Scolopendridae (stonožkovité)
Stonožka tigrovaná je z hľadiska ľudského sluchu úplne nemý živočích — ako stonožka (Chilopoda) nemá žiadny hlasový orgán ani schopnosť vokalizácie. Nevydáva cvrlikanie, syčanie ani iný zvuk používaný na komunikáciu. Jediné, čo v teráriu môžeš počuť, sú čisto mechanické šelesty: tiché šuchotanie a presypávanie substrátu pri hrabaní, keď si buduje chodbičky a úkryty, a jemné cupkanie množstva nôh pri rýchlom behu po kôre, dreve či skle. Pri love a manipulácii s korisťou počuť nanajvýš tiché chrumkanie. Žiadny z týchto zvukov nie je hlasom — sú to len prejavy pohybu. Komunikácia a orientácia stonožky prebieha hmatom, vnímaním vibrácií a chemicky cez tykadlá a citlivé koncové končatiny, nie sluchom. V domácnosti je preto stonožka tigrovaná absolútne tichý chovanec, ktorý neruší ani v noci, hoci je práve vtedy najaktívnejšia.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelý jedinec | Živá korisť — cvrčky, šváby (Blaptica dubia), kobylky/saranče | 1–2 kusy primeranej veľkosti (nie väčšie než stonožka) | 1–2× týždenne; nezožratú korisť odstrániť |
| Mladé jedince | Menšia živá korisť — malé cvrčky, šváby, larvy hmyzu | 1 menší kus podľa veľkosti stonožky | o niečo častejšie (cca 2× týždenne) |
| Príležitostne | Múčiare/zoofóby alebo ojedinele malý stavovec (myšacie holátko) ako pochúťka | malé množstvo, nie ako základ | občas; po veľkej koristi predĺžiť pauzu |
| Voda a údržba | Čistá voda v plytkej miske + orosenie substrátu/machu | trvalo dostupná voda | voda vždy plná; orosenie podľa potreby (udržať vlhkosť) |
Rozmnožovanie stonožky tigrovanej v zajatí nie je viazané na ročné obdobie, ale na dobrú kondíciu a stabilné vlhké teplo. Keďže stonožky sú kanibalské a samotárske, samca a samicu treba spojiť len na párenie a pod dohľadom, inak hrozí, že jeden druhého zožerie. Samec neukladá spermu priamo — vytvára spermatofor, ktorý samica prijme. Po úspešnom párení sa pohlavia opäť oddelia. Rozmnožovanie tohto druhu je náročné a zriedkavé, väčšina jedincov na trhu pochádza z dovozu z prírody, nie z odchovu.
Oplodnená samica si vyhrabe vlhkú komôrku v substráte a nakladie znášku vajec — u rodu Scolopendra ide rádovo o desiatky vajec (približne 10–50). Vajcia sú citlivé na vyschnutie aj na plesne, preto je stabilná vlhkosť komôrky kľúčová. Samica sa o znášku stará — to je u stonožiek výnimočné správanie (pozri ďalej). Veľmi dôležité je NERUŠIŤ samicu so znáškou: stonožky sú známe tým, že pri vyrušení alebo strese vlastné vajcia zožerú, takže terárium s kladúcou samicou treba nechať v úplnom pokoji a tme.
Stonožky vrátane rodu Scolopendra prejavujú nezvyčajne vyvinutú materskú starostlivosť. Samica si znášku privinie k telu a obtočí ju nohami, čím ju chráni pred predátormi i vyschnutím, a pravidelne vajcia čistí (olizuje), aby na nich nevyrástla pleseň. V tejto schúlenej polohe zotrváva celé obdobie vývinu. Približne 20 dní po nakladení sa liahnu prvé štádiá mláďat, ktoré ešte zostávajú nehybné pri matke schúlené v jej objatí. Práve pre túto starostlivosť je nevyhnutné samicu vôbec nevyrušovať — stres ju vedie k tomu, že znášku či mláďatá zožerie.
Po približne troch týždňoch sa z vajec liahnu drobné mláďatá, ktoré sú spočiatku bledé až biele a takmer nehybné a zostávajú pri matke, ktorá ich naďalej chráni svojím telom. Po prvých zvliekaniach postupne stmavnú, začnú nadobúdať charakteristický pásikavý vzor a osamostatňujú sa. Pozor: po osamostatnení sú mladé stonožky navzájom kanibalské, preto sa musia čo najskôr rozdeliť do samostatných nádob. Odchov je náročný na vlhkosť, teplo a pokoj a vyžaduje dostatok drobnej živej koristi pre rastúce mláďatá.
Mladé stonožky rastú radom postupných zvliekaní (ekdýz), pri ktorých sa zväčšujú a dotvárajú svoje výrazné sfarbenie. Každé zvliekanie je zraniteľné obdobie — zviera vtedy prestáva žrať, skrýva sa a netreba ho rušiť ani mu ponechávať živú korisť. Stonožky sú pomerne dlhoveké bezstavovce: presné údaje pre tento druh sú obmedzené, no rod Scolopendra sa podľa zdrojov môže dožiť rádovo niekoľkých rokov (orientačne jednotky až okolo 5–10 rokov v závislosti od druhu a podmienok). Pri stabilnom vlhkom teple, kvalitnej strave a pokoji počas zvliekania je stonožka tigrovaná dlhodobo pôsobivým chovancom — vždy však ostáva jedovatým dravcom na pozorovanie, nie na manipuláciu.
Stonožka tigrovaná sa NEDÁ ochočiť ani skrotiť — je to jedovatý dravec, ktorý ostane plachý a defenzívny po celý život, a každý priamy kontakt s rukou je rizikom bolestivého uhryznutia. „Skrotenie“ pri tomto druhu znamená naučiť sa s ním bezpečne a pokojne narábať na diaľku, nie ho hladkať či nosiť. Hlavné zásady bezpečného chovu: (1) nikdy nemanipuluj holými rukami — vždy používaj dlhú pinzetu, jemný naháňací nástroj alebo prekrytie do nádoby; (2) maj absolútne tesné, zaistené veko a pri každom otvorení vedz, kde presne stonožka je; (3) pracuj pokojne a pomaly — prudké pohyby ju vyplašia a vyprovokujú obranu; (4) kŕm dlhou pinzetou a nezožratú živú korisť vždy odstráň; (5) údržbu rob radšej cez deň, keď je menej aktívna a skrytá, no aj tak so stálou pozornosťou. Pri správnej rutine je chov bezpečný a stonožka sa stáva pôsobivým, no čisto pozorovacím chovancom. Voľne získané jedince z neistého zdroja nekupuj — riskuješ zlú kondíciu i nesprávne určenie druhu.
Zabudni na branie do ruky — stonožku tigrovanú NIKDY nechytaj holými rukami; je jedovatá, rýchla a uhryznutie je bolestivé. Všetka manipulácia prebieha na diaľku
Zaobstaraj si dlhú pinzetu a jemný naháňací nástroj (mäkká štetka/lopatka) alebo priehľadnú nádobu na bezpečné prekrytie a premiestnenie stonožky bez kontaktu s rukou
Pri každom otvorení terária najprv zisti, KDE presne stonožka je, pracuj pokojne a pomaly a maj pripravený plán, ako ju usmerniť späť; veko vždy hneď zaisti (je extrémne silná a ujde aj malou škárou)
Kŕm dlhou pinzetou alebo vhodením koristi z bezpečnej vzdialenosti; nezožratú živú korisť po čase odstráň, najmä počas zvliekania, keď je stonožka mäkká a zraniteľná
Údržbu (orosenie, výmena vody, čistenie) rob radšej cez deň, keď je stonožka skrytá a menej aktívna, no stále so stálou pozornosťou a bez vkladania rúk dovnútra k zvieraťu
Stonožka tigrovaná patrí medzi cenené a vyhľadávané druhy vďaka mimoriadne efektnému tigrovanému sfarbeniu, preto býva drahšia než bežné tropické stonožky (napr. Scolopendra dehaani či subspinipes). Cena sa orientačne pohybuje okolo 40–120 € za jedinca a kolíše podľa veľkosti, kondície a pôvodu — väčšie, vyfarbené jedince bývajú drahšie, dovozové kusy lacnejšie, no rizikovejšie. Náklady na samotný chov sú nízke (terárium, substrát, kôra, krmivo). Pozor: väčšina jedincov na trhu pochádza z dovozu z prírody, nie z odchovu — takéto zvieratá môžu byť stresované, dehydrované alebo s parazitmi. Kupuj od overeného chovateľa, ktorý vie o pôvode a kondícii jedinca, a vyhni sa anonymným lacným ponukám s neistým určením druhu.
| Stonožka tigrovaná (Scolopendra hardwickei) | Stonožka stredomorská (Scolopendra cingulata) | Stonožka najväčšia (Scolopendra gigantea) | Stonožka modronohá (Ethmostigmus trigonopodus) | Stonožka červená (Scolopendra subspinipes) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~12–20 cm (telo rádovo 14–16 cm); 21 článkov | ~15–18 cm; jedna z menších v čeľadi Scolopendridae | presahuje 30 cm — najväčšia stonožka sveta | ~15–18 cm | až ~20 cm |
| Váha | — | — | — | — | — |
| Dožitie | rádovo niekoľko rokov (jednotky až ~5–10 r podľa podmienok) | rádovo niekoľko rokov | rádovo niekoľko rokov | rádovo niekoľko rokov | rádovo niekoľko rokov |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 5/5 | 3/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | bez CITES; väčšina jedincov z dovozu z prírody — kupovať z overeného zdroja | bez CITES; v Európe pôvodný druh | bez CITES; veľký a silný jedovatý druh — len pre skúsených | bez CITES; medicínsky významný jed | bez CITES; bežne chovaný, ale silný jed |
| Povaha | Aktuálny druh — jedna z najkrajších stonožiek s tigrovaným vzorom (červeno-oranžové a čierne pásy, oranžové nohy); STONOŽKA (Chilopoda) — rýchly, jedovatý nočný dravec, NIE mnohonôžka; bolestivé uhryznutie, NIE na handling; samica stráži a obtáča znášku | Stredomorská pásikavá stonožka so striedavými čierno-žlto-zlatými pásmi; najbežnejšia stonožka Stredomoria; jed je menej toxický než u iných druhov rodu; tiež jedovatý dravec na pozorovanie, nie na handling | Najväčšia stonožka na svete (cez 30 cm); jed je taký silný, že znehybní aj drobné cicavce (netopiere, myši), zaznamenané je aj jedno úmrtie dieťaťa; mimoriadne silný a nebezpečný dravec výhradne pre veľmi skúsených chovateľov | Africká stonožka (rod Ethmostigmus, nie Scolopendra), známa ako tanzánska modronohá; telo žlté/oranžové/hnedasté s tmavými modro-čiernymi pásmi a žltými, oranžovými či modrastými nohami; jedovatý dravec, jeden z medicínsky významnejších; na pozorovanie, nie na handling | Známa „čínska červenohlavá“ stonožka s čiernym telom a červenými/oranžovými nohami a hlavou; jedna z najbežnejších a najväčších chovných stonožiek; rýchly, silný jedovatý dravec s bolestivým uhryznutím — na pozorovanie, nie na handling |
| Areál | India (Západné Ghaty, Andamany a Nikobary) — vlhké tropické lesy | Stredomorie (južná Európa, severná Afrika, Blízky východ) — suché teplé biotopy | Severná časť Južnej Ameriky a Karibik — tropické oblasti | Afrika — savany a tropické oblasti | Juhovýchodná a východná Ázia (a zavlečená inde) — vlhké tropické biotopy |
Príznaky: Zvráskavené, scvrknuté telo a články, znížená aktivita, neochota prijímať potravu, v ťažkom prípade úhyn
Stonožka tigrovaná NIE je púštny druh a nesmie vyschnúť. Príčinou je príliš suchý substrát alebo terárium a chýbajúca voda. Udržuj vlhkostný gradient (trvalo vlhký mach na jednej strane), pravidelne oros vlažnou vodou a zabezpeč VŽDY dostupnú plytkú misku s čistou vodou. Súčasne však dbaj na vetranie, aby substrát nebol premočený.
Príznaky: Stonožka uviazne v starej kožke, nedovlečené alebo zdeformované články či nohy, strata končatín, v ťažkom prípade úhyn
Najčastejšou príčinou je nízka vlhkosť počas zvliekania alebo vyrušenie zvieraťa. Pred zvliekaním stonožka prestáva žrať a skrýva sa — vtedy ju NERUŠ, neber do ruky a odstráň živú korisť (cvrček by mäkkú stonožku poranil). Drž stabilnú vyššiu vlhkosť a teplotu. Stratené nohy si stonožka pri ďalších zvliekaniach postupne dorastie.
Príznaky: Drobné svetlé roztoče na tele stonožky alebo v substráte, plesnivý povlak na zvyškoch koristi, zápach hniloby, nepokoj zvieraťa
Spôsobuje to trvalo mokrý nevetraný substrát a nezožratá, hnijúca korisť. Odstraňuj zvyšky koristi do 24–48 h, zabezpeč dobré vetranie a časť substrátu nechaj suchšiu. Pri premnožení roztočov substrát vymeň. Mierne množstvo pôdnych chvostoskokov v bioaktívnom substráte je naopak prospešné (čistia zvyšky).
Príznaky: Polámané alebo chýbajúce nohy, poškodené tykadlá či koncové končatiny, poranenie tela po stlačení alebo páde
Stonožka je síce odolná, no pri úniku do bytu, páde z výšky alebo pri pokuse o chytenie rukou sa môže poraniť (a zároveň poraniť človeka uhryznutím). Manipuluj VÝHRADNE na diaľku (pinzeta, prekrytie do nádoby), nikdy ju nestláčaj ani neťahaj a maj absolútne tesné veko. Drobné poškodenia končatín sa pri zvliekaní zvyčajne zregenerujú.
Jedna z najkrajších stonožiek sveta — stonožku tigrovanú zdobí nezameniteľný tigrovaný vzor: striedavé výrazne červeno-oranžové a čierne pásy na článkoch a jasne oranžové nohy; práve preto patrí medzi najvyhľadávanejšie a najcennejšie druhy v teraristike.
Je to STONOŽKA (Chilopoda) — dravec, NIE mnohonôžka! — má 21 telesných článkov, každý s JEDNÝM párom nôh, je rýchla a karnivorná; mnohonôžky (Diplopoda) majú naopak dva páry nôh na článok, sú pomalé a živia sa rozkladajúcou rastlinou. Stonožku tigrovanú si preto nikdy nezamieňaj s neškodnou mnohonôžkou.
JEDOVATÁ — uhryznutie je bolestivé — prvý pár končatín má premenený na jedové háčiky (forcipuly), ktorými vstrekuje jed do koristi; uhryznutie človeka spôsobuje silnú bolesť, opuch a podľa zdrojov aj ospalosť. Práve preto je to druh na pozorovanie, NIE na branie do ruky.
Pôvodom z Indie — pochádza najmä zo Západných Ghát a z Andamánskych a Nikobárskych ostrovov (ďalej Ándhrapradéš, Karnátaka, Maháráštra); je hlásená aj zo Singapuru a možno zo Sumatry a Jávy.
Dorastá približne 12–20 cm — telo je elongované a podľa zdrojov dosahuje rádovo 14–16 cm, miestami až ~16 cm a viac; ide o stredne veľkú až väčšiu stonožku s 21 článkami a tykadlami zo 17–18 článkov.
Rýchly nočný hrabavý dravec — cez deň sa skrýva zahrabaná v substráte alebo pod kôrou, v noci prekvapivo rýchlo behá, šplhá a aktívne hrabe; loví živý hmyz (cvrčky, šváby, kobylky) a príležitostne aj malé stavovce, ktoré znehybní jedom.
Majster úniku — vyžaduje TESNÉ veko — je mimoriadne silná a ohybná a dokáže ujsť aj nečakane malou škárou; preto musí mať terárium absolútne tesné, zaistené veko s vetraním krytým jemnou sieťkou. Únik jedovatej stonožky do bytu je vážny problém.
Výnimočná materská starostlivosť — samica si znášku obtočí telom a nohami, chráni ju pred vyschnutím i predátormi a pravidelne vajcia čistí proti plesni; v objatí matky zostávajú aj čerstvo vyliahnuté mláďatá. Pri vyrušení však stonožka znášku často zožerie, preto sa kladúca samica nesmie rušiť.
Tropický druh — nesmie vyschnúť — na rozdiel od púštnych stonožiek potrebuje vlhké teplo (~24–28 °C) a vyššiu vlhkosť s gradientom; vysušenie (dehydratácia) je najčastejšou príčinou problémov v chove.
Opísaná Newportom v roku 1844 — vedecky ju opísal G. Newport; ide o jeden z približne 18 druhov rodu Scolopendra zaznamenaných v Indii (z asi 90 druhov na svete). Do chovu patrí len jedinec z overeného zdroja a vždy len ako dravec na pozorovanie.
Áno, stonožka tigrovaná je JEDOVATÁ. Prvý pár končatín má premenený na jedové háčiky (forcipuly), ktorými vstrekuje jed do koristi. Uhryznutie človeka je bolestivé — spôsobuje silnú bolesť, opuch a podľa zdrojov aj ospalosť. Pre zdravého dospelého človeka zvyčajne nejde o život ohrozujúce zranenie, ale je veľmi nepríjemné a u citlivých či alergických osôb môže vyvolať aj výraznejšiu reakciu. Nie je to agresívny lovec ľudí — uhryzne pri vyrušení alebo pri pokuse o chytenie. Práve preto sa chová výhradne ako druh na pozorovanie a nikdy sa neberie do ruky.
Nie — branie do ruky sa dôrazne neodporúča. Stonožka je rýchla, silná, ohybná a jedovatá a pri kontakte s rukou hrozí bolestivé uhryznutie. Navyše sa nikdy neskrotí — ostáva plachá a defenzívna po celý život. Všetka manipulácia (kŕmenie, úprava terária, premiestnenie) sa robí na diaľku: dlhou pinzetou, jemným naháňacím nástrojom alebo prekrytím do priehľadnej nádoby, nikdy holými rukami. Pri každom otvorení terária treba vedieť, kde presne stonožka je, pracovať pokojne a hneď zaistiť veko. Je to nádherný chovanec za sklom, nie na maznanie.
Je to zásadný rozdiel. Stonožka (trieda Chilopoda), ako stonožka tigrovaná, má na každom telesnom článku JEDEN pár nôh, je rýchla, dravá (karnivor) a JEDOVATÁ — loví živú korisť jedovými háčikmi a dokáže bolestivo uhryznúť. Mnohonôžka (trieda Diplopoda) má naopak na väčšine článkov DVA páry nôh, je pomalá, neškodná a živí sa rozkladajúcou rastlinou a opadankou (detritivor); pri ohrození sa stáča do špirály a nehryzie. Stonožku tigrovanú si preto nikdy nezamieňaj s neškodnou mnohonôžkou — ide o jedovatého dravca, ktorý si vyžaduje rešpekt a bezpečnú manipuláciu.
Je to výhradný dravec (karnivor) — loví živú korisť a rastliny vôbec neprijíma. Základ tvorí vhodne veľký hmyz: cvrčky, šváby (Blaptica dubia), kobylky a saranče, doplnkovo múčiare a zoofóby; veľkému jedincovi možno ojedinele ponúknuť malý stavovec, no nie ako základ. Korisť by nemala byť väčšia než samotná stonožka. Dospelú stonožku stačí kŕmiť 1–2× týždenne, mladé jedince o niečo častejšie. Nezožratú živú korisť vždy odstráň — najmä počas zvliekania, keď je stonožka mäkká a živý cvrček by ju mohol poraniť. Trvalou súčasťou terária musí byť plytká miska s čistou vodou.
Pre jedného jedinca stačí terárium od ~30 × 25 × 25 cm (chovaj VŽDY sólo — je kanibal), s hlbokým vlhkým substrátom ~10–15 cm na hrabanie (kokos + sphagnum mach), viacerými úkrytmi (kôra, korene, ploché kamene) a plytkou miskou s vodou. Teplota ~24–28 °C (mnohí chovatelia o niečo teplejšie), UV netreba. Vlhkosť drž vyššiu, no nie premočenú — najlepšie s gradientom (vlhký mach na jednej strane, suchšie miesto na druhej) a dobrým vetraním; nie je to púštny druh a nesmie vyschnúť. Najdôležitejšie je absolútne tesné, zaistené veko — stonožka ujde aj malou škárou.
Pretože je majster úniku. Je mimoriadne silná, ohybná a rýchla a dokáže sa pretlačiť aj nečakane malou škárou medzi vekom a stenou terária alebo cez nedostatočne kryté vetracie otvory. Únik jedovatej stonožky do bytu je vážny problém — ťažko sa hľadá, môže sa skryť v tmavých vlhkých kútoch a pri náhodnom kontakte uhryznúť. Preto musí byť veko úplne tesné a mechanicky zaistené (zaťažené alebo zacvaknuté) a všetky vetracie otvory kryté jemnou sieťkou. Pri každej manipulácii s teráriom treba mať pod kontrolou polohu stonožky a veko hneď po skončení práce bezpečne zatvoriť.