Armadillidiidae (svinkovité)
Svinka klaun je úplne nemý živočích — neprodukuje a fyziologicky ani nedokáže produkovať žiadny zvuk počuteľný pre človeka. Ako suchozemský kôrovec (rovnakonôžka) nemá hlasivky, hlasový mechúr ani žiadny iný hlasový orgán a nemá ani sluch v zmysle vnímania zvukových vĺn vzduchom; orientuje sa najmä hmatom, čuchom a chemorecepciou cez tykadlá a citlivé nôžky a silno reaguje na vlhkosť a svetlo. Jediné zvuky, ktoré v jej teráriu vznikajú, sú mechanické: veľmi tiché šuchotanie pri pohybe nôžok po lístí, jemné prehrabávanie substrátu alebo cupkanie pri šplhaní po kôre. Žiadny z týchto zvukov nie je vokalizácia a sú prakticky nepočuteľné — aj celá kolónia je úplne nečujná. V byte je preto svinka klaun ideálny absolútne tichý spolubývajúci, vhodný aj do spálne a detskej izby, kde neruší ani v noci počas svojej najväčšej aktivity.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Trvalo v teráriu | Tlejúce lístie tvrdých drevín, trouchnivejúce drevo a huby (základ) | vrstva trvalo prítomná, priebežne dopĺňať | nepretržite / dopĺňať podľa spotreby |
| Večer | Mäkká zelenina (uhorka, cuketa, mrkva, tekvica, šalát) | malý plátok na kolóniu | 2–3× týždenne |
| Trvalo v teráriu | Sépiová kosť / drvený vápnik (na pancier aj sýtosť vzoru) | 1 kus stále k dispozícii | nepretržite |
| Doplnok | Bielkovinový doplnok (rybie vločky, granule pre kôrovce, gammarus) — klaun ocení viac bielkovín | malá štipka | 1–2× týždenne (viac pri raste mláďat) |
| Údržba | Odstránenie zvyškov zeleniny a ovocia | — | do 24–48 h po kŕmení (proti plesni a roztočom) |
Svinka klaun má oddelené pohlavia a rozmnožuje sa pohlavne; v stabilnej teplej kolónii sa pári celoročne, najlepšie pri teplote ~22–28 °C. Samice bývajú o niečo väčšie a pri rozmnožovaní vytvárajú na spodnej strane tela brušný vak (marsupium) naplnený tekutinou, v ktorom nosia vajíčka. V porovnaní s bežnou svinkou obyčajnou (A. vulgare) je rozmnožovanie pomalšie a kolóniu treba trpezlivo zabehnúť — chovatelia uvádzajú spravidla 3–4 mesiace, kým sa objavia prvé mláďatá. Pohlavnú dospelosť dosahuje za niekoľko mesiacov (sub-adultné jedince sa niekedy začnú páriť ešte pred dosiahnutím plnej veľkosti), takže pri dobrých podmienkach (teplo, suchší režim, vápnik, bielkoviny) sa kolónia časom rozrastá sama.
Na rozdiel od hmyzu samica nekladie vajíčka do substrátu, ale nosí ich v brušnom vaku (marsupiu) na spodnej strane tela, kde sú vajíčka chránené a vyvíjajú sa v tekutom prostredí. Inkubácia trvá približne dva týždne a jedna znáška obsahuje spravidla okolo dvadsať mláďat. Samica s vakom potrebuje pokoj, primeranú vlhkosť a dostatok vápnika a bielkovín — preto je stabilný bioaktívny box s lístím, kôrou a sépiovou kosťou podmienkou úspešného odchovu. Počas nosenia vajíčok je vhodné kolóniu zbytočne nerušiť. Samice spravidla odchovajú jednu až dve znášky za sezónu.
Po približne dvoch týždňoch vývoja v brušnom vaku z neho vyliezajú drobné, takmer biele mláďatá nazývané „manca“. Sú to miniatúrne kópie dospelcov — svinka nemá larválne štádium ani premenu, mláďatá len rastú, postupne tmavnú a vyfarbuje sa im typický žlto-červeno-biely vzor. Zaujímavosťou je, že čerstvo vyliahnuté mláďatá majú spočiatku o jeden pár nôžok menej a posledný pár im dorastie až pri prvom zvliekaní. Mláďatá sa hneď začínajú živiť jemným detritom a sú veľmi drobné, preto sa v lístí spočiatku takmer nevidia.
Mláďatá sú od začiatku samostatné a živia sa tlejúcim lístím, trouchnivejúcim drevom, hubami a jemným detritom, neskôr aj mäkkou zeleninou a štipkou bielkovín. Pre zdravý rast je kľúčový dostatok vápnika (sépiová kosť, drvená vaječná škrupina), o niečo vyšší podiel bielkovín, stabilná vlhkosť s gradientom a prevahou suchšej časti a hrubá vrstva lístia. Rastú pravidelným zvliekaním (po polovičkách tela) a plnej veľkosti a pohlavnej dospelosti dosahujú za niekoľko mesiacov — pri svinke klaun pomalšie než pri bežnej svinke obyčajnej. V dobre vedenej kolónii sa generácie prekrývajú a populácia sa po počiatočnom (3–4 mesiace dlhom) rozbehu udržiava sama bez nutnosti dokupovať jedince.
Pohlavie svinky sa určuje o niečo ťažšie než u väčších bezstavovcov: samice bývajú celkovo väčšie a klenutejšie a v období rozmnožovania majú na spodnej strane tela brušný vak (marsupium); samce sú často štíhlejšie a majú špecificky upravený prvý a druhý pár brušných nôžok (pleopódov). Charakteristickým znakom druhu je nápadný žlto-červeno-biely („klaunský“) vzor na chrbtovej strane panciera, ktorým sa svinka klaun na prvý pohľad odlišuje od jednoliato sivej svinky obyčajnej; sfarbenie sa líši podľa variety (Montenegro, Dubrovnik, Montenegro Orange). Pri presnom určovaní pohlavia je nutné jedinca opatrne prezrieť zospodu.
Svinka klaun je v chove vyhľadávaná okrasná rovnakonôžka a je drahšia a menej rozšírená ako úplne bežná sivá svinka obyčajná — štartovacia kolónia stojí orientačne 10–25 € za 10–15 jedincov (cena kolíše podľa počtu kusov, variety a regiónu; pestrejšie a šľachtené formy ako „Montenegro Orange“ bývajú drahšie). Dôvodom vyššej ceny je pomalší rast a rozmnožovanie a mimoriadne atraktívny žlto-červeno-biely „klaunský“ vzor, ktorý je v hobby veľmi žiadaný. Náklady na samotný chov sú minimálne (vetraný box, kokosový substrát s listovým humusom, sépiová kosť, lístie, kôra a zvyšky zeleniny) a kolóniu si chovateľ po zabehnutí ďalej rozmnoží sám. Druh nie je CITES-chránený a v EÚ/SR sa bežne chová a predáva v teraristike a medzi chovateľmi „isopodov“.
| Svinka klaun (Armadillidium klugii) | Svinka zebrovaná (Armadillidium maculatum) | Svinka obyčajná (Armadillidium vulgare) | Svinka Cubaris „Rubber Ducky“ (Cubaris sp.) | Svinka Porcellio („tmel“ / mramorová, Porcellio sp.) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~1,5–1,8 cm (max ~2,1 cm) | ~1,2–1,8 cm | ~1,8 cm | ~1,5–2 cm | ~1,5–2 cm |
| Váha | — | — | — | — | — |
| Dožitie | ~2–3 r | ~2–3 r | ~2–3 r | ~2–3 r | ~2–3 r |
| Ochrana | bez CITES; okrasná, chovaná | bez CITES; okrasná, chovaná | bez CITES; bežná, chovaná | bez CITES; okrasná, chovaná | bez CITES; chovaná |
| Charakteristika | Aktuálny druh — najpestrejšia okrasná svinka („clown isopod“) so žlto-červeno-bielym vzorom (mimikry čiernej vdovy), ktorá sa stáča do guľôčky; uprednostňuje suchší a teplejší chov, rada šplhá, množí sa pomaly (prvé mláďatá ~3–4 mesiace); neuhryzne, neškodná | Iná efektná okrasná svinka s čierno-bielym „zebra“ vzorom — tiež sa stáča do gule, no znáša o niečo viac vlhka a množí sa o čosi rýchlejšie než klaun; pôvodom z JZ a J Európy (Francúzsko, Stredozemie) | Najbežnejšia sivá svinka — jednoliato sivá až tmavá (bez pestrého vzoru), lacnejšia, rastie a množí sa najrýchlejšie a znáša širšie podmienky; rozšírená celosvetovo a bežná aj vo voľnej prírode na Slovensku | Iný rod okrasných svinkov z juhovýchodnej Ázie — žiadané zberateľské druhy, no na rozdiel od klauna potrebujú vyššiu a stabilnejšiu vlhkosť, vápnité úkryty a sú náročnejšie a drahšie; tiež sa stáčajú do gule | Iný rod svinkov (mokrice) — sploštené, rýchle a nenáročné, no na rozdiel od Armadillidium sa väčšinou NEstáčajú do dokonalej gule; suchomilné a vhodné do bioaktívnych terárií |
| Areál | Pobrežie Jadranu (Chorvátsko, Čierna Hora, j. Albánsko); v chove celosvetovo | JZ a J Európa (Francúzsko, Stredozemie); v chove celosvetovo | Stredomorie/Európa; zavlečená celosvetovo | Juhovýchodná Ázia (vápencové jaskyne a lesy) | Stredomorie/Európa; v chove celosvetovo |
Príznaky: Stiahnuté, matné a vyschnuté telo, vyblednutý vzor, trvalé stočenie do guľôčky, znížená aktivita, hromadné úhyny v suchej časti boxu
Svinka dýcha cez vlhké pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach a bez vlhka sa udusí a vysuší. Hoci svinka klaun znáša suchšie podmienky lepšie než iné svinky, stále potrebuje vlhký kút — obnoviť vlhkostný gradient: jednu časť (asi tretinu) pravidelne orosovať, pridať vlhký mach, lístie a úkryt; udržiavať teplotu 18–26 °C.
Príznaky: Pancier po zvliekaní zostáva dlho mäkký, neúplné alebo zaseknuté zvliekanie, deformované jedince, spomalený rast a blednúci vzor
Svinka sa zvlieka po polovičkách (najprv zadná, potom predná časť tela) a nový pancier musí stuhnúť. VŽDY mať v teráriu trvalo sépiovú kosť alebo drvenú vaječnú škrupinu a udržiavať vlhkosť v jednej časti. Zvliekajúce sa jedince nerušiť — sú veľmi zraniteľné.
Príznaky: Plesnivý povlak na substráte, dreve a zvyškoch potravy, zápach hniloby, znížená aktivita a úhyny v zaparenej časti
Svinka klaun je na premočenie a zaparenie citlivejšia než väčšina svinkov — celoplošne mokrý a nevetraný box rýchlo plesnivie a kolónia sa môže udusiť. Zabezpečiť VÝDATNE VETRANÉ veko a vlhkostný gradient s prevahou suchšej časti, odstraňovať zvyšky zeleniny a ovocia do 24–48 h a zaplesnené miesta vymeniť. Tento druh radšej drž skôr suchšie ako mokré.
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na sklách, substráte aj na svinkách, zníženie aktivity a plodnosti kolónie, hnitie potravy
Malé množstvo pôdnych roztočov je v bioaktívnom substráte bežné a neškodné, premnoženie však už pomaly sa množiacu kolóniu svinky klaun ešte viac oslabuje. Odstraňovať zvyšky potravy do 24–48 h, zlepšiť vetranie, nepresýtiť celý box vlhkom a nasadiť chvostoskoky (springtails) ako prirodzených konkurentov; pri silnom zamorení vymeniť časť substrátu.
Príznaky: Prasknutý alebo preliačený pancier, poškodené nôžky či tykadlá po páde z dlane alebo pri stlačení
Svinka klaun je drobná (~1,5–1,8 cm) a krehká a navyše rada šplhá, takže môže spadnúť z výšky. Manipulovať VŽDY jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom, nikdy ju nestláčať. Pri dostatku vápnika a vlhkosti sa drobné poškodenie panciera pri ďalšom zvliekaní spevní; ťažšie poranený jedinec však často uhynie — preto radšej len pozorovať.
Nie je hmyz, ale suchozemský KÔROVEC — svinka klaun patrí medzi rovnakonôžky (Isopoda), je teda príbuznejšia rakom a krevetám než chrobákom; je to jeden z mála kôrovcov, ktoré celý život žijú na suchu.
Vzor napodobňuje jedovatú čiernu vdovu — žlto-červeno-biele škvrny v radoch sa považujú za Batesovskú mimikry stredomorskej čiernej vdovy (Latrodectus tredecimguttatus), ktorá žije v rovnakej oblasti; predátor si neškodnú svinku pomýli s jedovatým pavúkom a nechá ju na pokoji.
Prezývka „clown isopod“ — práve pestré žlté, červené a biele bodky jej vyniesli názov „klaun“; je to jedna z najfarebnejších a najvyhľadávanejších rovnakonôžok v chove.
Niekoľko farebných variet — najznámejšia je „Montenegro“ (červenkasté škvrny), ďalej „Dubrovnik“ (biele škvrny) a šľachtený „Montenegro Orange“ s oranžovým telom.
Stočí sa do dokonalej guľôčky (konglobácia) — pri ohrození sa zroluje do tesnej gule, ktorá chráni mäkkú spodnú stranu tela tvrdým pancierom; túto schopnosť má spoločnú so svinkou obyčajnou (preto „pill bug / roly-poly“).
Pôvodom z pobrežia Jadranu — domovom je úzky pás od Chorvátska (Dalmácia) cez Čiernu Horu po juh Albánska a západné Grécko, kde žije na suchších vápnitých stanovištiach pod kameňmi a v puklinách skál.
Patrí k najväčším svinkám rodu — dorastá zvyčajne ~1,5–1,8 cm a maximálne až do ~2,1 cm, teda o niečo viac než bežná svinka obyčajná (do ~1,8 cm).
Má rada sucho a teplo a rada šplhá — na rozdiel od mnohých svinkov uprednostňuje suchší, dobre vetraný a teplejší chov a často šplhá po kôre a vetvičkách, ktoré jej treba do terária pridať.
Mláďatá nosí v brušnom vaku (marsupiu) — samica nekladie vajíčka do zeme, ale nosí ich v tekutinou naplnenom vaku na bruchu; po ~2 týždňoch z neho vylezie okolo dvadsať drobných „mánc“ s o jeden pár nôžok menej.
Pomaly sa rozbieha, no je neškodná a nemá — kolónia naskakuje pomaly (prvé mláďatá ~3–4 mesiace), zato svinka klaun nevydáva žiadne zvuky, neuhryzne, nebodne ani nevylučuje dráždivý sekrét a sama sa rozmnožuje; ideálny tichý, pestrý chovanec pre začiatočníkov.
Všetky tri sú svinky rodu Armadillidium, ktoré sa stáčajú do guľôčky a sú neškodné detritivory, líšia sa však vzhľadom aj nárokmi. Svinka klaun (A. klugii) má najpestrejší žlto-červeno-biely „klaunský“ vzor (mimikry čiernej vdovy), je o niečo väčšia (do ~2,1 cm), uprednostňuje suchší a teplejší chov, rada šplhá a množí sa pomaly (prvé mláďatá ~3–4 mesiace). Svinka zebrovaná (A. maculatum) má čierno-biely „zebra“ vzor a znáša o niečo viac vlhka. Svinka obyčajná (A. vulgare) je jednoliato sivá, najlacnejšia, najrýchlejšie sa množí a u nás je bežná aj vo voľnej prírode. Svinka klaun je teda najefektnejší „hobby“ druh z tejto trojice, no vyžaduje trochu viac trpezlivosti a skôr suchší, dobre vetraný box.
Nie je jedovatá ani nebezpečná. Svinka klaun je suchozemský kôrovec — rovnakonôžka (príbuzná rakom a krevetám), nie pavúk ani hmyz. Pre človeka je úplne neškodná: NEUHRYZNE, nebodne, nemá žihadlo a nevylučuje žiadny dráždivý ani jedovatý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok). Jej pestrý žlto-červeno-biely vzor je len Batesovská mimikry — napodobňuje jedovatú stredomorskú čiernu vdovu (Latrodectus tredecimguttatus), aby predátorov odplašila, no sama svinka je úplne bezpečná. Pri vyrušení sa len stočí do guľôčky a chce sa schovať (je skôr plachá). Bez problémov sa nechá vziať na dlaň a je vhodná aj pre malé deti pod dozorom; po kontakte stačí bežná hygiena. Pozor len na jej krehkosť — je drobná a treba s ňou narábať jemne.
Postačí dobre vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm (6–10 l) pre štartovaciu kolóniu 10–20 jedincov, najlepšie s výdatným vetraním (množstvo dierok/sieťka) a so šplhacími prvkami (kôra, vetvičky), pretože tento druh rád šplhá. Najdôležitejší je vlhkostný gradient s prevahou suchšej časti: vrstva 5–8 cm zmesi kokosového vlákna, listového humusu a tlejúceho tvrdého dreva s vápnikom, pričom len asi tretina boxu sa udržiava vlhká (mach, orosené lístie, úkryt) a zvyšok sa necháva skôr suchý — svinka klaun má totiž rada teplejšie a suchšie podmienky a premočenie znáša horšie než iné svinky. Pridaj hrubú vrstvu tlejúceho lístia, kôru/drevo a sépiovú kosť; teplota 18–26 °C.
Je to detritivor (rozkladač) — základom stravy je tlejúce lístie tvrdých drevín (dub, buk, magnólia), trouchnivejúce drevo a huby, doplnené mäkkou zeleninou (uhorka, cuketa, mrkva, tekvica, šalát); ovocie len ako malá pochúťka. Oproti bežným svinkám ocení svinka klaun o niečo viac bielkovín — pravidelná štipka rybích vločiek, granúl pre kôrovce alebo sušeného gammaru pomáha rastu mláďat a rozbehu kolónie. Sépiová kosť je dôležitá, pretože svinka z nej získava vápnik na spevnenie panciera po každom zvliekaní a na udržanie sýteho žlto-červeno-bieleho vzoru — v prírode preto žije na vápnitých pôdach. Lístie a drevo musia byť z nepostrekovaného zdroja a bez silíc (žiadne ihličnany ani céder). Nedávajte citrusy, soľ ani postrekanú zeleninu.
Svinka dýcha cez pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach, ktoré musia zostať vlhké, no tento druh uprednostňuje skôr suchší a teplejší chov než ostatné svinky. Ideálny je vlhkostný gradient s prevahou suchšej časti: len asi tretinu boxu pravidelne orosovať (mach, lístie, úkryt), zvyšok ponechať skôr suchý. Teplota 18–26 °C — bežná izbová teplota stačí, na množenie je optimálne ~22–28 °C s miernym nočným poklesom; UV ani vyhrievanie zvyčajne netreba. Pozor na dve krajnosti: pri celkovom vysušení sa svinka stočí, prestane žrať a hynie, naopak celoplošne mokrý nevetraný box plesnivie a kolónia sa môže udusiť (svinka klaun znáša premočenie horšie než svinka zebrovaná) — preto vždy gradient s prevahou sucha a výdatné vetranie.
Svinka klaun sa rozmnožuje pomaly — kolóniu treba trpezlivo zabehnúť a chovatelia uvádzajú spravidla 3–4 mesiace, kým sa objavia prvé mláďatá; potom sa však populácia udržiava sama. Samica nosí okolo dvadsať vajíčok v brušnom vaku (marsupiu) a po približne dvoch týždňoch z neho vyliezajú drobné mláďatá (manca). Pre deti je to výborný a bezpečný „prvý chovanec“ (od ~4–5 rokov pod dozorom): je tichá, neuhryzne, nebodne, nie je jedovatá a navyše má najpestrejší vzor spomedzi svinkov. Pravidlá: brať ju jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom, nestláčať, nenechávať dlho v teplej dlani a po kontakte si umyť ruky. Väčšinou je však najkrajšie kolóniu len pozorovať pri jej práci rozkladača a pri šplhaní po kôre — je to skvelá živá lekcia prírody.