Porcellionidae
Svinka hladká je úplne nemý živočích — neprodukuje a fyziologicky ani nedokáže produkovať žiadny zvuk počuteľný pre človeka. Ako suchozemský kôrovec (rovnakonôžka) nemá hlasivky, hlasový mechúr ani žiadny iný hlasový orgán a nemá ani sluch v zmysle vnímania zvukových vĺn vzduchom; orientuje sa najmä hmatom, čuchom a chemorecepciou cez tykadlá a citlivé nôžky a silno reaguje na vlhkosť a svetlo. Jediné zvuky, ktoré v jej teráriu vznikajú, sú mechanické: veľmi tiché šuchotanie pri pohybe nôžok po lístí, jemné prehrabávanie substrátu alebo cupkanie po kôre. Keďže je Porcellio laevis rýchlejšia a aktívnejšia ako svinka obyčajná, môže byť toto šuchotanie pri hojnej kolónii o čosi výraznejšie, no stále je prakticky nepočuteľné a nejde o vokalizáciu — celá kolónia je úplne nečujná. V byte je preto svinka ideálny absolútne tichý spolubývajúci, vhodný aj do spálne a detskej izby, kde neruší ani v noci počas svojej najväčšej aktivity.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Trvalo v teráriu | Tlejúce lístie tvrdých drevín a trouchnivejúce drevo (základ) | vrstva trvalo prítomná, priebežne dopĺňať | nepretržite / dopĺňať podľa spotreby |
| Večer | Mäkká zelenina (uhorka, cuketa, mrkva, tekvica, šalát) | malý plátok na kolóniu | 2–3× týždenne |
| Doplnok (dôležitý) | Bielkovinový doplnok (rybie vločky, granule pre kôrovce, gammarus) — vyššia potreba ako u svinky obyčajnej | malá štipka | 1–2× týždenne (viac pri raste mláďat) |
| Trvalo v teráriu | Sépiová kosť / drvený vápnik (na pancier) | 1 kus stále k dispozícii | nepretržite |
| Údržba | Odstránenie zvyškov zeleniny, ovocia a bielkoviny | — | do 24–48 h po kŕmení (proti plesni a roztočom) |
Svinka hladká má oddelené pohlavia a rozmnožuje sa pohlavne; v stabilnej teplej a vlhkej kolónii sa pári celoročne. Patrí medzi najrýchlejšie sa množiace rovnakonôžky v chove — pohlavnú dospelosť dosahuje rýchlo a samice produkujú znášky často, takže kolónia sa rozrastá búrlivo a sama. Samice bývajú o niečo väčšie a pri rozmnožovaní vytvárajú na spodnej strane tela brušný vak (marsupium) naplnený tekutinou, v ktorom nosia vajíčka. Druh je známy aj farebnou premenlivosťou, ktorú chovatelia využívajú na šľachtenie atraktívnych foriem (najmä strakatá „dairy cow“, ďalej „milkback“ a „orange“). Práve vysoká plodnosť robí svinku hladkú obľúbeným zdrojom živého krmiva aj výkonnou „čistiacou čatou“.
Na rozdiel od hmyzu samica nekladie vajíčka do substrátu, ale nosí ich v brušnom vaku (marsupiu) na spodnej strane tela, kde sú vajíčka chránené a vyvíjajú sa v tekutom prostredí. Znášky Porcellio laevis bývajú pomerne početné (často niekoľko desiatok vajíčok na jednu samicu) a samice môžu mať viac znášok do roka — to spolu s rýchlym rastom mláďat vysvetľuje, prečo kolónia rastie tak rýchlo. Samica s vakom potrebuje pokoj, vlhko a dostatok vápnika a potravy — preto je stabilný bioaktívny box s lístím, sépiovou kosťou a štipkou bielkoviny podmienkou úspešného a hojného odchovu. Počas nosenia vajíčok je vhodné kolóniu zbytočne nerušiť.
Po niekoľkých týždňoch vývoja v brušnom vaku z neho vyliezajú drobné, takmer biele mláďatá nazývané „manca“. Sú to miniatúrne kópie dospelcov — svinka nemá larválne štádium ani premenu, mláďatá len rastú a postupne tmavnú a vyfarbuje sa im sfarbenie príslušnej formy (napr. strakatie u „dairy cow“). Zaujímavosťou je, že čerstvo vyliahnuté mláďatá majú spočiatku o jeden pár nôžok menej a posledný pár im dorastie až pri prvom zvliekaní. Mláďatá sa hneď začínajú živiť jemným detritom a sú veľmi drobné, preto sa v lístí spočiatku takmer nevidia; pri svinke hladkej ich však býva naraz veľa.
Mláďatá sú od začiatku samostatné a živia sa tlejúcim lístím, trouchnivejúcim drevom a jemným detritom, neskôr aj mäkkou zeleninou a štipkou bielkovín. Pre zdravý a rýchly rast je kľúčový dostatok vápnika (sépiová kosť, drvená vaječná škrupina), bielkovinový doplnok, stabilná vlhkosť s gradientom a hrubá vrstva lístia. Rastú pravidelným zvliekaním (po polovičkách tela) a plnej veľkosti a pohlavnej dospelosti dosahujú za pár mesiacov — rýchlejšie než svinka obyčajná. V dobre vedenej kolónii sa generácie prekrývajú a populácia sa udržiava a búrlivo rozrastá sama bez nutnosti dokupovať jedince; prebytky sa dajú využiť ako živé krmivo.
Pohlavie svinky sa určuje o niečo ťažšie než u väčších bezstavovcov: samice bývajú celkovo väčšie a klenutejšie a v období rozmnožovania majú na spodnej strane tela brušný vak (marsupium); samce sú často štíhlejšie a majú špecificky upravený prvý a druhý pár brušných nôžok (pleopódov) — u Porcellio samce niekedy mávajú nápadnejšie predĺžené zadné úapendíky (uropódy). Telo je hladké a lesklé (na rozdiel od drsnej mokrice Porcellio scaber), čo druhu dalo slovenský prívlastok „hladká“. Druh je preslávený farebnou premenlivosťou — v chove existuje množstvo vyšľachtených foriem: divá (wild type) sivohnedá, strakatá čierno-biela „dairy cow“ (najobľúbenejšia), svetlochrbtá „milkback“ a oranžová „orange“. Pri presnom určovaní pohlavia je nutné jedinca opatrne prezrieť zospodu.
Svinka hladká patrí medzi vôbec najnenáročnejšie terarijné zvieratá — netreba ju „ochočovať“ ani nijako cvičiť a chová sa kolóniovo v lacnom vetranom boxe. Je to jeden z najrýchlejšie rastúcich a najlepšie sa množiacich druhov rovnakonôžok, takže odmení chovateľa silnou kolóniou už za pár mesiacov. Hlavné pravidlá: (1) udržiavať vlhkostný gradient — časť terária vlhkú (orosené lístie, mach, úkryt), zvyšok o niečo suchší; (2) poskytnúť vrstvu vlhkého substrátu (kokos + listový humus + tlejúce drevo) a hrubú vrstvu tlejúceho lístia na hrabanie a žranie; (3) trvalo poskytovať sépiovú kosť (vápnik na pancier) a pravidelne bielkovinový doplnok (vyššia potreba ako u svinky obyčajnej); (4) teplota 20–25 °C; (5) vetrané veko proti zapareniu a plesni — pri rýchlo rastúcej kolónii je vetranie ešte dôležitejšie. Svinka NEUHRYZNE, nebodne a nevylučuje dráždivý sekrét, takže sa dá bez obáv vziať na dlaň — manipulácia má byť len krátka a jemná, lebo ide o krehký, rýchly, vlhkomilný drobec, ktorý sa NEstáča do gule a pri strese radšej uteká. Pri správnej starostlivosti je extrémne odolná, sama sa búrlivo rozmnožuje a prebytočné jedince sa dajú využiť ako živé krmivo; jedinec sa dožíva približne 1,5–3 roky.
Priprav vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm (6–10 l) s vekom s dierkami/sieťkou proti zapareniu — pri rýchlo rastúcej kolónii dbaj na dostatočné vetranie
Nasyp vrstvu (5–8 cm) vlhkej zmesi kokosového vlákna, listového humusu a tlejúceho tvrdého dreva s prídavkom drveného vápnika
Pridaj hrubú vrstvu tlejúceho lístia tvrdých drevín (dub, buk, magnólia) a kúsky korkovej kôry/dreva — potrava aj úkryt; všetko z NEPOSTREKOVANÉHO zdroja
Vytvor vlhkostný gradient: jednu časť (tretina–polovica) udržuj vlhkú orosením a machom, zvyšok ponechaj o niečo suchší
Udržuj teplotu 20–25 °C (bežná izbová stačí); v teple sa množí rýchlejšie, UV ani vyhrievanie zvyčajne netreba
Vlož trvalo sépiovú kosť (vápnik na pancier) a pravidelne pridávaj bielkovinový doplnok (rybie vločky, granule pre kôrovce, gammarus) — svinka hladká má vyššiu potrebu bielkovín
Nasaď štartovaciu kolóniu 10–20 ks a kŕm tlejúcim lístím, mäkkou zeleninou a pravidelne bielkovinou; zvyšky odstráň do 24–48 h
Pri manipulácii ber svinku jemne a nakrátko, nízko nad mäkkým povrchom; počítaj s tým, že je rýchla a NEstáča sa do gule (ľahko ujde), a po kontakte si umy ruky
Svinka hladká patrí k lacným a dobre dostupným terarijným bezstavovcom — štartovacia kolónia bežnej („wild type“) formy stojí orientačne 5–15 € za 10–20 jedincov, pričom vďaka rýchlemu množeniu si chovateľ kolóniu ďalej rozmnoží sám a má z nej aj prebytky na živé krmivo. Drahšie bývajú len vyšľachtené farebné morfy — najmä obľúbená strakatá „dairy cow“ (čierno-biela ako kravička), ďalej „milkback“, „orange“ a iné, kde sa cena za niekoľko kusov môže vyšplhať vyššie podľa vzácnosti a stability línie. Náklady na chov sú minimálne (vetraný box, kokosový substrát s listovým humusom, sépiová kosť, lístie, zvyšky zeleniny a štipka bielkoviny). Druh nie je CITES-chránený a v EÚ/SR sa bežne chová a predáva v teraristike a medzi chovateľmi „isopodov“.
| Svinka hladká (Porcellio laevis) | Svinka obyčajná (Armadillidium vulgare) | Svinka zebrovaná (Armadillidium maculatum) | Mnohonôžka bumblebee (Anadenobolus monilicornis) | Mnohonôžka obria (Archispirostreptus gigas) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~1,5–2 cm | ~1,8 cm | ~1,2–1,8 cm | ~6–10 cm | ~20–30 cm |
| Váha | — | — | — | — | — |
| Dožitie | ~1,5–3 r | ~2–3 r | ~2–3 r | 2–4 r | 5–10 r |
| Hlučnosť | 1/5 | 1/5 | 1/5 | 1/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | bez CITES; bežná, chovaná | bez CITES; bežná, chovaná | bez CITES; okrasná, chovaná | bez CITES; chovaná | bez CITES; chovaná |
| Povaha | Aktuálny druh — stredne veľká rovnakonôžka s HLADKÝM lesklým telom, ktorá sa NEstáča úplne do gule (len sa prikrčí a uteká); RÝCHLO rastie a množí sa, vyššia potreba bielkovín; obľúbená strakatá forma „dairy cow“; výborná „čistiaca čata“ aj živé krmivo; neuhryzne, neškodná | Najbežnejšia sivá svinka — KONTRAST: stáča sa do DOKONALEJ tesnej guľôčky (konglobácia), je pomalšia a množí sa miernejšie; rovnaké jednoduché nároky, no menšia potreba bielkovín; rozšírená celosvetovo a bežná aj vo voľnej prírode na Slovensku | Okrasná svinka s čierno-bielym „zebra“ vzorom — TIEŽ sa stáča do gule (rod Armadillidium), no rastie a množí sa POMALŠIE ako svinka hladká; efektný vzor verzus rýchla výkonná kolónia P. laevis | Iný pokojný terarijný rozkladač, no MNOHONÔŽKA (Diplopoda), nie rovnakonôžka — výrazne dlhšia, žlto-čierno pruhovaná; pri vyrušení sa stáča do špirály a môže vylučovať dráždivý sekrét (svinka hladká nie) | Iný pokojný terarijný rozkladač, no MNOHONÔŽKA (Diplopoda), nie rovnakonôžka — výrazne väčšia a dlhovekejšia, množí sa pomaly; pri vyrušení sa stáča do špirály a vylučuje dráždivý sekrét (svinka hladká nie) |
| Areál | Európa/Stredozemie; dnes kozmopolitne rozšírená | Stredomorie/Európa; zavlečená celosvetovo | JZ a J Európa (Francúzsko, Stredozemie); v chove celosvetovo | Karibik / Stredná Amerika — vlhké tropické lesy | Východná Afrika — vlhké nížinné lesy |
Príznaky: Stiahnuté, matné a vyschnuté telo, znížená aktivita, hromadné úhyny v suchej časti boxu
Svinka dýcha cez vlhké pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach a bez vlhka sa udusí a vysuší. Príčinou je priveľmi suché terárium alebo chýbajúci vlhký kút. Obnoviť vlhkostný gradient — jednu časť pravidelne orosovať, pridať vlhký mach, lístie a úkryt; udržiavať teplotu 20–25 °C.
Príznaky: Pancier po zvliekaní zostáva dlho mäkký, neúplné alebo zaseknuté zvliekanie, deformované jedince, spomalený rast pri inak rýchlo rastúcom druhu
Svinka sa zvlieka po polovičkách (najprv zadná, potom predná časť tela) a nový hladký pancier musí stuhnúť. Pri rýchlom raste je potreba vápnika ešte vyššia — VŽDY mať v teráriu trvalo sépiovú kosť alebo drvenú vaječnú škrupinu a udržiavať vlhkosť. Zvliekajúce sa jedince nerušiť — sú veľmi zraniteľné.
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na sklách, substráte aj na svinkách, zníženie aktivity a plodnosti kolónie, hnitie potravy
Malé množstvo pôdnych roztočov je v bioaktívnom substráte bežné a neškodné, premnoženie však kolóniu oslabuje — pri svinke hladkej hrozí najmä pri prebytku bielkovinového krmiva. Odstraňovať zvyšky potravy do 24–48 h, zlepšiť vetranie, nepresýtiť celý box vlhkom a nasadiť chvostoskoky (springtails) ako prirodzených konkurentov; pri silnom zamorení vymeniť časť substrátu.
Príznaky: Plesnivý povlak na substráte, dreve a zvyškoch potravy, zápach hniloby, znížená aktivita a úhyny v zaparenej časti
Celoplošne mokrý a nevetraný box plesnivie a kolónia sa môže udusiť — pri rýchlo rastúcej a hojne kŕmenej kolónii svinky hladkej je riziko vyššie. Zabezpečiť VETRANÉ veko a vlhkostný gradient (časť vlhká, časť suchšia), odstraňovať zvyšky zeleniny, ovocia a bielkoviny do 24–48 h a zaplesnené miesta vymeniť. Vlhko áno, ale nie celý box ako bahno bez výmeny vzduchu.
Príznaky: Prasknutý alebo preliačený pancier, poškodené nôžky či tykadlá po páde z dlane alebo pri stlačení
Svinka je drobná (~1,5–2 cm), krehká a rýchla — keďže sa NEstáča do gule, pri vyrušení sa snaží ujsť a ľahko spadne. Manipulovať VŽDY jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom, nikdy ju nestláčať. Pri dostatku vápnika a vlhkosti sa drobné poškodenie panciera pri ďalšom zvliekaní spevní; ťažšie poranený jedinec však často uhynie — preto radšej len pozorovať.
Nie je hmyz, ale suchozemský KÔROVEC — svinka hladká patrí medzi rovnakonôžky (Isopoda), je teda príbuznejšia rakom a krevetám než chrobákom; je to jeden z mála kôrovcov, ktoré celý život žijú na suchu.
Má hladké, lesklé telo — na rozdiel od drsnej, zrnitej mokrice Porcellio scaber má P. laevis nápadne hladký a lesklý pancier, čo jej dalo slovenský názov „svinka hladká“.
NEstáča sa úplne do dokonalej gule — na rozdiel od svinky obyčajnej (Armadillidium vulgare), ktorá sa zroluje do tesnej guľôčky, sa svinka hladká (rod Porcellio) dokáže len čiastočne prikrčiť a pritlačiť k podkladu — pri ohrození sa preto spolieha najmä na rýchly únik do úkrytu.
Obľúbená strakatá forma „dairy cow“ (kravička) — najžiadanejšia chovná forma je čierno-biela strakatá „dairy cow“, ktorá vyzerá ako maličká mliečna kravička; existujú aj formy „milkback“, oranžová a divá (wild type).
Rýchlo rastie a rýchlo sa množí — patrí medzi najrýchlejšie sa rozmnožujúce rovnakonôžky v chove; vďaka tomu je výbornou „čistiacou čatou“ aj zdrojom živého krmiva pre iné terarijné zvieratá.
Detritivor — rozkladač lístia a dreva s vyššou potrebou bielkovín — živí sa najmä tlejúcim lístím a trouchnivejúcim drevom, no oproti svinke obyčajnej potrebuje viac bielkoviny (rybie vločky, gammarus), ktorá poháňa jej rýchly rast.
Dýcha cez „pľúcka“ v zadných nôžkach — namiesto klasických žiabier má pseudotracheálne pľúcka (biele telieska) v brušných nôžkach, ktoré musia zostať vlhké — preto svinka potrebuje vlhko a v suchu sa udusí.
Mláďatá nosí v brušnom vaku (marsupiu) — samica nekladie vajíčka do zeme, ale nosí ich v tekutinou naplnenom vaku na bruchu; vyliahnuté mláďatá sú miniatúrne „mancy“ a majú spočiatku o jeden pár nôžok menej.
Pôvodom z Európy a Stredozemia, dnes kozmopolitne rozšírená — ako zavlečený druh sa rozšírila prakticky po celom svete a je bežná aj v záhradách a kompostoch v blízkosti ľudských sídel.
Absolútne nemá, neškodná a nenáročná — nevydáva žiadne zvuky, neuhryzne, nebodne ani nevylučuje dráždivý sekrét, chová sa kolóniovo za pár eur a búrlivo sa rozmnožuje; ideálny tichý prvý maznáčik pre deti a začiatočníkov.
Hlavné rozdiely sú tri. (1) Stáčanie do gule: svinka obyčajná (Armadillidium vulgare) sa pri ohrození zroluje do dokonalej tesnej guľôčky, kým svinka hladká (Porcellio laevis) sa NEdokáže úplne stočiť — len sa prikrčí a rýchlo uteká. (2) Telo: P. laevis má hladký, lesklý pancier, zatiaľ čo mnohé príbuzné mokrice (napr. P. scaber) sú drsné. (3) Rast a množenie: svinka hladká rastie a množí sa výrazne rýchlejšie a má vyššiu potrebu bielkovín, vďaka čomu je obľúbená aj ako živé krmivo. Obe sú neškodné detritivory s podobnými, jednoduchými nárokmi (vlhký substrát s gradientom, tlejúce lístie, sépiová kosť), no svinka hladká je čulejšia, rýchlejšia a „výkonnejšia“. Najznámejšia je jej strakatá čierno-biela forma „dairy cow“.
Nie je hmyz a nie je nebezpečná. Svinka je suchozemský kôrovec — rovnakonôžka (príbuzná rakom a krevetám), nie chrobák. Pre človeka je úplne neškodná: NEUHRYZNE, nebodne, nemá žihadlo a nevylučuje žiadny dráždivý ani jedovatý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok). Pri vyrušení sa len prikrčí a rýchlo uteká do úkrytu (na rozdiel od svinky obyčajnej sa NEstáča do gule). Bez problémov sa nechá vziať na dlaň a je vhodná aj pre deti pod dozorom; po kontakte stačí bežná hygiena (umyť ruky). Jediné, na čo si dať pozor, je jej krehkosť a rýchlosť — je drobná (~1,5–2 cm), treba s ňou narábať jemne a počítať s tým, že ľahko ujde.
Postačí vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm (6–10 l) pre štartovaciu kolóniu 10–20 jedincov, s vetraným vekom (dierky/sieťka) proti zapareniu — keďže sa svinka hladká rýchlo množí a hodne kŕmi, dobré vetranie je obzvlášť dôležité. Najdôležitejší je vlhký substrát s gradientom: vrstva 5–8 cm zmesi kokosového vlákna, listového humusu a tlejúceho tvrdého dreva s prídavkom vápnika, pričom jedna časť boxu sa udržiava vlhká (mach, orosené lístie, úkryt) a zvyšok o niečo suchší. Pridaj hrubú vrstvu tlejúceho lístia a kúsky korkovej kôry/dreva (potrava aj úkryt — svinka hladká sa NEstáča do gule, preto sú úkryty dôležité) a sépiovú kosť. Dbaj na vetranie proti plesni a roztočom.
Je to detritivor (rozkladač) — základom stravy je tlejúce lístie tvrdých drevín (dub, buk, magnólia) a trouchnivejúce drevo, doplnené mäkkou zeleninou (uhorka, cuketa, mrkva, tekvica, šalát). Oproti svinke obyčajnej má však Porcellio laevis vyššiu potrebu bielkovín — pravidelná štipka rybích vločiek, granúl pre kôrovce alebo sušeného gammaru poháňa jej rýchly rast a vysokú plodnosť. Sépiová kosť je dôležitá, pretože svinka z nej získava vápnik na spevnenie hladkého panciera po každom zvliekaní — pri rýchlom raste je potreba vápnika ešte vyššia. Lístie a drevo musia byť z nepostrekovaného zdroja a bez silíc (žiadne ihličnany ani céder). Nedávajte citrusy, soľ ani postrekanú zeleninu.
Svinka dýcha cez pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach, ktoré musia zostať vlhké, preto potrebuje vlhko, no zároveň vzduch. Ideálny je vlhkostný gradient: jednu časť boxu pravidelne orosovať (mach, lístie, úkryt), zvyšok ponechať o niečo suchší. Teplota 20–25 °C — bežná izbová teplota stačí a v teple sa svinka hladká rozmnožuje obzvlášť rýchlo; UV ani vyhrievanie zvyčajne netreba. Porcellio laevis je o čosi vlhkomilnejšia, no zároveň citlivejšia na zaparenie ako svinka obyčajná. Pozor na dve krajnosti: pri celkovom vysušení svinka prestane žrať a hynie, naopak celoplošne mokrý nevetraný box plesnivie a kolónia sa môže udusiť — preto vždy gradient a vetranie.
Schopnosť stočiť sa do dokonalej tesnej gule (konglobácia) majú len svinky rodu Armadillidium (napr. svinka obyčajná). Svinka hladká patrí do rodu Porcellio, ktorý sa dokáže len čiastočne prikrčiť a pritlačiť k podkladu — pri ohrození sa preto spolieha najmä na rýchly únik do úkrytu, nie na zrolovanie. Pre deti je to výborný a bezpečný „prvý chovanec“ (od ~4–5 rokov pod dozorom): je tichá, neuhryzne, nebodne, nie je jedovatá a navyše má pekné hladké telo a efektné formy (najmä strakatá „dairy cow“). Pravidlá: brať ju jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom, počítať s tým, že je rýchla a ľahko ujde, nestláčať ju, nenechávať dlho v teplej dlani a po kontakte si umyť ruky. Väčšinu času je však najkrajšie kolóniu len pozorovať pri jej práci rozkladača — je to skvelá živá lekcia prírody.