Porcellio scaber — stredne veľká suchozemská rovnakonôžka (~1,2–1,7 cm) s drsným hrboľatým telom, ktorá sa na rozdiel od svinky obyčajnej NEstáča do gule (ako „clinger“ sa len prikrčí, znehybnie alebo uteká) — pokojný nočný detritivor, ktorý sa spoľahlivo množí, preto je výbornou bioaktívnou „čistiacou čatou“ aj vďačným samostatným chovancom; v chove existuje množstvo vyšľachtených foriem (Orange, Dalmatian, Lava, Koi, Piebald); vlhký substrát s gradientom + tlejúce lístie + sépiová kosť + štipka bielkoviny, teplota 20–25 °C; neuhryzne, neškodná, vhodná pre deti a začiatočníkov
Tlejúce (rozkladajúce sa) lístie tvrdých drevín — dub, buk, javor, magnólia z nepostrekovaného zdroja — základ prirodzenej stravy a zároveň substrát aj úkryt
Trouchnivejúce tvrdé drevo s bielou hnilobou a kúsky korkovej kôry — svinka ho ohrýza, je zdrojom celulózy, živín aj úkrytom
Mäkká a šťavnatá zelenina — uhorka, cuketa, mrkva, tekvica, paprika, šalát (nie ľadový) — dôležitý zdroj vlhkosti a vitamínov pre rastúcu kolóniu
Bielkovinový doplnok — pravidelná štipka rybích vločiek, granúl pre kôrovce, sušeného gammaru, mrazom sušených kreviet či rybieho krmiva — podporuje rast, plodnosť a hladké zvliekanie
Varený alebo dusený zemiak, tekvica a iná koreňová zelenina — mäkká doplnková strava, dobre prijímaná
Sépiová kosť (sepiolit) — trvalý zdroj vápnika na pevný pancier (exoskelet); nechať stále v teráriu, kľúčové pre zdravé zvliekanie a rýchly rast
Drvená vaječná škrupina, drvené ustricové ulity alebo čistý uhličitan vápenatý — doplnkový vápnik, možno zapracovať do substrátu alebo posypať potravu
Ovocie ako občasná pochúťka — kúsok jablka, banánu či melónu — striedmo pre obsah cukru a riziko plesnivenia
Vlastné a cudzie zvlečky (exúvie) a uhynuté bezstavovce — svinka ich dočisťuje a získava z nich späť vápnik aj bielkovinu, čím v bioaktívnom teráriu plní úlohu rozkladača a „upratovača“
Zakázané potraviny
Citrusy a kyslé ovocie (citrón, pomaranč, kivi) — kyselina dráždi a nie je vhodná
Soľ, slané, údené a korenené jedlá — pre bezstavovce škodlivé až smrteľné
Cibuľa, cesnak, pór a štipľavé koreniny — dráždivé a nevhodné
Mäso cicavcov, mliečne výrobky a spracované ľudské jedlo — nestráviteľné, kazia sa a zahnívajú v substráte
Postrekané lístie, zelenina a ovocie z neoverenej záhrady — rezíduá pesticídov a hnojív sú toxické (vždy dôkladne umyť alebo radšej nepoužiť)
Ihličnaté (smrekové, borovicové) lístie a aromatické drevo (céder) — obsahujú silice škodlivé pre rovnakonôžky
Substrát a strava bez vápnika — pancier po zvliekaní zostáva mäkký a rast viazne
Trvalo presýtený, hnijúci alebo nevetraný substrát na celej ploche — vznik plesní, premnoženie roztočov a riziko udusenia kolónie
Vlhká podstielka kontaminovaná hnojivami či antiparazitikami (čerstvý hnoj, chemicky ošetrený kompost) — riziko otravy celej kolónie
Tip od odborníkaSvinka drsná (Porcellio scaber, „common rough woodlouse“) je detritivor (rozkladač) — v prírode aj v teráriu sa živí najmä tlejúcim lístím a trouchnivejúcim drevom, čím rozkladá odumretú rastlinnú hmotu a vracia živiny do pôdy. Základom kŕmenia by preto malo byť práve rozkladajúce sa lístie tvrdých drevín (dub, buk, javor, magnólia) a kúsky trouchnivejúceho dreva či korkovej kôry — nie sú len potravou, ale aj prirodzeným substrátom, úkrytom a zdrojom celulózy; v teráriu by ich mal byť trvalý nadbytok. Túto základnú stravu treba dopĺňať mäkkou šťavnatou zeleninou (uhorka, cuketa, mrkva, tekvica, šalát) ako zdrojom vlhkosti a vitamínov a pravidelnou štipkou bielkoviny — svinka drsná veľmi rada prijíma rybie vločky, granule pre kôrovce, sušený gammarus či mrazom sušené krevety, čo podporuje rast, plodnosť a hladké zvliekanie (ponúkať doplnkovo 1–2× týždenne). Kľúčový je trvalý zdroj vápnika — sépiová kosť, drvená vaječná škrupina alebo ustricové ulity musia byť stále k dispozícii, pretože svinka potrebuje vápnik na spevnenie panciera po každom zvliekaní (zvlieka sa po polovičkách — najprv zadná, potom predná časť tela) a dobrý prísun vápnika zabezpečuje ľahšie zvliekanie, rýchly rast aj úspešné rozmnožovanie. Práve nenáročnosť a ochota žrať takmer všetko rozložiteľné robí zo svinky drsnej obľúbenú „čistiacu čatu“ do bioaktívnych terárií — pomáha rozkladať zvyšky, trus a zvliekané kožky iných zvierat. Zelenina, ovocie a bielkovina sa podávajú v malých dávkach a zvyšky treba odstrániť do 24–48 hodín, aby v teplom vlhkom teráriu neplesniveli a nepriťahovali roztoče. Lístie a drevo musia byť zo zaručene nepostrekovaného zdroja a bez silíc (žiadne ihličnany ani céder).
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Rovnakonôžky sú úplne nemé — svinka drsná nevydáva žiadne zvuky počuteľné pre človeka.
Priľnavosť
Svinka drsná je pokojný a úplne neškodný tvor — NEUHRYZNE, nebodne a nemá žihadlo, takže sa bez obáv nechá vziať na dlaň, kde sa pomaly prechádza a stovkami drobných nôžok jemne „šteklí“ pokožku. Na rozdiel od svinky obyčajnej sa však NEdokáže stočiť do gule — ako rovnakonôžka rodu Porcellio je tzv. „clinger“: pri vyrušení sa pritlačí a prikrčí k podkladu, na chvíľu znehybnie (tonická imobilita), prípadne rýchlo uteká do škáry (svinky rodu Armadillidium sa naopak zrolujú do tesnej guľôčky — to je konglobácia, ktorú Porcellio kvôli stavbe panciera nevie). Práve drsný hrboľatý povrch a najmä efektné vyšľachtené formy (Orange, Dalmatian, Lava, Koi) z nej robia vďačného chovanca na pozorovanie aj pre deti. Je to krehký drobec (~1,2–1,7 cm), nie maznavé zviera v zmysle stavovcov, preto sa s ňou narába veľmi opatrne, krátko a vždy nízko nad mäkkým povrchom (pri páde z výšky sa môže zraniť). Svinka nevylučuje žiadny dráždivý ani jedovatý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok), takže po manipulácii postačí bežná hygiena. Keďže ide o vlhkomilný druh dýchajúci cez vlhké pľúcka, manipulácia má byť len chvíľková — dlhšie držanie v teplej suchej dlani ju vysušuje a stresuje. Najkrajšie je kolóniu len pozorovať v teráriu, kde sa neúnavne prehrabáva v lístí.
Aktivita
Svinka drsná je nočný, pokojný, no šikovne pohyblivý živočích — cez deň je najčastejšie ukrytá pod kôrou, kameňmi, lístím alebo vo vlhkej časti substrátu a aktívna je najmä po zotmení a pri vyššej vlhkosti (napr. po orosení terária). Ako rovnakonôžka rodu Porcellio je „clinger“ — pri vyrušení sa nestáča do gule, ale sa pritisne k podkladu, znehybnie alebo svižne uteká do najbližšej škáry či úkrytu. Aktivita: prebehávanie po dne a dekoráciách, prehrabávanie sa v lístí a tlejúcom dreve, ohrýzanie potravy a pri kolónii neustále stretávanie sa jedincov. Pohybuje sa charakteristickou „vlnou“ siedmich párov kráčavých nôžok. Žiadny výbeh ani veľký priestor nepotrebuje — všetku energiu vyjadruje v rámci terária pri hrabaní, zháňaní potravy a rozmnožovaní. Pred zvliekaním, pri suchu alebo chlade sa zahrabe a na čas znehybnie — to je prirodzené správanie, nie choroba. Práve nenáročnosť, prispôsobivosť a spoľahlivé množenie robia svinku drsnú výbornou „čistiacou čatou“ do bioaktívnych terárií aj vďačným samostatným chovancom.
Reč
Rovnakonôžky nemajú hlasový aparát ani sluch v ľudskom zmysle — svinka drsná nedokáže vydávať ani napodobňovať žiadne zvuky.
Hlasový prejav a reč
Svinka drsná je úplne nemý živočích — neprodukuje a fyziologicky ani nedokáže produkovať žiadny zvuk počuteľný pre človeka. Ako suchozemský kôrovec (rovnakonôžka) nemá hlasivky, hlasový mechúr ani žiadny iný hlasový orgán a nemá ani sluch v zmysle vnímania zvukových vĺn vzduchom; orientuje sa najmä hmatom, čuchom a chemorecepciou cez tykadlá a citlivé nôžky a silno reaguje na vlhkosť a svetlo. Jediné zvuky, ktoré v jej teráriu vznikajú, sú mechanické: veľmi tiché šuchotanie pri pohybe nôžok po lístí, jemné prehrabávanie substrátu alebo cupkanie po kôre. Tieto zvuky sú prakticky nepočuteľné a nejde o vokalizáciu — celá kolónia je úplne nečujná. V byte je preto svinka drsná ideálny absolútne tichý spolubývajúci, vhodný aj do spálne a detskej izby, kde neruší ani v noci počas svojej najväčšej aktivity.
Dokáže hovoriť?
Svinka drsná nedokáže napodobniť ľudskú reč ani vydať žiadny hlasový prejav — chýba jej akýkoľvek hlasový orgán aj sluchový aparát. Komunikácia a orientácia prebieha cez chemorecepciu (tykadlá), hmat a podnety vlhkosti a svetla, nie zvukom.
Typické zvuky
Žiadna vokalizácia — svinka drsná nemá hlasový orgán ani sluch, je úplne nemá
Tiché šuchotanie pri pohybe nôžok po lístí a tlejúcom dreve — mechanický zvuk pohybu, nie zvukový prejav
Jemné prehrabávanie a presýpanie substrátu pri hrabaní — mechanický zvuk, prakticky nepočuteľný
Občasné cupkanie tela alebo nôžok po skle terária či kôre pri úteku do úkrytu — mechanický kontakt, nie komunikácia
Sezónny kalendár
Celoročná nočná až súmračná aktivita — cez deň ukrytá pod kôrou, kameňmi, lístím alebo vo vlhkej časti substrátu; po zotmení a pri vyššej vlhkosti vychádza za potravou. V teple izbového terária je činná po celý rok bez zimného pokoja; vo voľnej prírode na Slovensku cez zimu prečkáva schovaná v hrabanke a pod kôrou.
Rozmnožovanie celoročne pri stabilnom teple a dostatočnej vlhkosti; samica nosí vajíčka v brušnom vaku (marsupium) približne 40–50 dní a po vyliahnutí z neho vyliezajú drobné mláďatá (manca). Svinka drsná zvláda spravidla 1–3 znášky do roka a v teplom teráriu sa kolónia rozrastá rýchlo a spoľahlivo.
Vhodný pre teba?
SkúsenosťDomáci terarijný bezstavovec — stredne veľká DRSNÁ (hrboľatá) rovnakonôžka, ktorá sa NEstáča do gule (ako „clinger“ sa len prikrčí, znehybnie alebo uteká), pokojná, neškodná a veľmi nenáročná na chov, vhodná pre úplných začiatočníkov a (pod dozorom) pre deti. NEUHRYZNE, nebodne a nevylučuje dráždivý sekrét. Chová sa kolóniovo a spoľahlivo sa rozmnožuje — preto je obľúbenou bioaktívnou „čistiacou čatou“ aj samostatným chovancom. V chove existuje množstvo vyšľachtených foriem (Orange, Dalmatian, Lava, Koi, Piebald). Pôvodom z Európy, dnes kozmopolitne rozšírená a bežná aj v záhradách na Slovensku. Bez CITES obmedzení, v EÚ/SR voľne chovaná a dostupná.
PriestorMinimum ~20 × 15 × 15 cm pre malú štartovaciu kolóniu (10–20 ks) — postačí aj vetraný plastový box (6–10 litrov) alebo malé sklenené terárium; keďže svinka drsná sa spoľahlivo množí, väčší priestor sa časom zaplní silnou kolóniou. Najvhodnejšie je horizontálne usporiadanie (dôležitá je plocha dna, nie výška) s vetraným vekom (vyvŕtané dierky alebo sieťka) proti zaparenej, plesnivej atmosfére — svinka drsná má rada dobré vetranie a znáša aj suchšie prostredie. Substrát: vrstva 5–8 cm vlhkej zmesi kokosového vlákna, listového humusu a tlejúceho tvrdého dreva s prídavkom vápnika. Kľúčový je vlhkostný gradient: jedna časť terária (asi tretina, najviac polovica) sa udržiava vlhká (orosený mach, lístie, úkryt), zvyšok o niečo suchší — svinka si sama vyberá, kde sa zdrží, a tento gradient predchádza plesniam aj vysušeniu. Teplota 20–25 °C (bežná izbová teplota stačí; v teple sa rozmnožuje rýchlejšie; UV ani vyhrievanie zvyčajne netreba, mierny nočný pokles teploty jej prospieva). Nesmie chýbať sépiová kosť, hrubá vrstva tlejúceho lístia, kúsky korkovej kôry/dreva na úkryt a ohrýzanie a horstvo machu na udržanie vlhka. Keďže svinka NEstáča do gule a ako „clinger“ sa skrýva do škár, oceňuje dostatok úkrytov (kôra, listový opad).
Deti v domácnostiSvinka drsná je výborný a bezpečný „prvý chovanec“ pre deti (orientačne od 4–5 rokov pod dozorom) — je tichá, nehryzie, nemá žihadlo, nie je jedovatá a nevylučuje žiadny dráždivý sekrét. Deti fascinuje jej drsný hrboľatý pancier, efektné vyšľachtené formy (oranžová, dalmatín, lava, koi) a „vlna“ drobných nôžok, ktorá pri liezaní po dlani jemne šteklí. Na rozdiel od svinky obyčajnej sa však NEstáča do dokonalej guľôčky — pri vyrušení sa len pritlačí, znehybnie alebo rýchlo uteká (je „clinger“), čo je tiež zaujímavé pozorovať a porovnať. Je to vďačná živá lekcia prírody: dieťa môže pozorovať rozkladačov pri práci, zvliekanie panciera a odchov mláďat v brušnom vaku (marsupiu). Pravidlá pre deti: (1) svinku brať jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom (je krehká a pri páde z výšky sa môže zraniť alebo ujsť); (2) nestláčať ju ani nešúchať — pri strese sa chce schovať; (3) nenechávať ju dlho v teplej suchej dlani (vysušuje sa); (4) po kontakte si umyť ruky (bežná hygiena ako pri každom zvierati). Keďže sa chová v lacnom boxe a v kolónii a spoľahlivo sa množí, je to ideálny spôsob, ako deti naučiť zodpovednosti, jemnosti a rešpektu k živým tvorom.
HlučnosťAbsolútne tichý živočích — ideálny do spálne, detskej izby aj kancelárie; nehlučí ani v noci počas svojej najväčšej aktivity, celá kolónia v teráriu je nečujná.
Verdikt odborníkaSvinka drsná (Porcellio scaber, anglicky common rough woodlouse) je stredne veľká suchozemská rovnakonôžka (Isopoda) z čeľade Porcellionidae — a hoci sa na prvý pohľad podobá na chrobáka, je to v skutočnosti suchozemský kôrovec, teda vzdialený príbuzný rakov a kreviet, nie hmyz. Patrí medzi vôbec najbežnejšie mokrice a nájdeme ju aj v záhradách a kompostoch na Slovensku pod kameňmi, kôrou a doskami. Od populárnej svinky obyčajnej (Armadillidium vulgare) sa líši v dvoch dôležitých bodoch. Po prvé, má nápadne drsné, hrboľaté (zrnité) telo (na rozdiel od hladkej príbuznej Porcellio laevis), čo jej dalo slovenský prívlastok „drsná“. Po druhé — a to je kľúčové — sa ako rovnakonôžka rodu PorcellioNEdokáže stočiť do dokonalej tesnej gule: kým svinka obyčajná sa pri ohrození zroluje do guľôčky (konglobácia), svinka drsná je tzv. „clinger“ — pritlačí sa k podkladu, na chvíľu znehybnie (tonická imobilita) alebo rýchlo uteká do škáry. Dorastá približne 1,2–1,7 cm a dožíva sa okolo 2 rokov, pričom pohlavne dospieva už približne za 3 mesiace. V chove je preslávená obrovskou paletou farebných foriem — hoci divá forma je nenápadne sivá až sivomodrá, chovatelia vyšľachtili množstvo nádherných morfov: Orange („Spanish Orange“), Dalmatian (biely podklad s čiernymi bodkami), Lava (sýto červené škvrny, prvá overená kodominantná morfa medzi rovnakonôžkami), Koi, Orange Koi a recesívny Piebald. Pôvodom je z Európy, no ako veľmi prispôsobivý druh sa ľudskou činnosťou rozšírila prakticky po celom svete (kozmopolitne, dokonca aj na odľahlý subantarktický ostrov Marion). Chov je mimoriadne jednoduchý a lacný a hodí sa aj pre úplných začiatočníkov a deti: postačí vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm pre štartovaciu kolóniu 10–20 jedincov, vrstva vlhkého substrátu (kokos + listový humus + tlejúce drevo) s prídavkom vápnika a hrubá vrstva tlejúceho lístia a kôry na hrabanie, žranie a úkryt (keďže sa svinka nestáča do gule a skrýva sa do škár, úkryty sú pre ňu obzvlášť dôležité). Kľúčový je vlhkostný gradient — jedna časť boxu vlhká, zvyšok suchší — pretože svinka dýcha cez vlhké pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach a potrebuje vlhko aj vzduch; svinka drsná je pritom pomerne tolerantná k širokému rozpätiu vlhkosti aj teploty (preto je ideálna pre začiatočníkov), teplota 20–25 °C izbová stačí a UV netreba. Je to detritivor (rozkladač) — základom stravy je tlejúce lístie a drevo, doplnené mäkkou zeleninou a štipkou bielkoviny (rybie vločky, gammarus), pričom nevyhnutná je trvalo dostupná sépiová kosť ako zdroj vápnika na spevnenie panciera po každom zvliekaní (zvlieka sa po polovičkách tela). Z hľadiska správania ide o pokojného a úplne nemého nočného živočícha, ktorý sa chová kolóniovo a pri dobrých podmienkach sa spoľahlivo sám rozmnožuje — samica nosí približne 25–90 vajíčok v brušnom vaku (marsupiu) asi 40–50 dní, z ktorého vyliezajú drobné mláďatá (manca) so spočiatku len šiestimi pármi nôžok. Dobrá správa pre rodiny: svinka drsná NEUHRYZNE, nebodne, nie je jedovatá a nevylučuje žiadny dráždivý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok), takže sa bez obáv nechá vziať na dlaň a je bezpečná aj pre deti pod dozorom — treba len pamätať, že je krehká (ľahko ujde, lebo sa nestáča do gule), a manipulovať s ňou jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom. Druh nie je CITES-chránený a v EÚ/SR sa bežne chová a predáva. Pri rešpektovaní pár jednoduchých zásad je svinka drsná vďačný, fascinujúci, bezpečný a takmer bezúdržbový terarijný spoločník — jedna z najlepších „štartovacích“ rovnakonôžok vôbec, navyše s pestrou ponukou efektných farebných foriem. IUCN: nehodnotená (NE), bez CITES obmedzení.
Prostredie a požiadavky
Prírodný biotop
Európa (pôvodný areál), dnes kozmopolitne zavlečená — vlhké tienisté miesta pod kameňmi, kôrou, drevom a v lístí, často v záhradách, kompostoch a v okolí ľudských sídel
Pôvodným domovom Porcellio scaber je Európa, odkiaľ sa ľudskou činnosťou ako zavlečený druh rozšírila prakticky po celom svete (Severná aj Južná Amerika, Južná Afrika, a dokonca aj odľahlý subantarktický ostrov Marion) a je kozmopolitne rozšírená; patrí medzi najbežnejšie mokrice aj na Slovensku. Žije v tienistých vlhkých úkrytoch — pod kameňmi, doskami, kôrou, trouchnivejúcim drevom a v hrabanke, často v antropogénnych biotopoch (záhrady, komposty, okolie ľudských obydlí). Cez deň sa skrýva pred svetlom a vyschnutím, v noci vychádza za potravou; keďže sa NEstáča do gule, pri vyrušení sa ako „clinger“ spolieha na pritlačenie, znehybnenie alebo rýchly únik do škáry. Ako detritivor rozkladá odumreté lístie a drevo a vracia živiny do pôdy — patrí k dôležitým „upratovačom“ ekosystému.
Terárium / box (zajatie)
Vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm (6–10 l) pre kolóniu 10–20 ks; horizontálne usporiadanie; vetrané veko; teplota 20–25 °C
Pre štartovaciu kolóniu (10–20 ks) postačí vetraný plastový box (6–10 l) alebo malé sklenené terárium od ~20 × 15 × 15 cm — keďže svinka drsná sa spoľahlivo množí, väčší priestor sa časom zaplní silnou kolóniou. Dôležitejšia je plocha dna než výška a dobré vetranie (dierky alebo sieťka vo veku) proti zaparenej, plesnivej atmosfére — svinka drsná má rada vzduch a znáša aj suchšie prostredie. Teplota 20–25 °C (bežná izbová teplota stačí; v teple sa kolónia rozrastá rýchlejšie); UV ani vyhrievanie zvyčajne netreba, mierny nočný pokles teploty kolónii prospieva. Doplniť sépiovú kosť, vrstvu tlejúceho lístia, kúsky korkovej kôry/dreva na úkryt a ohrýzanie a horstvo machu na udržanie vlhka. Keďže sa svinka NEstáča do gule a ako „clinger“ sa skrýva do škár, oceňuje dostatok úkrytov.
Substrát a vlhkostný gradient (kritické)
Vrstva 5–8 cm vlhkej zmesi kokosového vlákna, listového humusu a tlejúceho tvrdého dreva s vápnikom; jedna časť vlhká, zvyšok suchší
Substrát je pre svinku zásadný a je zároveň súčasťou jej stravy. Najlepšia je vrstva 5–8 cm vlhkej zmesi kokosového vlákna, listového humusu (lesnej hrabanky) a rozdrveného tlejúceho tvrdého dreva s prídavkom drveného vápnika, doplnená machom. Kľúčový je vlhkostný gradient: jedna časť boxu (tretina, najviac polovica) sa udržiava vlhká, zvyšok o niečo suchší — svinka si sama vyberá, kde sa zdrží, čo predchádza plesniam aj vysušeniu. Substrát treba udržiavať vlhký, no nie premočený na celej ploche; pri zápachu hniloby či premnožení roztočov substrát sčasti vymeniť. Lístie a drevo musia byť zo zaručene nepostrekovaných tvrdých drevín (dub, buk, javor, magnólia) — nikdy nie ihličnany ani aromatické drevo.
Vlhkosť, teplota a dýchanie
Vlhká časť + suchšia časť (gradient), pravidelné orosenie + vetranie; teplota 20–25 °C
Svinka drsná dýcha cez pseudotracheálne pľúcka („biele telieska“) v zadných nôžkach, ktoré fungujú podobne ako žiabre a musia zostať vlhké — preto potrebuje vlhko, no zároveň vzduch a vetranie. Optimálne je orosovať len jednu časť terária a udržiavať vlhkostný gradient; trvalo presýtený, nevetraný box plesnivie a kolónia sa môže udusiť. Teplota 20–25 °C (izbová teplota stačí); v teple a vlhku sa svinka drsná rozmnožuje rýchlejšie. Pri suchu, chlade alebo pred zvliekaním sa zahrabe a znehybní — po obnovení vlhka a tepla opäť ožíva. Porcellio scaber je pomerne tolerantná k širokému rozpätiu vlhkosti aj teploty (preto je ideálna pre začiatočníkov), no aj tak je vyvážený gradient s vetraním zásadný.
Vápnik, bielkovina a výzdoba
Trvalo sépiová kosť + drvený vápnik v substráte; pravidelná štipka bielkoviny; tlejúce lístie, korková kôra, drevo a mach na úkryt a ohrýzanie
V teráriu nesmie chýbať sépiová kosť ako trvalý zdroj vápnika — svinka ho potrebuje na spevnenie panciera po každom zvliekaní; vhodná je aj drvená vaječná škrupina, drvené ustricové ulity či čistý uhličitan vápenatý priamo v substráte. Svinka drsná veľmi rada prijíma aj štipku bielkoviny — rybie vločky, granule pre kôrovce, sušený gammarus alebo mrazom sušené krevety — čo podporuje rast a plodnosť. Výzdoba: hrubá vrstva tlejúceho lístia, kúsky korkovej kôry, trouchnivejúce tvrdé drevo a mach poskytujú úkryt, potravu aj vlhké mikroprostredie a sú nutné pre prirodzené správanie a rozmnožovanie — keďže sa svinka NEstáča do gule a skrýva sa do škár, úkryty sú pre ňu obzvlášť dôležité. Vyhnúť sa ostrým predmetom a materiálom ošetreným chemikáliami; nepoužívať aromatické (ihličnaté, cédrové) drevo, ktoré obsahuje pre rovnakonôžky škodlivé silice.
Areál výskytu
Prirodzený areál
Pôvodom z Európy; ľudskou činnosťou dnes kozmopolitne rozšírená prakticky po celom svete
Rozvrh kŕmenia
Čas
Krmivo
Množstvo
Frekvencia
Trvalo v teráriu
Tlejúce lístie tvrdých drevín a trouchnivejúce drevo (základ)
Štipka bielkoviny (rybie vločky, granule pre kôrovce, gammarus, sušené krevety)
malá štipka
1–2× týždenne (viac pri raste mláďat)
Trvalo v teráriu
Sépiová kosť / drvený vápnik (na pancier)
1 kus stále k dispozícii
nepretržite
Údržba
Odstránenie zvyškov zeleniny, ovocia a bielkoviny
—
do 24–48 h po kŕmení (proti plesni a roztočom)
Rozmnožovací cyklus
Rozmnožovanie a párenie
Celoročne pri teple a dostatočnej vlhkosti; pohlavná dospelosť približne za 3 mesiace
Svinka drsná má oddelené pohlavia a rozmnožuje sa pohlavne; v stabilnej teplej a vlhkej kolónii sa pári celoročne. Pohlavnú dospelosť dosahuje približne za 3 mesiace a samice produkujú znášky pravidelne, takže kolónia sa rozrastá spoľahlivo a sama. Samice bývajú o niečo väčšie a pri rozmnožovaní vytvárajú na spodnej strane tela brušný vak (marsupium) naplnený tekutinou, v ktorom nosia vajíčka a poskytujú im tak rodičovskú starostlivosť. Druh je známy aj veľkou farebnou premenlivosťou, ktorú chovatelia využívajú na šľachtenie atraktívnych foriem (Orange, Dalmatian, Lava, Koi, Orange Koi, Piebald). Práve nenáročnosť a spoľahlivá plodnosť robia svinku drsnú obľúbeným druhom na začiatok aj výkonnou bioaktívnou „čistiacou čatou“.
Znáška a brušný vak (marsupium)
Spravidla ~25–90 vajíčok v brušnom vaku samice; nosenie ~40–50 dní
Na rozdiel od hmyzu samica nekladie vajíčka do substrátu, ale nosí ich v brušnom vaku (marsupiu) na spodnej strane tela, kde sú vajíčka chránené a vyvíjajú sa v tekutom prostredí. Samica Porcellio scaber nosí spravidla približne 25–90 oplodnených vajíčok a vajíčka v marsupiu dozrievajú asi 40–50 dní. Samice môžu mať 1 až 3 znášky do roka (často s niekoľkými desiatkami mláďat na znášku) — to spolu s rýchlym rastom mláďat vysvetľuje, prečo kolónia rastie tak spoľahlivo. Samica s vakom potrebuje pokoj, vlhko a dostatok vápnika a potravy — preto je stabilný bioaktívny box s lístím, sépiovou kosťou a štipkou bielkoviny podmienkou úspešného odchovu. Počas nosenia vajíčok je vhodné kolóniu zbytočne nerušiť.
Vyliahnutie mláďat (manca)
Mláďatá vyliezajú z vaku po ~40–50 dňoch vývoja
Po približne 40–50 dňoch vývoja v brušnom vaku z neho vyliezajú drobné, mäkké a takmer biele mláďatá nazývané „manca“. Sú to miniatúrne kópie dospelcov — svinka nemá larválne štádium ani premenu, mláďatá len rastú a postupne tmavnú a vyfarbuje sa im sfarbenie príslušnej formy. Zaujímavosťou je, že čerstvo vyliahnuté mancy majú spočiatku iba šesť párov nôžok a siedmy (posledný) pár im dorastie až po prvom zvliekaní mimo vaku — až potom sa považujú za plnohodnotné juvenilné jedince. Mláďatá sa hneď začínajú živiť jemným detritom a sú veľmi drobné, preto sa v lístí spočiatku takmer nevidia.
Odchov mláďat
Pomerne rýchly rast cez zvliekanie; dospelosť približne za 3 mesiace
Mláďatá sú od začiatku samostatné a živia sa tlejúcim lístím, trouchnivejúcim drevom a jemným detritom, neskôr aj mäkkou zeleninou a štipkou bielkovín. Pre zdravý a rýchly rast je kľúčový dostatok vápnika (sépiová kosť, drvená vaječná škrupina), bielkovinový doplnok, stabilná vlhkosť s gradientom a hrubá vrstva lístia. Rastú pravidelným zvliekaním (po polovičkách tela) a pohlavnú dospelosť dosahujú približne za 3 mesiace. V dobre vedenej kolónii sa generácie prekrývajú a populácia sa udržiava a rozrastá sama bez nutnosti dokupovať jedince; prebytky sa dajú využiť ako živé krmivo.
Pohlavný dimorfizmus a formy
Rozlíšiteľné podľa veľkosti, stavby brušných nôžok a brušného vaku samíc
Pohlavie svinky sa určuje o niečo ťažšie než u väčších bezstavovcov: samice bývajú celkovo väčšie a klenutejšie a v období rozmnožovania majú na spodnej strane tela brušný vak (marsupium); samce sú často štíhlejšie a majú špecificky upravený prvý a druhý pár brušných nôžok (pleopódov). Telo je drsné, hrboľaté a zrnité (na rozdiel od hladkej mokrice Porcellio laevis), čo druhu dalo slovenský prívlastok „drsná“. Divá forma je sivá až sivomodrá, no druh je preslávený obrovskou farebnou premenlivosťou — v chove existuje množstvo vyšľachtených foriem: Orange / „Spanish Orange“ (oranžová), Dalmatian (biely podklad s čiernymi bodkami), Lava (sýto červené škvrny, prvá overená kodominantná morfa medzi rovnakonôžkami), Koi a Orange Koi (akvarelové biele, sivé a oranžové fľaky) a recesívny Piebald. Pri presnom určovaní pohlavia je nutné jedinca opatrne prezrieť zospodu.
Ochočenie a kontakt
1Trvanie: Aklimatizácia na nový box niekoľko dní; kolónia sa rozbieha spoľahlivo (rádovo týždne až pár mesiacov), jedinec žije ~2 roky a pohlavne dospieva približne za 3 mesiace
Svinka drsná patrí medzi vôbec najnenáročnejšie terarijné zvieratá — netreba ju „ochočovať“ ani nijako cvičiť a chová sa kolóniovo v lacnom vetranom boxe. Je to jeden z najprispôsobivejších druhov rovnakonôžok (znáša široké rozpätie teploty aj vlhkosti) a často vôbec prvý druh, s ktorým chovatelia rovnakonôžok začínajú. Hlavné pravidlá: (1) udržiavať vlhkostný gradient — časť terária vlhkú (orosené lístie, mach, úkryt), zvyšok o niečo suchší; (2) poskytnúť vrstvu vlhkého substrátu (kokos + listový humus + tlejúce drevo) a hrubú vrstvu tlejúceho lístia na hrabanie a žranie; (3) trvalo poskytovať sépiovú kosť (vápnik na pancier) a pravidelne štipku bielkoviny; (4) teplota 20–25 °C; (5) vetrané veko proti zapareniu a plesni. Svinka NEUHRYZNE, nebodne a nevylučuje dráždivý sekrét, takže sa dá bez obáv vziať na dlaň — manipulácia má byť len krátka a jemná, lebo ide o krehký, vlhkomilný drobec, ktorý sa NEstáča do gule a pri strese sa radšej skrýva alebo uteká. Pri správnej starostlivosti je extrémne odolná, sama sa rozmnožuje a prebytočné jedince sa dajú využiť ako živé krmivo; jedinec sa dožíva približne 2 roky.
1
Priprav vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm (6–10 l) s vekom s dierkami/sieťkou proti zapareniu — svinka drsná má rada dobré vetranie
2
Nasyp vrstvu (5–8 cm) vlhkej zmesi kokosového vlákna, listového humusu a tlejúceho tvrdého dreva s prídavkom drveného vápnika
3
Pridaj hrubú vrstvu tlejúceho lístia tvrdých drevín (dub, buk, magnólia) a kúsky korkovej kôry/dreva — potrava aj úkryt; všetko z NEPOSTREKOVANÉHO zdroja
4
Vytvor vlhkostný gradient: jednu časť (tretina až polovica) udržuj vlhkú orosením a machom, zvyšok ponechaj o niečo suchší
5
Udržuj teplotu 20–25 °C (bežná izbová stačí); v teple sa množí rýchlejšie, UV ani vyhrievanie zvyčajne netreba
6
Vlož trvalo sépiovú kosť (vápnik na pancier) a pravidelne pridávaj štipku bielkoviny (rybie vločky, granule pre kôrovce, gammarus, sušené krevety)
7
Nasaď štartovaciu kolóniu 10–20 ks a kŕm tlejúcim lístím, mäkkou zeleninou a občas bielkovinou; zvyšky odstráň do 24–48 h
8
Pri manipulácii ber svinku jemne a nakrátko, nízko nad mäkkým povrchom; počítaj s tým, že sa NEstáča do gule a ako „clinger“ rýchlo uteká do škáry, a po kontakte si umy ruky
Cena a kde kúpiť
5–15 € / štartovacia kolónia (10–20 ks)
Svinka drsná patrí k najlacnejším a najdostupnejším terarijným bezstavovcom — štartovacia kolónia bežnej („wild type“) sivej formy stojí orientačne 5–15 € za 10–20 jedincov, pričom vďaka spoľahlivému množeniu si chovateľ kolóniu ďalej rozmnoží sám a má z nej aj prebytky na živé krmivo. Drahšie bývajú len vyšľachtené farebné morfy — najmä oranžová („Orange“ / „Spanish Orange“), Dalmatian (biely podklad s čiernymi bodkami), Lava (sýto červené škvrny), Koi a Orange Koi či Piebald, kde sa cena za niekoľko kusov môže vyšplhať vyššie podľa vzácnosti a stability línie. Náklady na chov sú minimálne (vetraný box, kokosový substrát s listovým humusom, sépiová kosť, lístie, zvyšky zeleniny a štipka bielkoviny). Druh nie je CITES-chránený a v EÚ/SR sa bežne chová a predáva v teraristike a medzi chovateľmi „isopodov“.
Teraristické a zverimexové predajne — bežná ponuka „čistiacej čaty“ (isopods) vrátane farebných foriem Orange / Dalmatian / Lava / Koi
Teraristické burzy a chovateľské skupiny — výmena a predaj kolónií a vyšľachtených foriem Porcellio scaber
Na čo si dať pozor
Kupuj celú malú kolóniu (10–20 ks) naraz — svinky sa chovajú a rozmnožujú skupinovo a samotný jedinec sa stratí; malá kolónia časom vyrastie do silnej. Vyberaj aktívne jedince s neporušeným, tvrdým pancierom, čulou reakciou na dotyk (pritlačenie alebo rýchly únik, NIE stočenie do gule — to je u tohto druhu normálne, svinka drsná je „clinger“) a úplnými nôžkami a tykadlami. Vyhni sa kolóniám s viditeľnými roztočmi (drobné svetlé pohyblivé bodky), s množstvom uhynutých či vyschnutých jedincov, s matným alebo poškodeným pancierom a s plesnivým, zapáchajúcim substrátom v prepravnej nádobe. Ak ti ide o konkrétnu farebnú formu (Orange, Dalmatian, Lava, Koi, Piebald), over si u predajcu, že je línia stabilná a zdravá, a počítaj s tým, že niektoré morfy (napr. recesívny Piebald či Koi) sa dedia zložitejšie. Po prevoze kolóniu vysyp na vlhký substrát s lístím, nechaj ju niekoľko dní v pokoji zabývať a až potom začni s pravidelným kŕmením a občasnou manipuláciou.
Porovnanie s podobnými druhmi
Svinka drsná (Porcellio scaber)
Svinka hladká (Porcellio laevis)
Svinka obyčajná (Armadillidium vulgare)
Svinka klaun (Cubaris sp. „Rubber Ducky“)
Dĺžka
~1,2–1,7 cm
~1,5–2 cm
~1,8 cm
~1,2–1,8 cm
Váha
—
—
—
—
Dožitie
~2 r
~1,5–3 r
~2–3 r
~2–4 r
Hlučnosť
1/5
1/5
1/5
2/5
Stav IUCN
bez CITES; bežná, chovaná
bez CITES; bežná, chovaná
bez CITES; bežná, chovaná
bez CITES; okrasná, chovaná
Povaha
Aktuálny druh — stredne veľká rovnakonôžka s DRSNÝM hrboľatým telom, ktorá sa NEstáča do gule (ako „clinger“ sa prikrčí, znehybnie alebo uteká); veľmi prispôsobivá (znáša široké rozpätie vlhkosti aj teploty), spoľahlivo sa množí; množstvo vyšľachtených foriem (Orange, Dalmatian, Lava, Koi, Piebald); výborná bioaktívna „čistiaca čata“; neuhryzne, neškodná
Najbližší príbuzný v rovnakom rode — KONTRAST: má HLADKÉ lesklé telo (nie drsné), takisto sa NEstáča do gule, no rastie a množí sa ešte rýchlejšie a má vyššiu potrebu bielkovín; obľúbená strakatá forma „dairy cow“; rovnaké jednoduché nároky
Najbežnejšia sivá svinka — KONTRAST: stáča sa do DOKONALEJ tesnej guľôčky (konglobácia, čeľaď Armadillidiidae), čo svinka drsná nevie; má hladší pancier a je pomalšia; rovnaké jednoduché nároky; rozšírená celosvetovo a bežná aj vo voľnej prírode na Slovensku
Vyhľadávaná okrasná svinka — KONTRAST: patrí do čeľade Armadillidiidae, takže sa TIEŽ stáča do gule (na rozdiel od svinky drsnej); je náročnejšia (vyžaduje stabilnú vlhkosť a vápnik, množí sa pomalšie) a drahšia; svinka drsná je oproti nej lacná, prispôsobivá a rýchlo sa množiaca
Areál
Európa; dnes kozmopolitne rozšírená
Európa/Stredozemie; zavlečená celosvetovo
Stredomorie/Európa; zavlečená celosvetovo
JV Ázia (vápencové jaskyne) — v chove celosvetovo
Choroby a prevencia
Vysušenie (dehydratácia)
stredná
Príznaky: Stiahnuté, matné a vyschnuté telo, znížená aktivita, hromadné úhyny v suchej časti boxu
Svinka dýcha cez vlhké pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach a pri úplnom vysušení sa udusí a vysuší. Hoci svinka drsná znáša suchšie prostredie než mnohé iné rovnakonôžky, vlhký kút mať musí. Príčinou býva celkovo priveľmi suché terárium alebo chýbajúci vlhký kút. Obnoviť vlhkostný gradient — jednu časť pravidelne orosovať, pridať vlhký mach, lístie a úkryt; udržiavať teplotu 20–25 °C.
Problémy pri zvliekaní (nedostatok vápnika)
stredná
Príznaky: Pancier po zvliekaní zostáva dlho mäkký, neúplné alebo zaseknuté zvliekanie, deformované jedince, spomalený rast
Svinka sa zvlieka po polovičkách (najprv zadná, potom predná časť tela) a nový pancier musí stuhnúť. VŽDY mať v teráriu trvalo sépiovú kosť alebo drvenú vaječnú škrupinu a udržiavať vlhkosť — dobrý zdroj vápnika zabezpečuje ľahšie zvliekanie a rýchly rast. Zvliekajúce sa jedince nerušiť — sú veľmi zraniteľné.
Premnoženie roztočov a hlíst v substráte
stredná
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na sklách, substráte aj na svinkách, zníženie aktivity a plodnosti kolónie, hnitie potravy
Malé množstvo pôdnych roztočov je v bioaktívnom substráte bežné a neškodné, premnoženie však kolóniu oslabuje — hrozí najmä pri prebytku bielkovinového či zeleninového krmiva. Odstraňovať zvyšky potravy do 24–48 h, zlepšiť vetranie, nepresýtiť celý box vlhkom a nasadiť chvostoskoky (springtails) ako prirodzených konkurentov; pri silnom zamorení vymeniť časť substrátu.
Plesne a zaparenie z presýteného/nevetraného boxu
stredná
Príznaky: Plesnivý povlak na substráte, dreve a zvyškoch potravy, zápach hniloby, znížená aktivita a úhyny v zaparenej časti
Celoplošne mokrý a nevetraný box plesnivie a kolónia sa môže udusiť. Zabezpečiť VETRANÉ veko a vlhkostný gradient (časť vlhká, časť suchšia), odstraňovať zvyšky zeleniny, ovocia a bielkoviny do 24–48 h a zaplesnené miesta vymeniť. Svinka drsná má rada vzduch a znáša aj suchšie prostredie — radšej menej vlhka a viac vetrania než zaparené bahno.
Poranenie pádom alebo pri manipulácii
stredná
Príznaky: Prasknutý alebo preliačený pancier, poškodené nôžky či tykadlá po páde z dlane alebo pri stlačení
Svinka je drobná (~1,2–1,7 cm) a krehká — keďže sa NEstáča do gule, pri vyrušení sa snaží uniknúť do škáry a ľahko spadne. Manipulovať VŽDY jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom, nikdy ju nestláčať. Pri dostatku vápnika a vlhkosti sa drobné poškodenie panciera pri ďalšom zvliekaní spevní; ťažšie poranený jedinec však často uhynie — preto radšej len pozorovať.
PrevenciaSvinka drsná je mimoriadne odolný a nenáročný živočích, jej zdravie však stojí a padá na troch veciach: vlhkosti, vápniku a vzdušnom (vetranom) substráte. (1) Vlhkosť — svinka dýcha cez vlhké pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach, preto potrebuje vlhkostný gradient: jednu časť boxu trvalo orosenú (mach, lístie, úkryt), zvyšok o niečo suchší; hoci svinka drsná znáša aj suchšie prostredie lepšie než iné rovnakonôžky, pri celkovom vysušení prestane žrať a hynie, naopak celoplošne mokrý nevetraný box plesnivie a dusí kolóniu. (2) Vápnik — trvalo dostupná sépiová kosť (alebo drvená vaječná škrupina či ustricové ulity) je nevyhnutná, aby po každom zvliekaní pancier správne stuhol; dobrý prísun vápnika zabezpečuje ľahšie zvliekanie, rýchly rast aj úspešné rozmnožovanie a zvliekajúce sa jedince netreba rušiť. (3) Teplota 20–25 °C a hrubá vrstva tlejúceho lístia a dreva ako potrava aj úkryt; svinka drsná ocení aj pravidelnú štipku bielkoviny. Manipulácia: vždy jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom — svinka je krehká, ako „clinger“ rýchlo uteká (NEstáča sa do gule, ľahko ujde) a v teplej suchej dlani sa rýchlo vysušuje. Dobrá správa: svinka drsná NEUHRYZNE, nebodne a nevylučuje žiadny dráždivý ani jedovatý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok), takže chov je úplne bezpečný aj pre rodiny s deťmi a po kontakte stačí bežná hygiena. Pri dodržaní týchto zásad sa kolónia rozmnožuje sama a prakticky sa o ňu netreba báť.
Zaujímavosti
1
Nie je hmyz, ale suchozemský KÔROVEC — svinka drsná patrí medzi rovnakonôžky (Isopoda), je teda príbuznejšia rakom a krevetám než chrobákom; je to jeden z mála kôrovcov, ktoré celý život žijú na suchu.
2
Má drsné, hrboľaté telo — na rozdiel od hladkej, lesklej mokrice Porcellio laevis má P. scaber nápadne drsný, zrnitý (hrboľatý) pancier, čo jej dalo slovenský názov „svinka drsná“ aj anglické „rough woodlouse“.
3
NEstáča sa do gule — je „clinger“ — na rozdiel od svinky obyčajnej (Armadillidium vulgare), ktorá sa zroluje do tesnej guľôčky (konglobácia), to svinka drsná (rod Porcellio) nedokáže kvôli stavbe panciera; pri ohrození sa preto pritlačí k podkladu, znehybnie (tonická imobilita) alebo rýchlo uteká do škáry.
4
Množstvo nádherných vyšľachtených foriem — hoci divá forma je nenápadne sivá, v hobby chove patrí svinka drsná k najbohatším druhom na farebné morfy: Orange („Spanish Orange“), Dalmatian, Lava (prvá overená kodominantná morfa), Koi, Orange Koi a Piebald — preto je veľmi obľúbená ako okrasná rovnakonôžka.
5
Výborná bioaktívna „čistiaca čata“ — vďaka nenáročnosti a ochote rozkladať lístie, drevo, trus aj zvliekané kožky je jedným z najpopulárnejších druhov do bioaktívnych terárií (clean-up crew) a často vôbec prvou rovnakonôžkou, s ktorou chovatelia začínajú.
6
Detritivor — rozkladač lístia a dreva — živí sa najmä tlejúcim lístím a trouchnivejúcim drevom, ochotne prijíma aj mäkkú zeleninu a štipku bielkoviny (rybie vločky, gammarus), ktorá podporuje rast a plodnosť.
7
Dýcha cez „pľúcka“ v zadných nôžkach — namiesto klasických žiabier má pseudotracheálne pľúcka (biele telieska) v brušných nôžkach, ktoré musia zostať vlhké — preto svinka potrebuje vlhko, hoci znáša aj suchšie prostredie lepšie než iné rovnakonôžky.
8
Mláďatá nosí v brušnom vaku (marsupiu) — samica nekladie vajíčka do zeme, ale nosí ~25–90 vajíčok v tekutinou naplnenom vaku na bruchu (~40–50 dní); vyliahnuté mancy majú spočiatku len šesť párov nôžok a siedmy im dorastie až po prvom zvliekaní.
9
Pôvodom z Európy, dnes kozmopolitne rozšírená — ako zavlečený druh sa ľudskou činnosťou rozšírila prakticky po celom svete (vrátane odľahlého subantarktického ostrova Marion) a je bežná aj v záhradách a kompostoch na Slovensku.
10
Absolútne nemá, neškodná a nenáročná — nevydáva žiadne zvuky, neuhryzne, nebodne ani nevylučuje dráždivý sekrét, chová sa kolóniovo za pár eur a spoľahlivo sa rozmnožuje; ideálny tichý prvý maznáčik pre deti a začiatočníkov, dožíva sa približne 2 roky.
Taxonomická klasifikácia
speciesSvinka drsná (Porcellio scaber)
RíšaAnimalia
KmeňArthropoda (článkonožce)
PodkmeňCrustacea (kôrovce)
TriedaMalacostraca
RadIsopoda (rovnakonôžky)
PodradOniscidea (suchozemské rovnakonôžky)
ČeľaďPorcellionidae
RodPorcellio
DruhPorcellio scaber (Latreille, 1804)
Často kladené otázky
Hlavné rozdiely sú dva. (1) Stáčanie do gule: svinka obyčajná (Armadillidium vulgare) sa pri ohrození zroluje do dokonalej tesnej guľôčky (konglobácia), kým svinka drsná (Porcellio scaber) sa NEdokáže stočiť — ako tzv. „clinger“ sa len pritlačí k podkladu, znehybnie alebo rýchlo uteká do škáry. Súvisí to so stavbou panciera: stočiť sa do gule vedia len svinky čeľade Armadillidiidae (rody Armadillidium a Cubaris). (2) Povrch tela: P. scaber má drsný, hrboľatý (zrnitý) pancier. Obe sú neškodné detritivory s podobnými, jednoduchými nárokmi (vlhký substrát s gradientom, tlejúce lístie, sépiová kosť), no svinka drsná znáša širšie rozpätie vlhkosti a teploty a je preslávená množstvom farebných foriem (Orange, Dalmatian, Lava, Koi).
Nie je hmyz a nie je nebezpečná. Svinka je suchozemský kôrovec — rovnakonôžka (príbuzná rakom a krevetám), nie chrobák. Pre človeka je úplne neškodná: NEUHRYZNE, nebodne, nemá žihadlo a nevylučuje žiadny dráždivý ani jedovatý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok). Pri vyrušení sa len pritlačí k podkladu, znehybnie alebo rýchlo uteká do úkrytu (na rozdiel od svinky obyčajnej sa NEstáča do gule). Bez problémov sa nechá vziať na dlaň a je vhodná aj pre deti pod dozorom; po kontakte stačí bežná hygiena (umyť ruky). Jediné, na čo si dať pozor, je jej krehkosť a rýchlosť — je drobná (~1,2–1,7 cm), treba s ňou narábať jemne a počítať s tým, že ľahko ujde.
Postačí vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm (6–10 l) pre štartovaciu kolóniu 10–20 jedincov, s vetraným vekom (dierky/sieťka) proti zapareniu — svinka drsná má rada vzduch a znáša aj suchšie prostredie. Najdôležitejší je vlhký substrát s gradientom: vrstva 5–8 cm zmesi kokosového vlákna, listového humusu a tlejúceho tvrdého dreva s prídavkom vápnika, pričom jedna časť boxu sa udržiava vlhká (mach, orosené lístie, úkryt) a zvyšok o niečo suchší. Pridaj hrubú vrstvu tlejúceho lístia a kúsky korkovej kôry/dreva (potrava aj úkryt — svinka drsná sa NEstáča do gule a skrýva sa do škár, preto sú úkryty dôležité) a sépiovú kosť. Dbaj na vetranie proti plesni a roztočom.
Je to detritivor (rozkladač) — základom stravy je tlejúce lístie tvrdých drevín (dub, buk, magnólia) a trouchnivejúce drevo, doplnené mäkkou zeleninou (uhorka, cuketa, mrkva, tekvica, šalát). Svinka drsná veľmi ochotne prijíma aj štipku bielkoviny — rybie vločky, granule pre kôrovce, sušený gammarus či mrazom sušené krevety — čo podporuje jej rast a plodnosť (ponúkať 1–2× týždenne). Sépiová kosť je dôležitá, pretože svinka z nej získava vápnik na spevnenie panciera po každom zvliekaní; dobrý zdroj vápnika zabezpečuje ľahšie zvliekanie, rýchly rast aj úspešné rozmnožovanie. Lístie a drevo musia byť z nepostrekovaného zdroja a bez silíc (žiadne ihličnany ani céder). Nedávajte citrusy, soľ ani postrekanú zeleninu.
Svinka dýcha cez pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach, ktoré musia zostať vlhké, preto potrebuje vlhko, no zároveň vzduch. Ideálny je vlhkostný gradient: jednu časť boxu pravidelne orosovať (mach, lístie, úkryt), zvyšok ponechať o niečo suchší. Teplota 20–25 °C — bežná izbová teplota stačí a v teple sa svinka drsná rozmnožuje rýchlejšie; UV ani vyhrievanie zvyčajne netreba. Porcellio scaber je pomerne tolerantná k širokému rozpätiu vlhkosti aj teploty, vďaka čomu je ideálna pre začiatočníkov. Pozor však na dve krajnosti: pri celkovom vysušení svinka prestane žrať a hynie, naopak celoplošne mokrý nevetraný box plesnivie a kolónia sa môže udusiť — preto vždy gradient a vetranie.
Schopnosť stočiť sa do dokonalej tesnej gule (konglobácia) majú len svinky čeľade Armadillidiidae — rody Armadillidium (napr. svinka obyčajná) a Cubaris. Svinka drsná patrí do rodu Porcellio, ktorý sa kvôli stavbe panciera (prekrývajúce sa články) stočiť nevie — je tzv. „clinger“: pri ohrození sa pritlačí k podkladu, znehybnie alebo rýchlo uteká do škáry. Pre deti je to výborný a bezpečný „prvý chovanec“ (od ~4–5 rokov pod dozorom): je tichá, neuhryzne, nebodne, nie je jedovatá a navyše má zaujímavý drsný pancier a množstvo efektných foriem (Orange, Dalmatian, Lava, Koi). Pravidlá: brať ju jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom, počítať s tým, že je rýchla a ľahko ujde, nestláčať ju, nenechávať dlho v teplej dlani a po kontakte si umyť ruky. Väčšinu času je však najkrajšie kolóniu len pozorovať pri jej práci rozkladača — je to skvelá živá lekcia prírody.
ZDROJ: Wikipedia (EN — Porcellio scaber), Wikimedia Commons (Porcellio scaber — overené fotografie druhu vrátane vyšľachtených foriem), iNaturalist (Porcellio scaber — research-grade pozorovania, kozmopolitn
