Scolopendra cingulata — najbežnejšia európska stonožka rodu Scolopendra (~10–18 cm) zo Stredomoria s charakteristickým pásavým sfarbením — tmavé články so žlto-olivovým/zlatistým lemom; rýchly, obranný nočný lovec s jedovými klepietkami (forcipulami). Uštipnutie je bolestivé (ako osa/sršeň), no NIE životu nebezpečné. 21 článkov, 21 párov nôh, predĺžený posledný (vlečný) pár; teplomilná, no SUCHOMILNEJŠIA — skôr sucho s jedným vlhkejším kútom, izbová teplota ~20–26 °C, pevné uzamykateľné veko. LEN pre skúsených — na pozorovanie, NIE na manipuláciu
Drobné stavovce u veľkých jedincov (úplne zriedka) — 8 %8%
Odporúčané potraviny
Cvrčky (Acheta, Gryllus) — základná a najlepšie dostupná živá korisť, podávať pinzetou
Šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) — výživná a dobre prijímaná korisť
Koníky, kobylky a sarančatá — vhodná sezónna živá korisť
Mole zavíjačov (Galleria) a ich larvy — tučnejšia pochúťka, podávať striedmo
Larvy múčiarov a zophobas (Tenebrio, Zophobas) — doplnková korisť, nie ako základ (tučné)
Pavúky, červy a iné drobné bezstavovce — prirodzená korisť, ktorú stonožka aktívne loví
Krmný hmyz vždy nakŕmený kvalitnou stravou (gut-loading) pred podaním — výživa sa prenáša na stonožku
Drobná stavovčia korisť (ruzimyš) LEN u veľkých dospelých jedincov a len celkom zriedka — nie je nutná pre zdravý chov a zaťažuje terárium
Trvalý prístup k čerstvej vode v plytkej miske, z ktorej stonožka bez problémov vylezie
Zakázané potraviny
Manipulácia a kŕmenie holými rukami — NIKDY; korisť podávať dlhou pinzetou alebo kliešťami, stonožka je rýchla a uštipnutie je bolestivé
Príliš veľká korisť (väčšia než stonožka) — riziko poranenia stonožky; korisť má byť menšia než jej telo
Živé stavovce ako bežná strava (myši, gekóny) — eticky aj hygienicky problematické, nie sú potrebné a znečisťujú terárium
Krmný hmyz z neznámeho zdroja alebo nazbieraný v prírode pri cestách — riziko pesticídov a parazitov
Prekrmovanie tučnou korisťou (zophobas, voskové larvy) ako základ — vedie k obezite a zlému zdraviu
Ponechanie neskonzumovanej živej koristi v teráriu — cvrčky môžu obhrýzať stonožku počas zvliekania; zvyšky odstrániť do 24 hodín
Krmenie počas a tesne po zvliekaní — stonožka je vtedy mäkká, zraniteľná a nežerie; korisť by ju mohla poraniť
Citrusy, ovocie, zelenina a rastlinná strava — stonožka je výhradný dravec (karnivor), rastlinnú potravu neprijíma
Tip od odborníkaStonožka stredomorská (Scolopendra cingulata) je výhradný dravec (karnivor) — na rozdiel od pokojnej mnohonôžky, ktorá je mierny rozkladač rastlinnej hmoty, stonožka aktívne loví živú korisť a usmrcuje ju jedom z prvého páru končatín premeneného na jedové klepietka (forcipuly). Základom jedálnička je vhodne veľký živý hmyz — predovšetkým cvrčky a šváby (Blaptica dubia), doplnené koníkmi a občas voskovými larvami; korisť by mala byť menšia než samotná stonožka. Veľmi dôležitý je gut-loading: krmný hmyz pred podaním kŕmte kvalitnou stravou (zelenina, vločky), aby sa výživa preniesla na stonožku. KĽÚČOVÉ bezpečnostné pravidlo: korisť podávajte výhradne dlhou pinzetou alebo kliešťami, NIKDY nie holými rukami — stonožka stredomorská je mimoriadne rýchla a obranná, môže vystreliť za pohybom a jej uštipnutie je bolestivé (porovnateľné so žihadlom osy či sršňa). Kŕmte striedmo (dospelca raz za 5–10 dní stačí), pretože stonožky majú pomalý metabolizmus a ľahko priberajú. Po skonzumovaní odstráňte zvyšky do 24 hodín a nenechávajte v teráriu pobehovať živé cvrčky — počas zvliekania je stonožka mäkká a hmyz by ju mohol obhrýzať. Drobné stavovce (ruzimyš) nie sú potrebné a stačia nanajvýš celkom zriedka u veľkých jedincov. Keďže ide o stredomorský, teplomilný no skôr suchomilný druh, nepreháňajte to s vlhkosťou — voda nech je v miske, nie v rozmočenom substráte.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Stonožky sú nemé — Scolopendra cingulata nevydáva žiadne zvuky počuteľné a používané na komunikáciu s človekom.
Priľnavosť
Stonožka stredomorská NIE je druh na manipuláciu — je to jedovatý dravec a do ruky sa NIKDY neberie. Na rozdiel od pokojnej mnohonôžky, ktorá sa nechá voľne liezť po dlani, stonožka je rýchla a obranná: pri vyrušení môže bleskovo zaútočiť a uštipnúť jedovými klepietkami (forcipulami). Uštipnutie S. cingulata je bolestivé — spôsobuje silnú pálivú bolesť, opuch, sčervenanie a niekedy znecitlivenie v okolí rany; hoci pre zdravého dospelého človeka NIE je životu nebezpečné a jed druhu je menej toxický než u niektorých tropických scolopendier, ide o nepríjemné poranenie porovnateľné so žihadlom osy či sršňa (alergici a citliví ľudia môžu reagovať silnejšie). Žiadne maznanie, žiadne držanie, žiadny kontakt — vzťah chovateľa k tomuto druhu je výhradne o pozorovaní za sklom. Akákoľvek potrebná manipulácia (presun, údržba) sa robí dlhou pinzetou, mäkkou kefou a prepravnou nádobou, nikdy nie rukou, a vždy s plným rešpektom k rýchlosti zvieraťa. Tento druh patrí skúseným chovateľom, ktorí vedia bezpečne pracovať s obrannými, jedovatými bezstavovcami.
Aktivita
Stonožka stredomorská je rýchly, ostražitý a obranný nočný dravec — v tom je úplným opakom pokojnej, pomalej mnohonôžky. Cez deň je zvyčajne zahrabaná v substráte alebo ukrytá pod kameňom či kôrou, no po zotmení sa stáva mimoriadne pohyblivou: rýchlo lezie, prečesáva terárium, loví a dokáže bleskovo zareagovať na pohyb koristi alebo na vyrušenie. Pohybuje sa charakteristickým vlnivým plazením 21 párov nôh a je prekvapivo obratná — šplhá po stenách, pretláča sa úzkymi medzerami a je to majster úteku. Pri love útočí veľmi rýchlo a korisť usmrtí jedom z forcipúl. Vyššia teplota ju robí ešte aktívnejšou. Práve táto rýchlosť a reaktivita robí z manipulácie nebezpečnú činnosť a vyžaduje absolútne pevné, uzamykateľné veko. Pre pozorovateľa je to fascinujúce, dynamické zviera — no s energiou a rýchlosťou ide ruka v ruke aj potreba rešpektu a opatrnosti.
Reč
Stonožky nemajú hlasový aparát ani schopnosť napodobňovania zvukov — Scolopendra cingulata je úplne nemá a okolie vníma najmä hmatom, chemorecepciou a vibráciami cez tykadlá a citlivé nôžky.
Hlasový prejav a reč
Stonožka stredomorská je úplne nemý živočích — fyziologicky nedokáže produkovať žiadny zvuk počuteľný pre človeka. Ako článkonožec (stonožka) nemá hlasivky, hlasový orgán ani sluch v zmysle vnímania zvukových vĺn vzduchom; orientuje sa a loví najmä hmatom, chemorecepciou a vnímaním vibrácií cez dlhé tykadlá a citlivé nôžky. Na rozdiel od niektorých veľkých pavúkov (sklípkavcov) nemá ani stridulačný aparát — nesyká ani nevydáva varovné zvuky trením tela. Jediné, čo v jej teráriu vznikne, sú tiché mechanické zvuky: jemné šuchotanie, keď sa rýchlo presúva po substráte a listí, alebo prehrabávanie pôdy pri zahrabávaní. Žiadny z týchto zvukov nie je vokalizácia. Varovanie a obrana stonožky sú teda tiché — nie zvukové, ale fyzické: bleskový útok jedovými klepietkami, dvíhanie predných článkov a útek. V byte je preto z hľadiska hluku tichý chovanec — pozornosť si však vyžaduje nie pre zvuk, ale pre svoju nebezpečnosť a schopnosť úteku.
Dokáže hovoriť?
Stonožka nedokáže napodobiť ľudskú reč ani vydať žiadny hlasový prejav — chýba jej akýkoľvek hlasový orgán aj sluchový aparát. Komunikácia a orientácia prebieha cez chemorecepciu a hmat (tykadlá, nôžky) a cez vnímanie vibrácií, nie zvukom.
Typické zvuky
Žiadna vokalizácia — stonožka nemá hlasový orgán ani sluch, je úplne nemá
Bez stridulácie — na rozdiel od niektorých veľkých pavúkov nemá orgán na vydávanie varovného sykotu trením tela
Tiché šuchotanie pri rýchlom pohybe po substráte, listí a kameňoch — mechanický zvuk pohybu 21 párov nôh, nie zvukový prejav
Jemné prehrabávanie pôdy pri zahrabávaní a hrabaní úkrytu — mechanický zvuk; okolie a korisť vníma vibráciami a hmatom cez tykadlá, nie sluchom
Sezónny kalendár
Celoročná nočná aktivita — cez deň zahrabaná v substráte alebo ukrytá pod kameňom či kôrou; po zotmení vychádza loviť, je rýchla, ostražitá a obranná. V prírode Stredomoria je najaktívnejšia v teplejšej polovici roka
Rozmnožovanie pri stabilnom teple; samica nakladie vajíčka do komôrky v substráte a aktívne ich stráži, obtočená okolo nich (brooding) — u druhu je doložená materská uniparentálna opatera
Vhodný pre teba?
SkúsenosťPokročilý terarijný bezstavovec — JEDOVATÝ DRAVEC LEN PRE SKÚSENÝCH chovateľov, výhradne na pozorovanie, NIE na manipuláciu. Stredne veľká, rýchla, obranná stonožka s bolestivým uštipnutím (silná bolesť, opuch, sčervenanie), ktoré však NIE je životu nebezpečné pre zdravého človeka. Vyžaduje absolútne pevné, uzamykateľné veko (majster úteku), hlboký substrát na hrabanie, izbovú teplotu ~20–26 °C a skôr sušší režim s jedným vlhkejším kútom (stredomorský, teplomilný no suchomilnejší druh). Bez CITES obmedzení, IUCN nehodnotená (NE). Pôvodný európsky druh — NIKDY nevypúšťať mimo jeho prirodzeného areálu.
PriestorMinimum ~30 × 30 × 20 cm (lepšie ~40 × 30 × 30 cm) pre jedného dospelého jedinca, väčšie je lepšie. Stonožka stredomorská sa chová výhradne samostatne — je to teritoriálny dravec a v jednom teráriu by sa jedince navzájom zabili. Najdôležitejšia je bezpečnosť veka: terárium musí mať absolútne pevné, dobre tesniace a uzamykateľné veko bez akýchkoľvek medzier — stonožka je majster úteku, dokáže šplhať po silikóne aj skle, pretlačí sa neuveriteľne úzkou škárou a uniknutý jedovatý dravec v byte je vážny problém. Substrát: hlboká vrstva (aspoň 8–12 cm) zmesi kokosového vlákna, hliny a piesku s prímesou listového humusu, do ktorej sa stonožka zahrabáva a buduje si chodby a úkryt. Vlhkostný režim: keďže ide o stredomorský, teplomilný no suchomilnejší druh, drž terárium skôr sucho a vlhkosť okolo 60–70 % dosiahni tak, že navlhčíš len jeden kút substrátu (zvyšok necháš suchší) — substrát nikdy nesmie byť rozmočený, presýtené mokré dno je častá príčina úhynu. Teplota ~20–26 °C (izbová, mierny nočný pokles je prirodzený); v chladnejšej miestnosti prikúr zvonku terarijným panelom/podložkou, nie ostrým bodovým svetlom — UV stonožka nepotrebuje. V teráriu nesmú chýbať úkryty (kúsky kôry, ploché kamene, korková rúra, polovica kvetináča), plytká miska s čistou vodou a kúsok machu vo vlhkejšom kúte. Manipulácia pri údržbe vždy dlhou pinzetou, nikdy nie rukou.
Deti v domácnostiStonožka stredomorská NIE je vhodná pre deti a nepatrí do detskej izby. Je to jedovatý dravec s bolestivým uštipnutím (silná bolesť, opuch, sčervenanie), ktorý sa NIKDY neberie do ruky a vyžaduje plný rešpekt a skúsenosť. Hoci jej uštipnutie nie je životu nebezpečné, je to nepríjemné poranenie porovnateľné so žihadlom osy či sršňa. Na rozdiel od pokojnej mnohonôžky (ktorú si dieťa pod dozorom môže opatrne podržať), stonožka je rýchla a obranná — dieťa by nedokázalo bezpečne odhadnúť jej reakciu a riziko uštipnutia je reálne. Navyše je to majster úteku: keby sa terárium nedostatočne zabezpečilo, uniknutý jedovatý dravec v domácnosti s deťmi je vážny problém. Ak má rodina s deťmi tento druh, platí: (1) terárium s absolútne pevným, uzamykateľným vekom umiestnené mimo dosahu detí; (2) žiadna manipulácia deťmi, ani pod dozorom; (3) dieťaťu vysvetliť, že stonožka je len na pozorovanie za sklom; (4) kŕmenie a údržbu robí výhradne skúsený dospelý. Pre deti, ktoré chcú „dotykového“ bezstavovca, je vhodnejšia mnohonôžka obria alebo strašilka.
HlučnosťPrakticky tichý chovanec — z terária občas tlmene počuť len jemné šuchotanie pri pohybe či hrabaní v substráte. Vhodná z hľadiska hluku aj do obytných miestností, no z bezpečnostných dôvodov (jedovatý dravec, majster úteku) ju radšej držte mimo detskej izby.
Verdikt odborníkaStonožka stredomorská (Scolopendra cingulata, anglicky Mediterranean / Megarian banded centipede) je stredne veľký dravý článkonožec z triedy stonožiek (Chilopoda), radu Scolopendromorpha a čeľade Scolopendridae, a zároveň najbežnejšia stonožka rodu Scolopendra v celom Stredomorí. Pochádza z južnej Európy (Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Balkán, Grécko), z oblasti okolo Čierneho mora (južné Rumunsko, Bulharsko, Ukrajina) a zo severnej Afriky. Dorastá približne 10–18 cm, čím patrí medzi menšie druhy čeľade Scolopendridae; má 21 telesných článkov, 21 párov nôh a charakteristický predĺžený posledný (vlečný) pár nôh, ktorý jej slúži na zadnú obranu, kotvenie a vnímanie okolia ako „druhé tykadlá“. Jej najnápadnejším znakom je pásavé sfarbenie — tmavé telesné články so žlto-olivovým až zlatistým zadným lemom (odtiaľ meno banded centipede). Kľúčové je nezamieňať jej povahu s pokojnou mnohonôžkou: zatiaľ čo mnohonôžka je mierny, pomalý detritivor, ktorý žerie tlejúce listie a dá sa držať na dlani, stonožka je rýchly, ostražitý a obranný JEDOVATÝ DRAVEC (karnivor), ktorý loví hmyz, pavúky a iné bezstavovce. Prvý pár končatín tesne za hlavou má premenený na jedové klepietka (forcipuly) — a jej uštipnutie je bolestivé: spôsobuje silnú pálivú bolesť, opuch, sčervenanie a niekedy znecitlivenie. Jed druhu je však menej toxický než u tropických scolopendier a pre zdravého dospelého človeka NIE je životu nebezpečný — je porovnateľný so žihadlom osy či sršňa (citliví a alergickí ľudia môžu reagovať silnejšie). Preto je to druh pre skúsených chovateľov a výhradne na pozorovanie za sklom — NIKDY sa neberie do ruky; akúkoľvek manipuláciu a kŕmenie robte dlhou pinzetou a prepravnou nádobou, nikdy holými rukami. Chov vyžaduje terárium od ~30 × 30 × 20 cm pre jedného jedinca (je to teritoriálny samotár) s absolútne pevným, tesným a uzamykateľným vekom — stonožka je majster úteku, šplhá po skle a pretláča sa úzkou škárou. Na rozdiel od tropických príbuzných je teplomilná, no suchomilnejšia: drží sa skôr sucho, vlhkosť ~60–70 % len v jednom navlhčenom kúte, pri izbovej teplote ~20–26 °C (vykurovať zvonku, UV netreba) — rozmočené mokré dno je hlavnou príčinou úhynov. Potrebuje hlboký substrát (8–12 cm) na hrabanie, dostatok úkrytov a plytkú misku s vodou; kŕmi sa striedmo živým hmyzom (cvrčky, šváby). Pozoruhodnosťou je starostlivá materská opatera: samica si vyhrabe komôrku v substráte, nakladie klbko vajíčok a obtočí sa okolo nich telom — stráži ich, čistí a chráni pred plesňami (brooding) až do vyliahnutia a prvých štádií mláďat (u druhu je táto opatera doložená aj v prírode; rušenie v tomto období je kritické). Stonožka sa liahne s plným počtom článkov a nôh (epimorfný vývin) a zvliekaním sa len zväčšuje; dospelosti dosahuje rádovo za 2–4 roky a dožíva sa približne 5–7 rokov. Obtiažnosť: vyššia — fascinujúci, dynamický a pôsobivý druh, no jedovatý a určený skúseným chovateľom, nie deťom a nie začiatočníkom; zároveň je to však jedna z mála väčších stonožiek legálne dostupných európskym chovateľom ako pôvodný európsky druh. ⚠️ Dôležité: nikdy nemanipulovať holými rukami, zabezpečiť pevné uzamykateľné veko a NIKDY nevypúšťať mimo prirodzeného stredomorského areálu. IUCN: nehodnotená (NE), bez CITES obmedzení.
Prostredie a požiadavky
Prírodný biotop
Stredomorie — južná Európa (Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Balkán, Grécko), oblasť Čierneho mora (južné Rumunsko, Bulharsko, Ukrajina) a severná Afrika; teplé, skôr suché stanovištia — záhrady, lesy, kroviny, pod kameňmi a kôrou.
Pôvodný areál Scolopendra cingulata je celé Stredomorie — naprieč južnou Európou (Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Albánsko, Srbsko, Chorvátsko, Grécko, ale aj Izrael), okolo Čierneho mora (južné Rumunsko, Bulharsko, Ukrajina) a v severnej Afrike. Je to najbežnejšia stonožka rodu Scolopendra v Stredomorí. Druh je teplomilný a na rozdiel od tropických ázijských príbuzných obýva skôr teplé a suchšie stanovištia — záhrady, riedke lesy, kroviny a kamenité svahy, kde žije skryto v sypkej pôde, pod kameňmi a kôrou. Hoci sa rád ukrýva vo vlhkejšom mikroprostredí (pod kmeňmi, v hrabanke), celkovo preferuje suchšie a teplejšie prostredie než tropické scolopendry. Je nočná; cez deň sa ukrýva a po zotmení vychádza loviť hmyz, pavúky a iné bezstavovce, ktoré usmrcuje jedom z forcipúl.
Terárium (zajatie) — bezpečnosť veka
Sklenené/plastové terárium od ~30 × 30 × 20 cm (lepšie ~40 × 30 × 30 cm) pre JEDNÉHO jedinca; ABSOLÚTNE pevné, tesné a uzamykateľné veko bez medzier; teplota ~20–26 °C
Pre jedného dospelca postačí terárium od ~30 × 30 × 20 cm (väčšie je lepšie). Stonožka sa chová výhradne samostatne — je to teritoriálny dravec, dve jedince v jednom teráriu sa navzájom zabijú. Najdôležitejším parametrom je bezpečnosť veka: musí byť absolútne pevné, dobre tesniace a uzamykateľné, bez akýchkoľvek medzier — stonožka šplhá po skle aj silikóne, pretláča sa neuveriteľne úzkou škárou a je majster úteku. Teplota ~20–26 °C (izbová, mierny nočný pokles je v poriadku); v chladnejšej miestnosti vykurujte zvonku terarijným panelom alebo podložkou, nie ostrým bodovým svetlom. UV osvetlenie nie je potrebné. Doplňte úkryty (kôra, ploché kamene, korková rúra, polovica kvetináča) a plytkú misku s čistou vodou.
Substrát (na hrabanie)
Hlboká vrstva (8–12 cm a viac) zmesi kokosového vlákna, hliny a piesku s prímesou listového humusu — na zahrabávanie, budovanie chodieb a úkryt
Stonožka stredomorská je hrabavý druh, preto je hlboký substrát kľúčový. Najlepšia je vrstva aspoň 8–12 cm zmesi kokosového vlákna, hliny a piesku (s prímesou listového humusu), do ktorej si stonožka hrabe chodby a úkryt a v ktorej trávi väčšinu dňa. Keďže ide o suchomilnejší stredomorský druh, substrát udržiavajte skôr sucho a navlhčite len jeden kút; rozmočené, trvalo mokré dno je hlavnou príčinou úhynov. Pri zápachu hniloby alebo premnožení roztočov časť substrátu vymeňte. Materiály musia byť bez chemikálií a silíc (žiadne ihličnany ani aromatické drevo).
Vlhkosť a teplota
Skôr sucho — vlhkosť ~60–70 % len v jednom navlhčenom kúte (zvyšok suchší), miska s vodou; teplota ~20–26 °C
Stonožka stredomorská je teplomilný, no suchomilnejší druh — na rozdiel od tropických ázijských scolopendier nepotrebuje vysokú vlhkosť. Drž terárium skôr sucho a vlhkosť okolo 60–70 % dosiahni tak, že navlhčíš len jeden kút substrátu a poskytneš misku s vodou; zvyšok dna nechaj suchší. Rozmočené, trvalo mokré dno je hlavnou príčinou úhynov a navyše plesnivie a priťahuje roztoče, ktoré stonožku oslabujú — voda preto patrí do misky, nie do bahnitého substrátu. Teplota ~20–26 °C cez deň (izbová, mierny nočný pokles je prirodzený); v chladnej miestnosti prikúr zvonku terarijným panelom. Pri suchu alebo pred zvliekaním sa stonožka zahrabe k vlhkejšiemu kútu a na čas znehybní — potom opäť ožíva a začne loviť.
Úkryty a voda
Úkryty (kôra, ploché kamene, korková rúra, polovica kvetináča), plytká miska s čistou vodou, kúsok machu vo vlhkejšom kúte
Stonožka je plachý, nočný druh a potrebuje dostatok úkrytov, kde sa cez deň skryje a kde sa cíti bezpečne — vhodné sú kúsky kôry, ploché kamene, korková rúra, polovica kvetináča. Plytká miska s čistou vodou (z ktorej stonožka bez problémov vylezie) je v suchšom teráriu hlavným zdrojom pitia a vlhkosti — vodu pravidelne vymieňajte. Kúsok machu vo vlhkejšom kúte pomáha udržať lokálne vlhké mikroprostredie pre zvliekanie. Vyhnite sa ostrým predmetom a materiálom ošetreným chemikáliami; nepoužívajte aromatické (ihličnaté, cédrové) drevo. Všetka manipulácia vo vnútri terária len dlhou pinzetou — nikdy nie rukou.
Areál výskytu
Prirodzený areál
Stredomorie — južná Európa (Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Balkán, Grécko), okolo Čierneho mora (južné Rumunsko, Bulharsko, Ukrajina) a severná Afrika; pôvodný európsky druh (najbežnejšia európska Scolopendra)
Plytká miska s čistou vodou (hlavný zdroj vlhka v suchšom teráriu)
stále k dispozícii
vodu pravidelne meniť
Údržba
Odstránenie zvyškov koristi a neskonzumovaného živého hmyzu
—
do 24 hodín po kŕmení (cvrčky obhrýzajú stonožku počas zvliekania)
Rozmnožovací cyklus
Rozmnožovanie a párenie
Pri stabilnom teple; chov len pre skúsených
Stonožka stredomorská má oddelené pohlavia a rozmnožuje sa pohlavne. Samec nekladie spermie priamo — utká spriadanú „rohožku“ (spermatofor), ktorú samica prijme do pohlavného otvoru po opatrnom „tanci“ partnerov. Spojenie jedincov je rizikové: ide o teritoriálnych dravcov, ktorí sa môžu navzájom napadnúť, preto rozmnožovanie zvládnu len skúsení chovatelia a páry treba starostlivo sledovať. Párenie prebieha pri stabilnom teple (~20–26 °C). Po úspešnom oplodnení sa jedince ihneď oddelia, aby sa nezabili.
Znáška vajíčok — samica stráži (brooding)
Klbko vajíčok v komôrke v substráte; samica ich aktívne stráži
Oplodnená samica si vyhrabe komôrku v hlbokom substráte a nakladie do nej klbko vajíčok. Na rozdiel od mnohonôžky, ktorá sa o vajcia ďalej nestará, je stonožka starostlivá matka: obtočí sa okolo znášky telom a vajíčka aktívne stráži a ošetruje (brooding) — neustále ich otáča, čistí a chráni pred plesňami a predátormi a počas tohto obdobia spravidla neprijíma potravu. U Scolopendra cingulata je táto materská (uniparentálna) opatera doložená aj v prírode. Rušenie samice počas strážania vajíčok je kritické — vystresovaná samica môže znášku opustiť alebo dokonca zožrať (u druhu bol v Andalúzii zdokumentovaný aj filiálny kanibalizmus), preto sa terárium v tomto období nesmie otvárať ani prehrabávať.
Liahnutie a opatera mláďat
Liahnutie rádovo v týždňoch; samica stráži aj prvé štádiá mláďat
Pri izbovej teplote (~20–26 °C) a dostatočnej lokálnej vlhkosti sa z vajíčok po niekoľkých týždňoch liahnu drobné, svetlé a mäkké larvičky (pulli), ktoré ešte nemajú plnú pevnosť a nie sú schopné samostatne loviť. Samica ich naďalej stráži a chráni počas prvých zvliekaní (u druhu je doložená opatera aj druhého štádia mláďat), kým mláďatá nestmavnú, nespevnejú a nezačnú sa rozliezať. Až potom sa osamostatnia a musia sa okamžite oddeliť — sú to dravce a navzájom (aj voči matke) by sa mohli kanibalizovať. Mladé stonožky kŕmime drobnou živou koristou (malé cvrčky, octomilky), striedmo a vždy len pinzetou.
Rast a zvliekanie
Rast cez viacero zvliekaní; dospelosť rádovo za 2–4 roky
Stonožka rastie cez pravidelné zvliekania (ekdýzy) — na rozdiel od mnohonôžky, ktorá pribúdaním článkov rastie anamorfózou, S. cingulata sa liahne s plným počtom telesných článkov (21) a párov nôh (21) a zvliekaním sa len zväčšuje a kontrastnejšie sfarbuje (epimorfný vývin). Počas a tesne po každom zvliekaní je mäkká a mimoriadne zraniteľná — vtedy ju vôbec nerušiť, nekŕmiť a odstrániť z terária živý hmyz. Pri zvliekaní môže doregenerovať poškodené nôžky alebo tykadlá. Plnej veľkosti a dospelosti dosahuje rádovo za 2–4 roky a celkovo sa dožíva približne 5–7 rokov.
Pohlavný dimorfizmus a anatómia
Pohlavie ťažko rozlíšiteľné; charakteristický posledný (vlečný) pár nôh
Pohlavný dimorfizmus je u stonožiek nenápadný — samce a samice vyzerajú navonok takmer rovnako a pohlavie sa spoľahlivo určuje len odborne (podľa stavby pohlavných štruktúr), preto sa chovatelia často spoliehajú na správanie pri párení. Charakteristickým znakom druhu je predĺžený posledný (21.) pár nôh — tzv. vlečné nohy, ktoré stonožka používa na zadnú obranu, kotvenie a vnímanie okolia (pôsobia ako „druhé tykadlá“). Prvý pár končatín tesne za hlavou je premenený na jedové klepietka (forcipuly) s vývodom jedovej žľazy — práve nimi loví a bráni sa. Telo má 21 článkov, každý s jedným párom nôh, a typické pásavé sfarbenie (tmavé články so žlto-olivovým až zlatistým zadným lemom). Životnosť v dobrých podmienkach je približne 5–7 rokov.
Ochočenie a kontakt
4Trvanie: Stonožka sa neochočuje — handling je vylúčený po celý život; aklimatizácia na nové terárium niekoľko dní (prvé dni nerušiť), dlhodobý chov len o správnom prostredí a pozorovaní
Stonožku stredomorskú nemožno „ochočiť“ ani s ňou manipulovať — je to jedovatý dravec určený výhradne na pozorovanie. Nejde o druh, ktorý by si zvykol na ruku či sa nechal držať; akýkoľvek pokus o handling je nebezpečný a zbytočný. Cieľom chovu je vytvoriť stonožke správne prostredie a pozorovať jej fascinujúce prirodzené správanie za sklom. Kľúčové pravidlá chovu: (1) absolútne pevné, uzamykateľné veko bez medzier — stonožka je majster úteku a šplhá aj po skle; (2) hlboký substrát (8–12 cm kokos/hlina/piesok) na hrabanie a úkryt; (3) skôr sušší režim, vlhkosť ~60–70 % len v jednom navlhčenom kúte (stredomorský suchomilnejší druh — mokré dno škodí); (4) teplota ~20–26 °C (izbová, prikurovať zvonku, UV netreba); (5) úkryty a plytká miska s vodou; (6) kŕmiť striedmo živým hmyzom výhradne pinzetou; (7) akúkoľvek manipuláciu robiť dlhou pinzetou a prepravnou nádobou, NIKDY holými rukami. ⚠️ Uštipnutie je bolestivé (silná bolesť, opuch), hoci nie životu nebezpečné. Tento druh patrí len skúseným chovateľom obranných bezstavovcov a NIKDY sa nesmie vypustiť mimo svojho prirodzeného stredomorského areálu.
1
Priprav sklenené/plastové terárium od ~30 × 30 × 20 cm (lepšie ~40 × 30 × 30 cm) pre JEDNÉHO jedinca (stonožka je samotár — nikdy nie viac kusov spolu) s ABSOLÚTNE pevným, tesným a uzamykateľným vekom bez medzier (majster úteku)
2
Nasyp HLBOKÚ vrstvu (8–12 cm a viac) zmesi kokosového vlákna, hliny a piesku s prímesou listového humusu na zahrabávanie a budovanie chodieb
3
Pridaj úkryty — kúsky kôry, ploché kamene, korkovú rúru alebo polovicu kvetináča; jeden kút dna navlhči, zvyšok nechaj suchší, aby si stonožka zvolila
4
Drž terárium skôr SUCHO — vlhkosť ~60–70 % dosiahni navlhčením len jedného kúta substrátu (stredomorský, suchomilnejší druh); substrát nikdy nesmie byť rozmočený, mokré dno je hlavná príčina úhynov
5
Udržuj izbovú teplotu ~20–26 °C; v chladnejšej miestnosti prikúr zvonku terarijným panelom/podložkou, nie ostrým svetlom — UV osvetlenie stonožka nepotrebuje
6
Vlož plytkú misku s čistou vodou, z ktorej stonožka bez problémov vylezie; vodu pravidelne meň (hlavný zdroj vlhka v suchšom teráriu)
7
Kŕm striedmo živým hmyzom (cvrčky, šváby), gut-loaded, VÝHRADNE dlhou pinzetou — NIKDY holými rukami; dospelca stačí kŕmiť raz za 5–10 dní a zvyšky odstrániť do 24 hodín
8
Akúkoľvek manipuláciu (presun, údržba, čistenie) rob dlhou pinzetou, mäkkou kefou a prepravnou nádobou — NIKDY rukou; počas a tesne po zvliekaní stonožku úplne nechaj na pokoji (je mäkká a zraniteľná)
Cena a kde kúpiť
10–30 € / ks (podľa veľkosti)
Stonožka stredomorská patrí k cenovo dostupným terarijným bezstavovcom — jedinec stojí orientačne 10–30 € podľa veľkosti. Keďže ide o pôvodný európsky druh a zároveň najbežnejšiu európsku stonožku rodu Scolopendra, je to jedna z mála väčších stonožiek, ktoré sú európskym chovateľom dostupné legálne a relatívne lacno. Náklady na chov sú nízke (terárium s pevným vekom, kokosovo-hlinitý substrát s pieskom, krmný hmyz, úkryty). Druh nie je CITES-chránený a v EÚ/SR sa chová a predáva, je však určený skúseným chovateľom — kupovať by ho mal len ten, kto si je vedomý, že ide o jedovatého, rýchleho a obranného dravca, ktorého nemožno brať do ruky. POZOR: pod obchodným menom „Egyptian rainbow / Mediterranean banded centipede“ sa môžu objaviť rôzne stredomorské formy a lokality — over si u predajcu pôvod jedinca.
Špecializované teraristické predajne a chovatelia bezstavovcov v SR/ČR
Teraristické burzy a chovateľské skupiny — výmena a predaj jedincov (over pôvod a lokalitu)
Na čo si dať pozor
Vyberaj aktívneho jedinca s lesklým, neporušeným a kompletným telom — všetkých 21 článkov a 21 párov nôh, nepoškodené tykadlá aj vlečné (posledné) nohy, bez vyschnutých alebo preliačených miest a s čulou, ostražitou reakciou. Charakteristické pásavé sfarbenie (tmavé články so žlto-olivovým až zlatistým zadným lemom) by malo byť kontrastné a čisté. Vyhni sa stonožke s matným, vyschnutým telom, s viditeľne chýbajúcimi nôžkami na viacerých článkoch, s roztočmi (drobné svetlé pohyblivé bodky) alebo trvalo nehybnú a nereagujúcu. Over si pôvod: pýtaj sa na lokalitu/formu (Stredomorie) a na to, či ide o odchov alebo import. Bezpečnosť pri prevoze: stonožku prevážaj v pevnej, dobre uzavretej nádobe (je to majster úteku), nikdy nie v krehkom obale, a po prevoze ju nechaj niekoľko dní v pokoji zahrabať. NIKDY ju neber do ruky ani pri kúpe.
Porovnanie s podobnými druhmi
Stonožka stredomorská (Scolopendra cingulata)
Stonožka červená (Scolopendra subspinipes)
Stonožka obria (Scolopendra dehaani)
Mnohonôžka obria (Archispirostreptus gigas)
Škorpión cisársky (Pandinus imperator)
Dĺžka
~10–18 cm
~15–20 cm
~16–20 cm
~20–30 cm (až ~33 cm)
~15–20 cm
Váha
—
—
—
—
—
Dožitie
~5–7 rokov
5–7 i viac rokov
5+ rokov
5–10 rokov
6–8 rokov
Hlučnosť
4/5
5/5
5/5
1/5
2/5
Stav IUCN
NE (nehodnotená); bez CITES
NE (nehodnotená); bez CITES
NE (nehodnotená); bez CITES
NE (nehodnotená); bez CITES
CITES II; v chove odchovávaný
Povaha
Aktuálny druh — najbežnejšia európska stonožka rodu Scolopendra; stredne veľká, rýchla, obranná JEDOVATÁ stonožka (dravec) s pásavým sfarbením (tmavé články so žltým lemom). Uštipnutie bolestivé (ako osa/sršeň), no NIE životu nebezpečné. Teplomilná, ale SUCHOMILNEJŠIA. LEN na pozorovanie, NIE na manipuláciu; majster úteku, samica stráži vajíčka
BLÍZKY DRUH — tropická ázijská stonožka s červenou/oranžovou hlavou a nohami. Väčšia, vyžaduje VYSOKÚ vlhkosť (~70–80 %), jej uštipnutie je medicínsky významné a bolestivejšie (možná lokálna nekróza). Oproti stredomorskej náročnejšia a nebezpečnejšia
BLÍZKY DRUH — veľká juhovýchodoázijská tropická stonožka (kedysi poddruh S. subspinipes). Väčšia a robustnejšia než stredomorská, vyžaduje teplo a vysokú vlhkosť, silnejšie a bolestivejšie uštipnutie. V obchode často pod menom „Vietnamese centipede“
KONTRAST — pokojný, pomalý DETRITIVOR (žerie tlejúce listie), NEUHRYZNE a nemá jed; nežný obor, ktorého možno držať na dlani (len dráždivý sekrét). Opačná povaha než stonožka, hoci vyzerajú podobne. Pre začiatočníkov a deti
Tiež jedovatý dravec, ale výrazne KROTŠÍ a pomalší — jeho jed je slabý (uštipnutie ako včela) a pri opatrnosti je pre skúsených znesiteľný; stonožka stredomorská je oproti nemu rýchlejšia, obrannejšia a s bolestivejším uštipnutím
Areál
Stredomorie — južná Európa, okolo Čierneho mora a severná Afrika (pôvodný európsky druh)
Tropická a subtropická Ázia (Vietnam, Čína, India…); pantropicky zavlečená
Uštipnutie stonožkou — riziko pre chovateľa (nie choroba stonožky)
stredná
Príznaky: U človeka po uštipnutí: silná pálivá bolesť, opuch a sčervenanie, niekedy znecitlivenie v okolí rany; u citlivých/alergických jedincov možná silnejšia reakcia
Najvážnejšie riziko chovu, hoci uštipnutie S. cingulata NIE je životu nebezpečné pre zdravého človeka (jed druhu je menej toxický než u niektorých tropických scolopendier) — je však veľmi bolestivé, porovnateľné so žihadlom osy či sršňa. Preto NIKDY nemanipulovať holými rukami, korisť a presun riešiť výhradne dlhou pinzetou a prepravnou nádobou. Pri uštipnutí ranu vyčistiť, chladiť, sledovať a pri silnej alebo alergickej reakcii vyhľadať lekára.
Neúspešné zvliekanie (problémy pri ekdýze)
stredná
Príznaky: Zaseknutá stará koža, deformované alebo neúplne vytiahnuté nohy či tykadlá, uviaznutie pri zvliekaní, niekedy úhyn
Stonožka sa pravidelne zvlieka a počas zvliekania je veľmi zraniteľná. Príčinou problémov býva príliš suchý vzduch bez vlhkejšieho kúta. Udržiavať vlhkosť ~60–70 % v navlhčenom kúte a poskytnúť misku s vodou; počas a tesne po zvliekaní stonožku VÔBEC nerušiť, nekŕmiť a neodstraňovať z terária živú korisť, ktorá by ju mohla obhrýzať.
Vysušenie (dehydratácia)
stredná
Príznaky: Matné, scvrknuté telo, znížená aktivita, problémy so zvliekaním, stonožka sa nezahrabáva ani neloví
Hoci je to suchomilnejší druh, úplne vyschnuté terárium bez vlhkejšieho kúta a bez vody dehydratáciu spôsobí. Poskytnúť plytkú misku s vodou, navlhčiť jeden kút substrátu do hĺbky a udržať izbovú teplotu ~20–26 °C. Pozor — opačný extrém (rozmočené mokré dno) škodí ešte viac.
Roztoče a plesne z presýteného mokrého substrátu
stredná
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky (roztoče) na tele stonožky, plesnivý povlak na substráte a zvyškoch koristi, zápach hniloby, znížená aktivita
U stredomorskej stonožky je trvalo mokré, nevetrané dno obzvlášť rizikové (je to suchomilnejší druh) — plesnivie a priťahuje roztoče. Drž substrát skôr sucho s jedným vlhkým kútom, zabezpeč vetranie, odstraňuj zvyšky koristi a uhynutý hmyz do 24 hodín, pri silnom zamorení vymeň časť substrátu.
Poranenie pri úteku / páde alebo agresívnou koristou
stredná
Príznaky: Poškodené články, chýbajúce nôžky alebo tykadlá; rany od obhrýzajúcich cvrčkov počas zvliekania
Stonožka sa môže poraniť pri pokuse o útek netesným vekom alebo pri páde. Zabezpečiť pevné uzamykateľné veko a manipulovať nízko nad mäkkým povrchom. NIKDY nenechávať v teráriu pobehovať neskonzumovaný živý hmyz — počas zvliekania je stonožka mäkká a cvrčky ju môžu obhrýzať až usmrtiť.
PrevenciaStonožka stredomorská je pri správnom prostredí odolný druh a takmer nechorľavie — najväčšie riziká nie sú choroby, ale chyby v starostlivosti a najmä bezpečnosť chovateľa. (1) Uštipnutie je hlavné riziko chovu: je bolestivé (silná bolesť, opuch, sčervenanie), hoci pre zdravého človeka NIE je životu nebezpečné; preto s týmto druhom NIKDY nemanipulujte holými rukami — korisť aj presun riešte výhradne dlhou pinzetou a prepravnou nádobou; pri uštipnutí ranu vyčistite, chlaďte a pri silnej či alergickej reakcii vyhľadajte lekára. (2) Vlhkostný režim — je to suchomilnejší stredomorský druh: drž terárium skôr sucho s jedným navlhčeným kútom (~60–70 %) a miskou vody; rozmočené mokré dno je hlavnou príčinou úhynov a navyše plesnivie a priťahuje roztoče. (3) Zvliekanie — počas a tesne po ňom je stonožka mäkká a mimoriadne zraniteľná; vtedy ju vôbec nerušte, nekŕmte a hlavne nenechávajte v teráriu pobehovať živé cvrčky, ktoré by ju mohli obhrýzať. (4) Teplota ~20–26 °C (izbová, prikurovať zvonku, UV netreba). (5) Absolútne pevné uzamykateľné veko — únik jedovatého dravca je vážny problém. Pri rešpektovaní týchto zásad je chov bezpečný a stonožka dlhoveká (~5–7 rokov).
Zaujímavosti
1
Najbežnejšia európska stonožka rodu Scolopendra — Scolopendra cingulata (anglicky Mediterranean / Megarian banded centipede) je najrozšírenejší druh stonožky radu Scolopendromorpha v celom Stredomorí a zároveň jeden z mála väčších druhov, ktoré možno legálne chovať ako pôvodný európsky druh.
2
Pásavé sfarbenie — odtiaľ „banded centipede“ — telo má striedavé pásy: tmavé (čierne až tmavohnedé) články so žlto-olivovým až zlatistým zadným lemom; práve toto kontrastné pásavé sfarbenie dalo druhu anglické meno banded centipede a obchodné „Egyptian rainbow centipede“.
3
Jedovatý dravec — nie pokojný rozkladač — na rozdiel od mierne vyzerajúcej mnohonôžky (detritivor, žerie tlejúce listie) je stonožka stredomorská aktívny, obranný dravec (karnivor), ktorý loví hmyz, pavúky aj iné bezstavovce a usmrcuje ich jedom — nezamieňať povahu týchto dvoch tvorov.
4
Bolestivé uštipnutie, ale NIE životu nebezpečné — má jedové klepietka (forcipuly) a jej uštipnutie spôsobuje silnú pálivú bolesť, opuch a sčervenanie. Jed druhu je však menej toxický než u niektorých tropických scolopendier a pre zdravého dospelého človeka nie je smrteľný — je porovnateľný so žihadlom osy či sršňa; napriek tomu sa stonožka NIKDY neberie do ruky.
5
Jeden z menších druhov čeľade Scolopendridae — dorastá približne 10–18 cm, čím patrí medzi menšie druhy v rámci čeľade Scolopendridae (tropické scolopendry bývajú výrazne väčšie). Stále je to však pôsobivá a rýchla stonožka.
6
Má 21 článkov a 21 párov nôh — posledný pár je predĺžený (vlečné nohy) — napriek názvu „stonožka“ nemá sto nôh; ako všetky druhy rodu Scolopendra má 21 telesných článkov s jedným párom nôh na každom. Charakteristický predĺžený posledný (vlečný) pár nôh používa na zadnú obranu, kotvenie a vnímanie okolia ako „druhé tykadlá“.
7
Teplomilný, no suchomilnejší než tropickí príbuzní — na rozdiel od ázijských scolopendier obýva teplé a skôr suché stredomorské biotopy (záhrady, kroviny, kamenité svahy); v teráriu preto potrebuje skôr sucho s jedným vlhkejším kútom, nie vysokú tropickú vlhkosť — rozmočené mokré dno je hlavnou príčinou úhynov.
8
Majster úteku — potrebuje pevné uzamykateľné veko — stonožka šplhá po skle aj silikóne a pretláča sa neuveriteľne úzkou škárou; netesné veko znamená únik jedovatého dravca do bytu, preto je absolútne pevné a uzamykateľné veko podmienkou chovu.
9
Starostlivá matka — samica stráži vajíčka (brooding) — na rozdiel od mnohých bezstavovcov sa stonožka po nakladení neopúšťa znášku: obtočí sa okolo klbka vajíčok telom, stráži ich, čistí a chráni pred plesňami až do vyliahnutia a prvých štádií mláďat. U druhu je táto materská opatera doložená aj v prírode (vrátane záznamu opatery druhého štádia mláďat v Andalúzii).
10
Liahne sa s plným počtom nôh (epimorfný vývin) — na rozdiel od mnohonôžky, ktorej pribúdajú články a nôžky postupne (anamorfóza), sa stonožka liahne už s plným počtom telesných článkov a párov nôh a zvliekaním sa len zväčšuje a kontrastnejšie sfarbuje.
11
Rozsiahly stredomorský areál — aj okolo Čierneho mora — žije naprieč južnou Európou (Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Balkán, Grécko), okolo Čierneho mora (južné Rumunsko, Bulharsko, Ukrajina) a v severnej Afrike; bola dokonca znovuobjavená aj reliktná populácia v Rakúsku.
12
Rýchly, nočný a obranný lovec — cez deň sa skrýva zahrabaná v substráte alebo pod kameňom, no v noci je mimoriadne pohyblivá a reaktívna; pri love útočí bleskovo a korisť usmrtí jedom z forcipúl. Vyššia teplota ju robí ešte aktívnejšou.
Áno, je jedovatá — ale jej uštipnutie NIE je životu nebezpečné pre zdravého človeka. Prvý pár končatín má premenený na jedové klepietka (forcipuly), ktorými loví aj sa bráni. Uštipnutie spôsobuje silnú pálivú bolesť, opuch, sčervenanie a niekedy znecitlivenie v okolí rany. Jed Scolopendra cingulata je však menej toxický než u niektorých tropických scolopendier a pre zdravého dospelého človeka nie je smrteľný — je porovnateľný so žihadlom osy či sršňa (citliví a alergickí ľudia môžu reagovať silnejšie). Napriek tomu sa stonožka NIKDY neberie do ruky — je to druh výhradne na pozorovanie za sklom a len pre skúsených chovateľov.
Nie, v žiadnom prípade. Na rozdiel od pokojnej mnohonôžky (ktorá sa nechá liezť po dlani) je stonožka rýchly, ostražitý a obranný dravec, ktorý môže bleskovo zaútočiť a bolestivo uštipnúť. Akýkoľvek handling je nebezpečný a zbytočný. Vzťah chovateľa k tomuto druhu je výhradne o pozorovaní za sklom. Potrebnú manipuláciu (presun, údržbu) robte dlhou pinzetou, mäkkou kefou a prepravnou nádobou — NIKDY holými rukami a vždy s rešpektom k rýchlosti zvieraťa. Ak chcete bezstavovca, ktorého možno opatrne podržať, vyberte si mnohonôžku obriu alebo strašilku.
Je to výhradný dravec (karnivor) — žerie živú korisť. Základom sú cvrčky a šváby (Blaptica dubia), doplnené koníkmi a občas voskovými larvami; korisť má byť menšia než samotná stonožka a pred podaním gut-loaded (nakŕmená kvalitnou stravou). Drobné stavovce (ruzimyš) nie sú potrebné a stačia nanajvýš celkom zriedka u veľkých jedincov. Korisť podávajte výhradne dlhou pinzetou — NIKDY holými rukami, stonožka je rýchla a obranná. Kŕmte striedmo (dospelca raz za 5–10 dní), zvyšky a neskonzumovaný živý hmyz odstráňte do 24 hodín — počas zvliekania je stonožka mäkká a cvrčky by ju mohli obhrýzať.
Pre jedného jedinca (chová sa výhradne samostatne) postačí terárium od ~30 × 30 × 20 cm (lepšie väčšie). Najdôležitejšie je absolútne pevné, tesné a uzamykateľné veko bez medzier — stonožka je majster úteku a šplhá aj po skle. Potrebuje hlboký substrát (8–12 cm) z kokosu, hliny a piesku na hrabanie a — keďže ide o suchomilnejší stredomorský druh — skôr sušší režim: vlhkosť ~60–70 % len v jednom navlhčenom kúte (mokré dno škodí), plytkú misku s vodou, izbovú teplotu ~20–26 °C (prikurovať zvonku, UV netreba) a úkryty (kôra, ploché kamene). Manipulácia vo vnútri len dlhou pinzetou — nikdy nie rukou.
Nie. Je to jedovatý dravec určený skúseným chovateľom a nie je vhodná pre deti ani do detskej izby. Dôvodom je bolestivé uštipnutie (silná bolesť, opuch — hoci nie životu nebezpečné), rýchlosť a obranná povaha zvieraťa a fakt, že je to majster úteku — uniknutý jedovatý dravec v domácnosti je vážny problém. Stonožka sa NIKDY neberie do ruky. Začiatočníkom a rodinám s deťmi, ktorí chcú „dotykového“ bezstavovca, odporúčame radšej mnohonôžku obriu alebo strašilku — tie sú mierne, neuhryznú a znášajú opatrnú manipuláciu.
Áno — stonožka je starostlivá matka. Na rozdiel od mnohonôžky, ktorá sa o znášku ďalej nestará, si samica stonožky vyhrabe komôrku v substráte, nakladie doň klbko vajíčok a obtočí sa okolo nich telom — aktívne ich stráži, čistí a chráni pred plesňami (brooding), pričom spravidla neprijíma potravu. U Scolopendra cingulata je táto materská opatera doložená aj v prírode, vrátane strážania prvých štádií mláďat. Rušenie samice počas strážania je kritické — vystresovaná samica môže znášku opustiť alebo zožrať (u druhu bol zdokumentovaný aj filiálny kanibalizmus), preto sa terárium v tomto období nesmie otvárať ani prehrabávať. Osamostatnené mláďatá treba ihneď oddeliť (sú to dravce a kanibalizujú sa).
Hlavný rozdiel je pôvod, sfarbenie a nároky na vlhkosť. Scolopendra cingulata je európsky, stredomorský druh s nápadným pásavým sfarbením (tmavé články so žltým lemom), zatiaľ čo tropická stonožka červená (S. subspinipes) pochádza z vlhkých lesov ázijských trópov a má červenú/oranžovú hlavu a nohy. Stredomorská je teplomilná, no suchomilnejšia — chová sa skôr sucho s jedným vlhkým kútom, kým tropické druhy vyžadujú vysokú vlhkosť ~70–80 %. Stredomorská je tiež zvyčajne o niečo menšia (~10–18 cm) a jej jed je menej toxický (uštipnutie bolestivé, no nie životu nebezpečné). Obe sú však rýchle, obranné jedovaté dravce, ktoré sa neberú do ruky.
Je to posledný (21.) pár nôh — tzv. vlečné nohy, ktoré sú u Scolopendra cingulata nápadne predĺžené. Stonožka ich používa na zadnú obranu (môže nimi zovrieť útočníka zozadu, zatiaľ čo predok uniká), na kotvenie a na vnímanie okolia — fungujú ako akési „druhé tykadlá“. Tieto vlečné nohy treba odlíšiť od jedových klepietok (forcipúl), ktoré sú naopak na prednom konci tela, tesne za hlavou, a slúžia na lov a vstrekovanie jedu.
