Stonožka obrovská

Áno — je to jedovatý dravec a jej uštipnutie je veľmi bolestivé a medicínsky významné. Prvý pár končatín má premenený na jedové klepietka (forcipuly), ktorými loví aj sa bráni. Uštipnutie spôsobuje silnú pálivú bolesť, výrazný opuch, sčervenanie, zimnicu, horúčku a slabosť. Pre zdravého dospelého človeka spravidla nie je smrteľné, ale ide o vážne poranenie, ktoré môže vyžadovať lekárske ošetrenie (citliví, alergickí ľudia a deti môžu reagovať závažnejšie — opisovaný je aj raritný tragický prípad u dieťaťa). Keďže ide o najväčšiu stonožku na svete s veľkými forcipulami, je riziko o to väčšie. Jej nápadné výstražné sfarbenie (hrdzavočervené telo, žlté nohy) je práve signál „nedotýkaj sa“. Preto sa stonožka NIKDY neberie do ruky — je to druh výhradne na pozorovanie za sklom a len pre veľmi skúsených chovateľov.

Áno — je to jedna z mála živočíchov, ktoré dokážu uloviť netopiera. Vo venezuelskej jaskyni bolo doložené, ako sa Scolopendra gigantea vyšplhá po stene, zachytí sa predĺženými vlečnými (zadnými) nohami o strop jaskyne a zavesená dolu hlavou chytí letiaceho netopiera (druh Mormoops megalophylla), ktorého usmrtí jedom a skonzumuje. Okrem netopierov loví ako vrcholový bezstavovčí predátor aj hmyz, pavúky, iné stonožky, jaštery, žaby, hlodavce a vtáky — často aj korisť väčšiu než ona sama. V teráriu však takúto stavovčiu korisť nepotrebuje a úplne postačuje vhodne veľký živý hmyz podávaný pinzetou.

Je to najväčšia stonožka na svete. Bežne dorastá okolo 26–30 cm, pričom existujú aj nepotvrdené správy o jedincoch až ~40 cm. Telo má hrdzavo až tehlovo červenkasté s kontrastnými žltými až oranžovými nohami a tykadlami a nesie 21 alebo 23 párov nôh (vždy nepárny počet párov), na každom článku jeden pár. Práve veľkosť, sila a rýchlosť z nej robia pôsobivého, no o to nebezpečnejšieho chovanca — vyžaduje veľké, dobre zabezpečené terárium a patrí výhradne do rúk skúseného chovateľa.

Nie, v žiadnom prípade. Na rozdiel od pokojnej mnohonôžky (ktorá sa nechá liezť po dlani) je stonožka extrémne rýchly, ostražitý a agresívny dravec, ktorý môže bleskovo zaútočiť a bolestivo uštipnúť, prípadne „bodnúť“ predĺženými vlečnými nohami. Pri najväčšej stonožke sveta je riziko o to vyššie. Akýkoľvek handling je nebezpečný a zbytočný. Vzťah chovateľa k tomuto druhu je výhradne o pozorovaní za sklom. Potrebnú manipuláciu (presun, údržbu) robte dlhou pinzetou, mäkkou kefou a prepravnou nádobou — NIKDY holými rukami a vždy s rešpektom k rýchlosti zvieraťa. Ak chcete bezstavovca, ktorého možno opatrne podržať, vyberte si mnohonôžku obriu alebo strašilku.

Je to výhradný dravec (karnivor) a vrcholový predátor — vo voľnej prírode loví okrem hmyzu aj jaštery, žaby, hlodavce, vtáky a netopiere. V teráriu však úplne postačuje živý hmyz: základom sú cvrčky a šváby (Blaptica dubia), doplnené koníkmi a občas voskovými larvami či zophobasom; korisť má byť menšia než samotná stonožka a pred podaním gut-loaded (nakŕmená kvalitnou stravou). Veľké stavovce (ruzimyš) v chove nie sú potrebné a stačia nanajvýš zriedka u veľkých jedincov. Korisť podávajte výhradne dlhou pinzetou — NIKDY holými rukami, stonožka je extrémne rýchla a agresívna. Kŕmte striedmo (dospelca raz za 7–10 dní), zvyšky a neskonzumovaný živý hmyz odstráňte — počas zvliekania je stonožka mäkká a cvrčky by ju mohli obhrýzať.

Pre jedného jedinca (chová sa výhradne samostatne) treba VEĽKÉ terárium od ~50 × 40 × 40 cm (je to najväčšia stonožka sveta). Najdôležitejšie je absolútne pevné, tesné a uzamykateľné veko bez medzier — stonožka je majster úteku, šplhá aj po skle a vie sa zavesiť dolu hlavou. Keďže je to tropický/subtropický druh, potrebuje hlboký substrát (10–15 cm) z kokosu, hliny a trochy piesku na hrabanie s vlhšou spodnou vrstvou (povrch však NIE trvalo premočený), dobré vetranie proti plesni, teplotu ~24–28 °C (UV netreba), úkryty (ploché kamene, kôra) a plytkú misku s vodou. Manipulácia vo vnútri len dlhou pinzetou — nikdy nie rukou.

Nie. Je to jedovatý dravec určený výhradne veľmi skúseným chovateľom a nie je vhodná pre deti ani do detskej izby. Dôvodom je veľmi bolestivé a medicínsky významné uštipnutie (opuch, zimnica, horúčka, slabosť), mimoriadna rýchlosť, sila a agresívna povaha najväčšej stonožky sveta a fakt, že je to majster úteku — uniknutý jedovatý dravec tejto veľkosti v domácnosti je vážny problém. Stonožka sa NIKDY neberie do ruky. Začiatočníkom a rodinám s deťmi, ktorí chcú „dotykového“ bezstavovca, odporúčame radšej mnohonôžku obriu alebo strašilku — tie sú mierne, neuhryznú a znášajú opatrnú manipuláciu.

Sú to dva veľké, rýchle a jedovaté tropické druhy rodu Scolopendra, no z odlišných častí sveta. Scolopendra gigantea (stonožka obrovská) pochádza zo severnej Južnej Ameriky a južného Karibiku (Venezuela, Kolumbia, Trinidad, Aruba, Curaçao) a je najväčšou stonožkou na svete (~26–30 cm, výnimočne až ~40 cm) s hrdzavočerveným telom a žltými nohami, preslávená lovom netopierov v jaskyniach. Naproti tomu S. subspinipes (stonožka červená / „Vietnamese centipede“) je tropická ázijská stonožka, o niečo menšia (~15–20 cm). Obe vyžadujú teplý a vlhký režim, obe sú jedovaté a nebezpečné a určené len skúseným chovateľom — hlavným rozdielom je pôvod (Amerika vs. Ázia) a najmä rekordná veľkosť gigantey.

Je to posledný pár nôh — tzv. vlečné nohy, ktoré sú u Scolopendra gigantea nápadne predĺžené. Stonožka ich používa na zadnú obranu (môže nimi uchopiť alebo „bodnúť“ útočníka zozadu, zatiaľ čo predok uniká), na kotvenie, na vnímanie okolia ako akési „druhé tykadlá“, počas namlúvania a — pozoruhodne — aj na zavesenie sa zo stropu jaskyne pri love netopierov. Tieto vlečné nohy treba odlíšiť od jedových klepietok (forcipúl), ktoré sú naopak na prednom konci tela, tesne za hlavou, a slúžia na lov a vstrekovanie jedu.