Porcellionidae
Svinka drsná je úplne nemý živočích — neprodukuje a fyziologicky ani nedokáže produkovať žiadny zvuk počuteľný pre človeka. Ako suchozemský kôrovec (rovnakonôžka) nemá hlasivky, hlasový mechúr ani žiadny iný hlasový orgán a nemá ani sluch v zmysle vnímania zvukových vĺn vzduchom; orientuje sa najmä hmatom, čuchom a chemorecepciou cez tykadlá a citlivé nôžky a silno reaguje na vlhkosť a svetlo. Jediné zvuky, ktoré v jej teráriu vznikajú, sú mechanické: veľmi tiché šuchotanie pri pohybe nôžok po lístí, jemné prehrabávanie substrátu alebo cupkanie po kôre. Tieto zvuky sú prakticky nepočuteľné a nejde o vokalizáciu — celá kolónia je úplne nečujná. V byte je preto svinka drsná ideálny absolútne tichý spolubývajúci, vhodný aj do spálne a detskej izby, kde neruší ani v noci počas svojej najväčšej aktivity.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Trvalo v teráriu | Tlejúce lístie tvrdých drevín a trouchnivejúce drevo (základ) | vrstva trvalo prítomná, priebežne dopĺňať | nepretržite / dopĺňať podľa spotreby |
| Večer | Mäkká zelenina (uhorka, cuketa, mrkva, tekvica, šalát) | malý plátok na kolóniu | 2–3× týždenne |
| Doplnok | Štipka bielkoviny (rybie vločky, granule pre kôrovce, gammarus, sušené krevety) | malá štipka | 1–2× týždenne (viac pri raste mláďat) |
| Trvalo v teráriu | Sépiová kosť / drvený vápnik (na pancier) | 1 kus stále k dispozícii | nepretržite |
| Údržba | Odstránenie zvyškov zeleniny, ovocia a bielkoviny | — | do 24–48 h po kŕmení (proti plesni a roztočom) |
Svinka drsná má oddelené pohlavia a rozmnožuje sa pohlavne; v stabilnej teplej a vlhkej kolónii sa pári celoročne. Pohlavnú dospelosť dosahuje približne za 3 mesiace a samice produkujú znášky pravidelne, takže kolónia sa rozrastá spoľahlivo a sama. Samice bývajú o niečo väčšie a pri rozmnožovaní vytvárajú na spodnej strane tela brušný vak (marsupium) naplnený tekutinou, v ktorom nosia vajíčka a poskytujú im tak rodičovskú starostlivosť. Druh je známy aj veľkou farebnou premenlivosťou, ktorú chovatelia využívajú na šľachtenie atraktívnych foriem (Orange, Dalmatian, Lava, Koi, Orange Koi, Piebald). Práve nenáročnosť a spoľahlivá plodnosť robia svinku drsnú obľúbeným druhom na začiatok aj výkonnou bioaktívnou „čistiacou čatou“.
Na rozdiel od hmyzu samica nekladie vajíčka do substrátu, ale nosí ich v brušnom vaku (marsupiu) na spodnej strane tela, kde sú vajíčka chránené a vyvíjajú sa v tekutom prostredí. Samica Porcellio scaber nosí spravidla približne 25–90 oplodnených vajíčok a vajíčka v marsupiu dozrievajú asi 40–50 dní. Samice môžu mať 1 až 3 znášky do roka (často s niekoľkými desiatkami mláďat na znášku) — to spolu s rýchlym rastom mláďat vysvetľuje, prečo kolónia rastie tak spoľahlivo. Samica s vakom potrebuje pokoj, vlhko a dostatok vápnika a potravy — preto je stabilný bioaktívny box s lístím, sépiovou kosťou a štipkou bielkoviny podmienkou úspešného odchovu. Počas nosenia vajíčok je vhodné kolóniu zbytočne nerušiť.
Po približne 40–50 dňoch vývoja v brušnom vaku z neho vyliezajú drobné, mäkké a takmer biele mláďatá nazývané „manca“. Sú to miniatúrne kópie dospelcov — svinka nemá larválne štádium ani premenu, mláďatá len rastú a postupne tmavnú a vyfarbuje sa im sfarbenie príslušnej formy. Zaujímavosťou je, že čerstvo vyliahnuté mancy majú spočiatku iba šesť párov nôžok a siedmy (posledný) pár im dorastie až po prvom zvliekaní mimo vaku — až potom sa považujú za plnohodnotné juvenilné jedince. Mláďatá sa hneď začínajú živiť jemným detritom a sú veľmi drobné, preto sa v lístí spočiatku takmer nevidia.
Mláďatá sú od začiatku samostatné a živia sa tlejúcim lístím, trouchnivejúcim drevom a jemným detritom, neskôr aj mäkkou zeleninou a štipkou bielkovín. Pre zdravý a rýchly rast je kľúčový dostatok vápnika (sépiová kosť, drvená vaječná škrupina), bielkovinový doplnok, stabilná vlhkosť s gradientom a hrubá vrstva lístia. Rastú pravidelným zvliekaním (po polovičkách tela) a pohlavnú dospelosť dosahujú približne za 3 mesiace. V dobre vedenej kolónii sa generácie prekrývajú a populácia sa udržiava a rozrastá sama bez nutnosti dokupovať jedince; prebytky sa dajú využiť ako živé krmivo.
Pohlavie svinky sa určuje o niečo ťažšie než u väčších bezstavovcov: samice bývajú celkovo väčšie a klenutejšie a v období rozmnožovania majú na spodnej strane tela brušný vak (marsupium); samce sú často štíhlejšie a majú špecificky upravený prvý a druhý pár brušných nôžok (pleopódov). Telo je drsné, hrboľaté a zrnité (na rozdiel od hladkej mokrice Porcellio laevis), čo druhu dalo slovenský prívlastok „drsná“. Divá forma je sivá až sivomodrá, no druh je preslávený obrovskou farebnou premenlivosťou — v chove existuje množstvo vyšľachtených foriem: Orange / „Spanish Orange“ (oranžová), Dalmatian (biely podklad s čiernymi bodkami), Lava (sýto červené škvrny, prvá overená kodominantná morfa medzi rovnakonôžkami), Koi a Orange Koi (akvarelové biele, sivé a oranžové fľaky) a recesívny Piebald. Pri presnom určovaní pohlavia je nutné jedinca opatrne prezrieť zospodu.
Svinka drsná patrí k najlacnejším a najdostupnejším terarijným bezstavovcom — štartovacia kolónia bežnej („wild type“) sivej formy stojí orientačne 5–15 € za 10–20 jedincov, pričom vďaka spoľahlivému množeniu si chovateľ kolóniu ďalej rozmnoží sám a má z nej aj prebytky na živé krmivo. Drahšie bývajú len vyšľachtené farebné morfy — najmä oranžová („Orange“ / „Spanish Orange“), Dalmatian (biely podklad s čiernymi bodkami), Lava (sýto červené škvrny), Koi a Orange Koi či Piebald, kde sa cena za niekoľko kusov môže vyšplhať vyššie podľa vzácnosti a stability línie. Náklady na chov sú minimálne (vetraný box, kokosový substrát s listovým humusom, sépiová kosť, lístie, zvyšky zeleniny a štipka bielkoviny). Druh nie je CITES-chránený a v EÚ/SR sa bežne chová a predáva v teraristike a medzi chovateľmi „isopodov“.
| Svinka drsná (Porcellio scaber) | Svinka hladká (Porcellio laevis) | Svinka obyčajná (Armadillidium vulgare) | Svinka klaun (Cubaris sp. „Rubber Ducky“) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~1,2–1,7 cm | ~1,5–2 cm | ~1,8 cm | ~1,2–1,8 cm |
| Váha | — | — | — | — |
| Dožitie | ~2 r | ~1,5–3 r | ~2–3 r | ~2–4 r |
| Ochrana | bez CITES; bežná, chovaná | bez CITES; bežná, chovaná | bez CITES; bežná, chovaná | bez CITES; okrasná, chovaná |
| Charakteristika | Aktuálny druh — stredne veľká rovnakonôžka s DRSNÝM hrboľatým telom, ktorá sa NEstáča do gule (ako „clinger“ sa prikrčí, znehybnie alebo uteká); veľmi prispôsobivá (znáša široké rozpätie vlhkosti aj teploty), spoľahlivo sa množí; množstvo vyšľachtených foriem (Orange, Dalmatian, Lava, Koi, Piebald); výborná bioaktívna „čistiaca čata“; neuhryzne, neškodná | Najbližší príbuzný v rovnakom rode — KONTRAST: má HLADKÉ lesklé telo (nie drsné), takisto sa NEstáča do gule, no rastie a množí sa ešte rýchlejšie a má vyššiu potrebu bielkovín; obľúbená strakatá forma „dairy cow“; rovnaké jednoduché nároky | Najbežnejšia sivá svinka — KONTRAST: stáča sa do DOKONALEJ tesnej guľôčky (konglobácia, čeľaď Armadillidiidae), čo svinka drsná nevie; má hladší pancier a je pomalšia; rovnaké jednoduché nároky; rozšírená celosvetovo a bežná aj vo voľnej prírode na Slovensku | Vyhľadávaná okrasná svinka — KONTRAST: patrí do čeľade Armadillidiidae, takže sa TIEŽ stáča do gule (na rozdiel od svinky drsnej); je náročnejšia (vyžaduje stabilnú vlhkosť a vápnik, množí sa pomalšie) a drahšia; svinka drsná je oproti nej lacná, prispôsobivá a rýchlo sa množiaca |
| Areál | Európa; dnes kozmopolitne rozšírená | Európa/Stredozemie; zavlečená celosvetovo | Stredomorie/Európa; zavlečená celosvetovo | JV Ázia (vápencové jaskyne) — v chove celosvetovo |
Príznaky: Stiahnuté, matné a vyschnuté telo, znížená aktivita, hromadné úhyny v suchej časti boxu
Svinka dýcha cez vlhké pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach a pri úplnom vysušení sa udusí a vysuší. Hoci svinka drsná znáša suchšie prostredie než mnohé iné rovnakonôžky, vlhký kút mať musí. Príčinou býva celkovo priveľmi suché terárium alebo chýbajúci vlhký kút. Obnoviť vlhkostný gradient — jednu časť pravidelne orosovať, pridať vlhký mach, lístie a úkryt; udržiavať teplotu 20–25 °C.
Príznaky: Pancier po zvliekaní zostáva dlho mäkký, neúplné alebo zaseknuté zvliekanie, deformované jedince, spomalený rast
Svinka sa zvlieka po polovičkách (najprv zadná, potom predná časť tela) a nový pancier musí stuhnúť. VŽDY mať v teráriu trvalo sépiovú kosť alebo drvenú vaječnú škrupinu a udržiavať vlhkosť — dobrý zdroj vápnika zabezpečuje ľahšie zvliekanie a rýchly rast. Zvliekajúce sa jedince nerušiť — sú veľmi zraniteľné.
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na sklách, substráte aj na svinkách, zníženie aktivity a plodnosti kolónie, hnitie potravy
Malé množstvo pôdnych roztočov je v bioaktívnom substráte bežné a neškodné, premnoženie však kolóniu oslabuje — hrozí najmä pri prebytku bielkovinového či zeleninového krmiva. Odstraňovať zvyšky potravy do 24–48 h, zlepšiť vetranie, nepresýtiť celý box vlhkom a nasadiť chvostoskoky (springtails) ako prirodzených konkurentov; pri silnom zamorení vymeniť časť substrátu.
Príznaky: Plesnivý povlak na substráte, dreve a zvyškoch potravy, zápach hniloby, znížená aktivita a úhyny v zaparenej časti
Celoplošne mokrý a nevetraný box plesnivie a kolónia sa môže udusiť. Zabezpečiť VETRANÉ veko a vlhkostný gradient (časť vlhká, časť suchšia), odstraňovať zvyšky zeleniny, ovocia a bielkoviny do 24–48 h a zaplesnené miesta vymeniť. Svinka drsná má rada vzduch a znáša aj suchšie prostredie — radšej menej vlhka a viac vetrania než zaparené bahno.
Príznaky: Prasknutý alebo preliačený pancier, poškodené nôžky či tykadlá po páde z dlane alebo pri stlačení
Svinka je drobná (~1,2–1,7 cm) a krehká — keďže sa NEstáča do gule, pri vyrušení sa snaží uniknúť do škáry a ľahko spadne. Manipulovať VŽDY jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom, nikdy ju nestláčať. Pri dostatku vápnika a vlhkosti sa drobné poškodenie panciera pri ďalšom zvliekaní spevní; ťažšie poranený jedinec však často uhynie — preto radšej len pozorovať.
Nie je hmyz, ale suchozemský KÔROVEC — svinka drsná patrí medzi rovnakonôžky (Isopoda), je teda príbuznejšia rakom a krevetám než chrobákom; je to jeden z mála kôrovcov, ktoré celý život žijú na suchu.
Má drsné, hrboľaté telo — na rozdiel od hladkej, lesklej mokrice Porcellio laevis má P. scaber nápadne drsný, zrnitý (hrboľatý) pancier, čo jej dalo slovenský názov „svinka drsná“ aj anglické „rough woodlouse“.
NEstáča sa do gule — je „clinger“ — na rozdiel od svinky obyčajnej (Armadillidium vulgare), ktorá sa zroluje do tesnej guľôčky (konglobácia), to svinka drsná (rod Porcellio) nedokáže kvôli stavbe panciera; pri ohrození sa preto pritlačí k podkladu, znehybnie (tonická imobilita) alebo rýchlo uteká do škáry.
Množstvo nádherných vyšľachtených foriem — hoci divá forma je nenápadne sivá, v hobby chove patrí svinka drsná k najbohatším druhom na farebné morfy: Orange („Spanish Orange“), Dalmatian, Lava (prvá overená kodominantná morfa), Koi, Orange Koi a Piebald — preto je veľmi obľúbená ako okrasná rovnakonôžka.
Výborná bioaktívna „čistiaca čata“ — vďaka nenáročnosti a ochote rozkladať lístie, drevo, trus aj zvliekané kožky je jedným z najpopulárnejších druhov do bioaktívnych terárií (clean-up crew) a často vôbec prvou rovnakonôžkou, s ktorou chovatelia začínajú.
Detritivor — rozkladač lístia a dreva — živí sa najmä tlejúcim lístím a trouchnivejúcim drevom, ochotne prijíma aj mäkkú zeleninu a štipku bielkoviny (rybie vločky, gammarus), ktorá podporuje rast a plodnosť.
Dýcha cez „pľúcka“ v zadných nôžkach — namiesto klasických žiabier má pseudotracheálne pľúcka (biele telieska) v brušných nôžkach, ktoré musia zostať vlhké — preto svinka potrebuje vlhko, hoci znáša aj suchšie prostredie lepšie než iné rovnakonôžky.
Mláďatá nosí v brušnom vaku (marsupiu) — samica nekladie vajíčka do zeme, ale nosí ~25–90 vajíčok v tekutinou naplnenom vaku na bruchu (~40–50 dní); vyliahnuté mancy majú spočiatku len šesť párov nôžok a siedmy im dorastie až po prvom zvliekaní.
Pôvodom z Európy, dnes kozmopolitne rozšírená — ako zavlečený druh sa ľudskou činnosťou rozšírila prakticky po celom svete (vrátane odľahlého subantarktického ostrova Marion) a je bežná aj v záhradách a kompostoch na Slovensku.
Absolútne nemá, neškodná a nenáročná — nevydáva žiadne zvuky, neuhryzne, nebodne ani nevylučuje dráždivý sekrét, chová sa kolóniovo za pár eur a spoľahlivo sa rozmnožuje; ideálny tichý prvý maznáčik pre deti a začiatočníkov, dožíva sa približne 2 roky.
Hlavné rozdiely sú dva. (1) Stáčanie do gule: svinka obyčajná (Armadillidium vulgare) sa pri ohrození zroluje do dokonalej tesnej guľôčky (konglobácia), kým svinka drsná (Porcellio scaber) sa NEdokáže stočiť — ako tzv. „clinger“ sa len pritlačí k podkladu, znehybnie alebo rýchlo uteká do škáry. Súvisí to so stavbou panciera: stočiť sa do gule vedia len svinky čeľade Armadillidiidae (rody Armadillidium a Cubaris). (2) Povrch tela: P. scaber má drsný, hrboľatý (zrnitý) pancier. Obe sú neškodné detritivory s podobnými, jednoduchými nárokmi (vlhký substrát s gradientom, tlejúce lístie, sépiová kosť), no svinka drsná znáša širšie rozpätie vlhkosti a teploty a je preslávená množstvom farebných foriem (Orange, Dalmatian, Lava, Koi).
Nie je hmyz a nie je nebezpečná. Svinka je suchozemský kôrovec — rovnakonôžka (príbuzná rakom a krevetám), nie chrobák. Pre človeka je úplne neškodná: NEUHRYZNE, nebodne, nemá žihadlo a nevylučuje žiadny dráždivý ani jedovatý sekrét (na rozdiel od mnohonôžok). Pri vyrušení sa len pritlačí k podkladu, znehybnie alebo rýchlo uteká do úkrytu (na rozdiel od svinky obyčajnej sa NEstáča do gule). Bez problémov sa nechá vziať na dlaň a je vhodná aj pre deti pod dozorom; po kontakte stačí bežná hygiena (umyť ruky). Jediné, na čo si dať pozor, je jej krehkosť a rýchlosť — je drobná (~1,2–1,7 cm), treba s ňou narábať jemne a počítať s tým, že ľahko ujde.
Postačí vetraný plastový box alebo malé terárium od ~20 × 15 × 15 cm (6–10 l) pre štartovaciu kolóniu 10–20 jedincov, s vetraným vekom (dierky/sieťka) proti zapareniu — svinka drsná má rada vzduch a znáša aj suchšie prostredie. Najdôležitejší je vlhký substrát s gradientom: vrstva 5–8 cm zmesi kokosového vlákna, listového humusu a tlejúceho tvrdého dreva s prídavkom vápnika, pričom jedna časť boxu sa udržiava vlhká (mach, orosené lístie, úkryt) a zvyšok o niečo suchší. Pridaj hrubú vrstvu tlejúceho lístia a kúsky korkovej kôry/dreva (potrava aj úkryt — svinka drsná sa NEstáča do gule a skrýva sa do škár, preto sú úkryty dôležité) a sépiovú kosť. Dbaj na vetranie proti plesni a roztočom.
Je to detritivor (rozkladač) — základom stravy je tlejúce lístie tvrdých drevín (dub, buk, magnólia) a trouchnivejúce drevo, doplnené mäkkou zeleninou (uhorka, cuketa, mrkva, tekvica, šalát). Svinka drsná veľmi ochotne prijíma aj štipku bielkoviny — rybie vločky, granule pre kôrovce, sušený gammarus či mrazom sušené krevety — čo podporuje jej rast a plodnosť (ponúkať 1–2× týždenne). Sépiová kosť je dôležitá, pretože svinka z nej získava vápnik na spevnenie panciera po každom zvliekaní; dobrý zdroj vápnika zabezpečuje ľahšie zvliekanie, rýchly rast aj úspešné rozmnožovanie. Lístie a drevo musia byť z nepostrekovaného zdroja a bez silíc (žiadne ihličnany ani céder). Nedávajte citrusy, soľ ani postrekanú zeleninu.
Svinka dýcha cez pseudotracheálne pľúcka v zadných nôžkach, ktoré musia zostať vlhké, preto potrebuje vlhko, no zároveň vzduch. Ideálny je vlhkostný gradient: jednu časť boxu pravidelne orosovať (mach, lístie, úkryt), zvyšok ponechať o niečo suchší. Teplota 20–25 °C — bežná izbová teplota stačí a v teple sa svinka drsná rozmnožuje rýchlejšie; UV ani vyhrievanie zvyčajne netreba. Porcellio scaber je pomerne tolerantná k širokému rozpätiu vlhkosti aj teploty, vďaka čomu je ideálna pre začiatočníkov. Pozor však na dve krajnosti: pri celkovom vysušení svinka prestane žrať a hynie, naopak celoplošne mokrý nevetraný box plesnivie a kolónia sa môže udusiť — preto vždy gradient a vetranie.
Schopnosť stočiť sa do dokonalej tesnej gule (konglobácia) majú len svinky čeľade Armadillidiidae — rody Armadillidium (napr. svinka obyčajná) a Cubaris. Svinka drsná patrí do rodu Porcellio, ktorý sa kvôli stavbe panciera (prekrývajúce sa články) stočiť nevie — je tzv. „clinger“: pri ohrození sa pritlačí k podkladu, znehybnie alebo rýchlo uteká do škáry. Pre deti je to výborný a bezpečný „prvý chovanec“ (od ~4–5 rokov pod dozorom): je tichá, neuhryzne, nebodne, nie je jedovatá a navyše má zaujímavý drsný pancier a množstvo efektných foriem (Orange, Dalmatian, Lava, Koi). Pravidlá: brať ju jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom, počítať s tým, že je rýchla a ľahko ujde, nestláčať ju, nenechávať dlho v teplej dlani a po kontakte si umyť ruky. Väčšinu času je však najkrajšie kolóniu len pozorovať pri jej práci rozkladača — je to skvelá živá lekcia prírody.