Strašilka striekajúca (Anisomorpha buprestoides) — robustná hnedá dvojpruhá strašilka z juhovýchodu USA (Florida a…

Q: Čo znamená prezývka „devil rider“?

„Devil rider“ (jazdec na čertovi) je americké ľudové meno tejto strašilky a odkazuje na jej typické správanie: výrazne menší samec takmer trvalo „jazdí“ na chrbte oveľa väčšej samice . Nejde o lenivosť — je to stráženie partnerky (mate guarding) , ktorým samec bráni iným samcom oplodniť samicu, a pár môže ostať spojený aj niekoľko týždňov . Druhé ľudové meno „musk mare“ (pižmová kobyla) zase odkazuje na prenikavý pižmový zápach jej obranného sekrétu. Obe prezývky sú na americkom juhu veľmi známe.

Q: Čo žerie strašilka striekajúca? Je náročná na potravu?

Nie je náročná — žerie listy bežných listnatých drevín. Na rozdiel od úzkych špecialistov (napr. strašilka ohnivá, ktorá prijíma len paprade) je Anisomorpha buprestoides pomerne všestranná : dobre prijíma dub ( Quercus ), malinu/ostružinu ( Rubus ), vtáčí zob – ligustrum ( Ligustrum ) a ružovité dreviny (ruža, hloh) . Výhodou je, že ostružina aj ligustrum bývajú zelené aj v zime . Pozor : jedince zvyknuté na jeden druh listov môžu nový spočiatku odmietať, preto nový druh zavádzajte postupne popri zaužívanom. Vetvičky dávajte do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom (aby sa strašilka neutopila) a používajte len čisté, neošetrené a opláchnuté listy bez postrekov.

Q: Akú teplotu a terárium strašilka striekajúca potrebuje?

Uspokojí sa s bežnou izbovou teplotou ~20–26 °C — ako subtropický druh z Floridy je tolerantnejší než horské druhy a netreba ho špeciálne vyhrievať (vyhýbajte sa len extrémom a prudkým výkyvom). Terárium stačí menšie, ale s dôrazom na výšku — aspoň 3× dĺžka tela dospelca (pri mohutných ~7–8 cm samiciach teda prakticky 25–30 cm a viac), pre pár sa hodí napr. 30 × 30 × 30 cm . Dôvod pre výšku: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou . Dôležité je vetranie proti plesni a mierna vlhkosť rosením. Terárium umiestnite tak, aby ste sa pri otváraní nenakláňali tvárou tesne nad strašilku (dokáže striekať).

Q: Dá sa strašilka striekajúca brať do ruky? Je vhodná pre deti?

Je to druh na pozorovanie, nie na bežné držanie v ruke. Nehryzie ani nepichá a pri dotyku nie je jedovatá, ale jej obranný sprej môže poraniť oči — preto ju radšej neberte do ruky a ak ju musíte presunúť, robte to opatrne, najlepšie aj s vetvičkou, a nikdy nie blízko tváre . Pre deti je to skvelý druh na pozorovanie cez sklo (zaujímavá chemická obrana aj párovanie „devil rider“), ale akákoľvek manipulácia by mala prebiehať len pod dohľadom dospelého, bez približovania tváre a očí. Po kontakte si treba umyť ruky a chrániť aj domáce zvieratá pred zásahom sekrétu.

Q: Je strašilka striekajúca vhodná pre začiatočníkov?

Samotný chov je nenáročný — žerie bežné dreviny (dub, ostružina, ligustrum, ruža), znáša izbové teploty a dobre sa rozmnožuje, takže technicky ju zvládne aj menej skúsený chovateľ. Jediná, ale dôležitá podmienka je rešpekt k jej obrannému spreju : dokáže cielene striekať dráždivý sekrét a presne mieriť na ~30–40 cm, čo môže poraniť oči. Preto je vhodná skôr pre uvážlivého chovateľa, ktorý ju bude pozorovať než brať do ruky a poučí aj deti. Pre úplných začiatočníkov, ktorí chcú strašilku aj nosiť na ruke, sú bezpečnejšie strašilka indická alebo vietnamská (bez striekajúcej obrany).

🔊

Hlučnosť

1/5

🤝

Priľnavosť

1/5

⚡

Aktivita

2/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

3/5

Výživa

Listy drevín — dub, malina/ostružina, vtáčí zob (ligustrum), ruža a iné listnaté dreviny — 100 % 100%

Odporúčané potraviny

Dub (Quercus) — listy rôznych druhov duba sú obľúbenou a celoročne (cez listnaté obdobie) dostupnou potravou; v prírode patrí medzi hlavné kŕmne dreviny
Malina / ostružina (Rubus) — bežná, ľahko dostupná potrava, ktorú prijíma väčšina chovaných strašiliek vrátane tejto; ostružina je zelená aj v zime
Vtáčí zob / ligustrum (Ligustrum) — obľúbená kŕmna drevina (často zelená aj v zime), v prírode jej bežná potrava
Ruža a šípka (Rosa) — listy ruží sú dobre prijímané, podobne ako u iných strašiliek
Hloh, jabloň a ďalšie ružovité dreviny — vhodné listnaté kŕmne dreviny na spestrenie
Vždy len ČERSTVÉ, šťavnaté listy — vetvičky vložte do fľaše alebo vázy s vodou a hrdlo prekryte (alobal, vata, sieťka), aby strašilka nespadla do vody a neutopila sa; list tak ostane svieži niekoľko dní
Pozvoľný prechod na novú drevinu — jedince zvyknuté na jeden druh listov bývajú prieberčivé, preto nový druh ponúkajte postupne popri zaužívanom

Zakázané potraviny

Listy ošetrené pesticídmi alebo postrekmi — pre hmyz smrteľné aj v stopovom množstve; zbierajte len z čistých miest mimo postrekov a frekventovaných ciest
Zvädnuté, plesnivé alebo zaschnuté listy — strašilka ich odmieta a vlhká pleseň ohrozuje terárium
Eukalyptus a väčšina ihličnanov — nie sú vhodnou potravou pre tento druh
Brečtan vo veľkom — radšej len výnimočne; bezpečnejšie sú dub, ostružina, ligustrum a ružovité dreviny
Ovocie, zelenina, citrusy a izbové dekoračné rastliny neznámeho pôvodu — nie sú prirodzenou potravou tohto bylinožravca
Mäso a krmivá pre iné zvieratá — strašilka je výhradný bylinožravec (folivor)
Trávy a obilniny ako jediná potrava — tento druh je listožravec drevín, nie pravý trávožravec; trávu prijíma nanajvýš okrajovo
Listy z okolia ciest a priemyselných plôch — usadeniny, soľ a exhaláty kontaminujú potravu
Akékoľvek listy bez opláchnutia a osušenia, ak nie ste si istí čistotou — radšej opláchnuť čistou vodou

Tip od odborníka Strašilka striekajúca (Anisomorpha buprestoides) je výhradný bylinožravec, ktorý spása listy bežných listnatých drevín — na rozdiel od úzkych špecialistov (napr. strašilky ohnivej, ktorá žerie len paprade) je pomerne všestranná. V prírode i v teráriu dobre prijíma dub (Quercus), malinu/ostružinu (Rubus), vtáčí zob – ligustrum (Ligustrum) a ružovité dreviny (ruža, hloh, jabloň). To uľahčuje chov, lebo ostružina aj ligustrum bývajú zelené aj v zime. Pozor na prieberčivosť: jedince zvyknuté na jeden druh listov môžu nový druh spočiatku odmietať — prechod na inú drevinu robte postupne, novú vetvičku ponúkajte popri zaužívanej. Praktický trik: narezané vetvičky vložte do fľaše alebo vázy s vodou a hrdlo prekryte (alobal, vata, sieťka), aby strašilka nespadla do vody — listy tak ostanú čerstvé niekoľko dní. POZOR na pesticídy: listy zbierané z parkov, záhrad či ciest môžu byť ošetrené postrekmi, ktoré sú pre hmyz smrteľné — používajte len čisté, neošetrené listy z bezpečných miest a pred podaním ich opláchnite a osušte. Strašilka prijíma vodu z orosených listov, preto terárium jemne rosite (najlepšie podvečer). Zvädnuté a zaschnuté listy priebežne vymieňajte za čerstvé.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Strašilky sú nemé — Anisomorpha buprestoides nevydáva žiadne zvuky počuteľné a používané na komunikáciu s človekom. Jej obrana je chemická (striekanie sekrétu), nie zvuková.

Priľnavosť

Strašilka striekajúca je výslovne druh na pozorovanie, NIE na manipuláciu. Nehryzie a nepichá, no má mimoriadne účinnú chemickú obranu, ktorá ju robí nevhodnou na bežné držanie v ruke: pri vyrušení dokáže z dvojice predohrudných (protorakálnych) žliaz cielene vystreknúť mliečno-biely obranný sekrét (zmes terpénových dialdehydov, najmä „anisomorphal“). Dokáže presne zamieriť a zasiahnuť na vzdialenosť ~30–40 cm, pričom sprej spúšťa najmä pri dotyku, no niekedy aj pri samotnom priblížení. Sekrét prudko dráždi oči a sliznice — zásah do oka spôsobuje silnú bolesť a dočasné poškodenie zraku, v literatúre sú opísané aj prípady zápalu spojiviek až poškodenia rohovky. Zásady manipulácie: (1) berte ju do ruky len výnimočne a veľmi opatrne, nikdy nie blízko tváre a očí — ideálne ju vôbec neberte do ruky a presúvajte ju aj s vetvičkou; (2) ak ju musíte presunúť, robte to pomaly a chráňte si oči (sprej mieri); (3) po každom kontakte si umyte ruky a nedotýkajte sa očí ani úst; (4) chráňte aj domáce zvieratá (psy/mačky), ktoré po zásahu trpia silným dráždením. Najväčším pôžitkom je pozorovanie jej správania a páru „devil rider“, nie držanie v ruke.

Aktivita

Strašilka striekajúca je pokojný, prevažne nočný tvor s nízkou až miernou aktivitou. Cez deň zvyčajne odpočíva — často priamo v páre, keď menší samec sedí na chrbte väčšej samice (správanie „devil rider“) — a aktívnejšia býva v noci, keď pomaly lezie po vetvičkách a spása listy. Nelieta (oba pohlavia sú bezkrídle), nebehá ani neskáče, takže nepotrebuje veľký pohybový priestor do šírky; dôležitejšia je dostatočná výška terária na zvliekanie a vhodná vlhkosť. Pri vyrušení sa nebráni útekom, ale chemicky — cielene vystrekne obranný sekrét, prípadne strnie. Pre pozorovateľa je to nenáročný, robustný a zaujímavý chovanec, ktorého najväčším lákadlom je práve pozoruhodná chemická obrana a typické párovanie.

Reč

Hmyz nemá schopnosť vokalizácie ani napodobňovania ľudskej reči — strašilka striekajúca je úplne nemá.

Hlasový prejav a reč

Strašilka striekajúca je prakticky nemý druh — neprodukuje žiadne hlasové prejavy ani volania počuteľné pre človeka. Oba pohlavia sú bezkrídle, takže nevydáva ani šuchot krídel ako okrídlené strašilky. Jej obrana je chemická, nie zvuková: pri vyrušení dokáže z predohrudných žliaz cielene vystreknúť mliečno-biely sekrét s prenikavým pižmovým zápachom — to, čo na nej človek „zaregistruje“, je teda zápach a samotný sprej, nie zvuk. Komunikácia s prostredím a hľadanie partnera prebieha cez tykadlá, hmat a feromóny, nie zvukom; samec navyše partnerku jednoducho fyzicky stráži tým, že na nej dlhodobo sedí. Jediné, čo v teráriu občas tlmene počuť, je jemné šuchotanie, keď sa strašilka presúva po vetvičkách, alebo tiché chrumkanie pri spásaní lístia — ide o mechanický zvuk, nie o hlas. V byte je preto ideálnym tichým chovancom.

Dokáže hovoriť? Hmyz nedokáže napodobiť ľudskú reč — chýbajú mu na to akékoľvek hlasové a neurónové štruktúry. Strašilka striekajúca je úplne nemá a okolie vníma tykadlami, hmatom a feromónmi; svoju obranu komunikuje cieleným vystreknutím dráždivého sekrétu a jeho prenikavým pižmovým zápachom, nie zvukom.

Typické zvuky

Žiadne vokalizácie — strašilka striekajúca nevydáva volania ani zvuky na komunikáciu s človekom
Žiadny šuchot krídel — oba pohlavia sú bezkrídle (na rozdiel od okrídlených samcov niektorých iných strašiliek)
Tiché šuchotanie pri pohybe po vetvičkách a tiché chrumkanie pri spásaní lístia — mechanický zvuk, nie hlas
Obrana je chemická, nie zvuková — pri vyrušení cielene VYSTREKNE mliečno-biely dráždivý sekrét s prenikavým pižmovým zápachom (preto „musk mare“), bez sykania a bez hlasu
Pri kontakte môže byť počuť len jemný náraz vystreknutej kvapky sekrétu na povrch — opäť nejde o hlas, ale o mechanický prejav chemickej obrany

Sezónny kalendár

Celoročná aktivita — nočný bylinožravec, ktorý cez deň často odpočíva v páre (samec na chrbte samice); v byte aktívna po celý rok

Rozmnožovanie po celý rok — prevažne pohlavne (samec + samica); samec „jazdí“ na samici a stráži ju aj niekoľko týždňov (devil rider). U rodu Anisomorpha je opísaná aj čiastočná partenogenéza

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teraristický druh — robustná, dvojpruhá strašilka z juhovýchodu USA (Florida a okolie) s mimoriadne účinnou chemickou obranou (cielený sprej terpénových dialdehydov). Bez CITES obmedzení, IUCN nehodnotená. Samotný chov je nenáročný — žerie bežné dreviny (dub, ostružina, ligustrum, ruža), znáša izbové teploty a dobre sa rozmnožuje. Náročnosť spočíva výlučne v opatrnej manipulácii kvôli dráždivému spreju, ktorý môže poraniť oči. Vhodná pre chovateľov, ktorí rešpektujú jej obranu a budú ju skôr pozorovať než brať do ruky. ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody.

Priestor Dobre vetrané terárium primeranej výšky s miernou vlhkosťou. Strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou a stará koža z nej musí voľne skĺznuť — preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžka tela dospelca (pri mohutných ~7–8 cm samiciach teda prakticky aspoň 25–30 cm, radšej viac). Pre pár alebo malú skupinku postačí terárium približne 30 × 30 × 30 cm a väčšie. Vetranie: dôležité prúdenie vzduchu (sieťkové steny alebo veko) — uzavreté akvárium bez vetrania spolu s vlhkom vedie k plesni. Teplota: bežná izbová teplota ~20–26 °C vyhovuje (subtropický druh z Floridy je tolerantnejší než horské druhy); netreba špeciálne vyhrievať. Vlhkosť: mierna, udržiavaná rosením (najlepšie podvečer) — pozor na rovnováhu, aby pri slabom vetraní nevznikala pleseň. Strašilka pije kvapky z listov; misku s vodou nedávajte (riziko utopenia). Substrát: vlahu mierne udržujúci substrát (kokos, rašelina) v tenkej vrstve zachytí trus a najmä padajúce vajíčka — samica ich totiž jednoducho púšťa na dno. Vybavenie: čerstvé vetvičky drevín (dub, ostružina, ligustrum, ruža) vo fľaši s vodou (zakryté hrdlo) slúžia ako potrava aj ako šplhacie a zvliekacie miesto. Pevné veko/zips — drobné nymfy vedia uniknúť aj malou medzerou. ⚠️ Umiestnenie: keďže dokáže striekať, postavte terárium tak, aby ste sa pri otváraní nenakláňali tvárou tesne nad strašilku.

Deti v domácnosti Strašilka striekajúca je zaujímavý a poučný chovanec, no pri deťoch vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Nehryzie, nepichá a nevydáva rušivé zvuky, jej dvojpruhé robustné telo i správanie „devil rider“ deti zaujmú — kľúčová je však jej chemická obrana. Pri vyrušení dokáže cielene vystreknúť mliečno-biely dráždivý sekrét a presne zamieriť na vzdialenosť ~30–40 cm; zásah do oka spôsobuje silnú bolesť a dočasné poškodenie zraku (v literatúre aj poškodenie rohovky). Preto je to výslovne druh na pozorovanie, nie na držanie v ruke, a akákoľvek manipulácia detí by mala prebiehať len pod dohľadom dospelého a nikdy nie blízko tváre a očí. Prednosti pre deti: ukážka pozoruhodnej chemickej obrany v živej prírode, zaujímavé párovanie (menší samec na chrbte väčšej samice) a pozorovanie celého životného cyklu (vajíčka padajúce na zem → nymfy → dospelce). Pravidlá pre deti: (1) HLAVNE POZOROVAŤ cez sklo, do ruky strašilku NEBRAŤ; (2) pri otváraní terária nedávať tvár a oči blízko strašilky (sprej mieri); (3) ak sa jej dotknú dospelí, po kontakte umyť ruky a nedotýkať sa očí; (4) chrániť aj domáce zvieratá; (5) NIKDY nevypúšťať do prírody. Pre staršie deti pod dohľadom je to skvelá lekcia o obrane živočíchov a o tom, prečo niektoré druhy radšej len pozorujeme.

Hlučnosť Prakticky tichý chovanec — vhodný do spálne, detskej izby aj kancelárie. Zmyslovo nápadným prejavom nie je zvuk, ale obranný sprej s prenikavým pižmovým zápachom, ak ju vyrušíte alebo zoberiete do ruky (anglický názov „musk mare“ = pižmová kobyla).

Verdikt odborníka Strašilka striekajúca (Anisomorpha buprestoides, two-striped walkingstick, „devil rider“ či „musk mare“) je robustná, hnedá dvojpruhá strašilka z juhovýchodu USA — najmä z Floridy a okolitých štátov — a v teraristike vyhľadávaný druh s jednou mimoriadne pozoruhodnou a zároveň rizikovou vlastnosťou. Patrí do radu Phasmatodea (strašilky) a čeľade Pseudophasmatidae. Má výrazný veľkostný dimorfizmus: samica je mohutná a robustná (~6–8 cm), kým samec je štíhly a výrazne menší (~4 cm); obe pohlavia sú bezkrídle, hnedé s dvomi nápadnými tmavými pozdĺžnymi pruhmi (v centrálnej Floride existujú aj oranžové a bielo-pruhované formy). Najdôležitejšou črtou je jej chemická obrana: pri vyrušení dokáže z dvojice predohrudných žliaz cielene VYSTREKNÚŤ mliečno-biely obranný sekrét (zmes terpénových dialdehydov, najmä „anisomorphal“), pričom presne zamieri a zasiahne na vzdialenosť ~30–40 cm. Tento sekrét prudko dráždi oči a sliznice — zásah do oka spôsobuje silnú bolesť a dočasné poškodenie zraku a v literatúre sú opísané aj prípady zápalu spojiviek či poškodenia rohovky. Pre chovateľa z toho plynie jednoznačný záver: je to druh na POZOROVANIE, nie na držanie v ruke — neberte ju k tvári, chráňte si oči, po kontakte si umyte ruky a pri zásahu oka ho hneď vypláchnite vodou; pozor treba dať aj na domáce zvieratá. Schopnosť striekať majú už nymfy. Druhou typickou črtou je správanie „devil rider“: výrazne menší samec takmer trvalo jazdí na chrbte väčšej samice a stráži si ju aj niekoľko týždňov. Chov je inak nenáročný — žerie listy bežných drevín (dub, malina/ostružina, ligustrum, ruža), uspokojí sa s izbovou teplotou ~20–26 °C a strednou vlhkosťou a dobre sa rozmnožuje (samica jednoducho púšťa vajíčka na dno, odkiaľ ich možno pozbierať; u rodu je opísaná aj čiastočná partenogenéza). Vyžaduje dobre vetrané terárium s dostatočnou výškou (zvlieka sa dolu hlavou). Životnosť sa ráta na mesiace. ⚠️ Dôležité upozornenie: ako nepôvodný severoamerický druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne. Obtiažnosť: nízka až stredná — technicky ľahký a vďačný druh pre chovateľa, ktorý rešpektuje jej obranný sprej a bude ju skôr pozorovať než nosiť na ruke. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop

Juhovýchodné USA (Florida a okolité štáty) — borovicové lesy, dubové porasty, kroviny a palmetto; nočný listožravec drevín

Pôvodným domovom Anisomorpha buprestoides je juhovýchod Spojených štátov — najmä Florida a okolité štáty, kde obýva borovicové a dubové lesy, kroviny a porasty paliem (palmetto). Je to nočný bylinožravec, ktorý spása listy bežných drevín a cez deň často odpočíva v páre na vetvičkách či pri päte kríkov. Na rozdiel od väčšiny strašiliek, ktoré sa spoliehajú na maskovanie, sa tento druh bráni najmä cieleným chemickým sprejom z predohrudných žliaz — preto býva pomerne robustný a nápadný. Zaujímavosťou je regionálna farebná premenlivosť: okrem bežnej hnedej formy sa v centrálnej Floride vyskytujú aj oranžové a bielo-pruhované populácie. Druh sa vďaka obľube rozšíril do terárií — NIKDY ho nevypúšťať do prírody (nepôvodný druh).

Terárium (zajatie)

Dobre vetrané terárium s výškou aspoň 3× dĺžka tela (prakticky 25–30 cm a viac, napr. 30×30×30 cm); dôležité vetranie a vetvičky drevín

Strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje dostatočnú výšku — aspoň 3× dĺžka tela dospelca (pri mohutných ~7–8 cm samiciach teda 25–30 cm a viac). Pre pár alebo skupinku postačí terárium približne 30 × 30 × 30 cm a väčšie. Vhodné je sieťkové alebo presklené terárium s vetracími otvormi — prúdenie vzduchu chráni pred plesňou pri vyššej vlhkosti. Dovnútra patria čerstvé vetvičky drevín (dub, ostružina, ligustrum, ruža) vo fľaši s vodou so zakrytým hrdlom, ktoré slúžia ako potrava aj ako šplhacie a zvliekacie miesto. Pevné veko/zips — nymfy uniknú aj úzkou medzerou. ⚠️ Terárium umiestnite tak, aby ste sa pri otváraní nemuseli nakláňať tvárou tesne nad strašilku (dokáže striekať).

Teplota a vlhkosť

Izbová teplota ~20–26 °C; mierna vlhkosť udržiavaná rosením, dobré vetranie

Anisomorpha buprestoides je subtropický druh z Floridy, ktorý sa uspokojí s bežnou izbovou teplotou ~20–26 °C — netreba ho špeciálne vyhrievať a je tolerantnejší než horské druhy strašiliek. Vyhýbajte sa len extrémom (priame slnko, mráz, prudké výkyvy). Vlhkosť udržujte miernu jemným rosením (najlepšie podvečer) — strážte rovnováhu, aby pri slabom vetraní nevznikala pleseň. Strašilka pije kvapky vody z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (riziko utopenia).

Substrát a dno

Vlahu mierne udržujúci substrát (kokos/rašelina) v tenkej vrstve — zachytí trus a hlavne PADAJÚCE vajíčka

Strašilka striekajúca žije na vetvičkách, nie na zemi, preto je dno jednoduché. Postačí vlahu mierne udržujúci substrát (kokosové vlákno, rašelina) v tenkej vrstve, ktorý zachytáva trus a najmä padajúce vajíčka — samica ich totiž jednoducho púšťa na dno (neukladá ich cielene). Vajíčka možno z dna pozbierať a inkubovať v deli-poháriku s mierne vlhkým substrátom či papierovou utierkou, prípadne ich nechať v teráriu. Dno udržujte mierne vlhké, nie premočené, a priebežne odstraňujte trus a zvyšky listov.

Kŕmne rastliny a vybavenie

Vetvičky drevín (dub, ostružina, ligustrum, ruža) vo fľaši s vodou — potrava aj šplhacie/zvliekacie miesto

Hlavným vybavením terária sú čerstvé vetvičky listnatých drevín — dub (Quercus), malina/ostružina (Rubus), vtáčí zob – ligustrum (Ligustrum) a ružovité dreviny (ruža, hloh, jabloň). Vetvičky vložte do fľaše alebo vázy s vodou a hrdlo prekryte (alobal, vata, sieťka), aby strašilka nespadla do vody a neutopila sa; konáriky slúžia zároveň ako šplhacia konštrukcia a zvliekacie miesto. Nový druh listov zavádzajte postupne popri zaužívanom — jedince bývajú prieberčivé. POZOR: listy z parkov a od ciest môžu byť ošetrené postrekmi alebo kontaminované — používať len čisté, neošetrené a opláchnuté.

Rozvrh kŕmenia

Čas	Krmivo	Množstvo	Frekvencia
Stále k dispozícii (žerie priebežne, najmä v noci)	Čerstvé vetvičky drevín — dub (Quercus), malina/ostružina (Rubus), vtáčí zob/ligustrum (Ligustrum) alebo ruža	vetvičky/listy vo fľaši s vodou (zakryté hrdlo)	vymieňať každé 3–5 dní
Striedavo / postupne	Iný druh listnatej dreviny ako spestrenie — VŽDY zavádzať postupne popri zaužívanom (jedince bývajú prieberčivé)	pár listov popri hlavnej drevine	podľa dostupnosti
Pravidelne (najlepšie podvečer)	Rosenie listov vodou (zdroj pitia + vlhkosť na zvliekanie)	jemné orosenie	denne / takmer denne, so súčasným vetraním proti plesni
Údržba	Odstránenie zvädnutých listov a trusu, zber padajúcich vajíčok z dna	—	priebežne

Rozmnožovací cyklus

Typ rozmnožovania — prevažne pohlavne („devil rider“)

Pár môže ostať spojený aj niekoľko týždňov; samec stráži samicu dlhodobo

Strašilka striekajúca sa rozmnožuje prevažne pohlavne a má pre to charakteristické správanie, ktorému vďačí za anglické meno „devil rider“ (jazdec na čertovi): výrazne menší samec takmer trvalo „jazdí“ na chrbte oveľa väčšej samice. Pár môže ostať takto spojený aj niekoľko týždňov — ide o stráženie partnerky (mate guarding), ktorým samec zabráni iným samcom oplodniť samicu. Pohlavia sa preto ľahko rozlíšia podľa veľkosti: samica je mohutná (~6–8 cm), samec štíhly a výrazne menší (~4 cm). Odporúča sa chovať pár alebo malú skupinku oboch pohlaví. Pozn.: u rodu Anisomorpha je v literatúre opísaná aj čiastočná partenogenéza, no bežne sa druh množí pohlavne.

Vajíčka — samica ich jednoducho púšťa na zem

Samica kladie vajíčka priebežne počas dospelosti

Dospelá samica kladie vajíčka priebežne počas dospelosti a jednoducho ich púšťa na dno terária (neukladá ich cielene do substrátu). Pomerne veľké vajíčka možno z dna pohodlne pozbierať a buď ich nechať v teráriu, alebo preniesť do samostatnej liahnacej nádoby (deli-pohárik s mierne vlhkým substrátom alebo papierovou utierkou). V prírode vajíčka jednoducho padajú na lesnú pôdu medzi opadanku. Prebytočné vajíčka treba likvidovať zodpovedne (zamraziť) — NIKDY nie vyhodením do prírody.

Inkubácia a liahnutie

Inkubácia niekoľko mesiacov pri miernej vlhkosti a izbovej teplote

Vajíčka sa inkubujú pri mierne vlhkom (nie premočenom) substráte a izbovej teplote; potrebujú istú vlhkosť, aby sa vyliahli, no zároveň dobré vetranie proti plesni. Inkubácia trvá spravidla niekoľko mesiacov. Vajíčka môžete nechať priamo v teráriu alebo v samostatnej liahnacej nádobe — dôležité je len, aby substrát nevyschol ani neplesnivel. Čerstvo vyliahnuté nymfy sú malé, no už pripomínajú dospelce a hneď vyhľadávajú listy, na ktorých sa kŕmia a rastú.

Odchov nymf a zvliekanie

Niekoľko zvliekaní do dospelosti; nymfy doregenerujú stratené nohy

Nymfy prechádzajú do dospelosti niekoľkými zvliekaniami. Pri každom zvliekaní sa zavesia dolu hlavou a vyzlečú sa zo starej kože — preto potrebujú dostatočnú výšku a primeranú vlhkosť, inak sa zvliekanie nepodarí. Dôležitou výhodou je, že nymfy dokážu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerovať stratenú nohu (dospelce už nie). Zaujímavosťou je, že chemickú obranu majú už nymfy a dokážu striekať od raného veku. Odchov vyžaduje rovnaké podmienky ako pre dospelce — stály prísun čerstvých listov, izbové teploty, miernu vlhkosť a dobré vetranie. Pri preľudnení sa môžu jedince navzájom rušiť, preto nepreháňať hustotu chovu.

Pohlavný dimorfizmus a životnosť

Výrazný veľkostný dimorfizmus; samice žijú spravidla dlhšie než drobné samce

Pohlavný dimorfizmus je u Anisomorpha buprestoides výrazný najmä vo veľkosti. Samica je mohutná a robustná, dorastá približne 6–8 cm (v priemere okolo 6,7 cm). Samec je výrazne menší a štíhlejší, dorastá približne 4 cm (v priemere okolo 4,2 cm) — práve on „jazdí“ na chrbte samice. Oba pohlavia sú bezkrídle (nelietajú) a majú typické dva tmavé pozdĺžne pruhy na hnedom tele. Životnosť sa ráta na mesiace; dospelce žijú niekoľko mesiacov, pričom väčšie samice spravidla dlhšie než drobné samce.

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: Samotný chov nenáročný (bežné dreviny, izbová teplota); jediná „náročnosť“ je opatrná manipulácia kvôli spreju. Dospelosť rádovo po niekoľkých mesiacoch; dospelce žijú ďalšie mesiace (samice spravidla dlhšie než drobné samce)

Strašilka striekajúca je z hľadiska chovu nenáročná, no NIE je to druh na ochočovanie ani na držanie v ruke — hmyz sa na človeka neviaže a tu k tomu pristupuje silná chemická obrana. Samotná starostlivosť je jednoduchá: žerie bežné dreviny (dub, ostružina, ligustrum, ruža), znáša izbové teploty a dobre sa rozmnožuje. Hlavným pravidlom je rešpekt k jej spreju: pri vyrušení dokáže cielene vystreknúť dráždivý sekrét a zamieriť na ~30–40 cm, pričom zásah do oka je veľmi bolestivý a môže dočasne poškodiť zrak. Kľúčové pravidlá chovu: (1) stály prísun čerstvých drevín vo vode (dub/ostružina/ligustrum/ruža) — nový druh listov zavádzať postupne; (2) izbová teplota ~20–26 °C a mierna vlhkosť rosením, s dobrým vetraním proti plesni; (3) dostatočná výška terária na zvliekanie; (4) manipulovať čo najmenej — strašilku presúvať radšej aj s vetvičkou, nikdy nie blízko tváre, po kontakte umyť ruky a nedotýkať sa očí; (5) zbierať padajúce vajíčka z dna a riešiť prebytky zodpovedne. ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody. Pri rešpektovaní spreja je to vďačný, robustný a behaviorálne zaujímavý chovanec.

Zabezpečte si zdroj čerstvých drevín (dub, malina/ostružina, ligustrum, ruža) z čistých miest bez postrekov; ostružina a ligustrum bývajú zelené aj v zime

Pripravte dobre vetrané terárium primeranej výšky (aspoň 3× dĺžka tela, prakticky 25–30 cm a viac, napr. 30×30×30 cm) s miernou vlhkosťou

Na dno dajte vlahu mierne udržujúci substrát (kokos/rašelina) v tenkej vrstve — zachytí trus a najmä padajúce vajíčka, ktoré samica jednoducho púšťa na zem

Vložte čerstvé vetvičky do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom (strašilka sa nesmie utopiť) ako potravu aj šplhacie a zvliekacie miesto; nový druh listov zavádzajte postupne popri zaužívanom

Udržujte izbovú teplotu ~20–26 °C a miernu vlhkosť jemným rosením (najlepšie podvečer), so súčasným dobrým vetraním proti plesni; strašilka pije kvapky z listov

MANIPULUJTE ČO NAJMENEJ a opatrne — strašilku presúvajte radšej aj s vetvičkou, NIKDY nie blízko tváre a očí (dokáže cielene striekať na ~30–40 cm); po kontakte si UMYTE ruky a nedotýkajte sa očí

Postavte terárium tak, aby ste sa pri otváraní nenakláňali tvárou tesne nad strašilku, a chráňte aj domáce zvieratá pred zásahom sekrétu

Priebežne zbierajte padajúce vajíčka z dna a vymieňajte zvädnuté vetvičky za čerstvé; prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne — NIKDY nevypúšťajte do prírody

Cena a kde kúpiť

8–20 € / ks (nymfy/vajíčka lacnejšie)

Strašilka striekajúca je menej bežná než klasické začiatočnícke strašilky (indická, ostnatá), ale u špecializovaných chovateľov fázmidov dostupná — jedince bývajú približne 8–20 €/ks, mladé nymfy a vajíčka sú lacnejšie. Dostupná na teraristických burzách, u chovateľov fázmidov a v inzerátoch. Bez CITES obmedzení. Pozor: pri kúpe a chove počítajte s jej obranným sprejom (ochrana očí). Prebytky riešte zodpovedne (darovať, zamraziť prebytočné vajíčka), NIKDY nie vypustením do prírody — ide o nepôvodný severoamerický druh.

Teraristické burzy a predajne v SR/ČR (exotický hmyz, fázmidy)

Špecializovaní chovatelia strašiliek (PSG / fázmidové skupiny)

bazos.sk a chovateľské fóra — inzeráty teraristika / hmyz (nymfy a vajíčka)

Na čo si dať pozor Strašilku striekajúcu najľahšie získate od špecializovaného chovateľa fázmidov (na burze alebo cez inzerát), často ako nymfy alebo vajíčka. Zdravá strašilka: kompletný počet nôh (alebo viditeľne regenerujúce sa po zvliekaní), pevný úchop, sýte hnedé sfarbenie s výraznými tmavými pruhmi (pozor — v centrálnej Floride existujú aj oranžové a bielo-pruhované farebné formy) bez tmavých zaschnutých škvŕn, čulá. Vyhýbajte sa jedincom s chýbajúcimi nohami, ktoré sa už nezvliekajú (dospelce nohy nedoregenerujú), a deformovaným jedincom (znak nízkeho terária alebo zlej vlhkosti pri zvliekaní). Pri preberaní rátajte so sprejom — manipulujte opatrne a chráňte si oči. Kupujte radšej pár alebo malú skupinku (samce aj samice), keďže druh sa rozmnožuje prevažne pohlavne (samec „jazdí“ na samici).

Porovnanie s podobnými druhmi

	Strašilka striekajúca (Anisomorpha buprestoides)	Strašilka ohnivá (Oreophoetes peruana)	Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata)	Strašilka trnistá (Eurycantha calcarata)	Strašilka indická (Carausius morosus)
Dĺžka	♀ ~6–8 cm, ♂ ~4 cm	♀ ~7 cm, ♂ ~6 cm	♀ ~9–10 cm, ♂ ~6–8 cm	♀ ~12–15 cm, ♂ ~10–13 cm	8–10 cm
Váha	—	—	—	—	—
Dožitie	mesiace (samice spravidla dlhšie než samce)	~1 rok (vajíčko → dospelec)	~1 rok	~1,5–2 roky	~1 rok
Hlučnosť	2/5	3/5	1/5	2/5	1/5
Stav IUCN	nehodnotená (chovný druh)	nehodnotená (chovný druh)	nehodnotená (chovný druh)	nehodnotená (chovný druh)	nehodnotená (chovný/laboratórny druh)
Povaha	Aktuálny druh — robustná hnedá dvojpruhá strašilka z juhovýchodu USA. UNIKÁT: cielene STRIEKA obranný sekrét (terpénové dialdehydy, najmä anisomorphal), presne mieri na ~30–40 cm a dráždi OČI. „Devil rider“ — samec dlhodobo jazdí na samici. Žerie bežné dreviny; izbová teplota; rozmnožuje sa prevažne pohlavne	Tiež má CHEMICKÚ OBRANU, ale ináč: vylučuje/strieka CHINOLÍN z hrudných žliaz (jediný známy živočích so čistým chinolínom) a je výstražne (aposematicky) ohnivo sfarbená. Na rozdiel od striekajúcej je úzky ŠPECIALISTA — žerie LEN paprade — a vyžaduje chladnejšie teploty (do ~25 °C). Andský druh z Peru a Ekvádoru	Klasická začiatočnícka strašilka — štíhla, maskovaná (zelená/hnedá palicovka), množí sa PARTENOGENETICKY (samce takmer netreba), izbová teplota, žerie ostružinu. Opak striekajúcej: spolieha sa na MASKOVANIE a NEMÁ žiadnu chemickú obranu ani sprej — bezpečná na manipuláciu. PSG č. 5	Mohutná pozemná novoguinejská strašilka — obrana je MECHANICKÁ, nie chemická: samec má na zadných stehnách silné TŔNE a pri vyrušení vie bolestivo zovrieť. Žiadny sprej. Žerie ostružinu/dub, vyžaduje vyššiu vlhkosť a úkryty na zemi. Kontrast: stisk tŕňmi verzus cielený chemický sprej striekajúcej	Najklasickejšia začiatočnícka strašilka — štíhla, bezkrídla, maskovaná, partenogenetická, izbová teplota, žerie ostružinu a brečtan. Úplný opak striekajúcej: žiadna chemická obrana ani sprej, len maskovanie; ideálna pre deti na manipuláciu
Areál	Juhovýchodné USA (Florida a okolie)	Peru a Ekvádor (andské horské lesy)	Vietnam (juhovýchodná Ázia); v chove rozšírená	Nová Guinea a okolité ostrovy	Južná India; v chove rozšírená po celom svete

Choroby a prevencia

Neúspešné zvliekanie (deformácia pri ekdýze)

stredná

Príznaky: Pokrivené alebo neúplne vytiahnuté nohy, prilepená stará koža, uviaznutie pri zvliekaní, niekedy úhyn (najmä u nymf)

Príčinou je nízke terárium alebo nevhodná vlhkosť. Zabezpečiť výšku aspoň 3× dĺžka tela a primeranú vlhkosť pravidelným rosením; strašilku pri zvliekaní nerušiť ani sa jej nedotýkať

Hladovanie pri prieberčivosti / nedostatku listov

stredná

Príznaky: Chudnutie, znížená aktivita, úhyn pri vyčerpaní zásob čerstvých listov alebo pri náhlej zmene druhu drevín

Jedince zvyknuté na jeden druh listov môžu nový druh spočiatku odmietať. Mať vždy zásobu osvedčenej dreviny (dub/ostružina/ligustrum) a nový druh zavádzať POSTUPNE popri zaužívanom; ostružina a ligustrum sú dostupné aj v zime

Pleseň a baktérie z vlhka bez vetrania

stredná

Príznaky: Plesnivý poťah na substráte a listoch, zápach, apatia a úhyn strašilky

Príčinou je uzavreté terárium bez prúdenia vzduchu spolu s nadmernou vlhkosťou. Zabezpečiť vetranie (sieťkové steny/veko), odstraňovať zvädnuté lístie a trus, neudržiavať dno premočené — ide o vyváženie vlhkosti a vzdušnosti

Otrava postrekmi (pesticídy na listoch)

stredná

Príznaky: Náhly hromadný úhyn, kŕče, ochabnutosť po skŕmení kontaminovaných listov

Pre hmyz smrteľné aj v stopovom množstve — zbierať len z čistých miest mimo postrekov a frekventovaných ciest. Listy z parkov a záhrad môžu byť ošetrené; pred podaním opláchnuť a osušiť

Strata nôh pri hrubej manipulácii

stredná

Príznaky: Odtrhnutá noha po ťahaní alebo zachytení, krvácanie hemolymfy

Nikdy neťahať strašilku za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí. Nymfy stratenú nohu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerujú, dospelce už nie. Manipulovať len jemne a výnimočne, radšej ju presúvať aj s vetvičkou

Podráždenie očí/kože sekrétom (chovateľ aj zviera)

stredná

Príznaky: U človeka/domáceho zvieraťa po zásahu sprejom: silná bolesť oka, slzenie, začervenanie, dočasné rozmazané videnie; pri zásahu kože pálenie a zápach

Nie je to choroba strašilky, ale RIZIKO PRE CHOVATEĽA. Strašilka mieri sekrét presne na ~30–40 cm. Pri zásahu oka HNEĎ a dôkladne VYPLÁCHNUŤ čistou vodou a pri pretrvávajúcich ťažkostiach vyhľadať lekára. Prevencia: nebrať ju k tvári, manipulovať opatrne, chrániť oči a domáce zvieratá

Prevencia Strašilka striekajúca je pri správnych podmienkach odolný a nenáročný druh a takmer nechorľavie. Najväčšie riziká nie sú choroby, ale chyby v starostlivosti — a jedno riziko sa týka aj chovateľa: (1) Neúspešné zvliekanie pri nízkom teráriu alebo nevhodnej vlhkosti — zabezpečte dostatočnú výšku a primerané rosenie a strašilku pri zvliekaní nerušte; (2) Hladovanie pri prieberčivosti — jedince zvyknuté na jeden druh listov môžu nový spočiatku odmietať, preto majte zásobu osvedčenej dreviny (dub/ostružina/ligustrum) a nové listy zavádzajte postupne; (3) Otrava postrekmi — listy z parkov a ciest bývajú ošetrené, používajte len čisté a opláchnuté; (4) Pleseň z vlhka bez vetrania — zabezpečte prúdenie vzduchu; (5) ⚠️ Podráždenie očí sekrétom — pri vyrušení strašilka cielene strieka dráždivý sekrét a presne mieri na ~30–40 cm; chráňte si oči, neberte ju k tvári, po kontakte si umyte ruky a pri zásahu oka ho hneď dôkladne vypláchnite vodou. Prevencia: bežné dreviny v dostatočnej zásobe, izbová teplota ~20–26 °C, mierna vlhkosť s dobrým vetraním, dostatočne vysoké terárium a najmä opatrná, čo najmenšia manipulácia s ochranou očí.

Zaujímavosti

Cielene STRIEKA obranný sekrét a presne mieri — pri vyrušení vystrekne strašilka striekajúca z dvojice predohrudných (protorakálnych) žliaz mliečno-biely sekrét a dokáže ho presne zamieriť na vzdialenosť ~30–40 cm. Spúšťačom býva dotyk, no niekedy stačí aj priblíženie (napr. vtáka). Je to jedna z mála strašiliek na svete s takouto „ostreľovacou“ obranou.

Sekrét prudko dráždi oči — môže poškodiť zrak — obranná tekutina obsahuje terpénové dialdehydy (najmä „anisomorphal“, ďalej dolichodial a peruphasmal) a pri zásahu oka spôsobuje silnú bolesť a dočasné poškodenie zraku; v lekárskej literatúre sú opísané prípady zápalu spojiviek až poškodenia rohovky. Preto sa NIKDY neberie k tvári a chráni sa oči.

„Devil rider“ — samec dlhodobo jazdí na samici — anglický názov „devil rider“ (jazdec na čertovi) vystihuje, že výrazne menší samec takmer trvalo sedí na chrbte oveľa väčšej samice a stráži si ju (mate guarding); pár môže ostať spojený aj niekoľko týždňov.

„Musk mare“ — pižmová kobyla — druhé ľudové meno odkazuje na prenikavý pižmový zápach obranného sekrétu; spolu s „devil rider“ patrí k najznámejším hmyzím prezývkam na americkom juhu.

Výrazný veľkostný dimorfizmus — samica je mohutná (~6–8 cm), kým samec je štíhly a výrazne menší (~4 cm). Oba pohlavia sú bezkrídle, hnedé s dvomi výraznými tmavými pozdĺžnymi pruhmi.

Regionálne farebné formy — okrem bežnej hnedej existujú v centrálnej Floride aj oranžové a bielo-pruhované populácie; sfarbenie i presné zloženie obranného sekrétu sa medzi populáciami líši (geografická premenlivosť chemickej obrany).

Chemickú obranu majú už nymfy — schopnosť striekať dráždivý sekrét nie je výsadou dospelcov; aj malé nymfy sa dokážu brániť sprejom od raného veku, takže opatrnosť platí pri jedincoch každej veľkosti.

Nenáročná strava — bežné dreviny — na rozdiel od úzkych špecialistov (napr. strašilka ohnivá žerie len paprade) prijíma listy bežných drevín — dub, ostružinu, ligustrum a ružovité dreviny — čo robí jej chov jednoduchým; nový druh listov však treba zavádzať postupne, lebo býva prieberčivá.

Vajíčka jednoducho púšťa na zem — samica neukladá vajíčka cielene, ale ich púšťa na dno, odkiaľ ich možno pohodlne pozbierať a inkubovať; u rodu Anisomorpha je opísaná aj čiastočná partenogenéza.

⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody — hoci pochádza z juhovýchodu USA, ako každý nepôvodný chovaný druh sa nesmie vypúšťať; prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka).

Taxonomická klasifikácia

species Strašilka striekajúca (Anisomorpha buprestoides)

Ríša Animalia

Kmeň Arthropoda (článkonožce)

Trieda Insecta (hmyz)

Rad Phasmatodea (strašilky / palicovky)

Čeľaď Pseudophasmatidae

Rod Anisomorpha

Druh Anisomorpha buprestoides (Stoll, 1813)

Často kladené otázky

Áno — to je jej najvýraznejšia vlastnosť a hlavný dôvod opatrnosti. Pri vyrušení dokáže z dvojice predohrudných žliaz cielene vystreknúť mliečno-biely obranný sekrét a presne zamieriť na vzdialenosť ~30–40 cm. Sekrét obsahuje terpénové dialdehydy (najmä „anisomorphal“) a prudko dráždi oči a sliznice — zásah do oka spôsobuje silnú bolesť a dočasné poškodenie zraku, v literatúre sú opísané aj prípady zápalu spojiviek či poškodenia rohovky. Preto ju nikdy neberte k tvári, chráňte si oči, po kontakte si umyte ruky a pri zásahu oka ho hneď a dôkladne vypláchnite vodou (pri pretrvávajúcich ťažkostiach navštívte lekára). Chemickú obranu majú už aj nymfy.

„Devil rider“ (jazdec na čertovi) je americké ľudové meno tejto strašilky a odkazuje na jej typické správanie: výrazne menší samec takmer trvalo „jazdí“ na chrbte oveľa väčšej samice. Nejde o lenivosť — je to stráženie partnerky (mate guarding), ktorým samec bráni iným samcom oplodniť samicu, a pár môže ostať spojený aj niekoľko týždňov. Druhé ľudové meno „musk mare“ (pižmová kobyla) zase odkazuje na prenikavý pižmový zápach jej obranného sekrétu. Obe prezývky sú na americkom juhu veľmi známe.

Nie je náročná — žerie listy bežných listnatých drevín. Na rozdiel od úzkych špecialistov (napr. strašilka ohnivá, ktorá prijíma len paprade) je Anisomorpha buprestoides pomerne všestranná: dobre prijíma dub (Quercus), malinu/ostružinu (Rubus), vtáčí zob – ligustrum (Ligustrum) a ružovité dreviny (ruža, hloh). Výhodou je, že ostružina aj ligustrum bývajú zelené aj v zime. Pozor: jedince zvyknuté na jeden druh listov môžu nový spočiatku odmietať, preto nový druh zavádzajte postupne popri zaužívanom. Vetvičky dávajte do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom (aby sa strašilka neutopila) a používajte len čisté, neošetrené a opláchnuté listy bez postrekov.

Uspokojí sa s bežnou izbovou teplotou ~20–26 °C — ako subtropický druh z Floridy je tolerantnejší než horské druhy a netreba ho špeciálne vyhrievať (vyhýbajte sa len extrémom a prudkým výkyvom). Terárium stačí menšie, ale s dôrazom na výšku — aspoň 3× dĺžka tela dospelca (pri mohutných ~7–8 cm samiciach teda prakticky 25–30 cm a viac), pre pár sa hodí napr. 30 × 30 × 30 cm. Dôvod pre výšku: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou. Dôležité je vetranie proti plesni a mierna vlhkosť rosením. Terárium umiestnite tak, aby ste sa pri otváraní nenakláňali tvárou tesne nad strašilku (dokáže striekať).

Je to druh na pozorovanie, nie na bežné držanie v ruke. Nehryzie ani nepichá a pri dotyku nie je jedovatá, ale jej obranný sprej môže poraniť oči — preto ju radšej neberte do ruky a ak ju musíte presunúť, robte to opatrne, najlepšie aj s vetvičkou, a nikdy nie blízko tváre. Pre deti je to skvelý druh na pozorovanie cez sklo (zaujímavá chemická obrana aj párovanie „devil rider“), ale akákoľvek manipulácia by mala prebiehať len pod dohľadom dospelého, bez približovania tváre a očí. Po kontakte si treba umyť ruky a chrániť aj domáce zvieratá pred zásahom sekrétu.

Áno, odporúča sa chovať pár alebo malú skupinku oboch pohlaví, keďže sa druh množí prevažne pohlavne (typický „devil rider“ — samec na chrbte samice). Pohlavia ľahko rozlíšite podľa veľkosti: samica je mohutná (~6–8 cm), samec štíhly a výrazne menší (~4 cm). Samica kladie vajíčka priebežne a jednoducho ich púšťa na dno, odkiaľ ich možno pozbierať a inkubovať. Pozn.: u rodu Anisomorpha je opísaná aj čiastočná partenogenéza, takže ojedinele môže klásť životaschopné vajíčka aj samica bez samca, no bežne sa druh množí pohlavne. Prebytky riešte zodpovedne a NIKDY ich nevypúšťajte do prírody.

Samotný chov je nenáročný — žerie bežné dreviny (dub, ostružina, ligustrum, ruža), znáša izbové teploty a dobre sa rozmnožuje, takže technicky ju zvládne aj menej skúsený chovateľ. Jediná, ale dôležitá podmienka je rešpekt k jej obrannému spreju: dokáže cielene striekať dráždivý sekrét a presne mieriť na ~30–40 cm, čo môže poraniť oči. Preto je vhodná skôr pre uvážlivého chovateľa, ktorý ju bude pozorovať než brať do ruky a poučí aj deti. Pre úplných začiatočníkov, ktorí chcú strašilku aj nosiť na ruke, sú bezpečnejšie strašilka indická alebo vietnamská (bez striekajúcej obrany).

ZDROJ: Eisner et al. (Defensive Spray of a Phasmid Insect — Science / PubMed 17751052), Dossey et al. 2008 (Developmental and geographical variation in the chemical defense of Anisomorpha buprestoides, J. Ch

Strašilka striekajúca

Výživa

Odporúčané potraviny

Zakázané potraviny

Správanie a komunikácia

Hlasový prejav a reč

Typické zvuky

Sezónny kalendár

Vhodný pre teba?

Prostredie a požiadavky

Areál výskytu

Rozvrh kŕmenia

Rozmnožovací cyklus

Ochočenie a kontakt

Cena a kde kúpiť

Porovnanie s podobnými druhmi

Choroby a prevencia

Zaujímavosti

Taxonomická klasifikácia

? Často kladené otázky

Príbuzné druhy

Video — Strašilka striekajúca

Cudzie názvy

Príbuzné druhy a alternatívy

Často kladené otázky