Stonožka tigrovaná (Scolopendra hardwickei)

Scolopendridae (stonožkovité)

Stonožka tigrovaná

Scolopendra hardwickei — jedna z najkrajších stonožiek sveta s tigrovaným vzorom — rýchly, jedovatý nočný dravec z Indie; STONOŽKA (Chilopoda), nie mnohonôžka; uhryznutie je bolestivé, preto je to druh na pozorovanie, nie na branie do ruky — a vyžaduje dobre tesnené veko, lebo ujde aj malou škárou

Veľkosť~12–20 cm (telo rádovo 14–16 cm), 21 článkov
Teplota~24–28 °C (tropický druh, nesmie vyschnúť)
VlhkosťVyššia s gradientom (vlhký mach + suchšie miesto) + vetranie
Životnosťrádovo niekoľko rokov (jednotky až ~5–10 r podľa podmienok)
PôvodIndia (Západné Ghaty, Andamany a Nikobary)
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

38% 30% 18% 14% STRAVA zloženie
Cvrčky (Acheta, Gryllus) — základ kŕmnej dávky — 38 % 38%
Šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) — výživné, vďačné krmivo — 30 % 30%
Kobylky a saranče — väčšia bielkovinová korisť — 18 % 18%
Múčiare, zoofóby a iný hmyz / ojedinele malý stavovec — 14 % 14%

Odporúčané potraviny

  • Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus assimilis) — najbežnejší a dobre prijímaný základ kŕmnej dávky pre stonožku tigrovanú
  • Šváby (Blaptica dubia, Shelfordella lateralis) — výživná, mäsitá a vďačná korisť, ktorá sa nezahrabe tak rýchlo ako cvrček
  • Kobylky a saranče — väčšia bielkovinová korisť vhodná pre dospelú, dobre rastúcu stonožku
  • Múčiare (larvy Tenebrio molitor) a zoofóby (Zophobas morio) — tučnejšie krmivo na občasné prikŕmenie, nie ako základ
  • Larvy potemníka a iný mäkký hmyz — vhodné aj pre menšie jedince a mladé stonožky
  • Dážďovky a ulitníky (z neošetreného prostredia) — prirodzená, mäsitá doplnková korisť
  • Ojedinele malý stavovec (napr. ružička/myšacie holátko) — len ako zriedkavá pochúťka pre veľké jedince, nie pravidelne
  • Čistá, vždy dostupná voda v plytkej miske — stonožka veľa pije a citlivo reaguje na nedostatok vlhkosti

Zakázané potraviny

  • Stavovce ako bežná strava (myši, rybky denne) — zbytočne zaťažujú zažívanie a znečisťujú terárium; len výnimočná pochúťka
  • Divo chytený hmyz z postrekaných polí a záhrad — riziko rezíduí pesticídov, ktoré stonožku otrávia
  • Hmyz zbieraný v okolí svetiel a pri cestách — možná kontaminácia chemikáliami a ťažkými kovmi
  • Príliš veľká korisť (väčšia než samotná stonožka) — riziko poranenia pri love alebo odmietnutia
  • Ovocie, zelenina a rastlinná strava — stonožka je výhradný DRAVEC (karnivor), rastliny neprijíma
  • Spracované ľudské jedlo, mäso so soľou a korením — pre stonožku škodlivé a nestráviteľné
  • Krmivo ponechané v teráriu počas zvliekania — zvieratko je vtedy bezbranné a živý cvrček ho môže poraniť, nezjedenú korisť vždy vyber
  • Mŕtvy, dlho ležiaci alebo plesnivý hmyz — riziko baktérií, plesní a roztočov v teráriu
Tip od odborníka Stonožka tigrovaná (Scolopendra hardwickei) je výhradný dravec (karnivor) — v prírode aj v zajatí loví živú korisť a rastlinnú stravu vôbec neprijíma. Základ kŕmnej dávky tvorí vhodne veľký hmyz: cvrčky, šváby (Blaptica dubia), kobylky a saranče, doplnkovo múčiare a zoofóby. Korisť by nemala byť väčšia než samotná stonožka — ideálne približne do veľkosti jej hlavy až polovice tela. Stonožka uchopí korisť jedovými háčikmi (forcipulami), vstrekne jed a obeť rýchlo znehybní. Kŕm radšej menej a pravidelne než nárazovo veľa: dospelú stonožku stačí kŕmiť 1–2× týždenne, mladé jedince o niečo častejšie. Ojedinele možno veľkému jedincovi ponúknuť malý stavovec (myšacie holátko), no nikdy nie ako základ — zbytočne znečisťuje terárium. Vždy odstráň nezožratú živú korisť, najmä počas zvliekania, keď je stonožka mäkká a bezbranná a živý cvrček by ju mohol poraniť. Krmivo získavaj z chovu, nikdy nie divo chytený hmyz z postrekaných miest (riziko otravy pesticídmi). Trvalou súčasťou terária musí byť plytká miska s čistou vodou — stonožka veľa pije a vlhkosť je pre ňu kľúčová.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Stonožka tigrovaná je úplne nemý živočích — nemá hlasový orgán ani schopnosť vydávať zvuky. V teráriu nie je počuť prakticky nič okrem tichého šuchotu pri hrabaní v substráte alebo behu po kôre.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Stonožka tigrovaná NIE je zviera na maznanie ani na branie do ruky. Je to rýchly, defenzívny a JEDOVATÝ dravec — pri vyrušení uteká, prudko sa otáča a dokáže bolestivo uhryznúť jedovými háčikmi (forcipulami). Uhryznutie spôsobuje silnú bolesť, opuch a podľa zdrojov aj ospalosť; intenzita sa u jednotlivcov líši, ale vždy je nepríjemné a u citlivých osôb môže vyvolať aj výraznejšiu reakciu. Handling sa preto dôrazne neodporúča — stonožka sa nikdy „neskrotí“ a každý kontakt s rukou je riziko. Chová sa výhradne ako druh na pozorovanie za sklom. Všetka manipulácia (kŕmenie, úprava terária, premiestnenie) sa robí na diaľku — dlhou pinzetou, jemným naháňacím nástrojom alebo prekrytím do nádoby, nikdy holými rukami. Mimoriadne dôležité je dobre tesnené veko: stonožka je extrémne silná a ohybná a dokáže ujsť aj nečakane malou škárou. Pri každej práci s teráriom sleduj, kde presne stonožka je, a maj pripravený plán, ako ju bezpečne usmerniť späť.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Stonožka tigrovaná je veľmi aktívny, rýchly a hrabavý nočný dravec. Cez deň sa zvyčajne skrýva zahrabaná v substráte alebo pod kôrou, no za šera a v noci sa stáva nápadne pohyblivou: prekvapivo rýchlo behá, šplhá po dreve a kôre a aktívne hrabe a buduje chodbičky vo vlhkom substráte. Práve táto rýchlosť a sila robí z úniku reálne riziko a z handlingu nebezpečnú vec. Lov je dravý a bleskový — korisť uchopí jedovými háčikmi a okamžite znehybní. V teráriu ocení dostatok hlbokého substrátu na hrabanie, viacero úkrytov, kúsky kôry a koreňov na prieskum a stabilné vlhké teplo, ktoré jej aktivitu podporuje. Pri nižšej teplote a počas zvliekania sa naopak skrýva a aktivita klesá — to je prirodzené a vtedy ju treba nechať na pokoji. Stonožka nepotrebuje veľký priestor v zmysle behu, ale potrebuje priestor do hĺbky (substrát) a štruktúru, kde môže prejaviť svoj prirodzený hrabavý a prieskumný pud.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Stonožky nemajú hlasivky, hlasový aparát ani sluch v ľudskom zmysle — stonožka tigrovaná nedokáže vydať ani napodobniť žiadny hlas či reč. Orientuje sa hmatom, vibráciami a chemorecepciou cez tykadlá a koncové končatiny, nie zvukom.

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Stonožka tigrovaná je z hľadiska ľudského sluchu úplne nemý živočích — ako stonožka (Chilopoda) nemá žiadny hlasový orgán ani schopnosť vokalizácie. Nevydáva cvrlikanie, syčanie ani iný zvuk používaný na komunikáciu. Jediné, čo v teráriu môžeš počuť, sú čisto mechanické šelesty: tiché šuchotanie a presypávanie substrátu pri hrabaní, keď si buduje chodbičky a úkryty, a jemné cupkanie množstva nôh pri rýchlom behu po kôre, dreve či skle. Pri love a manipulácii s korisťou počuť nanajvýš tiché chrumkanie. Žiadny z týchto zvukov nie je hlasom — sú to len prejavy pohybu. Komunikácia a orientácia stonožky prebieha hmatom, vnímaním vibrácií a chemicky cez tykadlá a citlivé koncové končatiny, nie sluchom. V domácnosti je preto stonožka tigrovaná absolútne tichý chovanec, ktorý neruší ani v noci, hoci je práve vtedy najaktívnejšia.

Dokáže hovoriť? Stonožka tigrovaná nedokáže napodobniť ľudskú reč ani vydať akýkoľvek hlasový prejav — chýba jej hlasový orgán aj sluch v ľudskom zmysle. Vníma svet hmatom, vibráciami podkladu a chemoreceptormi na tykadlách a koncových končatinách; žiadny zvuk na komunikáciu nepoužíva.

Typické zvuky

  • Žiadna vokalizácia — stonožka nemá hlasový orgán, v ľudskom zmysle je úplne nemá
  • Tiché šuchotanie a presypávanie substrátu pri hrabaní a budovaní chodbičiek — mechanický zvuk pohybu, nie hlas
  • Jemné cupkanie množstva nôh pri rýchlom behu po dreve, kôre alebo skle terária — len prejav pohybu
  • Veľmi tiché chrumkanie pri love a spracovaní koristi jedovými háčikmi — mechanický zvuk kŕmenia, nie komunikácia

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Stonožka tigrovaná je v teple aktívna celoročne, no výhradne v noci a za šera — cez deň sa skrýva zahrabaná v substráte alebo pod úkrytom. Ako tropický druh nemá výrazný sezónny útlm; pri stabilnej teplote ~24–28 °C loví a hrabe po celý rok.
Rozmnožovanie v zajatí nie je viazané na ročné obdobie, ale na dobrú kondíciu a vlhké teplo. Samica po oplodnení nakladie znášku do vlhkej komôrky, obtočí ju telom a stráži ju aj vyliahnuté mláďatá — pri vyrušení však znášku často zožerie.

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Efektný, no náročnejší terarijný dravec určený výhradne na pozorovanie — pre skúseného chovateľa bezstavovcov, NIE pre začiatočníka a NIE pre deti na manipuláciu. Stonožka tigrovaná je rýchla, silná, jedovatá a defenzívna, jej uhryznutie je bolestivé a sklon k úniku je vysoký. Samotné nároky na prostredie (vlhké teplo, hlboký substrát, tesné veko, kŕmenie živou korisťou) zvládne aj stredne pokročilý teraristik, kľúčová je však BEZPEČNÁ MANIPULÁCIA na diaľku a rešpekt k jedovatému dravcovi. Pri správnom prístupe ide o jednu z najkrajších a najobdivovanejších stonožiek v chove.
Priestor Pre jednu dospelú stonožku tigrovanú postačí terárium od ~30 × 25 × 25 cm (väčšie neškodí), kľúčová však nie je plocha, ale hĺbka substrátu a bezpečnosť veka. Daj hlbokú vrstvu vlhkého substrátu (~10–15 cm) na hrabanie — zmes kokosového vlákna so sphagnum machom, prípadne s prímesou hrabacieho (excavator) substrátu, ktorá udrží chodbičky. Veko musí byť VÝBORNE TESNENÉ a zaistené — stonožka je extrémne silná a ohybná a ujde aj malou škárou; akékoľvek vetracie otvory musia byť kryté jemnou sieťkou a veko zaťažené alebo zaistené. Pridaj viacero úkrytov (kôra, ploché kamene, korková dutina), kúsky dreva a koreňov na šplhanie a plytkú misku s čistou vodou (stonožka veľa pije). Vlhkosť drž vyššiu, ale nie premočenú: osvedčuje sa gradient — na jednej strane trvalo vlhký mach, na druhej suchšie miesto. Teplota ~24–28 °C (mnohí chovatelia ju držia ešte o niečo teplejšie, no nie je to púštny druh a nesmie vyschnúť). UV osvetlenie netreba; vyhýbaj sa priamemu prehriatiu a prievanu. Stonožky sa chovajú zásadne samostatne — sú kanibalské.
Deti v domácnosti Stonožka tigrovaná NIE je vhodná ako maznáčik pre deti a NIE je určená na manipuláciu. Ide o jedovatého, rýchleho a defenzívneho dravca, ktorého uhryznutie je bolestivé a spôsobuje opuch a ospalosť — preto sa s ňou nikdy nesmú hrať deti ani ju brať do ruky. Môže však byť výborným „pozorovacím“ zvieraťom v rodine: za bezpečným, dobre tesneným sklom je to nádherný a fascinujúci tvor s výrazným tigrovaným vzorom, na ktorom sa deti pod dozorom veľa naučia o stonožkách, dravcoch a obrane v prírode. Prísne pravidlá: (1) terárium musí byť vždy bezpečne zatvorené a mimo dosahu malých detí — únik jedovatej stonožky do bytu je vážny problém; (2) žiadne otváranie a žiadny kontakt rukou bez dospelého a bez vhodného náradia (pinzeta, naháňací nástroj); (3) kŕmenie a údržbu robí vždy dospelý; (4) deti treba poučiť, že toto zviera sa iba pozoruje, nikdy nechytá. Vhodné je až pre staršie, zodpovedné deti ako pozorovací chovanec pod plným dohľadom — pre malé deti sa neodporúča vôbec.
Hlučnosť Absolútne tichý chovanec — vhodný aj do spálne či obývačky. Jediné, čo môžeš zachytiť, je jemný šuchot pri hrabaní v substráte a tiché cupkanie množstva nôh po dreve alebo skle; hlas nevydáva žiadny.
Verdikt odborníka Stonožka tigrovaná (Scolopendra hardwickei, anglicky Indian tiger centipede) je jedna z najkrajších a najvyhľadávanejších stonožiek na svete — vyniká nezameniteľným tigrovaným vzorom so striedavými výrazne červeno-oranžovými a čiernymi pásmi a jasne oranžovými nohami. Patrí do čeľade Scolopendridae, radu Scolopendromorpha a triedy Chilopoda (stonožky), takže ide o pravého DRAVCA, NIE o neškodnú mnohonôžku: má 21 telesných článkov, každý s jedným párom nôh, je rýchla, nočná a hrabavá. Pochádza z Indie — najmä zo Západných Ghát a z Andamánskych a Nikobárskych ostrovov — a dorastá približne 12–20 cm (telo rádovo 14–16 cm). Mimoriadne dôležité je, že je JEDOVATÁ: prvý pár končatín má premenený na jedové háčiky (forcipuly), ktorými loví hmyz (cvrčky, šváby, kobylky) a príležitostne aj malé stavovce, a jej uhryznutie je pre človeka bolestivé (spôsobuje opuch a podľa zdrojov aj ospalosť). Preto nie je vhodná na branie do ruky — je to druh výhradne na pozorovanie, s ktorým sa manipuluje len na diaľku (dlhá pinzeta, naháňací nástroj, prekrytie do nádoby). Z hľadiska chovu potrebuje vlhké tropické teplo (~24–28 °C), hlboký vlhký substrát (~10–15 cm) na hrabanie, viacero úkrytov, plytkú misku s čistou vodou a vyššiu vlhkosť s gradientom — nie je to púštny druh a nesmie vyschnúť (vysušenie je najčastejší problém). Najkritickejším prvkom je absolútne tesné, zaistené veko: stonožka je extrémne silná a ohybná a ujde aj nečakane malou škárou, pričom únik jedovatého dravca do bytu je vážny problém. Chová sa zásadne sólo, pretože je kanibalská. Zaujímavým prejavom je výnimočná materská starostlivosť — samica si znášku obtočí telom, chráni ju, čistí proti plesni a stráži aj vyliahnuté mláďatá, no pri vyrušení znášku často zožerie. Nevydáva žiadny hlas, je to absolútne tichý chovanec. Stonožka tigrovaná je teda efektný, no náročnejší terarijný dravec pre skúseného chovateľa bezstavovcov — pre začiatočníkov a deti na manipuláciu sa nehodí, no za sklom ide o jeden z najkrajších a najobdivovanejších druhov stonožiek v chove. Pri kúpe uprednostni overený zdroj a (ak je to možné) odchované jedince, keďže väčšina stonožiek na trhu pochádza z dovozu z prírody.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop
India — Západné Ghaty, Andamany a Nikobary, ďalej Ándhrapradéš, Karnátaka, Maháráštra; vlhké tropické lesy, pod kameňmi, kôrou a v opadanke
Stonožka tigrovaná (Scolopendra hardwickei) je pôvodný druh Indického subkontinentu — pochádza najmä zo Západných Ghát a z Andamánskych a Nikobárskych ostrovov, s výskytom v štátoch ako Ándhrapradéš, Karnátaka a Maháršátra; je hlásená aj zo Singapuru a možno zo Sumatry a Jávy. Obýva vlhké tropické prostredie, kde sa cez deň ukrýva pod kameňmi, kôrou, padnutým drevom a v lesnej opadanke a v noci aktívne loví. Ide o jeden z približne 18 druhov rodu Scolopendra zaznamenaných v Indii (z asi 90 druhov na svete). Pre chov to znamená napodobniť vlhké tropické teplo, hlboký substrát na hrabanie a dostatok úkrytov.
Terárium
Od ~30 × 25 × 25 cm pre 1 jedinca (zásadne sólo — kanibal); hlboký vlhký substrát ~10–15 cm, úkryty, miska s vodou; teplota ~24–28 °C
Pre jednu stonožku stačí terárium od ~30 × 25 × 25 cm; dôležitejšia než plocha je hĺbka substrátu (~10–15 cm) na hrabanie a bezpečnosť veka. Chovaj zásadne po jednom — stonožky sú kanibalské. Daj viacero úkrytov (kôra, ploché kamene, korková dutina), kúsky dreva a koreňov a plytkú misku s vodou. Teplota ~24–28 °C (mnohí chovatelia o niečo teplejšie), bez prehriatia. UV netreba. Najkritickejšie je absolútne tesné, zaistené veko s vetracími otvormi krytými jemnou sieťkou.
Substrát a úkryty
Hlboká vlhká vrstva ~10–15 cm — kokosové vlákno + sphagnum mach (príp. hrabací/excavator substrát); kôra, korene a ploché úkryty na hrabanie a skrývanie
Stonožka tigrovaná je hrabavý druh, preto potrebuje hlbokú vrstvu substrátu (~10–15 cm), v ktorej si vyhrabe chodbičky a úkryty. Osvedčuje sa zmes kokosového vlákna so sphagnum machom, prípadne s prímesou hrabacieho (excavator) substrátu, ktorý drží tvar chodieb. Substrát má byť vlhký, no nie premočený — ideálne s gradientom (vlhší a suchší koniec). Pridaj viacero úkrytov: kúsky kôry, korkové dutiny, ploché kamene a korene, pod ktorými sa stonožka cez deň ukrýva. Vyhni sa ostrým predmetom a chemicky ošetreným materiálom.
Vlhkosť a teplota
Vyššia vlhkosť s gradientom (vlhký mach na jednej strane, suchšie miesto na druhej) + dobré vetranie; teplota ~24–28 °C; NIE púštny druh — nesmie vyschnúť
Ako tropický druh potrebuje stonožka tigrovaná vyššiu vlhkosť — ale nie premočené terárium. Najlepšie funguje gradient: na jednej strane trvalo vlhký sphagnum mach a vlhší substrát, na druhej suchšie miesto, aby si zviera mohlo vybrať. Pravidelne oros vlažnou vodou a maj vždy dostupnú plytkú misku s čistou vodou (stonožka veľa pije). Súčasne zabezpeč dobré vetranie proti plesniam a roztočom. Teplota ~24–28 °C (mnohí chovatelia ju držia o niečo teplejšie), bez prehriatia a prievanu. Dôraz: nejde o púštny druh — vysušenie je najčastejšou príčinou problémov. UV osvetlenie nie je potrebné.
Zabezpečenie a výbava (tesné veko!)
ABSOLÚTNE tesné, zaistené veko s vetraním cez jemnú sieťku; úkryty, drevo a korene, plytká miska s vodou; žiadne ostré ani chemicky ošetrené predmety
Najdôležitejším prvkom výbavy je úplne tesné a zaistené veko — stonožka tigrovaná je mimoriadne silná, ohybná a rýchla a dokáže ujsť aj nečakane malou škárou; únik jedovatého dravca do bytu je vážny problém. Všetky vetracie otvory musia byť kryté jemnou sieťkou a veko zaťažené alebo mechanicky zaistené. Do terária ďalej patria úkryty (kôra, korkové dutiny, ploché kamene), kúsky dreva a koreňov na prieskum a šplhanie a plytká miska s čistou vodou. Vyhni sa ostrým predmetom (riziko poranenia pri prudkom pohybe) a chemicky ošetreným či lakovaným materiálom. Manipulačné náradie (dlhá pinzeta, naháňací nástroj, nádoba na prekrytie) maj vždy poruke.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
Dospelý jedinec Živá korisť — cvrčky, šváby (Blaptica dubia), kobylky/saranče 1–2 kusy primeranej veľkosti (nie väčšie než stonožka) 1–2× týždenne; nezožratú korisť odstrániť
Mladé jedince Menšia živá korisť — malé cvrčky, šváby, larvy hmyzu 1 menší kus podľa veľkosti stonožky o niečo častejšie (cca 2× týždenne)
Príležitostne Múčiare/zoofóby alebo ojedinele malý stavovec (myšacie holátko) ako pochúťka malé množstvo, nie ako základ občas; po veľkej koristi predĺžiť pauzu
Voda a údržba Čistá voda v plytkej miske + orosenie substrátu/machu trvalo dostupná voda voda vždy plná; orosenie podľa potreby (udržať vlhkosť)

Rozmnožovací cyklus

Párenie
Bez sezónnej viazanosti (tropický druh) — pri dobrej kondícii a vlhkom teple; samce a samice spolu len na párenie

Rozmnožovanie stonožky tigrovanej v zajatí nie je viazané na ročné obdobie, ale na dobrú kondíciu a stabilné vlhké teplo. Keďže stonožky sú kanibalské a samotárske, samca a samicu treba spojiť len na párenie a pod dohľadom, inak hrozí, že jeden druhého zožerie. Samec neukladá spermu priamo — vytvára spermatofor, ktorý samica prijme. Po úspešnom párení sa pohlavia opäť oddelia. Rozmnožovanie tohto druhu je náročné a zriedkavé, väčšina jedincov na trhu pochádza z dovozu z prírody, nie z odchovu.

Znáška vajec
Samica nakladie desiatky vajec (u rodu Scolopendra rádovo ~10–50) do vlhkej komôrky v substráte

Oplodnená samica si vyhrabe vlhkú komôrku v substráte a nakladie znášku vajec — u rodu Scolopendra ide rádovo o desiatky vajec (približne 10–50). Vajcia sú citlivé na vyschnutie aj na plesne, preto je stabilná vlhkosť komôrky kľúčová. Samica sa o znášku stará — to je u stonožiek výnimočné správanie (pozri ďalej). Veľmi dôležité je NERUŠIŤ samicu so znáškou: stonožky sú známe tým, že pri vyrušení alebo strese vlastné vajcia zožerú, takže terárium s kladúcou samicou treba nechať v úplnom pokoji a tme.

Materská starostlivosť — samica obtáča znášku
Samica telom obtáča vajcia aj mláďatá približne ~20 dní až do prvých zvliekaní; čistí ich proti plesni

Stonožky vrátane rodu Scolopendra prejavujú nezvyčajne vyvinutú materskú starostlivosť. Samica si znášku privinie k telu a obtočí ju nohami, čím ju chráni pred predátormi i vyschnutím, a pravidelne vajcia čistí (olizuje), aby na nich nevyrástla pleseň. V tejto schúlenej polohe zotrváva celé obdobie vývinu. Približne 20 dní po nakladení sa liahnu prvé štádiá mláďat, ktoré ešte zostávajú nehybné pri matke schúlené v jej objatí. Práve pre túto starostlivosť je nevyhnutné samicu vôbec nevyrušovať — stres ju vedie k tomu, že znášku či mláďatá zožerie.

Vyliahnutie a prvé štádiá mláďat
Mláďatá sa liahnu (~3 týždne po znáške), spočiatku biele a nehybné, postupne sa sfarbujú a zvliekajú

Po približne troch týždňoch sa z vajec liahnu drobné mláďatá, ktoré sú spočiatku bledé až biele a takmer nehybné a zostávajú pri matke, ktorá ich naďalej chráni svojím telom. Po prvých zvliekaniach postupne stmavnú, začnú nadobúdať charakteristický pásikavý vzor a osamostatňujú sa. Pozor: po osamostatnení sú mladé stonožky navzájom kanibalské, preto sa musia čo najskôr rozdeliť do samostatných nádob. Odchov je náročný na vlhkosť, teplo a pokoj a vyžaduje dostatok drobnej živej koristi pre rastúce mláďatá.

Rast a dospievanie
Mláďatá rastú radom zvliekaní; stonožky sa dožívajú aj niekoľko rokov (rádovo jednotky až ~5–10 r podľa podmienok)

Mladé stonožky rastú radom postupných zvliekaní (ekdýz), pri ktorých sa zväčšujú a dotvárajú svoje výrazné sfarbenie. Každé zvliekanie je zraniteľné obdobie — zviera vtedy prestáva žrať, skrýva sa a netreba ho rušiť ani mu ponechávať živú korisť. Stonožky sú pomerne dlhoveké bezstavovce: presné údaje pre tento druh sú obmedzené, no rod Scolopendra sa podľa zdrojov môže dožiť rádovo niekoľkých rokov (orientačne jednotky až okolo 5–10 rokov v závislosti od druhu a podmienok). Pri stabilnom vlhkom teple, kvalitnej strave a pokoji počas zvliekania je stonožka tigrovaná dlhodobo pôsobivým chovancom — vždy však ostáva jedovatým dravcom na pozorovanie, nie na manipuláciu.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Stonožka tigrovaná sa neochočuje — ostáva plachá a defenzívna po celý život; chovateľ si však za niekoľko týždňov osvojí bezpečnú rutinu manipulácie na diaľku

Stonožka tigrovaná sa NEDÁ ochočiť ani skrotiť — je to jedovatý dravec, ktorý ostane plachý a defenzívny po celý život, a každý priamy kontakt s rukou je rizikom bolestivého uhryznutia. „Skrotenie“ pri tomto druhu znamená naučiť sa s ním bezpečne a pokojne narábať na diaľku, nie ho hladkať či nosiť. Hlavné zásady bezpečného chovu: (1) nikdy nemanipuluj holými rukami — vždy používaj dlhú pinzetu, jemný naháňací nástroj alebo prekrytie do nádoby; (2) maj absolútne tesné, zaistené veko a pri každom otvorení vedz, kde presne stonožka je; (3) pracuj pokojne a pomaly — prudké pohyby ju vyplašia a vyprovokujú obranu; (4) kŕm dlhou pinzetou a nezožratú živú korisť vždy odstráň; (5) údržbu rob radšej cez deň, keď je menej aktívna a skrytá, no aj tak so stálou pozornosťou. Pri správnej rutine je chov bezpečný a stonožka sa stáva pôsobivým, no čisto pozorovacím chovancom. Voľne získané jedince z neistého zdroja nekupuj — riskuješ zlú kondíciu i nesprávne určenie druhu.

1

Zabudni na branie do ruky — stonožku tigrovanú NIKDY nechytaj holými rukami; je jedovatá, rýchla a uhryznutie je bolestivé. Všetka manipulácia prebieha na diaľku

2

Zaobstaraj si dlhú pinzetu a jemný naháňací nástroj (mäkká štetka/lopatka) alebo priehľadnú nádobu na bezpečné prekrytie a premiestnenie stonožky bez kontaktu s rukou

3

Pri každom otvorení terária najprv zisti, KDE presne stonožka je, pracuj pokojne a pomaly a maj pripravený plán, ako ju usmerniť späť; veko vždy hneď zaisti (je extrémne silná a ujde aj malou škárou)

4

Kŕm dlhou pinzetou alebo vhodením koristi z bezpečnej vzdialenosti; nezožratú živú korisť po čase odstráň, najmä počas zvliekania, keď je stonožka mäkká a zraniteľná

5

Údržbu (orosenie, výmena vody, čistenie) rob radšej cez deň, keď je stonožka skrytá a menej aktívna, no stále so stálou pozornosťou a bez vkladania rúk dovnútra k zvieraťu

Cena a kde kúpiť

40–120 € / ks (podľa veľkosti a pôvodu)

Stonožka tigrovaná patrí medzi cenené a vyhľadávané druhy vďaka mimoriadne efektnému tigrovanému sfarbeniu, preto býva drahšia než bežné tropické stonožky (napr. Scolopendra dehaani či subspinipes). Cena sa orientačne pohybuje okolo 40–120 € za jedinca a kolíše podľa veľkosti, kondície a pôvodu — väčšie, vyfarbené jedince bývajú drahšie, dovozové kusy lacnejšie, no rizikovejšie. Náklady na samotný chov sú nízke (terárium, substrát, kôra, krmivo). Pozor: väčšina jedincov na trhu pochádza z dovozu z prírody, nie z odchovu — takéto zvieratá môžu byť stresované, dehydrované alebo s parazitmi. Kupuj od overeného chovateľa, ktorý vie o pôvode a kondícii jedinca, a vyhni sa anonymným lacným ponukám s neistým určením druhu.

Špecializovaní chovatelia a predajcovia teraristických bezstavovcov (stonožky, sklípkavce) v SR/ČR — najlepší zdroj informácií o pôvode a kondícii
Teraristické burzy a entomologické spolky — možnosť vidieť jedinca naživo, posúdiť aktivitu a sfarbenie a poradiť sa o správnom určení druhu
Na čo si dať pozor Pri kúpe stonožky tigrovanej over správne určenie druhu — výrazný tigrovaný vzor so striedavými červeno-oranžovými a čiernymi pásmi a oranžovými nohami je pomerne charakteristický, no na trhu sa občas pomýli s inými pásikavými druhmi. Vyberaj aktívneho, dobre vyfarbeného jedinca s úplným počtom nôh, neporušenými tykadlami a koncovými končatinami a plným, nezvráskaveným telom (zvráskavené telo = dehydratácia). Vyhni sa stonožkám s chýbajúcimi nohami, matným či scvrknutým telom alebo trvalo nehybným jedincom. Zisti pôvod: jedince z odchovu sú lepšie aklimatizované než dovozové kusy z prírody, ktoré bývajú stresované a niekedy s parazitmi. Pre bezpečnú prepravu domov trvaj na pevnej, dobre uzavretej a vetranej nádobe s vlhkým substrátom. Po prinesení nechaj stonožku niekoľko dní v pokoji aklimatizovať vo vlhkom teráriu a prvé dni ju nekŕm ani neruš. Maj vopred pripravené úplne tesné, zaistené terárium — únik jedovatej stonožky je vážny problém.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Stonožka tigrovaná ~12–20 cm (telo rádovo 14–16 cm); 21 článkov Stonožka stredomorská ~15–18 cm; jedna z menších v čeľadi Scolopendridae Stonožka najväčšia presahuje 30 cm — najväčšia stonožka sveta Stonožka modronohá ~15–18 cm Stonožka červená až ~20 cm
Stonožka tigrovaná (Scolopendra hardwickei) Stonožka stredomorská (Scolopendra cingulata) Stonožka najväčšia (Scolopendra gigantea) Stonožka modronohá (Ethmostigmus trigonopodus) Stonožka červená (Scolopendra subspinipes)
Dĺžka~12–20 cm (telo rádovo 14–16 cm); 21 článkov~15–18 cm; jedna z menších v čeľadi Scolopendridaepresahuje 30 cm — najväčšia stonožka sveta~15–18 cmaž ~20 cm
Váha—————
Dožitierádovo niekoľko rokov (jednotky až ~5–10 r podľa podmienok)rádovo niekoľko rokovrádovo niekoľko rokovrádovo niekoľko rokovrádovo niekoľko rokov
Hlučnosť4/53/55/53/54/5
Stav IUCNbez CITES; väčšina jedincov z dovozu z prírody — kupovať z overeného zdrojabez CITES; v Európe pôvodný druhbez CITES; veľký a silný jedovatý druh — len pre skúsenýchbez CITES; medicínsky významný jedbez CITES; bežne chovaný, ale silný jed
PovahaAktuálny druh — jedna z najkrajších stonožiek s tigrovaným vzorom (červeno-oranžové a čierne pásy, oranžové nohy); STONOŽKA (Chilopoda) — rýchly, jedovatý nočný dravec, NIE mnohonôžka; bolestivé uhryznutie, NIE na handling; samica stráži a obtáča znáškuStredomorská pásikavá stonožka so striedavými čierno-žlto-zlatými pásmi; najbežnejšia stonožka Stredomoria; jed je menej toxický než u iných druhov rodu; tiež jedovatý dravec na pozorovanie, nie na handlingNajväčšia stonožka na svete (cez 30 cm); jed je taký silný, že znehybní aj drobné cicavce (netopiere, myši), zaznamenané je aj jedno úmrtie dieťaťa; mimoriadne silný a nebezpečný dravec výhradne pre veľmi skúsených chovateľovAfrická stonožka (rod Ethmostigmus, nie Scolopendra), známa ako tanzánska modronohá; telo žlté/oranžové/hnedasté s tmavými modro-čiernymi pásmi a žltými, oranžovými či modrastými nohami; jedovatý dravec, jeden z medicínsky významnejších; na pozorovanie, nie na handlingZnáma „čínska červenohlavá“ stonožka s čiernym telom a červenými/oranžovými nohami a hlavou; jedna z najbežnejších a najväčších chovných stonožiek; rýchly, silný jedovatý dravec s bolestivým uhryznutím — na pozorovanie, nie na handling
AreálIndia (Západné Ghaty, Andamany a Nikobary) — vlhké tropické lesyStredomorie (južná Európa, severná Afrika, Blízky východ) — suché teplé biotopySeverná časť Južnej Ameriky a Karibik — tropické oblastiAfrika — savany a tropické oblastiJuhovýchodná a východná Ázia (a zavlečená inde) — vlhké tropické biotopy

Choroby a prevencia

Dehydratácia (vysušenie) — najčastejší problém
vysoká

Príznaky: Zvráskavené, scvrknuté telo a články, znížená aktivita, neochota prijímať potravu, v ťažkom prípade úhyn

Stonožka tigrovaná NIE je púštny druh a nesmie vyschnúť. Príčinou je príliš suchý substrát alebo terárium a chýbajúca voda. Udržuj vlhkostný gradient (trvalo vlhký mach na jednej strane), pravidelne oros vlažnou vodou a zabezpeč VŽDY dostupnú plytkú misku s čistou vodou. Súčasne však dbaj na vetranie, aby substrát nebol premočený.

Problémové (neúspešné) zvliekanie — ekdýza
stredná

Príznaky: Stonožka uviazne v starej kožke, nedovlečené alebo zdeformované články či nohy, strata končatín, v ťažkom prípade úhyn

Najčastejšou príčinou je nízka vlhkosť počas zvliekania alebo vyrušenie zvieraťa. Pred zvliekaním stonožka prestáva žrať a skrýva sa — vtedy ju NERUŠ, neber do ruky a odstráň živú korisť (cvrček by mäkkú stonožku poranil). Drž stabilnú vyššiu vlhkosť a teplotu. Stratené nohy si stonožka pri ďalších zvliekaniach postupne dorastie.

Roztoče a plesne z premočeného substrátu a zvyškov koristi
stredná

Príznaky: Drobné svetlé roztoče na tele stonožky alebo v substráte, plesnivý povlak na zvyškoch koristi, zápach hniloby, nepokoj zvieraťa

Spôsobuje to trvalo mokrý nevetraný substrát a nezožratá, hnijúca korisť. Odstraňuj zvyšky koristi do 24–48 h, zabezpeč dobré vetranie a časť substrátu nechaj suchšiu. Pri premnožení roztočov substrát vymeň. Mierne množstvo pôdnych chvostoskokov v bioaktívnom substráte je naopak prospešné (čistia zvyšky).

Poranenie pri úniku, páde alebo neopatrnej manipulácii
stredná

Príznaky: Polámané alebo chýbajúce nohy, poškodené tykadlá či koncové končatiny, poranenie tela po stlačení alebo páde

Stonožka je síce odolná, no pri úniku do bytu, páde z výšky alebo pri pokuse o chytenie rukou sa môže poraniť (a zároveň poraniť človeka uhryznutím). Manipuluj VÝHRADNE na diaľku (pinzeta, prekrytie do nádoby), nikdy ju nestláčaj ani neťahaj a maj absolútne tesné veko. Drobné poškodenia končatín sa pri zvliekaní zvyčajne zregenerujú.

Prevencia Stonožka tigrovaná je pri správnych podmienkach odolný chovanec, jej zdravie však stojí na troch pilieroch: správnej vlhkosti, stabilnom teple a pokoji počas zvliekania. (1) Vlhkosť je najdôležitejšia — ide o tropický druh, ktorý nesmie vyschnúť; udržuj vlhkostný gradient (trvalo vlhký mach na jednej strane, suchšie miesto na druhej), pravidelne oros a maj vždy plnú misku s čistou vodou, no zároveň dbaj na vetranie, aby substrát neplesnivel. (2) Teplota ~24–28 °C (mnohí chovatelia ju držia o niečo teplejšie) bez prehriatia a prievanu — nie je to púštny druh. (3) Zvliekanie je najzraniteľnejšie obdobie: pred ním stonožka prestáva žrať a skrýva sa — vtedy ju NERUŠ, neber do ruky a odstráň živú korisť, ktorá by mäkkú stonožku poranila. Kŕm primerane veľkou živou korisťou 1–2× týždenne a nezožraté zvyšky odstraňuj, aby sa nemnožili roztoče a plesne. Manipuluj výhradne na diaľku — chrániš tým seba aj krehké končatiny zvieraťa. Stratené nohy si stonožka pri ďalších zvliekaniach postupne dorastie.

Zaujímavosti

1

Jedna z najkrajších stonožiek sveta — stonožku tigrovanú zdobí nezameniteľný tigrovaný vzor: striedavé výrazne červeno-oranžové a čierne pásy na článkoch a jasne oranžové nohy; práve preto patrí medzi najvyhľadávanejšie a najcennejšie druhy v teraristike.

2

Je to STONOŽKA (Chilopoda) — dravec, NIE mnohonôžka! — má 21 telesných článkov, každý s JEDNÝM párom nôh, je rýchla a karnivorná; mnohonôžky (Diplopoda) majú naopak dva páry nôh na článok, sú pomalé a živia sa rozkladajúcou rastlinou. Stonožku tigrovanú si preto nikdy nezamieňaj s neškodnou mnohonôžkou.

3

JEDOVATÁ — uhryznutie je bolestivé — prvý pár končatín má premenený na jedové háčiky (forcipuly), ktorými vstrekuje jed do koristi; uhryznutie človeka spôsobuje silnú bolesť, opuch a podľa zdrojov aj ospalosť. Práve preto je to druh na pozorovanie, NIE na branie do ruky.

4

Pôvodom z Indie — pochádza najmä zo Západných Ghát a z Andamánskych a Nikobárskych ostrovov (ďalej Ándhrapradéš, Karnátaka, Maháráštra); je hlásená aj zo Singapuru a možno zo Sumatry a Jávy.

5

Dorastá približne 12–20 cm — telo je elongované a podľa zdrojov dosahuje rádovo 14–16 cm, miestami až ~16 cm a viac; ide o stredne veľkú až väčšiu stonožku s 21 článkami a tykadlami zo 17–18 článkov.

6

Rýchly nočný hrabavý dravec — cez deň sa skrýva zahrabaná v substráte alebo pod kôrou, v noci prekvapivo rýchlo behá, šplhá a aktívne hrabe; loví živý hmyz (cvrčky, šváby, kobylky) a príležitostne aj malé stavovce, ktoré znehybní jedom.

7

Majster úniku — vyžaduje TESNÉ veko — je mimoriadne silná a ohybná a dokáže ujsť aj nečakane malou škárou; preto musí mať terárium absolútne tesné, zaistené veko s vetraním krytým jemnou sieťkou. Únik jedovatej stonožky do bytu je vážny problém.

8

Výnimočná materská starostlivosť — samica si znášku obtočí telom a nohami, chráni ju pred vyschnutím i predátormi a pravidelne vajcia čistí proti plesni; v objatí matky zostávajú aj čerstvo vyliahnuté mláďatá. Pri vyrušení však stonožka znášku často zožerie, preto sa kladúca samica nesmie rušiť.

9

Tropický druh — nesmie vyschnúť — na rozdiel od púštnych stonožiek potrebuje vlhké teplo (~24–28 °C) a vyššiu vlhkosť s gradientom; vysušenie (dehydratácia) je najčastejšou príčinou problémov v chove.

10

Opísaná Newportom v roku 1844 — vedecky ju opísal G. Newport; ide o jeden z približne 18 druhov rodu Scolopendra zaznamenaných v Indii (z asi 90 druhov na svete). Do chovu patrí len jedinec z overeného zdroja a vždy len ako dravec na pozorovanie.

Taxonomická klasifikácia

species Stonožka tigrovaná (Scolopendra hardwickei)
Ríša Animalia
Kmeň Arthropoda (článkonožce)
Trieda Chilopoda (stonožky)
Rad Scolopendromorpha
Čeľaď Scolopendridae
Rod Scolopendra
Druh Scolopendra hardwickei (Newport, 1844)

? Často kladené otázky

Áno, stonožka tigrovaná je JEDOVATÁ. Prvý pár končatín má premenený na jedové háčiky (forcipuly), ktorými vstrekuje jed do koristi. Uhryznutie človeka je bolestivé — spôsobuje silnú bolesť, opuch a podľa zdrojov aj ospalosť. Pre zdravého dospelého človeka zvyčajne nejde o život ohrozujúce zranenie, ale je veľmi nepríjemné a u citlivých či alergických osôb môže vyvolať aj výraznejšiu reakciu. Nie je to agresívny lovec ľudí — uhryzne pri vyrušení alebo pri pokuse o chytenie. Práve preto sa chová výhradne ako druh na pozorovanie a nikdy sa neberie do ruky.

Nie — branie do ruky sa dôrazne neodporúča. Stonožka je rýchla, silná, ohybná a jedovatá a pri kontakte s rukou hrozí bolestivé uhryznutie. Navyše sa nikdy neskrotí — ostáva plachá a defenzívna po celý život. Všetka manipulácia (kŕmenie, úprava terária, premiestnenie) sa robí na diaľku: dlhou pinzetou, jemným naháňacím nástrojom alebo prekrytím do priehľadnej nádoby, nikdy holými rukami. Pri každom otvorení terária treba vedieť, kde presne stonožka je, pracovať pokojne a hneď zaistiť veko. Je to nádherný chovanec za sklom, nie na maznanie.

Je to zásadný rozdiel. Stonožka (trieda Chilopoda), ako stonožka tigrovaná, má na každom telesnom článku JEDEN pár nôh, je rýchla, dravá (karnivor) a JEDOVATÁ — loví živú korisť jedovými háčikmi a dokáže bolestivo uhryznúť. Mnohonôžka (trieda Diplopoda) má naopak na väčšine článkov DVA páry nôh, je pomalá, neškodná a živí sa rozkladajúcou rastlinou a opadankou (detritivor); pri ohrození sa stáča do špirály a nehryzie. Stonožku tigrovanú si preto nikdy nezamieňaj s neškodnou mnohonôžkou — ide o jedovatého dravca, ktorý si vyžaduje rešpekt a bezpečnú manipuláciu.

Je to výhradný dravec (karnivor) — loví živú korisť a rastliny vôbec neprijíma. Základ tvorí vhodne veľký hmyz: cvrčky, šváby (Blaptica dubia), kobylky a saranče, doplnkovo múčiare a zoofóby; veľkému jedincovi možno ojedinele ponúknuť malý stavovec, no nie ako základ. Korisť by nemala byť väčšia než samotná stonožka. Dospelú stonožku stačí kŕmiť 1–2× týždenne, mladé jedince o niečo častejšie. Nezožratú živú korisť vždy odstráň — najmä počas zvliekania, keď je stonožka mäkká a živý cvrček by ju mohol poraniť. Trvalou súčasťou terária musí byť plytká miska s čistou vodou.

Pre jedného jedinca stačí terárium od ~30 × 25 × 25 cm (chovaj VŽDY sólo — je kanibal), s hlbokým vlhkým substrátom ~10–15 cm na hrabanie (kokos + sphagnum mach), viacerými úkrytmi (kôra, korene, ploché kamene) a plytkou miskou s vodou. Teplota ~24–28 °C (mnohí chovatelia o niečo teplejšie), UV netreba. Vlhkosť drž vyššiu, no nie premočenú — najlepšie s gradientom (vlhký mach na jednej strane, suchšie miesto na druhej) a dobrým vetraním; nie je to púštny druh a nesmie vyschnúť. Najdôležitejšie je absolútne tesné, zaistené veko — stonožka ujde aj malou škárou.

Pretože je majster úniku. Je mimoriadne silná, ohybná a rýchla a dokáže sa pretlačiť aj nečakane malou škárou medzi vekom a stenou terária alebo cez nedostatočne kryté vetracie otvory. Únik jedovatej stonožky do bytu je vážny problém — ťažko sa hľadá, môže sa skryť v tmavých vlhkých kútoch a pri náhodnom kontakte uhryznúť. Preto musí byť veko úplne tesné a mechanicky zaistené (zaťažené alebo zacvaknuté) a všetky vetracie otvory kryté jemnou sieťkou. Pri každej manipulácii s teráriom treba mať pod kontrolou polohu stonožky a veko hneď po skončení práce bezpečne zatvoriť.

Príbuzné druhy

Stonožka stredomorská
Stonožka stredomorská
Scolopendra cingulata
 Stonožka obrovská
Stonožka obrovská
Scolopendra gigantea
 Stonožka modronohá
Stonožka modronohá
Ethmostigmus trigonopodus
 Stonožka púštna
Stonožka púštna
Scolopendra heros
ZDROJ: Wikipedia (EN — Scolopendra hardwickei), HandWiki (Biology: Scolopendra hardwickei), Wikipedia (EN — Scolopendra cingulata, Scolopendra gigantea, Scolopendra subspinipes, Ethmostigmus trigonopodus), i

 Video — Stonožka tigrovaná

Stonožka tigrovaná (Scolopendra hardwickei) — video o chove a starostlivosti

Stonožka tigrovaná (Scolopendra hardwickei) — terárium, kŕmenie a správanie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Indian tiger centipede, Latinsky:   Scolopendra hardwickei, Česky:   Stonožka tygrovaná, Nemecky:   Indischer Tiger-Hundertfüßer

Príbuzné druhy a alternatívy

Stonožka stredomorská
Stonožka stredomorská
Scolopendra cingulata
 Stonožka obrovská
Stonožka obrovská
Scolopendra gigantea
 Stonožka modronohá
Stonožka modronohá
Ethmostigmus trigonopodus
 Stonožka púštna
Stonožka púštna
Scolopendra heros