále k dispozícii
nepretržite
Doplnok
Bielkovinový doplnok (rybie vločky, granule pre kôrovce, gammarus) — klaun ocení viac bielkovín
malá štipka
1–2× týždenne (viac pri raste mláďat)
Údržba
Odstránenie zvyškov zeleniny a ovocia
—
do 24–48 h po kŕmení (proti plesni a roztočom)
Rozmnožovací cyklus
Rozmnožovanie a párenie
Celoročne pri teple (optimálne ~22–28 °C) a stabilnej, nie premočenej vlhkosti; pohlavná dospelosť za niekoľko mesiacov
Svinka klaun má oddelené pohlavia a rozmnožuje sa pohlavne; v stabilnej teplej kolónii sa pári celoročne, najlepšie pri teplote ~22–28 °C. Samice bývajú o niečo väčšie a pri rozmnožovaní vytvárajú na spodnej strane tela brušný vak (marsupium) naplnený tekutinou, v ktorom nosia vajíčka. V porovnaní s bežnou svinkou obyčajnou (A. vulgare) je rozmnožovanie pomalšie a kolóniu treba trpezlivo zabehnúť — chovatelia uvádzajú spravidla 3–4 mesiace, kým sa objavia prvé mláďatá. Pohlavnú dospelosť dosahuje za niekoľko mesiacov (sub-adultné jedince sa niekedy začnú páriť ešte pred dosiahnutím plnej veľkosti), takže pri dobrých podmienkach (teplo, suchší režim, vápnik, bielkoviny) sa kolónia časom rozrastá sama.
Znáška a brušný vak (marsupium)
Spravidla okolo 20 vajíčok v brušnom vaku samice; inkubácia približne 2 týždne
Na rozdiel od hmyzu samica nekladie vajíčka do substrátu, ale nosí ich v brušnom vaku (marsupiu) na spodnej strane tela, kde sú vajíčka chránené a vyvíjajú sa v tekutom prostredí. Inkubácia trvá približne dva týždne a jedna znáška obsahuje spravidla okolo dvadsať mláďat. Samica s vakom potrebuje pokoj, primeranú vlhkosť a dostatok vápnika a bielkovín — preto je stabilný bioaktívny box s lístím, kôrou a sépiovou kosťou podmienkou úspešného odchovu. Počas nosenia vajíčok je vhodné kolóniu zbytočne nerušiť. Samice spravidla odchovajú jednu až dve znášky za sezónu.
Vyliahnutie mláďat (manca)
Mláďatá vyliezajú z vaku po približne 2 týždňoch vývoja
Po približne dvoch týždňoch vývoja v brušnom vaku z neho vyliezajú drobné, takmer biele mláďatá nazývané „manca“. Sú to miniatúrne kópie dospelcov — svinka nemá larválne štádium ani premenu, mláďatá len rastú, postupne tmavnú a vyfarbuje sa im typický žlto-červeno-biely vzor. Zaujímavosťou je, že čerstvo vyliahnuté mláďatá majú spočiatku o jeden pár nôžok menej a posledný pár im dorastie až pri prvom zvliekaní. Mláďatá sa hneď začínajú živiť jemným detritom a sú veľmi drobné, preto sa v lístí spočiatku takmer nevidia.
Odchov mláďat
Rast cez zvliekanie; dospelosť za niekoľko mesiacov (pomalšie než A. vulgare)
Mláďatá sú od začiatku samostatné a živia sa tlejúcim lístím, trouchnivejúcim drevom, hubami a jemným detritom, neskôr aj mäkkou zeleninou a štipkou bielkovín. Pre zdravý rast je kľúčový dostatok vápnika (sépiová kosť, drvená vaječná škrupina), o niečo vyšší podiel bielkovín, stabilná vlhkosť s gradientom a prevahou suchšej časti a hrubá vrstva lístia. Rastú pravidelným zvliekaním (po polovičkách tela) a plnej veľkosti a pohlavnej dospelosti dosahujú za niekoľko mesiacov — pri svinke klaun pomalšie než pri bežnej svinke obyčajnej. V dobre vedenej kolónii sa generácie prekrývajú a populácia sa po počiatočnom (3–4 mesiace dlhom) rozbehu udržiava sama bez nutnosti dokupovať jedince.
Pohlavný dimorfizmus a vzor
Rozlíšiteľné podľa veľkosti, stavby brušných nôžok a brušného vaku samíc
Pohlavie svinky sa určuje o niečo ťažšie než u väčších bezstavovcov: samice bývajú celkovo väčšie a klenutejšie a v období rozmnožovania majú na spodnej strane tela brušný vak (marsupium); samce sú často štíhlejšie a majú špecificky upravený prvý a druhý pár brušných nôžok (pleopódov). Charakteristickým znakom druhu je nápadný žlto-červeno-biely („klaunský“) vzor na chrbtovej strane panciera, ktorým sa svinka klaun na prvý pohľad odlišuje od jednoliato sivej svinky obyčajnej; sfarbenie sa líši podľa variety (Montenegro, Dubrovnik, Montenegro Orange). Pri presnom určovaní pohlavia je nutné jedinca opatrne prezrieť zospodu.
Ochočenie a kontakt
1Trvanie: Aklimatizácia na nový box niekoľko dní; kolónia sa rozbieha pomaly (prvé mláďatá zvyčajne až o 3–4 mesiace), jedinec žije ~2–3 roky
Svinka klaun patrí medzi nenáročné terarijné zvieratá — netreba ju „ochočovať“ ani nijako cvičiť a chová sa kolóniovo vo vetranom boxe. Je o čosi väčšou „hobby“ výzvou než bežná svinka obyčajná: kolónia sa rozbieha pomaly (prvé mláďatá až o ~3–4 mesiace) a kultúru treba trpezlivo zabehnúť, no základné nároky sú jednoduché. Hlavné rozdiely oproti iným svinkám: uprednostňuje skôr suchší a teplejší chov a rada šplhá. Hlavné pravidlá: (1) udržiavať vlhkostný gradient s prevahou suchšej časti — len asi tretina terária vlhká (orosené lístie, mach, úkryt), zvyšok suchší; (2) poskytnúť vrstvu vlhkého substrátu (kokos + listový humus + tlejúce drevo) a hrubú vrstvu tlejúceho lístia plus kôru a vetvičky na šplhanie; (3) trvalo poskytovať sépiovú kosť a o niečo viac bielkovín (vápnik na pancier aj na sýtosť vzoru); (4) teplota 18–26 °C (na množenie ~22–28 °C); (5) výdatné vetranie proti zapareniu a plesni. Svinka NEUHRYZNE, nebodne a nevylučuje dráždivý sekrét, takže sa dá bez obáv vziať na dlaň — manipulácia má byť len krátka a jemná, lebo ide o krehký, skôr plachý drobec. Pri správnej starostlivosti je odolná, sama sa rozmnožuje a kolóniu prakticky netreba dokupovať; jedinec sa dožíva približne 2–3 roky.
1
Priprav dobre vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm (6–10 l) s vekom s množstvom dierok/sieťkou — svinka klaun znáša zaparenie horšie než iné svinky
2
Nasyp vrstvu (5–8 cm) vlhkej zmesi kokosového vlákna, listového humusu a tlejúceho tvrdého dreva s prídavkom drveného vápnika
3
Pridaj hrubú vrstvu tlejúceho lístia tvrdých drevín (dub, buk, magnólia) a kúsky korkovej kôry/dreva a vetvičky na šplhanie; všetko z NEPOSTREKOVANÉHO zdroja
4
Vytvor vlhkostný gradient s prevahou suchšej časti: len asi tretinu terária udržuj vlhkú orosením a machom, zvyšok ponechaj skôr suchý
5
Udržuj teplotu 18–26 °C (na množenie ~22–28 °C); bežná izbová stačí, UV ani vyhrievanie zvyčajne netreba, mierny nočný pokles teploty prospieva
6
Vlož trvalo sépiovú kosť (vápnik na pancier aj na sýtosť žlto-červeného vzoru), doplnkovú zeleninu a o niečo viac bielkovín než pri bežných svinkách
7
Nasaď štartovaciu kolóniu 10–20 ks a buď trpezlivý — prvé mláďatá sa objavia až o ~3–4 mesiace; zvyšky potravy odstráň do 24–48 h
8
Pri manipulácii ber svinku jemne a nakrátko, nízko nad mäkkým povrchom; nenechávaj ju dlho v teplej suchej dlani a po kontakte si umy ruky
Cena a kde kúpiť
10–25 € / štartovacia kolónia (10–15 ks)
Svinka klaun je v chove vyhľadávaná okrasná rovnakonôžka a je drahšia a menej rozšírená ako úplne bežná sivá svinka obyčajná — štartovacia kolónia stojí orientačne 10–25 € za 10–15 jedincov (cena kolíše podľa počtu kusov, variety a regiónu; pestrejšie a šľachtené formy ako „Montenegro Orange“ bývajú drahšie). Dôvodom vyššej ceny je pomalší rast a rozmnožovanie a mimoriadne atraktívny žlto-červeno-biely „klaunský“ vzor, ktorý je v hobby veľmi žiadaný. Náklady na samotný chov sú minimálne (vetraný box, kokosový substrát s listovým humusom, sépiová kosť, lístie, kôra a zvyšky zeleniny) a kolóniu si chovateľ po zabehnutí ďalej rozmnoží sám. Druh nie je CITES-chránený a v EÚ/SR sa bežne chová a predáva v teraristike a medzi chovateľmi „isopodov“.
Teraristické a zverimexové predajne — bežná ponuka okrasných rovnakonôžok a „čistiacej čaty“ (isopods), často varieta Montenegro/Dubrovnik
Teraristické burzy a chovateľské skupiny — výmena a predaj kolónií okrasných svinkov a šľachtených variet (Montenegro Orange)
Na čo si dať pozor
Kupuj celú malú kolóniu (10–15 ks) naraz — svinky sa chovajú a rozmnožujú skupinovo a samotný jedinec sa stratí. Vyberaj aktívne jedince s neporušeným, tvrdým a klenutým pancierom a výrazným, kontrastným žlto-červeno-bielym vzorom, čulou reakciou na dotyk (rýchle stočenie do guľôčky) a úplnými nôžkami a tykadlami. Over si aj varietu („Montenegro“ s červenkastými škvrnami, „Dubrovnik“ s bielymi škvrnami, šľachtený „Montenegro Orange“) — varieta sa nemieša a ovplyvňuje cenu. Vyhni sa kolóniám s viditeľnými roztočmi (drobné svetlé pohyblivé bodky), s množstvom uhynutých či vyschnutých jedincov, s matným, vyblednutým alebo poškodeným pancierom a s plesnivým, zapáchajúcim substrátom v prepravnej nádobe. Keďže svinka klaun rastie pomaly, počítaj s tým, že kolónia sa rozbehne neskôr (prvé mláďatá ~3–4 mesiace) — odmenou je najpestrejší vzhľad spomedzi svinkov. Po prevoze kolóniu vysyp na vlhký substrát s lístím a kôrou, nechaj ju niekoľko dní v pokoji zabývať a až potom začni s pravidelným kŕmením a občasnou manipuláciou.
Aktuálny druh — najpestrejšia okrasná svinka („clown isopod“) so žlto-červeno-bielym vzorom (mimikry čiernej vdovy), ktorá sa stáča do guľôčky; uprednostňuje suchší a teplejší chov, rada šplhá, množí sa pomaly (prvé mláďatá ~3–4 mesiace); neuhryzne, neškodná
Iná efektná okrasná svinka s čierno-bielym „zebra“ vzorom — tiež sa stáča do gule, no znáša o niečo viac vlhka a množí sa o čosi rýchlejšie než klaun; pôvodom z JZ a J Európy (Francúzsko, Stredozemie)
Najbežnejšia sivá svinka — jednoliato sivá až tmavá (bez pestrého vzoru), lacnejšia, rastie a množí sa najrýchlejšie a znáša širšie podmienky; rozšírená celosvetovo a bežná aj vo voľnej prírode na Slovensku
Iný rod okrasných svinkov z juhovýchodnej Ázie — žiadané zberateľské druhy, no na rozdiel od klauna potrebujú vyššiu a stabilnejšiu vlhkosť, vápnité úkryty a sú náročnejšie a drahšie; tiež sa stáčajú do gule
Iný rod svinkov (mokrice) — sploštené, rýchle a nenáročné, no na rozdiel od Armadillidium sa väčšinou NEstáčajú do dokonalej gule; suchomilné a vhodné do bioaktívnych terárií
Areál
Pobrežie Jadranu (Chorvátsko, Čierna Hora, j. Albánsko); v chove celosvetovo
JZ a J Európa (Francúzsko, Stredozemie); v chove celosvetovo
Stredomorie/Európa; zavlečená celosvetovo
Juhovýchodná Ázia (vápencové jaskyne a lesy)
Stredomorie/Európa; v chove celosvetovo
Choroby a prevencia
Vysušenie (dehydratácia)
stredná
Príznaky: Stiahnuté, matné a vyschnuté telo, vyblednutý vzor, trvalé stočenie do guľôčky, znížená aktivita, hromadné úhyny v suchej časti boxu
Svinka dýcha cez vlhké pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach a bez vlhka sa udusí a vysuší. Hoci svinka klaun znáša suchšie podmienky lepšie než iné svinky, stále potrebuje vlhký kút — obnoviť vlhkostný gradient: jednu časť (asi tretinu) pravidelne orosovať, pridať vlhký mach, lístie a úkryt; udržiavať teplotu 18–26 °C.
Problémy pri zvliekaní (nedostatok vápnika)
stredná
Príznaky: Pancier po zvliekaní zostáva dlho mäkký, neúplné alebo zaseknuté zvliekanie, deformované jedince, spomalený rast a blednúci vzor
Svinka sa zvlieka po polovičkách (najprv zadná, potom predná časť tela) a nový pancier musí stuhnúť. VŽDY mať v teráriu trvalo sépiovú kosť alebo drvenú vaječnú škrupinu a udržiavať vlhkosť v jednej časti. Zvliekajúce sa jedince nerušiť — sú veľmi zraniteľné.
Plesne a zaparenie z presýteného/nevetraného boxu
stredná
Príznaky: Plesnivý povlak na substráte, dreve a zvyškoch potravy, zápach hniloby, znížená aktivita a úhyny v zaparenej časti
Svinka klaun je na premočenie a zaparenie citlivejšia než väčšina svinkov — celoplošne mokrý a nevetraný box rýchlo plesnivie a kolónia sa môže udusiť. Zabezpečiť VÝDATNE VETRANÉ veko a vlhkostný gradient s prevahou suchšej časti, odstraňovať zvyšky zeleniny a ovocia do 24–48 h a zaplesnené miesta vymeniť. Tento druh radšej drž skôr suchšie ako mokré.
Premnoženie roztočov a hlíst v substráte
stredná
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na sklách, substráte aj na svinkách, zníženie aktivity a plodnosti kolónie, hnitie potravy
Malé množstvo pôdnych roztočov je v bioaktívnom substráte bežné a neškodné, premnoženie však už pomaly sa množiacu kolóniu svinky klaun ešte viac oslabuje. Odstraňovať zvyšky potravy do 24–48 h, zlepšiť vetranie, nepresýtiť celý box vlhkom a nasadiť chvostoskoky (springtails) ako prirodzených konkurentov; pri silnom zamorení vymeniť časť substrátu.
Poranenie pádom alebo pri manipulácii
stredná
Príznaky: Prasknutý alebo preliačený pancier, poškodené nôžky či tykadlá po páde z dlane alebo pri stlačení
Svinka klaun je drobná (~1,5–1,8 cm) a krehká a navyše rada šplhá, takže môže spadnúť z výšky. Manipulovať VŽDY jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom, nikdy ju nestláčať. Pri dostatku vápnika a vlhkosti sa drobné poškodenie panciera pri ďalšom zvliekaní spevní; ťažšie poranený jedinec však často uhynie — preto radšej len pozorovať.
PrevenciaSvinka klaun je odolný a nenáročný živočích, jej zdravie však stojí a padá na troch veciach: správnej vlhkosti, vápniku a vzdušnom (vetranom) substráte. (1) Vlhkosť — svinka dýcha cez vlhké pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach, no na rozdiel od mnohých svinkov uprednostňuje skôr suchší a teplejší chov: ideálny je vlhkostný gradient s prevahou suchšej časti (len asi tretina boxu trvalo orosená — mach, lístie, úkryt — zvyšok suchší); pri celkovom vysušení sa stočí, prestane žrať a hynie, naopak celoplošne mokrý nevetraný box plesnivie a dusí kolóniu (tento druh znáša premočenie horšie než svinka zebrovaná). (2) Vápnik — trvalo dostupná sépiová kosť (alebo drvená vaječná škrupina) je nevyhnutná, aby po každom zvliekaní pancier správne stuhol a aby si druh udržal sýty žlto-červeno-biely vzor; zvliekajúce sa jedince nerušiť. (3) Teplota 18–26 °C (na množenie ~22–28 °C) a hrubá vrstva tlejúceho lístia a dreva plus kôra a vetvičky na šplhanie ako potrava aj úkryt. Manipulácia: vždy jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom — svinka klaun je krehká, skôr plachá a v teplej suchej dlani sa rýchlo vysušuje. Dobrá správa: svinka klaun NEUHRYZNE, nebodne a nevylučuje žiadny dráždivý ani jedovatý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok) — pestrý vzor je len mimikry, sám tvor je úplne neškodný — takže chov je bezpečný aj pre rodiny s deťmi a po kontakte stačí bežná hygiena. Keďže rastie a množí sa pomaly, treba byť pri rozbiehaní kolónie trpezlivejší — pri dodržaní zásad sa však kolónia udržiava sama a prakticky sa o ňu netreba báť.
Zaujímavosti
1
Nie je hmyz, ale suchozemský KÔROVEC — svinka klaun patrí medzi rovnakonôžky (Isopoda), je teda príbuznejšia rakom a krevetám než chrobákom; je to jeden z mála kôrovcov, ktoré celý život žijú na suchu.
2
Vzor napodobňuje jedovatú čiernu vdovu — žlto-červeno-biele škvrny v radoch sa považujú za Batesovskú mimikry stredomorskej čiernej vdovy (Latrodectus tredecimguttatus), ktorá žije v rovnakej oblasti; predátor si neškodnú svinku pomýli s jedovatým pavúkom a nechá ju na pokoji.
3
Prezývka „clown isopod“ — práve pestré žlté, červené a biele bodky jej vyniesli názov „klaun“; je to jedna z najfarebnejších a najvyhľadávanejších rovnakonôžok v chove.
4
Niekoľko farebných variet — najznámejšia je „Montenegro“ (červenkasté škvrny), ďalej „Dubrovnik“ (biele škvrny) a šľachtený „Montenegro Orange“ s oranžovým telom.
5
Stočí sa do dokonalej guľôčky (konglobácia) — pri ohrození sa zroluje do tesnej gule, ktorá chráni mäkkú spodnú stranu tela tvrdým pancierom; túto schopnosť má spoločnú so svinkou obyčajnou (preto „pill bug / roly-poly“).
6
Pôvodom z pobrežia Jadranu — domovom je úzky pás od Chorvátska (Dalmácia) cez Čiernu Horu po juh Albánska a západné Grécko, kde žije na suchších vápnitých stanovištiach pod kameňmi a v puklinách skál.
7
Patrí k najväčším svinkám rodu — dorastá zvyčajne ~1,5–1,8 cm a maximálne až do ~2,1 cm, teda o niečo viac než bežná svinka obyčajná (do ~1,8 cm).
8
Má rada sucho a teplo a rada šplhá — na rozdiel od mnohých svinkov uprednostňuje suchší, dobre vetraný a teplejší chov a často šplhá po kôre a vetvičkách, ktoré jej treba do terária pridať.
9
Mláďatá nosí v brušnom vaku (marsupiu) — samica nekladie vajíčka do zeme, ale nosí ich v tekutinou naplnenom vaku na bruchu; po ~2 týždňoch z neho vylezie okolo dvadsať drobných „mánc“ s o jeden pár nôžok menej.
10
Pomaly sa rozbieha, no je neškodná a nemá — kolónia naskakuje pomaly (prvé mláďatá ~3–4 mesiace), zato svinka klaun nevydáva žiadne zvuky, neuhryzne, nebodne ani nevylučuje dráždivý sekrét a sama sa rozmnožuje; ideálny tichý, pestrý chovanec pre začiatočníkov.
Taxonomická klasifikácia
speciesSvinka klaun (Armadillidium klugii)
RíšaAnimalia
KmeňArthropoda (článkonožce)
PodkmeňCrustacea (kôrovce)
TriedaMalacostraca
RadIsopoda (rovnakonôžky)
PodradOniscidea (suchozemské rovnakonôžky)
ČeľaďArmadillidiidae
RodArmadillidium
DruhArmadillidium klugii (Brandt, 1833)
Často kladené otázky
Všetky tri sú svinky rodu Armadillidium, ktoré sa stáčajú do guľôčky a sú neškodné detritivory, líšia sa však vzhľadom aj nárokmi. Svinka klaun (A. klugii) má najpestrejší žlto-červeno-biely „klaunský“ vzor (mimikry čiernej vdovy), je o niečo väčšia (do ~2,1 cm), uprednostňuje suchší a teplejší chov, rada šplhá a množí sa pomaly (prvé mláďatá ~3–4 mesiace). Svinka zebrovaná (A. maculatum) má čierno-biely „zebra“ vzor a znáša o niečo viac vlhka. Svinka obyčajná (A. vulgare) je jednoliato sivá, najlacnejšia, najrýchlejšie sa množí a u nás je bežná aj vo voľnej prírode. Svinka klaun je teda najefektnejší „hobby“ druh z tejto trojice, no vyžaduje trochu viac trpezlivosti a skôr suchší, dobre vetraný box.
Nie je jedovatá ani nebezpečná. Svinka klaun je suchozemský kôrovec — rovnakonôžka (príbuzná rakom a krevetám), nie pavúk ani hmyz. Pre človeka je úplne neškodná: NEUHRYZNE, nebodne, nemá žihadlo a nevylučuje žiadny dráždivý ani jedovatý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok). Jej pestrý žlto-červeno-biely vzor je len Batesovská mimikry — napodobňuje jedovatú stredomorskú čiernu vdovu (Latrodectus tredecimguttatus), aby predátorov odplašila, no sama svinka je úplne bezpečná. Pri vyrušení sa len stočí do guľôčky a chce sa schovať (je skôr plachá). Bez problémov sa nechá vziať na dlaň a je vhodná aj pre malé deti pod dozorom; po kontakte stačí bežná hygiena. Pozor len na jej krehkosť — je drobná a treba s ňou narábať jemne.
Postačí dobre vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm (6–10 l) pre štartovaciu kolóniu 10–20 jedincov, najlepšie s výdatným vetraním (množstvo dierok/sieťka) a so šplhacími prvkami (kôra, vetvičky), pretože tento druh rád šplhá. Najdôležitejší je vlhkostný gradient s prevahou suchšej časti: vrstva 5–8 cm zmesi kokosového vlákna, listového humusu a tlejúceho tvrdého dreva s vápnikom, pričom len asi tretina boxu sa udržiava vlhká (mach, orosené lístie, úkryt) a zvyšok sa necháva skôr suchý — svinka klaun má totiž rada teplejšie a suchšie podmienky a premočenie znáša horšie než iné svinky. Pridaj hrubú vrstvu tlejúceho lístia, kôru/drevo a sépiovú kosť; teplota 18–26 °C.
Je to detritivor (rozkladač) — základom stravy je tlejúce lístie tvrdých drevín (dub, buk, magnólia), trouchnivejúce drevo a huby, doplnené mäkkou zeleninou (uhorka, cuketa, mrkva, tekvica, šalát); ovocie len ako malá pochúťka. Oproti bežným svinkám ocení svinka klaun o niečo viac bielkovín — pravidelná štipka rybích vločiek, granúl pre kôrovce alebo sušeného gammaru pomáha rastu mláďat a rozbehu kolónie. Sépiová kosť je dôležitá, pretože svinka z nej získava vápnik na spevnenie panciera po každom zvliekaní a na udržanie sýteho žlto-červeno-bieleho vzoru — v prírode preto žije na vápnitých pôdach. Lístie a drevo musia byť z nepostrekovaného zdroja a bez silíc (žiadne ihličnany ani céder). Nedávajte citrusy, soľ ani postrekanú zeleninu.
Svinka dýcha cez pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach, ktoré musia zostať vlhké, no tento druh uprednostňuje skôr suchší a teplejší chov než ostatné svinky. Ideálny je vlhkostný gradient s prevahou suchšej časti: len asi tretinu boxu pravidelne orosovať (mach, lístie, úkryt), zvyšok ponechať skôr suchý. Teplota 18–26 °C — bežná izbová teplota stačí, na množenie je optimálne ~22–28 °C s miernym nočným poklesom; UV ani vyhrievanie zvyčajne netreba. Pozor na dve krajnosti: pri celkovom vysušení sa svinka stočí, prestane žrať a hynie, naopak celoplošne mokrý nevetraný box plesnivie a kolónia sa môže udusiť (svinka klaun znáša premočenie horšie než svinka zebrovaná) — preto vždy gradient s prevahou sucha a výdatné vetranie.
Svinka klaun sa rozmnožuje pomaly — kolóniu treba trpezlivo zabehnúť a chovatelia uvádzajú spravidla 3–4 mesiace, kým sa objavia prvé mláďatá; potom sa však populácia udržiava sama. Samica nosí okolo dvadsať vajíčok v brušnom vaku (marsupiu) a po približne dvoch týždňoch z neho vyliezajú drobné mláďatá (manca). Pre deti je to výborný a bezpečný „prvý chovanec“ (od ~4–5 rokov pod dozorom): je tichá, neuhryzne, nebodne, nie je jedovatá a navyše má najpestrejší vzor spomedzi svinkov. Pravidlá: brať ju jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom, nestláčať, nenechávať dlho v teplej dlani a po kontakte si umyť ruky. Väčšinou je však najkrajšie kolóniu len pozorovať pri jej práci rozkladača a pri šplhaní po kôre — je to skvelá živá lekcia prírody.
