Scolopendra subspinipes — veľká dravá stonožka z tropickej Ázie (~15–20 cm) s nápadnou červenou až oranžovou hlavou a nohami — rýchly, agresívny nočný lovec s jedovými klepietkami (forcipulami); uštipnutie je medicínsky významné a veľmi BOLESTIVÉ (opuch, možná nekróza). 21 článkov, 21 párov nôh, predĺžený posledný (vlečný) pár; hlboký vlhký substrát, 24–28 °C, ~70–80 % vlhkosť, pevné uzamykateľné veko. LEN pre skúsených — na pozorovanie, NIE na manipuláciu
Dĺžka dospelca~15–20 cm
Teplota24–28 °C (vykurovať zvonku, UV netreba)
Vlhkosť~70–80 % + dobré vetranie
Životnosť5–7 a viac rokov
PôvodTropická a subtropická Ázia (pantropicky zavlečená)
Malé stavovce u veľkých jedincov — ruzimyš/gekónik (zriedka) — 12 %12%
Odporúčané potraviny
Cvrčky (Acheta, Gryllus) — základná a najlepšie dostupná živá korisť, podávať pinzetou
Šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) — výživná a obľúbená korisť, dobre prijímaná
Koníky, kobylky a sarančatá — vhodná sezónna živá korisť
Mole zavíjačov (Galleria) a ich larvy — tučnejšia pochúťka, striedmo
Larvy múčiarov a zophobas (Tenebrio, Zophobas) — doplnková korisť, nie ako základ (tučné)
Pavúky, mnohonôžky a iné bezstavovce — prirodzená korisť, ktorú stonožka aktívne loví
Krmný hmyz vždy nakŕmený kvalitnou stravou (gut-loading) pred podaním — výživa sa prenáša na stonožku
Ruzimyš alebo iná malá stavovčia korisť LEN u veľkých dospelých jedincov a len zriedka — nie je nutná pre zdravý chov a zaťažuje terárium
Trvalý prístup k čerstvej vode v plytkej miske, z ktorej stonožka vie bez problémov vyliezť
Zakázané potraviny
Manipulácia a kŕmenie holými rukami — NIKDY; korisť podávať dlhou pinzetou alebo kliešťami, stonožka je rýchla, agresívna a uštipnutie je veľmi bolestivé
Príliš veľká korisť (väčšia než stonožka) — riziko poranenia stonožky; korisť má byť menšia než jej telo
Živé stavovce ako bežná strava (myši, gekóny) — eticky aj hygienicky problematické, nie sú potrebné a znečisťujú terárium
Krmný hmyz z neznámeho zdroja alebo z prírody pri cestách — riziko pesticídov a parazitov
Prekrmovanie tučnou korisťou (zophobas, voskové larvy) ako základ — vedie k obezite a zlému zdraviu
Ponechanie neskonzumovanej živej koristi v teráriu — cvrčky môžu obhrýzať stonožku počas zvliekania; zvyšky odstrániť
Krmenie počas a tesne po zvliekaní — stonožka je vtedy mäkká, zraniteľná a nežerie; korisť by ju mohla poraniť
Citrusy, ovocie, zelenina a rastlinná strava — stonožka je výhradný dravec (karnivor), rastlinnú potravu neprijíma
Tip od odborníkaStonožka červená (Scolopendra subspinipes) je výhradný dravec (karnivor) — na rozdiel od pokojnej mnohonôžky, ktorá je mierny rozkladač rastlinnej hmoty, stonožka aktívne loví živú korisť a usmrcuje ju jedom z prvého páru končatín premeneného na jedové klepietka (forcipuly). Základom jedálnička je vhodne veľký živý hmyz — predovšetkým cvrčky a šváby (Blaptica dubia), doplnené koníkmi a občas voskovými larvami; korisť by mala byť menšia než samotná stonožka. Veľmi dôležitý je gut-loading: krmný hmyz pred podaním kŕmte kvalitnou stravou (zelenina, vločky), aby sa výživa preniesla na stonožku. KĽÚČOVÉ bezpečnostné pravidlo: korisť podávajte výhradne dlhou pinzetou alebo kliešťami, NIKDY nie holými rukami — stonožka červená je mimoriadne rýchla a agresívna, môže vystreliť za pohybom a jej uštipnutie je veľmi bolestivé. Kŕmte striedmo (dospelca raz za 5–10 dní stačí), pretože stonožky majú pomalý metabolizmus a ľahko priberajú. Po skonzumovaní odstráňte zvyšky a nenechávajte v teráriu pobehovať živé cvrčky — počas zvliekania je stonožka mäkká a hmyz by ju mohol obhrýzať. Veľké stavovce (ruzimyš) nie sú potrebné a stačia nanajvýš zriedka u veľkých jedincov.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Stonožky sú nemé — Scolopendra subspinipes nevydáva žiadne zvuky počuteľné a používané na komunikáciu s človekom.
Priľnavosť
Stonožka červená NIE je druh na manipuláciu — je to jedovatý dravec a do ruky sa NIKDY neberie. Na rozdiel od pokojnej mnohonôžky, ktorá sa nechá voľne liezť po dlani, stonožka je rýchla, agresívna a obranná: pri vyrušení môže bleskovo zaútočiť a uštipnúť jedovými klepietkami (forcipulami). Uštipnutie S. subspinipes je medicínsky významné a veľmi BOLESTIVÉ — spôsobuje silnú pálivú bolesť, výrazný opuch, sčervenanie, niekedy lokálnu nekrózu tkaniva, nevoľnosť či horúčku; hoci pre zdravého dospelého človeka je úmrtie krajne zriedkavé, ide o vážne poranenie, ktoré môže vyžadovať lekárske ošetrenie (alergici a citliví ľudia môžu reagovať závažnejšie). Žiadne maznanie, žiadne držanie, žiadny kontakt — vzťah chovateľa k tomuto druhu je výhradne o pozorovaní za sklom. Akákoľvek potrebná manipulácia (presun, údržba) sa robí dlhou pinzetou, mäkkou kefou a prepravnou nádobou, nikdy nie rukou, a vždy s plným rešpektom k rýchlosti zvieraťa. Tento druh patrí výhradne skúseným chovateľom, ktorí vedia bezpečne pracovať s nebezpečnými bezstavovcami.
Aktivita
Stonožka červená je rýchly, ostražitý a agresívny nočný dravec — v tom je úplným opakom pokojnej, pomalej mnohonôžky. Cez deň je síce zvyčajne zahrabaná vo vlhkom substráte alebo ukrytá pod kôrou, no po zotmení sa stáva mimoriadne pohyblivou: rýchlo lezie, prečesáva terárium, loví a dokáže bleskovo zareagovať na pohyb koristi alebo na vyrušenie. Pohybuje sa charakteristickým vlnivým plazením 21 párov nôh a je prekvapivo obratná — šplhá po stenách, pretláča sa úzkymi medzerami a je to majster úteku. Pri love útočí veľmi rýchlo, koristi sa omotá telom a usmrtí ju jedom z forcipúl. Vyššia teplota ju robí ešte aktívnejšou a útočnejšou. Práve táto rýchlosť a reaktivita robí z manipulácie nebezpečnú činnosť a vyžaduje absolútne pevné, uzamykateľné veko. Pre pozorovateľa je to fascinujúce, dynamické zviera — no s energiou a rýchlosťou ide ruka v ruke aj potreba rešpektu a opatrnosti.
Reč
Stonožky nemajú hlasový aparát ani schopnosť napodobňovania zvukov — Scolopendra subspinipes je úplne nemá a okolie vníma najmä hmatom, chemorecepciou a vibráciami cez tykadlá a citlivé nôžky.
Hlasový prejav a reč
Stonožka červená je úplne nemý živočích — fyziologicky nedokáže produkovať žiadny zvuk počuteľný pre človeka. Ako článkonožec (stonožka) nemá hlasivky, hlasový orgán ani sluch v zmysle vnímania zvukových vĺn vzduchom; orientuje sa a loví najmä hmatom, chemorecepciou a vnímaním vibrácií cez dlhé tykadlá a citlivé nôžky. Na rozdiel od niektorých veľkých pavúkov (sklípkavcov) nemá ani stridulačný aparát — nesyká ani nevydáva varovné zvuky trením tela. Jediné, čo v jej teráriu vznikne, sú tiché mechanické zvuky: jemné šuchotanie, keď sa rýchlo presúva po substráte a listí, alebo prehrabávanie pôdy pri zahrabávaní. Žiadny z týchto zvukov nie je vokalizácia. Varovanie a obrana stonožky sú teda tiché — nie zvukové, ale fyzické: bleskový útok jedovými klepietkami, dvíhanie predných článkov a útek. V byte je preto z hľadiska hluku tichý chovanec — pozornosť si však vyžaduje nie pre zvuk, ale pre svoju nebezpečnosť a schopnosť úteku.
Dokáže hovoriť?
Stonožka nedokáže napodobiť ľudskú reč ani vydať žiadny hlasový prejav — chýba jej akýkoľvek hlasový orgán aj sluchový aparát. Komunikácia a orientácia prebieha cez chemorecepciu a hmat (tykadlá, nôžky) a cez vnímanie vibrácií, nie zvukom.
Typické zvuky
Žiadna vokalizácia — stonožka nemá hlasový orgán ani sluch, je úplne nemá
Bez stridulácie — na rozdiel od niektorých veľkých pavúkov nemá orgán na vydávanie varovného sykotu trením tela
Tiché šuchotanie pri rýchlom pohybe po substráte, listí a kôre — mechanický zvuk pohybu 21 párov nôh, nie zvukový prejav
Jemné prehrabávanie pôdy pri zahrabávaní a hrabaní úkrytu — mechanický zvuk; okolie a korisť vníma vibráciami a hmatom cez tykadlá, nie sluchom
Sezónny kalendár
Celoročná nočná aktivita — cez deň zahrabaná vo vlhkom substráte alebo ukrytá pod kôrou; po zotmení a pri vyššej vlhkosti vychádza loviť, je rýchla, agresívna a ostražitá
Rozmnožovanie celoročne pri stabilnom teple a vysokej vlhkosti; samica nakladie vajíčka do komôrky v substráte a aktívne ich stráži, obtočená okolo nich (brooding)
Vhodný pre teba?
SkúsenosťPokročilý terarijný bezstavovec — JEDOVATÝ DRAVEC LEN PRE SKÚSENÝCH chovateľov, výhradne na pozorovanie, NIE na manipuláciu. Veľká, rýchla, agresívna stonožka s medicínsky významným a veľmi bolestivým uštipnutím (silný opuch, možná lokálna nekróza, nevoľnosť; úmrtie krajne zriedkavé, ale poranenie vážne). Vyžaduje absolútne pevné, uzamykateľné veko (majster úteku), hlboký vlhký substrát, teplotu 24–28 °C a vlhkosť ~70–80 %. Bez CITES obmedzení, IUCN nehodnotená (NE). NIKDY nevypúšťať do prírody.
PriestorMinimum ~40 × 30 × 30 cm pre jedného dospelého jedinca, väčšie je lepšie. Stonožka červená sa chová výhradne samostatne — je to teritoriálny dravec a v jednom teráriu by sa jedince navzájom zabili. Najdôležitejšia je bezpečnosť veka: terárium musí mať absolútne pevné, dobre tesniace a uzamykateľné veko bez akýchkoľvek medzier — stonožka je majster úteku, dokáže šplhať po silikóne aj skle, pretlačí sa neuveriteľne úzkou škárou a uniknutý jedovatý dravec v byte je vážny problém. Substrát: hlboká vrstva (aspoň 8–12 cm) vlhkej zmesi kokosového vlákna, hliny a listového humusu, do ktorej sa stonožka zahrabáva a buduje si chodby a úkryt. Vlhkosť ~70–80 % udržíte pravidelným orosením a navlhčením časti substrátu; jednu časť dna nechajte vlhšiu a druhú suchšiu, aby si stonožka mohla zvoliť. Súčasne treba dostatočné vetranie, lebo presýtené nevetrané terárium plesnivie. Teplota 24–28 °C (cez deň, mierny nočný pokles je prirodzený); vykurujte zvonku terarijným panelom/podložkou, nie ostrým bodovým svetlom — UV stonožka nepotrebuje. V teráriu nesmú chýbať úkryty (kúsky kôry, korková rúra, polovica kvetináča), plytká miska s čistou vodou a prípadne mach na udržanie vlhkosti. Manipulácia pri údržbe vždy dlhou pinzetou, nikdy nie rukou.
Deti v domácnostiStonožka červená NIE je vhodná pre deti a nepatrí do detskej izby. Je to jedovatý dravec s medicínsky významným a veľmi bolestivým uštipnutím (silný opuch, možná lokálna nekróza), ktorý sa NIKDY neberie do ruky a vyžaduje plný rešpekt a skúsenosť. Na rozdiel od pokojnej mnohonôžky (ktorú si dieťa pod dozorom môže opatrne podržať), stonožka je rýchla, agresívna a nebezpečná — dieťa by nedokázalo bezpečne odhadnúť jej reakciu a riziko uštipnutia je reálne. Navyše je to majster úteku: keby sa terárium nedostatočne zabezpečilo, uniknutý jedovatý dravec v domácnosti s deťmi je vážny problém. Ak má rodina s deťmi tento druh, platí: (1) terárium s absolútne pevným, uzamykateľným vekom umiestnené mimo dosahu detí; (2) žiadna manipulácia deťmi, ani pod dozorom; (3) dieťaťu vysvetliť, že stonožka je len na pozorovanie za sklom, podobne ako jedovatý had; (4) kŕmenie a údržbu robí výhradne skúsený dospelý. Pre deti, ktoré chcú „dotykového“ bezstavovca, je vhodnejšia mnohonôžka obria alebo strašilka.
HlučnosťPrakticky tichý chovanec — z terária občas tlmene počuť len jemné šuchotanie pri pohybe či hrabaní v substráte. Vhodná z hľadiska hluku aj do obytných miestností, no z bezpečnostných dôvodov (jedovatý dravec, majster úteku) ju radšej držte mimo detskej izby.
Verdikt odborníkaStonožka červená (Scolopendra subspinipes, anglicky Vietnamese / Chinese red centipede) je veľký dravý článkonožec z triedy stonožiek (Chilopoda), radu Scolopendromorpha a čeľade Scolopendridae, pôvodom z teplých vlhkých lesov tropickej a subtropickej Ázie (Vietnam, južná Čína, India, Thajsko, Malajzia, Indonézia, Filipíny), dnes pantropicky zavlečená. Dorastá približne 15–20 cm, má 21 telesných článkov, 21 párov nôh a charakteristický predĺžený posledný (vlečný) pár nôh, ktorý jej slúži na zadnú obranu, kotvenie a vnímanie okolia ako „druhé tykadlá“. Jej najnápadnejším znakom je tmavé lesklé telo s červenou až oranžovou hlavou a nohami (vyskytuje sa vo viacerých farebných formách), podľa čoho dostala aj anglické meno red-headed / orange-legged centipede. Kľúčové je nezamieňať jej povahu s pokojnou mnohonôžkou: zatiaľ čo mnohonôžka je mierny, pomalý detritivor, ktorý žerie tlejúce listie a dá sa držať na dlani, stonožka je rýchly, ostražitý a agresívny JEDOVATÝ DRAVEC (karnivor), ktorý loví hmyz, pavúky aj malé stavovce. Prvý pár končatín tesne za hlavou má premenený na jedové klepietka (forcipuly) — a jej uštipnutie je medicínsky významné a veľmi BOLESTIVÉ: spôsobuje silnú pálivú bolesť, výrazný opuch, niekedy lokálnu nekrózu tkaniva, nevoľnosť či horúčku; pre zdravého dospelého človeka je úmrtie krajne zriedkavé, no ide o vážne poranenie (citliví a alergickí ľudia môžu reagovať závažnejšie). Preto je to druh výhradne pre skúsených chovateľov a výhradne na pozorovanie za sklom — NIKDY sa neberie do ruky; akúkoľvek manipuláciu a kŕmenie robte dlhou pinzetou a prepravnou nádobou, nikdy holými rukami. Chov vyžaduje terárium od ~40 × 30 × 30 cm pre jedného jedinca (je to teritoriálny samotár) s absolútne pevným, tesným a uzamykateľným vekom — stonožka je majster úteku, šplhá po skle a pretláča sa úzkou škárou. Potrebuje hlboký vlhký substrát (8–12 cm) na hrabanie a budovanie chodieb, vlhkosť ~70–80 % udržiavanú orosením so súčasným dobrým vetraním, teplotu 24–28 °C (vykurovať zvonku, UV netreba), dostatok úkrytov a plytkú misku s vodou. Kŕmi sa striedmo živým hmyzom (cvrčky, šváby). Pozoruhodnosťou je starostlivá materská opatera: samica si vyhrabe komôrku v substráte, nakladie klbko vajíčok a obtočí sa okolo nich telom — stráži ich, čistí a chráni pred plesňami (brooding) až do vyliahnutia a prvých štádií mláďat (rušenie v tomto období je kritické). Stonožka sa liahne s plným počtom článkov a nôh (epimorfný vývin) a zvliekaním sa len zväčšuje a tmavne; dospelosti dosahuje rádovo za 2–4 roky a dožíva sa 5–7 a viac rokov. Pozor na zámenu: blízka Scolopendra dehaani (stonožka obria) bola kedysi jej poddruhom a v obchode sa oba druhy stále predávajú pod spoločným menom „Vietnamese centipede“. Obtiažnosť: vysoká — fascinujúci, dynamický a pôsobivý druh, no nebezpečný a určený len skúseným chovateľom, nie deťom a nie začiatočníkom. ⚠️ Dôležité: nikdy nemanipulovať holými rukami, zabezpečiť pevné uzamykateľné veko a NIKDY nevypúšťať do prírody. IUCN: nehodnotená (NE), bez CITES obmedzení.
Prostredie a požiadavky
Prírodný biotop
Tropická a subtropická Ázia — Vietnam, južná Čína, India, Thajsko, Malajzia, Indonézia, Filipíny; teplé vlhké tropické lesy, vlhká hrabanka, pôda, úkryty pod kameňmi a kôrou. Dnes pantropicky zavlečená.
Pôvodný areál Scolopendra subspinipes je tropická a subtropická Ázia — od indického subkontinentu a južnej Číny cez Vietnam, Thajsko, Malajziu, Indonéziu až po Filipíny, s presahom do Austrálie a tichomorských ostrovov. Druh je dnes pantropicky rozšírený a v mnohých oblastiach (Karibik, ostrovy Indického oceánu, časti Ameriky) je sporné, koľko z areálu je prirodzeného a koľko vzniklo zavlečením človekom. Obýva teplé a vlhké tropické lesy, ich okraje a vlhkú lesnú hrabanku, kde žije skryto v pôde a pod kameňmi, kôrou a tlejúcim drevom. Je nočná a vlhkomilná; cez deň sa ukrýva v chodbách, ktoré si hrabe vo vlhkej zemi, a po zotmení vychádza loviť. Ako vrcholový bezstavovčí dravec loví hmyz, pavúky, mnohonôžky aj malé stavovce a jedom z forcipúl koristi rýchlo prerazí pancier.
Terárium (zajatie) — bezpečnosť veka
Sklenené/plastové terárium od ~40 × 30 × 30 cm pre JEDNÉHO jedinca; ABSOLÚTNE pevné, tesné a uzamykateľné veko bez medzier; teplota 24–28 °C
Pre jedného dospelca postačí terárium od ~40 × 30 × 30 cm (väčšie je lepšie). Stonožka sa chová výhradne samostatne — je to teritoriálny dravec, dve jedince v jednom teráriu sa navzájom zabijú. Najdôležitejším parametrom je bezpečnosť veka: musí byť absolútne pevné, dobre tesniace a uzamykateľné, bez akýchkoľvek medzier — stonožka šplhá po skle aj silikóne, pretláča sa neuveriteľne úzkou škárou a je majster úteku. Teplota 24–28 °C (mierny nočný pokles je v poriadku); vykurujte zvonku terarijným panelom alebo podložkou, nie ostrým bodovým svetlom. UV osvetlenie nie je potrebné. Doplňte úkryty (kôra, korková rúra, polovica kvetináča) a plytkú misku s čistou vodou.
Substrát (na hrabanie)
Hlboká vrstva (8–12 cm a viac) vlhkej zmesi kokosového vlákna, hliny a listového humusu — na zahrabávanie, budovanie chodieb a úkryt
Stonožka červená je hrabavý druh, preto je hlboký substrát kľúčový. Najlepšia je vrstva aspoň 8–12 cm vlhkej zmesi kokosového vlákna, hliny a listového humusu (prípadne s prímesou piesku pre súdržnosť), do ktorej si stonožka hrabe chodby a úkryt a v ktorej trávi väčšinu dňa. Substrát udržiavajte vlhký, no nie rozmočený; vhodné je navlhčiť ho do hĺbky a jednu časť dna nechať vlhšiu, druhú suchšiu. Pri zápachu hniloby alebo premnožení roztočov časť substrátu vymeňte. Materiály musia byť bez chemikálií a silíc (žiadne ihličnany ani aromatické drevo).
Vlhkosť a teplota
Vlhkosť ~70–80 % (pravidelné orosenie + navlhčenie substrátu) so súčasným dobrým vetraním; teplota 24–28 °C
Stonožka červená je vlhkomilný tropický dravec — potrebuje vlhkosť okolo 70–80 %, ktorú zabezpečíte pravidelným orosením a navlhčením časti substrátu do hĺbky. Súčasne je nevyhnutné dostatočné vetranie: trvalo presýtené, nevetrané terárium plesnivie a priťahuje roztoče, ktoré stonožku oslabujú. Teplota 24–28 °C cez deň (mierny nočný pokles je prirodzený); vykurujte zvonku terarijným panelom/podložkou. Vyššia teplota stonožku zaktivizuje a robí ju útočnejšou. Pri suchu alebo pred zvliekaním sa stonožka zahrabe a na čas znehybní — po obnovení vlhka a tepla opäť ožíva a začne loviť.
Úkryty a voda
Úkryty (kôra, korková rúra, polovica kvetináča), plytká miska s čistou vodou, prípadne mach na udržanie vlhkosti
Stonožka je plachý, nočný druh a potrebuje dostatok úkrytov, kde sa cez deň skryje a kde sa cíti bezpečne — vhodné sú kúsky kôry, korková rúra, polovica kvetináča alebo ploché kamene. Plytká miska s čistou vodou (z ktorej stonožka bez problémov vylezie) je dôležitým zdrojom pitia a vlhkosti — vodu pravidelne vymieňajte. Vrstva machu alebo tlejúceho listia pomáha udržať vlhké mikroprostredie. Vyhnite sa ostrým predmetom a materiálom ošetreným chemikáliami; nepoužívajte aromatické (ihličnaté, cédrové) drevo. Všetka manipulácia vo vnútri terária len dlhou pinzetou — nikdy nie rukou.
Areál výskytu
Prirodzený areál
Tropická a subtropická Ázia (Vietnam, južná Čína, India, Thajsko, Malajzia, Indonézia, Filipíny); dnes pantropicky zavlečená
Odstránenie zvyškov koristi a neskonzumovaného živého hmyzu
—
po kŕmení (cvrčky obhrýzajú stonožku počas zvliekania)
Rozmnožovací cyklus
Rozmnožovanie a párenie
Celoročne pri teple a vysokej vlhkosti; chov len pre veľmi skúsených
Stonožka červená má oddelené pohlavia a rozmnožuje sa pohlavne. Samec nekladie spermie priamo — utká spriadanú „rohožku“ (spermatofor), ktorú samica prijme do pohlavného otvoru po opatrnom „tanci“ partnerov. Spojenie jedincov je rizikové: ide o teritoriálnych dravcov, ktorí sa môžu navzájom napadnúť, preto rozmnožovanie zvládnu len veľmi skúsení chovatelia a páry treba starostlivo sledovať. Párenie prebieha pri stabilnom teple (24–28 °C) a vysokej vlhkosti. Po úspešnom oplodnení sa jedince ihneď oddelia, aby sa nezabili.
Znáška vajíčok — samica stráži (brooding)
Desiatky vajíčok v komôrke v substráte; samica ich aktívne stráži
Oplodnená samica si vyhrabe komôrku v hlbokom vlhkom substráte a nakladie do nej klbko desiatok vajíčok. Na rozdiel od mnohonôžky, ktorá sa o vajcia ďalej nestará, je stonožka starostlivá matka: obtočí sa okolo znášky telom a vajíčka aktívne stráži a ošetruje (brooding) — neustále ich otáča, čistí a chráni pred plesňami a predátormi a počas tohto obdobia spravidla neprijíma potravu. Toto rodičovské správanie je u stonožiek rodu Scolopendra pozoruhodné. Rušenie samice počas strážania vajíčok je kritické — vystresovaná samica môže znášku opustiť alebo dokonca zožrať, preto sa terárium v tomto období nesmie otvárať ani prehrabávať.
Liahnutie a opatera mláďat
Liahnutie rádovo v týždňoch; samica stráži aj prvé štádiá mláďat
Pri teplote okolo 24–28 °C a dostatočnej vlhkosti sa z vajíčok po niekoľkých týždňoch liahnu drobné, svetlé a mäkké larvičky (pulli), ktoré ešte nemajú plný počet článkov a nôh a nie sú schopné samostatne loviť. Samica ich naďalej stráži a chráni počas prvých zvliekaní, kým mláďatá nestmavnú, nespevnejú a nezačnú sa rozliezať. Až potom sa osamostatnia a musia sa okamžite oddeliť — sú to dravce a navzájom (aj voči matke) by sa mohli kanibalizovať. Mladé stonožky kŕmime drobnou živou koristou (malé cvrčky, octomilky), striedmo a vždy len pinzetou.
Rast a zvliekanie
Pomerne rýchly rast cez viacero zvliekaní; dospelosť rádovo za 2–4 roky
Stonožka rastie cez pravidelné zvliekania (ekdýzy) — na rozdiel od mnohonôžky, ktorá pribúdaním článkov rastie anamorfózou, S. subspinipes sa liahne s plným počtom telesných článkov (21) a párov nôh (21) a zvliekaním sa len zväčšuje a tmavne (epimorfný vývin). Počas a tesne po každom zvliekaní je mäkká a mimoriadne zraniteľná — vtedy ju vôbec nerušiť, nekŕmiť a odstrániť z terária živý hmyz. Pri zvliekaní môže doregenerovať poškodené nôžky alebo tykadlá. Druh je pomerne rýchlo rastúci; plnej veľkosti a dospelosti dosahuje rádovo za 2–4 roky a celkovo sa dožíva 5–7 a viac rokov (v dobrých podmienkach aj okolo 10).
Pohlavný dimorfizmus a anatómia
Pohlavie ťažko rozlíšiteľné; charakteristický posledný (vlečný) pár nôh
Pohlavný dimorfizmus je u stonožiek nenápadný — samce a samice vyzerajú navonok takmer rovnako a pohlavie sa spoľahlivo určuje len odborne (podľa stavby pohlavných štruktúr), preto sa chovatelia často spoliehajú na správanie pri párení. Charakteristickým znakom druhu je predĺžený posledný (21.) pár nôh — tzv. vlečné nohy, ktoré stonožka používa na zadnú obranu, kotvenie a vnímanie okolia (pôsobia ako „druhé tykadlá“); na fotografiách často vidno, ako sa za ne dokáže zavesiť. Prvý pár končatín tesne za hlavou je premenený na jedové klepietka (forcipuly) s vývodom jedovej žľazy — práve nimi loví a bráni sa. Telo má 21 článkov, každý s jedným párom nôh. Životnosť v dobrých podmienkach je 5–7 a viac rokov.
Ochočenie a kontakt
5Trvanie: Stonožka sa neochočuje — handling je vylúčený po celý život; aklimatizácia na nové terárium niekoľko dní (prvé dni nerušiť), dlhodobý chov len o správnom prostredí a pozorovaní
Stonožku červenú nemožno „ochočiť“ ani s ňou manipulovať — je to jedovatý dravec určený výhradne na pozorovanie. Nejde o druh, ktorý by si zvykol na ruku či sa nechal držať; akýkoľvek pokus o handling je nebezpečný a zbytočný. Cieľom chovu je vytvoriť stonožke správne prostredie a pozorovať jej fascinujúce prirodzené správanie za sklom. Kľúčové pravidlá chovu: (1) absolútne pevné, uzamykateľné veko bez medzier — stonožka je majster úteku a šplhá aj po skle; (2) hlboký vlhký substrát (8–12 cm kokos/hlina/humus) na hrabanie a úkryt; (3) vlhkosť ~70–80 % orosením + dostatočné vetranie proti plesni; (4) teplota 24–28 °C (vykurovať zvonku, UV netreba); (5) úkryty a plytká miska s vodou; (6) kŕmiť striedmo živým hmyzom výhradne pinzetou; (7) akúkoľvek manipuláciu robiť dlhou pinzetou a prepravnou nádobou, NIKDY holými rukami. ⚠️ Uštipnutie je veľmi bolestivé (opuch, možná nekróza). Tento druh patrí len skúseným chovateľom nebezpečných bezstavovcov a NIKDY sa nesmie vypustiť do prírody.
1
Priprav sklenené/plastové terárium od ~40 × 30 × 30 cm pre JEDNÉHO jedinca (stonožka je samotár — nikdy nie viac kusov spolu) s ABSOLÚTNE pevným, tesným a uzamykateľným vekom bez medzier (majster úteku)
2
Nasyp HLBOKÚ vrstvu (8–12 cm a viac) vlhkej zmesi kokosového vlákna, hliny a listového humusu na zahrabávanie a budovanie chodieb
3
Pridaj úkryty — kúsky kôry, korkovú rúru alebo polovicu kvetináča; jednu časť dna nechaj vlhkú, druhú suchšiu, aby si stonožka zvolila
4
Nastav vlhkosť ~70–80 % pravidelným orosením a navlhčením časti substrátu; zabezpeč zároveň dostatočné vetranie proti plesni
5
Udržuj teplotu 24–28 °C; vykuruj zvonku terarijným panelom/podložkou, nie ostrým svetlom — UV osvetlenie stonožka nepotrebuje (vyššia teplota ju robí útočnejšou)
6
Vlož plytkú misku s čistou vodou, z ktorej stonožka bez problémov vylezie; vodu pravidelne meň
7
Kŕm striedmo živým hmyzom (cvrčky, šváby), gut-loaded, VÝHRADNE dlhou pinzetou — NIKDY holými rukami; dospelca stačí kŕmiť raz za 5–10 dní a zvyšky odstrániť
8
Akúkoľvek manipuláciu (presun, údržba, čistenie) rob dlhou pinzetou, mäkkou kefou a prepravnou nádobou — NIKDY rukou; počas a tesne po zvliekaní stonožku úplne nechaj na pokoji (je mäkká a zraniteľná)
Cena a kde kúpiť
20–50 € / ks (podľa veľkosti a lokálnej formy)
Stonožka červená patrí k cenovo stredne dostupným, no špecializovaným terarijným bezstavovcom — jedinec stojí orientačne 20–50 € podľa veľkosti a farebnej formy (vyskytuje sa vo viacerých farebných formách s odlišne sfarbenou hlavou a nohami, napr. „red leg“, „orange leg“, „mint leg“). Náklady na chov sú nízke (terárium s pevným vekom, kokosový/hlinitý substrát, krmný hmyz, úkryty). Druh nie je CITES-chránený a v EÚ/SR sa chová a predáva, je však určený výhradne skúseným chovateľom — kupovať by ho mal len ten, kto si je vedomý, že ide o jedovatého, rýchleho a agresívneho dravca, ktorého nemožno brať do ruky. POZOR: pod menom „Scolopendra subspinipes“ či „Vietnamese centipede“ sa pre podobnosť predáva viacero blízkych druhov (napr. dnes samostatná S. dehaani) — over si u predajcu skutočný druh a pôvod.
Špecializované teraristické predajne a chovatelia nebezpečných bezstavovcov v SR/ČR
Teraristické burzy a chovateľské skupiny — výmena a predaj odchovaných jedincov (over druh a pôvod)
bazos.sk / bazar.sk — inzeráty teraristika (overiť skutočný druh, často ponúkané ako „Scolopendra subspinipes / Vietnamese / Chinese red centipede“)
Na čo si dať pozor
Vyberaj aktívneho jedinca s lesklým, neporušeným a kompletným telom — všetkých 21 článkov a 21 párov nôh, nepoškodené tykadlá aj vlečné (posledné) nohy, bez vyschnutých alebo preliačených miest a s čulou, ostražitou reakciou. Vyhni sa stonožke s matným, vyschnutým telom, s viditeľne chýbajúcimi nôžkami na viacerých článkoch, s roztočmi (drobné svetlé pohyblivé bodky) alebo trvalo nehybnú a nereagujúcu. Over si skutočný druh: pod obchodným menom „Scolopendra subspinipes“ / „Vietnamese centipede“ sa pre podobnosť predáva komplex príbuzných druhov (vrátane dnes samostatnej S. dehaani) — pýtaj sa na lokalitu/formu a pôvod (odchov vs. import). Bezpečnosť pri prevoze: stonožku prevážaj v pevnej, dobre uzavretej nádobe (je to majster úteku), nikdy nie v krehkom obale, a po prevoze ju nechaj niekoľko dní v pokoji zahrabať. NIKDY ju neber do ruky ani pri kúpe.
Porovnanie s podobnými druhmi
Stonožka červená (Scolopendra subspinipes)
Stonožka obria (Scolopendra dehaani)
Mnohonôžka obria (Archispirostreptus gigas)
Škorpión cisársky (Pandinus imperator)
Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)
Dĺžka
~15–20 cm
~16–20 cm
~20–30 cm (až ~33 cm)
~15–20 cm
noha ~12–15 cm rozpätie
Váha
—
—
—
—
—
Dožitie
5–7 i viac rokov
5+ rokov
5–10 rokov
6–8 rokov
♀ 20–30 rokov
Hlučnosť
5/5
5/5
1/5
2/5
2/5
Stav IUCN
NE (nehodnotená); bez CITES
NE (nehodnotená); bez CITES
NE (nehodnotená); bez CITES
CITES II; v chove odchovávaný
CITES II; chovaný
Povaha
Aktuálny druh — veľká, rýchla, agresívna JEDOVATÁ stonožka (dravec) s červenou/oranžovou hlavou a nohami; jedové klepietka (forcipuly), uštipnutie medicínsky významné a veľmi bolestivé (opuch, možná nekróza). LEN na pozorovanie, NIE na manipuláciu; majster úteku, pevné uzamykateľné veko, samica stráži vajíčka
BLÍZKY DRUH — kedysi poddruh S. subspinipes dehaani, dnes samostatná (revízia 2016). Tiež veľká, rýchla, jedovatá stonožka. Odlíšiteľná najmä morfologicky (chýbajúce brušné tŕne na vlečných nohách). V obchode sa s červenou často zamieňa pod menom „Vietnamese centipede“
KONTRAST — pokojný, pomalý DETRITIVOR (žerie tlejúce listie), NEUHRYZNE a nemá jed; nežný obor, ktorého možno držať na dlani (len dráždivý sekrét). Opačná povaha než stonožka, hoci vyzerajú podobne. Pre začiatočníkov a deti
Tiež jedovatý dravec, ale výrazne KROTŠÍ a pomalší — jeho jed je slabý (uštipnutie ako včela) a pri opatrnosti je pre skúsených znesiteľný; stonožka červená je oproti nemu oveľa rýchlejšia, agresívnejšia a s bolestivejším uštipnutím
Pokojný, pomalý začiatočnícky sklípkavec — jed slabý, hlavná obrana sú žihavé chĺpky; dlhoveký a vďačný na pozorovanie. Stonožka červená je oproti nemu oveľa rýchlejší a nebezpečnejší dravec
Areál
Tropická a subtropická Ázia (Vietnam, Čína, India, Thajsko, Malajzia…); pantropicky zavlečená
Uštipnutie stonožkou — riziko pre chovateľa (nie choroba stonožky)
stredná
Príznaky: U človeka po uštipnutí: silná pálivá bolesť, výrazný opuch a sčervenanie, niekedy lokálna nekróza tkaniva, nevoľnosť či horúčka; u citlivých/alergických jedincov možná silnejšia reakcia
Najvážnejšie riziko chovu. Uštipnutie S. subspinipes je medicínsky významné a veľmi bolestivé — preto NIKDY nemanipulovať holými rukami, korisť a presun riešiť výhradne dlhou pinzetou a prepravnou nádobou. Pri uštipnutí ranu vyčistiť, chladiť, sledovať a pri silnej reakcii (rozsiahly opuch, dýchacie ťažkosti, alergia) vyhľadať lekára.
Neúspešné zvliekanie (problémy pri ekdýze)
stredná
Príznaky: Zaseknutá stará koža, deformované alebo neúplne vytiahnuté nohy či tykadlá, uviaznutie pri zvliekaní, niekedy úhyn
Stonožka sa pravidelne zvlieka a počas zvliekania je veľmi zraniteľná. Hlavnou príčinou problémov je nedostatok vlhkosti. Udržiavať vlhkosť ~70–80 % a hlboký vlhký substrát; počas a tesne po zvliekaní stonožku VÔBEC nerušiť, nekŕmiť a neodstraňovať z terária živú korisť, ktorá by ju mohla obhrýzať.
Vysušenie (dehydratácia)
stredná
Príznaky: Matné, scvrknuté telo, znížená aktivita, problémy so zvliekaním, stonožka sa nezahrabáva ani neloví
Príčinou je priveľmi suché terárium alebo plytký vyschnutý substrát. Zvýšiť vlhkosť pravidelným orosením, navlhčiť časť substrátu do hĺbky, poskytnúť plytkú misku s vodou. Udržiavať vlhkosť ~70–80 % a teplotu 24–28 °C.
Roztoče a plesne z presýteného nevetraného substrátu
stredná
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky (roztoče) na tele stonožky, plesnivý povlak na substráte a zvyškoch koristi, zápach hniloby, znížená aktivita
Trvalo presýtené, nevetrané terárium plesnivie a priťahuje roztoče. Zabezpečiť dostatočné vetranie, odstraňovať zvyšky koristi a uhynutý hmyz, pri silnom zamorení vymeniť časť substrátu. Vlhko áno, ale nie bahno bez výmeny vzduchu.
Poranenie pri úteku / páde alebo agresívnou koristou
stredná
Príznaky: Poškodené články, chýbajúce nôžky alebo tykadlá; rany od obhrýzajúcich cvrčkov počas zvliekania
Stonožka sa môže poraniť pri pokuse o útek netesným vekom alebo pri páde. Zabezpečiť pevné uzamykateľné veko a manipulovať nízko nad mäkkým povrchom. NIKDY nenechávať v teráriu pobehovať neskonzumovaný živý hmyz — počas zvliekania je stonožka mäkká a cvrčky ju môžu obhrýzať až usmrtiť.
PrevenciaStonožka červená je pri správnom prostredí odolný druh a takmer nechorľavie — najväčšie riziká nie sú choroby, ale chyby v starostlivosti a najmä bezpečnosť chovateľa. (1) Uštipnutie je hlavné riziko chovu: je medicínsky významné a veľmi bolestivé (silný opuch, možná lokálna nekróza, nevoľnosť), preto s týmto druhom NIKDY nemanipulujte holými rukami — korisť aj presun riešte výhradne dlhou pinzetou a prepravnou nádobou; pri uštipnutí ranu vyčistite, chlaďte a pri silnej či alergickej reakcii vyhľadajte lekára. (2) Vlhkosť ~70–80 % a hlboký vlhký substrát — pri vysušení sa stonožka prestáva hýbať a má problémy pri zvliekaní; orosujte pravidelne, no zároveň vetrajte, lebo presýtené nevetrané terárium plesnivie a priťahuje roztoče. (3) Zvliekanie — počas a tesne po ňom je stonožka mäkká a mimoriadne zraniteľná; vtedy ju vôbec nerušte, nekŕmte a hlavne nenechávajte v teráriu pobehovať živé cvrčky, ktoré by ju mohli obhrýzať. (4) Teplota 24–28 °C (vykurovať zvonku, UV netreba). (5) Absolútne pevné uzamykateľné veko — únik jedovatého dravca je vážny problém. Pri rešpektovaní týchto zásad je chov bezpečný a stonožka dlhoveká (5–7 a viac rokov).
Zaujímavosti
1
Červená hlava a oranžové nohy — typický znak druhu — stonožka červená má tmavé, lesklé telo s nápadne červenou až oranžovou hlavou a nohami (anglicky red-headed / orange-legged centipede); v chove sa vyskytuje vo viacerých farebných formách (napr. „red leg“, „orange leg“, „mint leg“).
2
Jedovatý dravec — nie pokojný rozkladač — na rozdiel od mierne vyzerajúcej mnohonôžky (detritivor, žerie tlejúce listie) je stonožka červená aktívny, agresívny dravec (karnivor), ktorý loví hmyz, pavúky aj malé stavovce a usmrcuje ich jedom — nezamieňať povahu týchto dvoch tvorov.
3
Má jedové klepietka (forcipuly) a uštipnutie je medicínsky významné — prvý pár končatín tesne za hlavou je premenený na forcipuly s vývodom jedovej žľazy; uštipnutie spôsobuje silnú pálivú bolesť, výrazný opuch, niekedy lokálnu nekrózu, nevoľnosť či horúčku. Pre zdravého dospelého človeka je úmrtie krajne zriedkavé, no ide o vážne poranenie — preto NIKDY nemanipulovať holými rukami.
4
Veľká stonožka — dorastá ~15–20 cm — patrí medzi veľké druhy rodu Scolopendra; mohutné telo a rýchlosť z nej robia pôsobivého, ale nebezpečného chovanca určeného len pre skúsených.
5
Má 21 článkov a 21 párov nôh — posledný pár je predĺžený (vlečné nohy) — napriek názvu „stonožka“ nemá sto nôh; ako všetky druhy rodu Scolopendra má 21 telesných článkov s jedným párom nôh na každom. Charakteristický predĺžený posledný (vlečný) pár nôh používa na zadnú obranu, kotvenie a vnímanie okolia ako „druhé tykadlá“ — dokáže sa za ne dokonca zavesiť.
6
Majster úteku — potrebuje pevné uzamykateľné veko — stonožka šplhá po skle aj silikóne a pretláča sa neuveriteľne úzkou škárou; netesné veko znamená únik jedovatého dravca do bytu, preto je absolútne pevné a uzamykateľné veko podmienkou chovu.
7
Starostlivá matka — samica stráži vajíčka (brooding) — na rozdiel od mnohých bezstavovcov sa stonožka po nakladení neopúšťa znášku: obtočí sa okolo klbka vajíčok telom, stráži ich, čistí a chráni pred plesňami až do vyliahnutia a prvých zvliekaní mláďat — rušenie v tomto období je kritické.
8
Liahne sa s plným počtom nôh (epimorfný vývin) — na rozdiel od mnohonôžky, ktorej pribúdajú články a nôžky postupne (anamorfóza), sa stonožka liahne už s plným počtom telesných článkov a párov nôh a zvliekaním sa len zväčšuje a tmavne.
9
Rýchly, nočný a agresívny lovec — cez deň sa skrýva zahrabaná v substráte, no v noci je mimoriadne pohyblivá a reaktívna; pri love útočí bleskovo, korisť omotá telom a usmrtí jedom z forcipúl. Vyššia teplota ju robí ešte aktívnejšou a útočnejšou.
10
Pôvodom z tropickej Ázie, dnes pantropicky zavlečená — domovom druhu sú teplé vlhké lesy juhovýchodnej Ázie, indického subkontinentu a južnej Číny; vďaka človeku sa rozšírila pantropicky a pri mnohých lokalitách (Karibik, ostrovy, časti Ameriky) je sporné, či ide o prirodzený alebo zavlečený výskyt.
11
Pozor na zámenu so S. dehaani — stonožka červená dlho zahŕňala aj formu „dehaani“ ako poddruh (S. subspinipes dehaani); revíziou rodu (Siriwut a kol., 2016) je dnes Scolopendra dehaani samostatný druh. Spoľahlivo ich odlišujú morfologické znaky (napr. tŕne na vlečných nohách) — v obchode sa však oba stále predávajú pod menom „Vietnamese centipede“.
Taxonomická klasifikácia
speciesStonožka červená (Scolopendra subspinipes)
RíšaAnimalia
KmeňArthropoda (článkonožce)
PodkmeňMyriapoda (mnohonôžkovce)
TriedaChilopoda (stonožky — dravé)
RadScolopendromorpha
ČeľaďScolopendridae
RodScolopendra
DruhScolopendra subspinipes Leach, 1815 — obchodne „Vietnamese / Chinese red centipede“
Často kladené otázky
Áno — je to jedovatý dravec a jej uštipnutie je medicínsky významné a veľmi bolestivé. Prvý pár končatín má premenený na jedové klepietka (forcipuly), ktorými loví aj sa bráni. Uštipnutie spôsobuje silnú pálivú bolesť, výrazný opuch, sčervenanie, niekedy lokálnu nekrózu tkaniva, nevoľnosť či horúčku. Pre zdravého dospelého človeka je úmrtie krajne zriedkavé, ale ide o vážne poranenie, ktoré môže vyžadovať lekárske ošetrenie (citliví a alergickí ľudia môžu reagovať závažnejšie). Preto sa stonožka NIKDY neberie do ruky — je to druh výhradne na pozorovanie za sklom a len pre skúsených chovateľov.
Nie, v žiadnom prípade. Na rozdiel od pokojnej mnohonôžky (ktorá sa nechá liezť po dlani) je stonožka rýchly, ostražitý a agresívny dravec, ktorý môže bleskovo zaútočiť a bolestivo uštipnúť. Akýkoľvek handling je nebezpečný a zbytočný. Vzťah chovateľa k tomuto druhu je výhradne o pozorovaní za sklom. Potrebnú manipuláciu (presun, údržbu) robte dlhou pinzetou, mäkkou kefou a prepravnou nádobou — NIKDY holými rukami a vždy s rešpektom k rýchlosti zvieraťa. Ak chcete bezstavovca, ktorého možno opatrne podržať, vyberte si mnohonôžku obriu alebo strašilku.
Je to výhradný dravec (karnivor) — žerie živú korisť. Základom sú cvrčky a šváby (Blaptica dubia), doplnené koníkmi a občas voskovými larvami; korisť má byť menšia než samotná stonožka a pred podaním gut-loaded (nakŕmená kvalitnou stravou). Veľké stavovce (ruzimyš) nie sú potrebné a stačia nanajvýš zriedka u veľkých jedincov. Korisť podávajte výhradne dlhou pinzetou — NIKDY holými rukami, stonožka je rýchla a agresívna. Kŕmte striedmo (dospelca raz za 5–10 dní), zvyšky a neskonzumovaný živý hmyz odstráňte — počas zvliekania je stonožka mäkká a cvrčky by ju mohli obhrýzať.
Pre jedného jedinca (chová sa výhradne samostatne) postačí terárium od ~40 × 30 × 30 cm. Najdôležitejšie je absolútne pevné, tesné a uzamykateľné veko bez medzier — stonožka je majster úteku a šplhá aj po skle. Potrebuje hlboký vlhký substrát (8–12 cm) z kokosu, hliny a humusu na hrabanie, vlhkosť ~70–80 % (orosenie + vetranie proti plesni), teplotu 24–28 °C (vykurovať zvonku, UV netreba), úkryty (kôra, korková rúra) a plytkú misku s vodou. Manipulácia vo vnútri len dlhou pinzetou — nikdy nie rukou.
Nie. Je to jedovatý dravec určený výhradne skúseným chovateľom a nie je vhodná pre deti ani do detskej izby. Dôvodom je medicínsky významné a veľmi bolestivé uštipnutie (opuch, možná nekróza), rýchlosť a agresívna povaha zvieraťa a fakt, že je to majster úteku — uniknutý jedovatý dravec v domácnosti je vážny problém. Stonožka sa NIKDY neberie do ruky. Začiatočníkom a rodinám s deťmi, ktorí chcú „dotykového“ bezstavovca, odporúčame radšej mnohonôžku obriu alebo strašilku — tie sú mierne, neuhryznú a znášajú opatrnú manipuláciu.
Áno — stonožka je starostlivá matka. Na rozdiel od mnohonôžky, ktorá sa o znášku ďalej nestará, si samica stonožky vyhrabe komôrku vo vlhkom substráte, nakladie doň klbko vajíčok a obtočí sa okolo nich telom — aktívne ich stráži, čistí a chráni pred plesňami (brooding), pričom spravidla neprijíma potravu. Po vyliahnutí stráži aj prvé štádiá mláďat, kým nestmavnú a neosamostatnia sa. Rušenie samice počas strážania je kritické — vystresovaná samica môže znášku opustiť alebo zožrať, preto sa terárium v tomto období nesmie otvárať ani prehrabávať. Osamostatnené mláďatá treba ihneď oddeliť (sú to dravce a kanibalizujú sa).
Sú to dnes dva samostatné, no veľmi podobné druhy rodu Scolopendra. Scolopendra dehaani (stonožka obria / „Asian giant centipede“) bola dlho radená ako poddruh stonožky červenej (S. subspinipes dehaani) a osamostatnená bola až nedávno (revízia Siriwut a kol., 2016). Spoľahlivo ich rozlíšia len morfologické znaky — napríklad S. dehaani nemá brušné tŕne na predfemurálnom článku vlečných nôh, ktoré S. subspinipes má. Obe sú veľké, rýchle a jedovaté, oba druhy sa v obchode bežne predávajú pod spoločným menom „Vietnamese centipede“, takže pri kúpe si over skutočný druh a pôvod jedinca.
Je to posledný (21.) pár nôh — tzv. vlečné nohy, ktoré sú u Scolopendra subspinipes nápadne predĺžené. Stonožka ich používa na zadnú obranu (môže nimi „uštipnúť“ alebo zovrieť útočníka zozadu, zatiaľ čo predok uniká), na kotvenie a na vnímanie okolia — fungujú ako akési „druhé tykadlá“. Vďaka nim sa stonožka dokáže dokonca zavesiť za zadnú časť tela. Tieto vlečné nohy treba odlíšiť od jedových klepietok (forcipúl), ktoré sú naopak na prednom konci tela, tesne za hlavou, a slúžia na lov a vstrekovanie jedu.
ZDROJ: Wikipedia (EN — Scolopendra subspinipes, Scolopendra dehaani), Siriwut W., Edgecombe G. D., Sutcharit C., Tongkerd P., Panha S. (2016) — taxonomická revízia rodu Scolopendra v kontinentálnej juhovýcho
